03 decembra 2008

Mená na V

Václav: muž. m. českého pôvodu, ktoré má latinovanú podobu Wenceslaus. Význam sa vysvetľuje, ako ovenčený slávou, rastúcej slávy.

Vádim: muž. m. kde pôvod nie je najjasnejší. Jeden predpoklad je, že východiskom mu bude pôvodný indoeurópsky jazyk, kde v sanskrite je slovo vaditi = rozprávať, vadiť sa, dohadovať sa, rokovať, ale pripúšťa sa, že tu v podstati ide len o skomolené slovanské meno Vladimír.

Ak by však pôvod bol v indoeurópskom prajazyku, tak Vádim by sa významovo priblížil ku nášmu Vratko, čiže znamenal by osobu, ktorá si vie obhájiť svoje stanovisko.

Valdemar, Waldemar: muž. m. starogermanského pôvodu, ktoré by znamenalo významný vládca.

Viď Vladimír, Valdo, Valter.

Valdo, Waldo: muž. m. starogermanského pôvodu, s významom vládca. Viď Vladimír.

Valentín: muž. m. lat. pôvodu, utvorené na podklade valens = silný, zdravý, zdatný...

Asi najznámejším nositeľom tohoto mena bol rímsky kresťanský kňaz (III.st), neskorší sv. Valentín, ktorého deň umučenia, zhodou okolností, padol na deň 14. februára, v predvečer rímskeho festivalu, ktorý sa poriadal na česť bohyne Juno. Počas tohoto festivalu, propagovala sa láska, milovanie a apelovalo sa na masy, aby si volili milencov, lebo ríša potrebuje deti, vojakov.

Mesiac február, už vo svojom mene skrýva horúčku, triašku, chorobu a 15. február bol určený, ako deň zbavovania sa chorôb, čistenia sa od chorôb. Bol to deň začiatku nového cykla žitia, plodenia sa. S týmto, ruka v ruke, musí ísť aj milovanie, láska, nuž preto tento deň bol zasvätený bohyni Juno, lebo ona bola aj bohyňou plodnosti.

Pre svoju popularitu v dobe predkresťanskej, festival sa absorboval aj do kresťanstva, s tým, že sa ho teraz posunulo o deň skorej, na 14. februára a názov sa pozmenil na deň sv. Valentína. Zásluhou obchodníkov, tento pohanský festival nie len zotrval do naších dní, ale z roka na rok sa stáva populárnejším, lebo, no svet sa chce milovať.

Ženská podoba je Valentína.

Valeria, Valerián: žen. a muž. m. ktorého východiskom je priezvisko starej rímskej rodiny Valerianus, kde základom je slovo valere = silný, zdravý.

Význam sa vysvetľuje, ako: byť dobrého zdravia, zdravý, údatný.

Valter, Walter: muž. m. starogermanského pôvodu, kde malo podobu Waldhar, čo znamená vládnuť ľudom. Príbuzné je ku slovanskému Vladimír.

Vanda, Wanda: žen. m. ktoré sa vyskytuje aj, ako Wenda, alebo v mužskej podobe, ako Wendel a prevláda mienka, že jeho pôvod bude starogermanský a význam, ako niečo v zmysle ľud, národ, avšak hneď sa tu vynára aj možnosť súvisu so starým názvom pre Slovanov, Venét. U Nemcov sa z tohoto zachovalo Windisch, o význame ktorého sa mnohí domnievajú, že tu vlastne ide o názov Ind, Indovia, pod ktorým Germani rozumeli spoločný názov pre plemená, čo sa osadili v ich blízkosti (východne).

Pisci z konca I. a začiatku II. storočia, pod Venét, Windish, chápali hlavne Slovanov.

Vanesa: žen. m. ktoré sa k nám dostalo hlavne cestou Hollywoodu, lebo to bolo meno až niekoľkých herečiek. Jeho korene však nie sú hlboké. Vzniklo len v XVIII. st. Vymyslel ho anglícky básnik Jonathan Swift, ako domácke meno pre slečnu Esther Vanhomrigh. S priezviska si „vypožičal“ prvú slabiku, Van a ku tomu priložil Essa, ktoré v tom čase predstavovalo skratku pre Esthera a vzniká Vanes(s)a.

Varin: viď Warren.

