09 decembra 2008

Etymologický slovník Jána Kulíka K

Východiskom písmena K je obrázok, kresba ľudskej dlane a ako také, nachádzame ho v egyptských hieroglyfoch a vo včasnom semítskom písme , z obdobia asi 1500 rokov p.n.l. Okolo roku 1000 p.n.l. podobne ako iné semítske znaky, aj ono zásluhou pisárov v Byblose, vo Fenícii a v Kanáne začína nadobúdať lineárnu podobu a dostáva meno Kaph, čo znamená dlaň. Ako iné, aj tento znak si preberajú Gréci a dávajú mu nový názov, Kappa. Keď začali písať z ľava na pravo, aj znak, k vôli šikovnosti písania, otáčajú o 180 stupňov. Od Grékov, cez Etruskov, znak sa dostáva aj ku Rimanom a to hlavne z potreby písania si svojou abecedou od Grékov prevzatých slov, lebo latina už pre svoje potreby písania mala symbol C, ktorý konal funkciu hlásky ká. Nové, grécke K v zmysle hlásky ká, v latine nadobúda paralelné použitie aj pre ich hlásku ká. Od nich, cestou latínskeho písma, K preniká aj k nám a dostáva trvalé miesto, ako symbol pre hlásku ká.

K, ku: Predložka s datívom vyjadruje smerovanie niekam v priestore a v čase... odpovedá na otázku kam? ; primeranosť, vhodnosť, príslušnosť... Všeslovanské. Zodpovedá mu sans. kam = žiadosť, túžba, av. kam = k vôli, lat. cum = s (niekým, niečím), v spoločnosti s..., v súvislosti s...; kedy, kedykoľvek... Čes. k, ke, srbch. k, ka, poľ. k, ku, polab. ka, rus. k, ko... staroslov. s pôvodným významom asi „na prospech“.

-ka : Prípona, s ktorou sa stretávame v slovách, ako: dnes-ka, von-ka, dnu-ka, tuto-ka... Všeslovanské, kde v jednotlivých jazykoch najdeme aj podoby –ke, -ko, -ki, napr. srbch. danas-ke = dnes, dl. tam-ko = tam... staroslov. bolo kъ. Príbuzné ku sans. kam, av. ka, ako prípona s významom áno, konečne, starolit. tás-ka-t, šis-ka-t = to, tu, toto, tam, gr. . –ka, -ken = r/v.

Kabala: Mystický výklad Biblie (Starý zákon) u Židov, či orálna tradícia ktorú Mojžiš zanechal rabínom. Heb. kabbalah = tradícia, formované na kibbel = prijmi, uznaj.

Odtialto je i kabala = súkromné intrigovanie, klika. Kabalistika = tajné židovské učenie o kabale, v pren. zmysle aj niečo tajné, nezrozumitelné. Kabalista = človek zasvätený do kabaly.

Kabanos: Často počuť aj skratku kabana. Druh údeniny, hlavne tenkej klobásky z hovädzieho mäsa, ktorá sa predáva už ako uvarená. Vyskytuje sa vo všetkých slovanských jazykoch, ba odtialto „vycestovala“ aj do sveta. Pôvod je turko-tatarský, kde kaban = sviňa, brav, vepor.

Kabaret: Zábavný program, estráda. Z fr. cabaret = r/v, avšak sám pôvod slova je hmlistý. Predpokladá sa valónsky pôvod.

Kabaňa, kabanica: Vrchný zimný kabát z hrubého súkna. Čes. kabanica, kabanka, srbch. bul. kabanica, kabanina. Predpokladá sa orientálny pôvod. Viď Kabát.

Kabát: Súčasť odevu, kde môže predstavovať aj zimný kabát z hrubšej látky, zvrchník, plášť. Dem. kabátik. Čes. kabát, poľ. hl. dl. ukr. rus. kabat, srbch. kaput, kavad pochádza z rovnakého prameňa.

V str. gréckom jaz. sa zjavuje kabádion / καβάδιον, čo sa v čase byzantskej ríše považovalo za slovo importované z peržského jazyka. Tu sa slovo stáva nepriehľadným. V peržskom jaz. qaba (kaba) = oblek, rúcho, kratšia tunika ktorá je otvorená v predu; priliehavý dlhý kabát pre mužov; košeľa... kde najdeme poznámky, že tu môže isť o slovo arabského pôvodu, ale väčšina autorov má inú mienku. Hlavne, keď sa uváži peržský dem. qabqcha, qabachay (kabača, kabačaj) = kabátik a toto sa porovná s prakritovým slovom kavaya = pancier, obrnenie, kde východiskom je sans. kavaca, ktoré v šatapatha-Brahmana nadobúda význam kabát, kabátik, v náreči kathiyavadi (Gudžerat), dostáva význam štítu... ale celkove, v iných jazykoch sa tu chápe obal, zabalenie, „obálka“ a pod.

Svojho času sa v naších krajoch praktikovalo, že previnilcov sa zatvorilo, vložilo do nejakej tesnejšej klietky (kabátca), z čoho sa vyvinulo napr. poľ. przekabacić = prestrojiť, priviesť na svoju stranu (vojaka), przekabacić sie = zmeniť si presvedčenie, slovenské prekabátiť = oklamať, obrátiť kabát = zmeniť presvedčenie.

