Čas radosti veselosti

Naša obľúbená vianočná pesnička. V evanjelickom „Spevníku“, „Tranovského Kancionál“ (Tretie vydanie juhoslovanské – 1981), v časti „Piesne vianočné“, pod číslom 45, najdeme si prekrásnu pieseň „Čas radosti, veselosti...“ Ako poznámku tu najdeme, že je to „Slovenská zo XVII. st. Odvtedy sa „Spevníky“ zmenili, pesničky sa poslovenčili, avšak pokladám za nutné, dať ju v pôvodnom znení, jazyku. Neraz som ju počul, v čase predvianočnom, ako si ju mať spievala, kým povedzme rozťahovala rejteš, robila muškacóny...

„Čas radosti, veselosti světu nastal nyní;

Neb Bůh věčný, nekonečný narodil se z panny;

V městečku Betlémě,

V jesličkách na slamě

Leží malé pacholátko na zimě::“

„Co jsme všeckni lidé hříšní radostně čekali,

To anjelé dnes vesele nám jsou zěstovali:

A protož plesejme,

Všickni se radujme,

Pacholátku, nemvlúňátku zpívejme.“

„Spasiteli, kvítku milý,Pane náš Ježiši,

Z čisté panny narozený, poklade nejdrahší,

Králi náš, Pane náš,

Skloň se k nám jako Pán,

Dej milosti, své radosti dojít nám;:“

V starších „Spevníkoch“ táto pesnička je napísaná „švabachom“. Nechcel som ju tak podať, lebo načo? Ja si to celkom kľudne prečítam (bez problému‘, ale koľko ďalších? Nechcel som pesničku podávať v jej „celej impozantnosti“. Radšej nech si ju prečítate v „prijatelnejšom“ písme.

„Čas radosti, veselosti...“ pre kresťana sú Vianoce, či slovenskejší, je to KRAČÚN. Áno, slovenskejší, lebo Kračún je rýdzim slovanským slovom. Zanedbali sme ho len preto, lebo aj Maďari (nemali na to svoje slovo), prevzali si od nás Karacsóny.

Prišla doba obrodenectva a keďže vzorom nám bola čeština, zriekali sme sa aj svojich „historických“ slov, len aby sme sa dištancovali. Škoda. Veľká škoda. Neboli sme nadostač „draví“, vzdelaní, aby sme si vedeli zachovať, privinúť svoje starobylé slová.

Na Dolnej zemi a to nie len v Maďarsku, ale aj vo Vojvodine a v Rumunsku aj dnes sa oslavujú nie Vianoce, ale Kračún. Vplyv maďarčiny? Sotva. Skorej je tu prezervovanie si akože „archaizmu“ – slovanského, slovenského.

Práve sme v čase vyčkávania narodenia Spasiteľa, Ježiša Krista a už či v dedine, v domácnosti... v krajine, ba aj v Európe atď. ľudia sa horúčkovite priprávajú, len aby príchod Spasiteľa oslávili čím dôstojnejšie. Vonku padá sniežik, ale v izbách, pri kozúboch je rušno. Krášlia sa jedličky.... a aj sa zaspieva. Veď človek je v nálade. Na „Štedrý večer“ sa to bude hlásať, ozývať v chrámoch, mestom, dedinami... a aj doma.

Vieme, to čaro Vianoc nám nejak bledne. Ľudia sa rozpŕchli a to nie len v rámci krajiny, ale aj po svete, avšak, ak nie inokedy, spamätajú sa na domov, detstvo, krásu „bielych“ Vianoc, aspoň teraz. Ochladnuté srdce vysťahovalca, emigranta, zohreje dávny plamienok rodného ohniska. „Tichú noc“, alebo podobné pesničky si bude spievať z celého krku – veď z domova mu nezostalo nič iné. Len spomienky. Krásne spomienky na kraj, detstvo, mladosť... prvé ukradnuté bozky, prvé nevinné lásky... a najmä vízia tých domácich Vianoc, Kračúnu. S vyrastením z krátkych nohavíc, „stratilo“ sa aj čaro Vianoc. V ušiech mi práve brnká materina pesnička, „Čas radosti, veselosti...“ Musím sa neraz aj „schovať“, aby domáci nevideli, že práve ona mi ženie slzy. Aj ja sa musím pýtať (ako Puškin) „Si ešte živá, drahá mati...?“

Hľa, trvalo mi vyše jedného roka, kým som prišiel na nejakú stopu aj tejto pesničky. V novom evanjelickom „Spevníku“ pesničku si najdeme pod číslom 41, s poznámkou, že je z roku 1505. (z predref.) a na samom konci je poznámku, T45, čo sa vzťahuje na „Tranovského Kancionál“. V tomto „Spevníku“ má poznámku :Podľa nápevu latinskej piesne zo 14. storočia: Omnis mundus jucundetur a ďalšia poznámka je, že „Slovenská zo 17. storočia (C.C.)“

Keď sa vydáte na pátranie po „Omnis mundus jucundetur“, zistíte, že pesničke sa pripisuje „úhorský“ pôvod a že vznikla v stredoveku. Zistíte, že rad cirkevných spevokolov atď. ju má na svojom repertoári, ba stopa vás zavedie aj na adresu „Schola Cantorum Bogotensis“ a najdete si aj jej latinské slová:

Omnis mundus jucudentur nato salvatore,

sonoris vocibus exultemus et laetemur hodie,

hodie, hodie, gaudete, gaudete.

Casta mater quem concepit Gabrielis ore.

Sinceris mentibus, Christus natus ex Maria,

Virgine, Virgine, Virgine, Gaudete, Gaudete.

Jestvuje aj anglický preklad, i keď som sa zatiaľ nestretol s ňou v ani jednom súčasnom „Spevníku“ cirkví, kde sú služby v angličtine. (Anglikánska, presbytérska, metodistická....)

Rejoice the whole world, because the Savior has

been born today, let us rejoice with sound voices

and let us fill of joy; Rejoice, rejoice.

The chaste Mother has conceived by Gabriel’s

announcement. Christ was born of Mary, the

Virgin. Rejoice, rejoice.

* Predpokladám, že „Čas radosti...“ , ako cirkevná pesnička, s poznámkou, že jej pôvod je „úhorský, slovenský...“ , že je známa aj v širšom kruhu, vo svete, zaslúži si aj našu, slovenskú pozornosť. Hodí sa napr. ako téma na diplomovku našich budúcich kňazov, ba možno aj na doktorskú dizertáciu.

...........pripravil JK