Vasíľ: muž. m. ktorého staroslov. podoba bola Vasilii, Vasiľ. Ku Slovanom sa dostáva cestou Grécka, kde je Vasíleios, čo by malo znamenať cisár, avšak aj toto slovo sa medzi Grékmi začína zjavovať len v čase peržských vojen a pôvodne sa pod nim chápalo len peržského cisára, ich knieža, vodcu, vojvodcu. I vedľa všetkých pátraní, ani dosiaľ sa nepodarilo prísť na stopu, či tu ide o nejaké indoeurópske slovo, alebo slovo z nejakého zaniknutého ázijského jazyka a čo by vlastne malo znamenať. U nás s týmto menom súvisí bazilika a bažalička.

Vavrínec, Laurenc, Lórenc: muž. m. lat. pôvodu, s ktorým sa stretávame už v staroslov. jazyku, v podobe Lavrentii. Lat. podoba Laurens môžeme si vysvetliť ako obyvateľ Laurentumu (súč. Taliansko), ale aj, ako muž ozdobený vavrínovým vencom.

Vekoslav: slovanské muž. m. utvorené z:

1/ Vek = časový úsek, veľmi dlhá doba;

2/ Veko = prikrývka, ochrana (z čoho máme víčka, viečka na očiach).

S prihliadnutím na prvú možnosť, ako význam dostaneme muž, ktorý oslavuje zašlé časy (veky), zašlú slávu, zašlú dobu, ale ak prihliadneme na druhú možnosť, dostaneme oslavovateľ ochrany, slávny ochranca.

Veleslav: slovanské muž. m. utvorené na koreni vele = veľa, mnoho, staroslov. velei = veľa, velj = veľký, silný, ktorého východiskom je indoeurópske uel, uol, čo už stojí tesne aj vedľa nášho veliť, v zmysle dávať pokyny, rozkazovať, ale aj v zmysle hovoriť, ako to máme v srbch. nár. veliti = hovoriť. Tiež je blízke i ku nášmu slovu vôľa, lat. valeo = byť silný, zdravý, vplyvný, vale = pozdravujem, zdravím. Prípona –slav sa tu asi najsôr vzťahuje na Slovan, takže význam by bol veľký Slovan, silný, slávny Slovan, veliteľ a pod.

Velimír: slovanské muž. m. ktoré ako prvý elemnt má veli (viď Veleslav) a v druhý el. je bežné –mír, takže význam by sme vysvetlili, ako: veľký, trvalý mier; osoba hlásajúca mier; osoba zakladajúca sa za mier a pokoj.

Vendy, Wendy: žen. m. ktoré v 1904. roku vymyslel spisovateľ J.M. Barrie, pre rozprávkovú postavu v jeho „Peter Pan“. Rozprávka sa stala mimoriadne populárnou a tým pádom aj meno hrdinky Wendy sa hneď rozšírilo. Najskôr po ňom siahli rodiny anglíckych hercov a spisovateľov, ale nezadlho prešlo aj medzi pospolitý ľud. Populárne je aj dnes.

Venetia: žen.m. o pôvode ktorého vieme toľko, že na jednej strane tu máme názov mesta v Taliansku, Benátky, z čoho jeho význam by bol žena z Benátok.

Na druhej strane, bude to keltského pôvodu, s významom „požehnaná“, ale nechýba ani takých, čo tvrdia, že tu ide len o latinskú podobu welšského mena Gwyneth.

Verna: žen. m. o pôvode a význame ktorého máme aspoň dve teórie:

1/ Východiskom mu je latina a z toho význam: ako jar, jarná.

2/ Predstavuje skrátenú podobu mena Laverna.

Vernon: muž. m. ktoré bolo pôvodne priezviskom francúzskej aristokratickej rodiny a význam sa vysvetľuje, ako miesto bazového (biezového) lesíka, bazový lesík.

Ako osobné meno, zjavuje sa len v XIX. st. kedy Francúzi oprašujú priezviská starých (vyvraždených) rodín a začínajú ich používať, ako osobné mená.

Verona: podľa jednej skupiny autorov, toto meno je len podobou Veroniky, avšak väčšina tvrdí, že tu ide o úplne samostatné meno a aj inú etymológiu. Východiskom mu je názov talianského mesta Verona, čiže bola by to žena z Verony.