Odtialto máme: kabátik, kabanica, kabátec, kabátnik, kabátoš a pod.

Kábel: Oceľové lano; izolovaný vodič el. prúdu, telefónu, telegrafu... Medzinárodné. Starofr. chable, súč.fr. cáble, formované na neskorolat. cap(p)ulum = lano, ohlavok, ktoré predstavuje adaptáciu arab. habl, kde máme asociáciu na lat. capere = chytiť, držať, alebo nevykľučuje sa, že tu máme priamejšiu cestu z jazyka v Provensálku, kde je cable, ktoré sa v strednom dolnonemeckom a v strednom holandskom posunulo na Kabel. Ako slovo s významom vodiča (prúdu, telegrafu...) začalo sa používať okolo roku 1850, kde pôvodne znamenalo podvodný kábel telegrafu.

Odtialto máme kábelogram = správa poslaná podmorským káblom, kábelovať = poslať správu podmorským káblom.

Kabela: Veľká taška, torba. Čes. kabela, poľ. kobela, hl. kobjel, dl. kobjela. Všetko zo str. h.n. kobel, ktorého pôvodný význam bol asi košík, teraz má význam búdky, holubníka, kurína... pre zvieratá. Odtialto je aj kabelka = ženská taštička.

Kabína: Malá uzavretá, oddelená miestnosť, chyžka, chatka, oddelenie (pre napr. pilóta v lietadle...). Starofr. cabane, provensálsky cabana, východisko v neskorolat. capanna, cavanna, kde podoba písania s –in- sa zjavuje len v XVI. st. Neskorolat. podoba vychádza z lat. cavea, caverna = jaskyňa, auditórium v divadle...

Kabinet: Miestnosť na porady, pracovňa, miestnosť na zbierky a učebné pomôcky, ministerská rada, vláda... vitrína na úschov hodnotnejších vecí v domácnosti... Vo Fr. ako slovo s týmto významom, zjavuje sa v XVI. st. cabanet > cab(b)onet > cabinet. Východiskom mu je kabína. Viď.

Kaboniť sa: Mračiť sa, pokrývať sa mrakmi, stávať sa mrzutým, mračiť sa, vraštiť sa... Výpožička z fr. cabosser = zárez, vrúbok, priehlbina, zarezávať sa, či v našom prípade mračiť sa, škarediť sa.

(Ox. et. slovník) U Macheka najdeme iné vysvetlenie. Čes. kabeliť sa = mračiť sa (nebo). Súvisí s dl. kobjela = druh mračien, oblakov (lat. cumulus), z čoho odvádza, že kobjeliś se = prikrývať sa takým mrakom. Východiskom pre toto bol asi názov takého mraku *kobolъ a toto by už bolo v príbuzenstve s lat. cumulus = hŕba, kopa, masa, zvýšenie (masy), zvyšok, vrchol, ale tu musíme uznať zmenu spoluhlások b > m.

Kabotáž: Plavba loďou pozdlž pobrežia. Prevzaté z fr. caboter = pozdlž pobrežia, kde najskôr ide o fr. import zo španielského cabo = mys, výbežok pevniny do mora.

Kabrioly : Ohnuté nôžky na nábytkoch štýlu Queen Anne a Chippendale, kde tie nôžky upomínajú predné nohy zvieraťa pri skoku. Pôvod vo fr. cabrioler. Viď nasledovné.

Kabriolet : Športový automobil so skladacou strechou. Hist. to bol dvojkolesový, jedným koňom ťahaný voz. Pôvod vo fr. cabrioler, ktoré predstavuje mladšiu podobu z caprioler – tal. capriolare = skok do vzduchu, na podklade capriola = kotrmelec. Tento koč, voz, svoj názov dostal preto, lebo mal jemné perovanie.

Kabyl: Berber z Alžírska, alebo Tunisu. Predstavuje plurál, kaba`il, na podklade arab. kabila = plemeno.

Kacabajka: Krátky priliehavý kabátik, súčiastka mužského a ženského odevu, jupka. Čes. poľ. ukr. kacabajka, ale v rus. ukr. aj kacavéjka, ba ojedinele, v nárečiach sa zjavuje aj kazamajka, kazabajka, zo slovenčiny preniklo aj do maď. ako kacabajka, kacabajkó, kacamajka... Prameňom všetkých podôb je nem. nárečové kutzboi = hrubá látka, odev z hrubej látky, ktoré je vlastne zloženým slovom Kutze, Kotze = hrubá látka + Boi, dolnonem. baie = srstená látka, čo je prevzaté zo starofr. baie a východiskom tohoto je lat. badius = gaštanový kvet. (Vasmer, Karlovič, Brukner, K. Štrekelj, Sobolevsky...)

Kacír: Heretik, bludár, odpadlík od cirkvi... Čes. kacíř, staršie kacieř, poľ. kacierz, hl. kecar, dl. kjacaŕ. Všetko z nem. Katzer = r/v, čo je vlastne totožné s Quetser Schänder = „ Religionsschänder“ = osoba, čo robí hanbu, na hanbu náboženstvu.