Veronika: žen. m. ktoré sa medzi ľudom neraz chybne priraďuje ku menám Viera, Verona. Toto meno má však cele inú etymológiu a jeho podoba sa vyskytuje hodne skorej, ako sa na „západ“ dostalo slovanské Viera, Vera. Pôvod Veroniky je v lat. jazyku a vzniklo zlúčením vera + ikona, čiže význam mu je opravdivý obraz, podobyzeň, podoba.

Podľa historický nepodporenej tradície, toto meno sa spája so ženou, ktorá na ceste Ježiša ku Kalvárii, šatkou mu strela krvavú a spotenú tvár a tu, na tej šatke sa odrazu zjavila podoba, pravý obraz Ježišovej tváre.

Vesna: žen. m. pod ktorým v slovanskej mytológii poznáme bohyňu jara. Po tomto mene často siahajú básnici, keď hovoria o ročnom obdobý jar.

Vesna má hlboké indoeurópske korene a na komparovanie môžeme použiť napr. aj litovské vásara = leto, grécke éar / Fesar, lat. vér, staroislandské vár = jar, sanskritové vasana, vasar = včas, za rána, jar, avestínske vanri, vasr-i = jarné, arménske garum = jar, či proto indoeurópske vesr, ves-n = jar, zvestovanie.

Vesta: žen. m. ktorého pôvod siaha do gréckej mytológie a význam sa vysvetľuje, ako bohyňa srdca, čo sa v prenesenom význame vzťahuje aj na „srdce“ príbytku, čiže domáce ohnisko.

Vidal: španielska podoba muž. m. lat. pôvodu, odvodeného z Vitalis = vitálny, živý, zdravý.

Viera: žen. m. slovanského pôvodu, utvorené zo slova veriť = byť o niečom presvedčený.

Časť západných prameňov, výdatne podporená aj našimi „pokrokovými expertami“ tvrdí, že toto meno vzniklo len púhym prekladom gréckeho Pidtis = viera, ba tí, ešte „modernejší“ dokazujú, že tu vôbec nejde o slovanské, lež latinské východisko, veritas = pravda a slovanské varianty Viera, Věra, Vera... sú len skomoleninou pôvodného lat. mena.

O tom, že základom mena je indoeurópske slovo pre pravdu, pravdivosť, vieru... nieto pochybností, lebo rozličné varianty sú zastúpené od Islandu, až do Indie a po Čínu, avšak faktom je, keby Viera vznikla v cudzom, neslovanskom prostredí, jej rozšírenie po Európe by bolo hodne staršieho dátumu. Bolo by tam už pri prenikaní kresťanstva a nečakalo by sa ho až do XIX. st. kedy vďaka Rusom, začína sa zjavovať aj na „západe“. Viď Veronika.

Viktor, Viktória, Victor(ia): muž. a žen. m. utvorené na lat. podklade victor = víťaz, podmaňovateľ. Rozšírené je najmä v krajinách hovoriacich po anglícky, lebo takto sa nazývala aj britská kráľovna, počas ktorej panovania, britské impérium dosiahlo svoj vrchol. Skratkami sú Vik, Vic, Vikki, Vikky, Vita atď.

Viliam, Wiliam: muž. m. staronemeckého pôvodu, s významom vôľa + prilba, kde sa tento druhý element vysvetľuje, ako ochrana, bezpečnosť.

Skratkami sú: Vilo, Vily, Will, ale medzi Angličanmi aj Bill, Billy.

Vilhelm: škandinávska podoba muž. m. Viliam.

Vilhelmína, Vilma, Wilhelmína, Wilma: Žen. podoba mužského mena Viliam.

Vincent: Muž. m. lat. pôvodu, utvorené zo slova vinco = víťaziť, podmaňovať, dobíjať...

Frekventované je hlavne medzi katolíkmi a o jeho popularitu sa tu zaslúžil najprv španielsky mučeník z tretieho storočia a neskoršie sv. Vincent de Paul, ktorý založil vincentský rád milosrdných sestier.

Viola, Violeta: ženské mená s významom fialka. V prípade Viola ide o priame latinské slovo, kým v prípade Violeta, ide o francúzsky deminutív latinského Viola.

Virdžínia, Virginia: žen. m. ktorého pôvod je v priezvisko významnej rímskej rodiny Virginus, ale na jeho popularitu vplývala cele iná náhoda.