Kačara: V SSJ nie je, ba aj medzi Slovákmi na Dolnej zemi, hlavne vo Vojvodine sa považuje za zastaralé slovo, avšak svojho času, v rokoch domáceho spracovávania hrozna, vína, pod týmto sa chápala predpivničná miestnosť, priestor kam sa dovážalo hrozno, kde sa ho lisovalo, stákala šťava a kde sa vlastne konala aj prvá fáza fermentovania. V sans. mu je príbuzné kacc- = gniaviť, lisovať, tlačiť, drviť... a kaciro = pozostatky po zelenine, ovocí, odpad, „kakance“.

Kačica, kača, kačka: Druh vodného vtáka chovaného aj ako domáca hydina. Vyskytuje sa len v západnom krídle Slovanov. V slovenskom, českom, poľskom a dolnolužickom jazyku. Inde najdeme termín patka, kuropatka. Boli jazykovedci, čo sa pokúšali toto slovo vysvetliť podobne, ako aj slovo mačka (z mena Mária), čiže na podklade ženského mena Katarína, lebo na východnom Slovensku domáckou podobou Kataríny je Kača.

Kača, kačica však nema súvis s Katarínou. Podobne, nejde tu ani o vyložene zvukomalebné slovo. V príbuzenstve však bude sans. kacc- v zmysle nepokojné, odkiaľ vyšlo sans. kácati = kričať, „jazykovať“, kecať. V jazyku kumauni kackat = dohadovať sa, vadiť sa, v nepálskom kackac = neprestajné hundranie, neprestajné brblanie, vykrikovanie. V jazyku hindu je kać-kać = debata, trepanie hubou, zvada, dohadovanie sa, ľapkanie, kecanie.

Možný je aj súvis s blízkym sans. kacca-, kaccara- = blato, bahno, kaluž(a), močiar, barina a pod. kde R.L. Turner poznamenáva, že ako sanskrit, tak aj prakrit a jazyk pali majú spústu derivátnych slov s významom, ako blato, močiar.. ale význam sa posúva aj na plevu, odpad pri lisovaní, srvátka (ako „odpad“ pri robení syra), nezrelé (ovocie), lebo aj toto pri triedení predstavuje len odpad... So všetkým súvisí aj kaccha-= breh močariska, potoka, rieky, ale aj okrem človeka, každý živý tvor žijúci v tomto preistore, z čoho je aj kacchapa- = „vodný obyvateľ“, čo sa vzťahuje na všetko tam žijúce a hlavne je to aj termín pre korytnačku.

Kačketa: V ľud. reči je to názov pre čapicu, beretku „miciku“, čiapku vôbec. Predstavuje výpožičku z fr. jaz. kde casquette = čiapka, casque = prilba, šp. casco = prilba. Slovo vzniklo niekde v južnom Francúzsku, alebo v severnom Španielsku, kde sa ho bežne odvádzalo z názvu suda pre víno, avšak v spomínaných oblastiach slovo casque, casco nikde nie je zaznamenané vo význame suda, ale len vo význame prilby, čo udáva, že tu ide o adaptovanie pôvodne galského (keltského) gall, gálska čiapka.

Kad, kadiť: Dym, čmuď (Hviezdoslav); vypúšťať dym, dymiť... avšak nárečove, na Dolnej zemi je kediť (klobásy...) = dymiť, údiť, kediť z fajky, lokomotíva kedí... kedí sa z kochu... Všeslovanské. Pôvodne znamenalo dymiť, údiť. Čes. kaditi, poľ. kadzić, hl. kadźić, dl. kaźiś, rus. kadíť, ukr. kadýty, srbch. slovín. kaditi, v chráme sa používa kandilo = kadidlo, ktoré sa nejak zanáša na lat. candel(l)a, avšak tam je význam jagania sa, biele, svetlo, kým v srbch. to má význam kadenia... atď. staroslov. kaditi, každú. Súvisí s čad, čadiť. Chýba nám však primárne sloveso a preto môžeme povedať len toľko, že ako domnelý koreň považuje sa hypotetické *ked-, ktoré vzniklo spôsobom čadъ < ked-o.

Kaďa: Väčšia, najčastejšie drevená hore otvorená nádoba. Maď. kád = kaďa, vaňa, odkiaľ sa do jazyka dolnozemských Slovákov dostáva káda = vaňa. Všeslovanské. Čes. káď, staročes. kád, poľ. hl. kadź, dl. kaź, rus. ukr. kaď, slovín. srbch. kad, bul. kada, praslov. kadь. Tu sa však náhľady už rozchádzajú. Machek, ako príbuzné tu dáva grécke hethís, v gen. –ídos / κηθίς, -ιδος = urna (pri hlasovaní), kým svoje staršie tvrdenie, že tu máme výpožičku z gr. kádos / κάδος = džbán, črpák, vedro, považuje za nepriliehavé. Naopak, Vasmer aj ďalej tvrdí, že tu ide o výpožičku z gr. kádion, kádos = džbán, črpák, vedro a toto už považuje za výpožičku zo starohebrejského jazyka kad = r/v.

V sans. najdeme khadda- = jama, diera (do zeme), ktoré sa posúva aj na gadda- = jama, diera, z čoho v následných jazykoch vzniká aj garad = jama, priekopa, járok, garád, z čoho môžeme kľudne tvrdiť, že tu nebude žiadna výpožička ani z gréckeho a ani zo starohebrejského jazyka, lež kaďa bude domácim slovanským útvarom.

Kadaverín: Mŕtvolný jed. Kadaver / cadaver = mŕtve telo, hlavne ľudská mŕtvola. Lat. cadaver = mŕtve telo, mŕtvola, odvodené z cado, cecidi, casum = padnúť (v boji), spadnúť, hnísať atď.

Kade: zám. prísl.

1/ ktorým smerom, ktorou cestou, kadiaľ; uvádza vety a/ opytovacie (priame i nepriame otázky), pýtame sa ňou na smer deja;

2/ niekedy má vo vzťažných vetách význam neurčitej príslovky kadekoľvek, kade-tade, všelikade, hocikade, bez cieľa.

V komparovaní s inými slovanskými jazykmi, zodpovedá mu čes. kudy, staročes. a nárečové kady, poľ. kedy = kde, kam, rus. ukr. kudá = kam, srbch. kuda = kam... všeslovanské. V príbuznosti má staropruské is-quendau = odkiaľ, lat. qua (quando) = kadiaľ, kde, z ktorej strany, pokiaľ...; quando = kedy, hocikedy, pokiaľ... st.h.n. zuo = k, tochárske kutamem = kade, kam, kde. Pro rozbore tohoto toch. slova, D.Q. Adams navrhuje PIE kwutod, ktorému by zodpovedali všetky spomínané význami.

Celkové, pre etymológov je toto nepriehľadné slovo, najmä keď sa uváži, že v procese evolúcie prešlo mnohými zmenamy, vplyvmi, proste je veľmi nestabílne. Pravdepodobne bude súvisieť aj s kto, na čo poukazujú mnohé jazyky, napr. hindu kuja = kam, kde, kade, kadial, kto, ako, čo, potial, všelikade, kade-tade, hocikade atď. a hin. –ko = kto, čo, -ku = kam, kde a sans. kúha = kde, kam, kade, s ktorým súvisí RV ka- = opytovacie zámeno, ktoré sa vyvinulo zo sans. opytovacieho zámena ká-. V jazyku pali a v prakrite ko, ka, v gen. kassa, kissa, kim; v cigánskom jaz. ke = čo, arm. ke = r/v, kým v Európe, v cig. rum. kay = kto, cig. maď. ko = kto... avšak v prípade tiraha jaz. kamu, torwálsky jaz. kam, ani R.L. Turner si nevedel dať rady. Vadila mu prítomnosť hlásky m.

Prítomnosť slova kade nachádzame v: kadial, odkadial, kade-tade, kadečo, kadejako, kadekde, kadekoľvek, kadekto, kadenáhle, ale máme ho učupené aj v kde, dokiaľ, dotiaľ, dosieľ atď.

Kadencia: 1/ hud. harmonický, alebo melodický obrat zakončujúci hudobnú skladbu, alebo jej časť; voľná sólová improvizácia virtuózneho rázu, rytmus; ling. intonačný záver; sytém usporiadania slovných prízvukov vo verši; záchvev, prízvuk nežnosti. 2/ voj. rýchlosť paľby, počet výstrelov za minútu, rytmus pochodu... Tal. cadenza, nskorolat. cadentia, na podklade lat. cadens / cado = pád, padať, padnúť, spadnúť, klesať.

Kader: obyčajne počuť mn. č. kadere = vlnité vlasy, kudere. Čes. kadeř, poľ. kedzior, hl. kudźer, dl. kuźeŕ, slovín. koder, srbch. kudar, kudrav, kudrav, bul. kadrica, ukr. kuder, rus. kudér = r/v. Súvisí s kúdeľou. Viď.

Odtialto máme: kaderavý, kaderie, kaderník a pod.

Káder: Človek, ľudia, tvoriaci základ, jadro organizácie, odborne vyspelý pracovník, pracovníci a pod. Dostali sme ho cestou nem. Kader, ktorá si ho prevzala z fr. cadre = obruba, kostra, štruktúra, rám, ktoré v administrácii nadobudlo význam zamestnanec správy, správca ... avšak aj fr. jazyk si toto vypožičal z tal. quadro, kde základ je lat. quadrus = štvorec.

Kadesi: Nevedno kade, neznámym smerom. Viď Kade.

Kadet: Frekventant školy pre dôstojníkov; najnižší stupeň námorného dôstojníka. Medzinárodné. Dostali sme ho cestou nem. Kadett, ktorá si ho prevzala z fr. cadet, kde najskôr bolo capdet, ktoré bolo v gaskónskom dialekte, kde sa vyvinulo z rimo-lat. capitellus, ktoré predstavuje dem. z lat. caput = hlava. Tento názov sa aplikoval na gastónskych dôstojníkov (mladších synov veľmožov), ktorí slúžili na fr. kráľovskom dvore.