V roku 1584. Sir Walter Raleigh takto pomenoval novozaloženú kolóniu britskej koruny na americkom kontinente, akože vraj na česť svojej kráľovny Elizabethy I. Tudorovej. Keďže táto nebola vydaná, tak v určitých vyšších kruhoch, ba neskoršie aj medzi pospolitým ľudom sa ju nazývalo „Virgin Queen“ („nepoškvrnená“ kráľovna), nuž mnohí sa domnievajú, že východiskom tohoto mena je práve tento fakt. Virginia, ako osobné meno je ešte vždy pomerne frekventované.

Vít: muž. m. ktoré môžeme pokladať, ako za slovanizovanú podobu lat. Vitalis, alebo ešte skorej aj za vlastný útvar na podklade slova vítať. Je tu však aj tretí predpoklad, že predsa bude mať latinské východisko, ale teraz v chorea Sancti Viti.

Vitalis: muž. m. lat. pôvodu, kde východiskom je vitalis = živý, vitálny.

Víťazoslav: muž. m. slovanského pôvodu, utvorené na podklade víťaz, staroslov. vitiaz, praslov. vitedz + prípony –slav, z čoho dostávame význam slávny víťaz, oslavovateľ víťazstva., poťažne víťazný Slovan, Slovanstvo.

Vivian, Viviena: muž. a žen. m. lat. pôvodu, s významom živosť, vitalita.

Lat. podoba Vivianus v krajinách Európy sa zjavuje už v XII. st. ale ženská podoba Viviena vzniká neskoršie, vo Francúzsku a súčasne sa píše Vivienne.

Vladimír: slovanské muž. m. za ktoré sa predpokladá, že vzniklo v Rusku. V praslov. jazyku malo podobu Voldiměr, ktoré predstavuje kombináciu slov vold = vláda, moc + měr = veľký. Zhodou okolností, deetymologizáciou druhého elementu, měr (indoeurópsky moro, mero = veľký, mnoho), celé meno nadobúda aj iný charakter. Teraz to mír v ruštine znamená aj svet, takže sa význam môže posunúť aj na vládca svetom. U nás sa zase mír stotožňuje s mierom, pokojom a význam sa posúva na mierumilovný vládca, pokojný panovník. Pravý, historicko-etymologický význam je však veľký vládca, veľký panovník, velikán. (V maďarčine je to Aladár.)

Vladislav: muž. m. českého pôvodu, utvorené z vlad + -slav, z čoho sa jeho význam vysvetľuje, ako slávny vládca. Viď Vladimír.

Vladivoj: muž. m. slovienského pôvodu, utvorené spojením vlad + voj = vojsko, armáda, šík, vojna, pokoriť, z čoho asi najsprávnejší význam by bol silný, zdatný vojak. Viď Vladimír.

Vlastimil: muž. m. ktoré môže mať aj ženskú podobu. Vzniklo kombináciou slov vlasť = vlasť, vládca, moc, právo, otčina + -mil = milovať, mať v obľube. Je to osoba milujúca otčinu, ale môže znamenať aj osobu milujúcu moc. Viď Vlastislav.

Vlastislav: muž. m. českého pôvodu, ktorého latinská paralela je Patrik. Východiskom Patrika je lat. Patricius (Patritius), ktoré je odvodené z patria = otčina. (Viď Patrik)

Vlastislav v sebe zahrňuje vlasť, ktoré stojí hneď vedľa vládnuť a vychádza z praslov. volst, takže prvú polovicu by sme si vysvetlili, ako vláda, právo, panovanie, otčina, kým druhá polivica, prípona –slav by tu znamenala slávu, či opisne by sme dostali význam slávny panovník, oslavovateľ vlasti, otčiny, pravdy.

Vlasto, Vlasta: muž. a žen. podoba mena slovanského pôvodu, ktoré v podstati predstavujú len skratku mien Vlastimíl. Vlastimír, Vlastislav. Cudzím ekvivalentom je lat. Patrik, Patrícia.

Vojeslav, Vojislav: muž. m. slovanského pôvodu, ktorého základom je voj, staroslovanský povniati = pokročiť, či v podstati tu ide o vojnu, vojaka + typickú slovanskú príponu – slav = sláviť, oslavovať. Význam by bol: slávny vojak, bojovník.

Vojnomír: staré slovienske mužské m. ktoré sa spomína už v čase avarskej nadvlády nad Slovienmi, ktorý period neraz nazývame aj sloviensko-avarskou symbiózou. Vojnomír bol sloviensko-avarským generálom, ktorý v roku 795. opúšta avarskú vojenskú špičku, ale nikde sa nespomína, či sa priklonil ku odboju Slovienov, vôči Avarom.