Kade – tade: Viď Kade.

Kádi: Sudca v islamských krajinách. Srbch. kadija, rus. kádij, staršie kadija. Prevzaté z tur. – arabského kádi, kady = r/v.

Kadiaľ: Ktorým smerom? Viď Kade.

Kadidlo: Vonná živica používaná počas náb. obradov v chrámoch. Viď Kaď.

Kadlub: Niečo duté (vydlabaný strom), používané ako nádrž na vodu, válov, žľab; priehlbeň, výmoľ od vody, žriedlo, studňa, prieluba, priepasť, hlbina; forma na odlievanie lejárskych, tehliarskych, cementových a pod. výrobkov. Pren. pejor. brucho, bachor, , prázdny človek, hlupák.

Čes. poľ. kadlub, ukr. kádolb, kádib, kádovb = sud, jama s vodou (studňa), rus. kaldóba = studnička, hl. kadolb, kadlob = komín, dl. kalub = do balvana vydlabaná diera, forma na odlievanie, srbch. kalup = forma na odliatky, avšak vo význame obuvníckeho kopyta, je už adaptované turecké kalip = modla, model, obuvnícke kopyto. Praslov. *kadьlbъ, kde máme predponu ka- + dlabať.

Kadmium: Jeden z kovových prvkov, značka Cd. Lat. cadmia, z gréckeho kadmeia, čo by doslovne znamenalo thébska (zem, pôda), kde ako východisko máme Kadmos (Cadmus),meno princa Fenície, ktorého otec, kráľ Agenor vyslal do dveta, (Európy), najsť svoju sestru Európu. Nenašiel ju, nuž domov sa nevracal, ale stal sa zakladateľom mesta Théby v Boetii, ktorá sa v antických dejinách nazývala aj Aonia, Messapia, Hyantis, Ogygia a Kadmeios (Cadmeis).

Kafír: Neveriaci; príslušník národa na juhu Afriky, ktorý sa slúži jazykom z bantu skupiny. Arabský kafir, na podklade arab. kafara = byť neveriaci.

Kaftan: Dlhý vrchný kabát u orientálnych národov. Pôvod v peržskom qaftan = r/v (predpokladá sa súvis s kabátom – viď), ktoré preniklo, ako do arabského, tak aj tureckého jazyka a odtiaľ sa rozšírilo svetom.

Kahan(ec): Jednoduchý osvetľovací prostriedok s nekrytým plameňom, staroveká lampa. Čes. kahan, dem. kahanec. Poľ. staršie kagan = paňva, ložisko na oheň, na pálenie smoly, „svietnik“, železný košík na prenosné svetlo (počas napr. pochodu), súč. kaganiec, nár. gaganiec, odkieľ svoj pôvod čerpá aj ukr. a rus. káganéc, bul. gaganíca = pálenie ohňov na križovatkách ciest v nedelný večer, prvý deň pôstu. Praslov. kaganъ. Hmlisté slovo. Pokúšalo sa ho dať do súvisu s gréckym γάγηνον, γήγανον = menší kazan, panvica, ale neúspešne.

V. Machek preto navrhuje, že slovo bude slovanského pôvodu a dáva ho do súvisu so žegú (žhnouti), sloven. žiaha, žiarenie. # V srbch. žiža = ohnisko, fókus a žiška = iskra, slang. kahan(ec).

Kach: Choroba koní, kýchavka. Nie celkom jasné. Môže byť zvukomalebného pôvodu, alebo odvodené z kašeľ, kašlanie.

Kachľa: Keramikový výrobok z pálenej hliny, používaný na stavbu pecí, ako dláždice a pod. nárečove (Vojvodina), tehlička. Čes. kachel, kachlík, pl. kachle, staropoľ. kachel, súč. kafel, kafla, rus. káchlja, káflja, ukr. kácheľ, srbch. kaľ. Všetko z nem. Kachel, ktoré v st.h.n. bolo chachala = hlinená nádoba, ale aj toto je z tal. nárečového kákkalo, kákkalu, kde východiskom je lat. caccabus, ktoré predstavuje lat. podobu gréckeho κάκκαβος. Grécke κάχλεξ = štrk, drobné kamienky.

Kaja: Cement. V SSJ nie je. Nie je ani v srbch. jazyku, takže do reči dolnozemského Slováka prišlo asi priamo z tureckého jazyka, kde kaya = kameň, skala.

Kajak: Úzky a dlhý ľahký čln. Pôvod v jazyku Eskimákov.

Kajať sa: Ľutovať svoje činy. Všeslovanské. V ľudovej etymológii je tendencia toto slovo odvádzať z biblickej postavy Kaina, avšak kajanie je domácim, ie. slovom.

Čes. káti se, staročes. kající, pokání... rus. kájať = kárať, kájaťsja = kajať sa, okajánnyj = zatratený, prekliaty, raskájaťsja = ľutovať, ukr. kájaty (niekoho) = kárať, srbch. kajati = kajať (sa)... atď. Praslov. kajú, kajati = trestať, staroslov. kajá sa, kajati sa = kajať sa. Súvisí so sans. uccayate = pomstiť (sa), ktorého východiskom je cáyate, ktorého koreň v RV je ci = pomstiť.

Odtialto máme: kajúci, pokánie, kajúcny a pod.

Kajka: Cudzokrajný vodný vták, Somateria spectabilis. Cestou češtiny prevzaté z ruštiny, kde má podobu gága, ktoré je zvukomalebného pôvodu, totožné so slovenským gágať.

Kaj(kavčina): Jedno z náreči chorvatského jazyka, pomenovaného podľa spojky kaj = čo, ale aj kto, ktoré... Príbuzné ku peržskému ča = kto, čo, ktoré.

Kajla: SSJ nepozná. Význam: dlhorohý druh hovädzieho dobytka; „cvik“, ktorý sa umiestňuje do žliabku osy a kolieska, aby sa ich upevnilo. Táto kajla sa k nám dostala priamo z nemčiny. Maď. kajla = krivý (Sultán), avšak aj sem sa dostalo z nem. Keil = klin.

Kajuta: Malá ubytovacia miestnosť na lodi, lodná kabína. Výpožička z nem. Kajüte = r/v.

Káka: Druh vysokého hustého vodného porastu. V SSJ nie je, kým na Dolnej zemi je frekventované. Všetky bariny, močariská, brehy kanálov atď. boli zarastené trstinou, rákosím, sitínim a kákou. V sans. pod káksa najdeme, že sa tu jedná o nižší porast, trávu, trstinu, trávový porast vyskytujúci sa hlavne na vlažných barinatých miestach, druh „tvrdej“ trávy a pod. Toto sans. slovo stojí hneď vedľa sans. kacca = blato, bahno.

Kakadu: Druh papagája, Cacatua alba. Pren aj druh účesu. Pôvodne malajské slovo, kakatua = druh papagája, ktoré do Európy priniesli Holanďania, ako kaketoe a odtial prešlo do angličtiny, ako cacatoe, súč. ang. cockatoo, pod čím sa chápe druh väčšieho bielého austrálskeho papagája so žltým chochlíko. Do nemčiny preniklo ako Kakadu a odtial sa dostalo aj k nám.

Kakao: Orech, alebo aj prášok zomletého orecha kakaovej palmy. K nám sa dostalo buď cestou nem. Kakao, alebo fr. cacao, východiskom im je šp. caco, slovo ktoré si prevzali od mexických Indiánov, plemena Nahuatl, kde malo podobu cacauatl = zrnká kakaovníka, lebo uatl = strom.

Kakať: Vyprázdňovať črevá. Všeslovanské, siahajúce hlboko do reči Indoeurópanov. Príbuzné ku lat. cacare, gr. κακκάω, κάκκη = kakať, ľudský výkal, peržský kaka, kaki = r/v, str. írsky caccaim = r/v, nem. kakken atď.

U nás máme slovo kakaný = špinavý, zašpinený, zlý, mrzký, nepekný... Podobné útvary poznáme aj v iných rečiach, najmä u Grékov, kde sa ich predpona kako- , východiskom jej je kakós / κακός = zlé, diabolské, nepríjemné, nezdravé, hanebné... ujalo sa, ako medzinárodná predpona s významom nedobrého, zlého, nepríjemného, špatného... a najdeme ju v slovách: kakofónia = uchu nepríjemný zvuk, neľubozvuk, nepríjemná disonancia, neľúbozvučné zoskupenie hlások... kakografia = zlé, špatné písanie, kakodaimon = zlý duch, zloduch a pod.

Kakodemón, Kakodaimon: Zloduch. Viď Kakať.

Kakofónia: Uchu nepríjemný zvuk. Viď Kakať.

Kakografia: Zlé, špatné písanie. Viď Kakať.

Kaktus: Cudzokrajná ozdobná rastlina s pichliačmi. Pôvodne grécke slovo káktos sa vzťahovalo na druh bodliaka, „číčka“, španielskej artičoky (na Sicílii) a tento grécky názov použil Linnaeus, Pre celkom odlišný druh pichľavej rastliny.

Kal: Špinavá, znečistená, odpadová voda; usadenina v tekutine, sediment. Všeslovanské s celou škálou odvodených slov, čo ukazuje, že je aj starobylé. Staroslov. kalъ. V príbuznosti má lat. squalor = špina, hnus, gr. pelós / πηλός = hlina, zem, blato, ako aj sans. gala = tiecť, kvapkať, z čoho v jazyku pudžabi vzniká gal = topiť (niečo), v jazyku oryana gala = topiť niečo (napr. kov, sneh...), kým v jazyku gudžarati gal = kal, sediment, v jazyku marathi gal = sediment, usadenina po cedení niečoho.

Odtialto máme: výkal = lajno, kaliť = natierať, bieliť vápnom, rozkaliť = rozmazať niečo, kalisko, kalište = miesto v stajni pre výkaly dobytka, kalojem = nádrž na zdržiavanie kalu a pod. Viď Kakať.