Na prvý pohľad, toto meno sa nám zdá byť ako nejakým oxymorónom, lebo predstavuje kombináciu voj = vojna, šík + mír = pokoj, mier, z čoho môžeme dedukovať, že tu ide o nejaký vojnový mier, vojenský pokoj, mier vydobitý vojnovým ťažením, avšak význam mena sa dá aj vysvetliť, ako: osoba schopná usporiadať vojnové šíky, pluky, viesť usporiadané vojsko, ale aj svet vojny.

Vojtech: slovanské muž. m. o pôvode ktorého je zopár konfliktných teórií.

1/ Ak východiskom bude slovo vojt, ktoré sa vysvetľuje, ako dedinský starosta (richtár), medzi cigáňmi ešte aj dnes stretneme paralelné vajda, v sanskrite vaida = učený, vzdelaný, doktor, ránhojič... tak podoba vojt sa vyvinula najskôr v Poľsku, na podklade nem. Voget, ktoré v strednom hornonemeckom znamená dozorca, správca, nadhliadač a východiskom tohoto je lat. (ad)vocatus = súdny poradca, pomocník, právny zástupca, svedok. # Toto je veľmi otázna cesta vývoja Vojtecha.

2/ Ak uvážime slovanské voj(na), voj(ak), tak základom mena bude povinati = pokorovať a pri uvážení druhého elementu –tech = útecha, potecha, tešenie, celé meno dostane význam osoba, ktorá má potešenie, radosť z vojny. # Aj tu musíme mať otáznik, lebo sotva by si niekto nakrstil dieťa menom osoby, čo má radosť z vojny.

3/ Ak uvážime príponu –tech, ako –tek (asi najreálnejší prístup, lebo neraz sa stretneme s písaním aj Vojtek), tak sa dostávame ku cirkevno-slovanskému pôvodu, ku slovu roztiaž, rozťahovať, praslov. teg, tegnoti, ku čomu je príbuzné aj ger. (ang.) drag, draw, staré hornonemecké tragan, lat. tractus = ťahať, naťahovať.... z čoho dostaneme význam, ako: osoba, ktorá koná vojnové ťaženia.

Voľnomil: slovenské muž. m. novšieho dátumu, utvorené kombináciou voľnosť + milovať.

Vratislav: staré slovienske muž. m. z čias V. Moravy. Základom mu je staroslov. vrati, vria = vravieť, hovoriť priamo, orátor. Príbuzné je ku lat. verbun = slovo, sanskritovému vad = vravieť, hovoriť, vadiť a pod. Vratislav predstavuje osobu schopnú priamo hovoriť, obhájiť si svoje stanovisko, osobu ktorá si ctí priame slovo. Veľmi blízko má ku nemeckému Brandt. Viď Vratko.

Vratko: muž. m. slovanského pôvodu a môže predstavovať:

1/ Skrátenú podobu mena Vratislav.

2/ Adaptáciu gréckeho slova rétor = orátor, rečník, čo by mu teraz dalo význam osoby schopnej vrátenia urážky, osoby schopnej na vlastnú obranu pred verejnosťou.

3/ Meno vzniklo na podklade staroslov. koreňa vrati, vria = vravieť, hovoriť... z čoho by sa význam usmernil v osobu priamo hovoriacu.

4/ Môžeme tu mať aj východisko zo staroslov. vert, praslov. vьrt-ti , ktoré je v základe slov vrtieť, vracať (lat. verto, sans. vartate, lit. verčiú, versti = všetko s významom vrtieť, otáčať, vracať), z čoho význam mena by bol osoba, ktorá vráti (čo koľvek), šikovná osoba.

Všemil: slovenské muž. m. utvorené spojením vše = všetko, celok, staroslov. vse + mil = milé, milovať, čiže predstavuje osobu všetkých milujúcu, všetko milujúcu, ktorú všetci milujú.

Všeslav: muž. m. staroslov. pôvodu, utvorené spojením vše / vse = všetko, úplne, cele a bežnej prípony –slav = sláviť, Slovan(stvo).

................... autor Ján Kulík ......

2 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

Vendy je nadherne meno ..

Anonymný povedal(a)...

Aj mne sa paci...

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com