Kalajs, kalajz: Smalt. Kalajsový riad v jazyku dolnozemského Slováka je smaltované kuchynské náčinie. V SSJ jazyka nie je. Možné je, že sa tam dostalo cestou srbch. nárečového kalajsano = smaltované, alebo tureckého kalayli = pocínované. Do tur. jaz. sa dostalo asi cestou peržského qal`i = pocínované (vzťahuje sa hlavne na kuchynské náčinie). Per. qal`i = cín, ktorého názov je odvodený z mena bane, kde sa cín doloval a všetko sa zase zvádza do arabského qal`at, qal`a = kaštieľ, zámok, pevnosť (zvlášť taká, čo je postavená na samom vŕšku kopca), odkiaľ sa odvádza aj meno slávnej cínovej bane Qala`i alamut, alebo aluh-amut = „orlie hniezdo“, čo je vlastne aj názov pevnosti Alamut, ktorá sa nachádza medzi Kazwinom a Ghilanom, qala`i bidar = „Kaštieľ bez brány“, čo je názov pevnosti v oblasti Širáz (Irán).

Kalamár: Nádobka na atrament. Medzinárodné. Pôvod v lat. calamus, calamarius = krabica s písacími potrebamy, perečník, kde ako východisko figuruje lat. slovo pre trstinu, pero z trstiny, calamus. Keďže kalamár má význam nádrže na atrament, černidlo, pôvod slova môže byť aj v gréckom kálamos / κάλαμος = trstina, trstinka na písanie.

Kalambúr: Slovná hra. Medzinárodné. Dostali sme ho cestou fr. jazyka, kde má podobu calembour = r/v, ktoré vzniklo z osobného mena nemeckého kňaza z Calemberga, ktorého nemecké povesti spomínajú, ako komickú postavu, alebo sa vzťahuje na grófa Calembour, ktorý sa zapísal, ako človek, čo vždy vykrúcal slová, hovoril dvojzmyselne. (Kluge- Mitzka, Brückner)

Kalamita: Veľká pohroma,nehoda, nešťastie. Medzinárodné. Str. lat. calamentum, na podklade nesk. lat. calaminthe, calamitas = strata, nešťastie, pohroma, vojnová porážka.

Kalander: Stroj na valcovanie, hladenie a leštenie výrobkov. Medzinárodné. Starofr. calendrer. Pôvod slova sa vysvetľuje na podklade gréckeho kylíndo, kylindéo / κυλίνδω, κυλινδέω = valcovať, ovalcovať.

Kalap: V ľudovej reči na Dolnej zemi je to klobúk, širák. SSJ toto slovo nepozná. Po maď. kalap = klobúk. Same slovo je však indoeurópskeho pôvodu a v peržskom jazyku ho najdeme, ako kulah, v hindu kalah, kulah = čiapka, klobúk, odkiaľ cez hybrídny budistický sanskrit, v podobe kalapaka = čiapka, klobúk, preniká aj do tochárskeho, ako kalapak, ale význam sa mu posúva na ornament, sektový znak, čo si tamojší ľud maľoval na čelo.

Kálať: Rúbať, štiepať (drevo, kláty...). Súvisí s klať, kôl, skoliť = preklať. Staroslov. koľú, klati, praslov. koľú, kolti, kde ako iter. je kálati = rozbiť, roztrieštiť, niečo hrubé (kôl, kópiu) vraziť do živého tvora, človeka a tak ho usmrtiť. Príbuzné ku lit. kalú, kálti, lot. kaľu, kalt = vraziť kôl (do zeme), srbch. kljun = zobák. V sans. ako príbuzné máme koreň khut = rozbiť, prepichnúť, preklať, z čoho v následných jazykoch vznikajú význami pre klanie, kálanie, kôl, stĺp...

Odtialto máme: zakáľačka, kálačka = stroj na kálanie dreva, sekera, vyklať (niekoho z niečoho), kaličiť niekoho, niečo a pod.

Kaľavný: Na Dolnej zemi skorej počuť keľavný = usilovný, nie darebák, šikovný, rúči, súci, dobrý... Súvisí s kálať = rúbať, štiepať, lebo kaľavný/ keľavný sa nebál roboty, rúbania, klania a pod.

Kalcium: Vápnik, prvok chem. zn. Ca. Medzinárodné. Východiskom mu je lat. calc-, calx = vápnik, vápno – gr. khálix / χάλιξ = štrk, malta, cement, čo všetko súvisí s naším kal = usadlina. Viď.

Kaldrma: V niektorých slovenských osadách vo Vojvodine, namiesto kandrma = hradská (viď), počuť aj paralelné kaldrma. Prevzaté je zo srbch. kaldrma, ktorý si to vypožical z tureckého kaldirim = dlažba, dláždenie, chodník, kde ale vidieť, že aj toto slovo je zložené z tur. kale = zámok, pevnosť + je tu výpožička z gr. drómos = cesta, dráha.

Kaleidoskop: Zrkadlový optický prístroj, v ktorom sa za pomoci rôznofarebných guľočiek, sklíčok, vytvárajú symetrické obrazce. Medzinárodné. Pôvod v gréckom jazyku, kde máme kombináciu: kalós = krásne + eidos = tvar, forma, podoba, výzor + skopé = pozerať, hľadieť // καλός + ειδος + σκοπή.

Kalendár: Rozdelenie roku na dni, týždne, mesiace, knižočka obsahujúca toto rozdelenie roka. Medzinárodné. Čes. kalendař, rus. ukr. srbch. kalendár... starofr. calandier, súč.fr. calendrier, ang. calendar... všetko z lat. kalendarium = kniha účtov, formované na kalendae / calendae = prvý deň v mesiaci.

Ak sa podívame hlbšie, tak lat. calendae predstavuje zložené slovo, kde v druhej polovici máme lat. dies = deň a caleo = byť nadchnutý, zapálený, s ktorým nepriamo súvisí aj calleo = mať skúsenosti, zručnosť, vedu... a calo = kričať, prehlasovať.. V prvý deň lunárneho mesiaca žrec svojím hlasom, krikom, zvestoval, že nastal nový mesiac. S týmto súvisí aj grécke kaléo / καλέω = volať, vyvolávať, vzývať, ang. call = volať, kričať, „drať sa“, st.h.n. challon = hovoriť, trkotať. Všade máme ie. koreň gol-, ktorého reprezentantom vo welšskom je galw, v írskom glaogih = volať, hlásať a v staroslov. glasú = hlas, glagolú = slovo.

Kalenie, kaliť 1°: Farbenie, bielenie domu vápnom, alebo farbou. Keď si gazdinka „zahasila“ vápno, stvoril sa jej biely sediment, kal, s ktorým potom kalila dom, izby. Súvisí s Kal. Viď.

Kalenie, kaliť 2°: Zvyšovanie tvrdosti a kvality kovu zohrievaním a prudkým chladením, „hertovanie“. Praslov. kaľú, kaliti, zastúpené všade, vyjmúc poľského a lužického jazyka. Je to staré fiktívum, bez základného slovesa, s archaickým dĺžením v koreni (*a). Príbuzné je ku lot. kálstu, kálst = schnúť, tvrdnúť a írskemu kalath, kymrickému caled = tvrdý. (Machek). Ďalšie príbuzenstvá máme, v staroisl. calath, calad = tvrdý, lat. callum, callus = hrubá koža, „hrubokožec“, mozoľa...gr. chálix / χάλιξ = štrk, cement, sans. kaliyuga = železná doba, káli- = púčok (niečoho), ktoré sa v jazyku pašti posúva aj na orech, čiže vyjadruje tvrdosť, avšak všetko súvisí s kalom, sedimentom (viď Kal), lebo kov sa kalil ponáraním do kalu, bahna, blata, hliny.

Kaleráb: Druh zeleniny, s guľovitou jedlou byľou. Pôvod v tal. jazyku, kde cauli, cavolo + rape = kapusta + repa. V str. lat. caulorapa.

Kali-: Častá predpona v kombinovaných slovách, ako je napr. kaligrafia = krasopis, kalisténia = cvičby na získanie krásy a sily tela, kalilógia = krásna výslovnosť pri prednese... atď. Pôvod je v gréckom kalli- , kállos / καλλι, κάλλος = krása, peknota, ornament.

Kaliber: Vnútorný priemer, svetlosť dutého valcovitého telesa; strel. svetlosť hlavne strelnej zbrane, diameter projektilu, duševný kaliber = duševná úroveň, charakter... Pôvod v tal. calibro, alebo v šp. calibre, avšak východiskom týchto je arabské kalib = modla na kovové odliatky (srbch. kalup), formované na kalaba = obrátiť, prevrátiť, konvertovanie. // #Ukr. et. slovník pridáva, že východiskom arab. kalib = modla, kopyto... je grécke kalópous, kalópodos / καλόπους, καλόποδος = v doslovnom preklade, „drevená noha, podošva“, či volnejšie, drevená protéza.

Kaličiť: mrzačiť, spôsobovať ťažké poranenie, kaziť, znetvorovať. Súvisí s klať. Viď Kálať.

Kalif: Svetská duchovná hlava mohamedánov, hlavný moslimský vládca (následník proroka Mohameda). Str.lat. calipha, na podklade arab. kalifa, ktorého východiskom je arab. kalofa = následník, nástupca. Odtialto je aj kalifát.

Kaligrafia: Umenie krásneho písania, krasopis. Pôvod v gr. jazyku, kde predpona kal(l) má význam pekného, krásneho a v druhej polovi figuruje gr. grafo = písať, maľovať a pod. Viď Grafika.

Kalich 1°: Ozdobný pohár na tenkej nožičke, abyčajne z drahého kovu, skla, alebo kameňa. Slovo sa k nám dostalo cestou kresťanstva. Čes. kalich, poľ. kielich – odtialto je ukr. kélech, kelych a rus. nár. keljúh, keljáh, hl. kelich, keluch, dl. keluch, slovín. kelih. Východiskom všetkých je str. h.n. kelich, ktorého základ je v lat. akuz. calicem. Srbch. kalež a rus. spis. kalež, sú z románskeho prostredia na severe Talianska. (Machek).

Iní autori toto slovo, kalich odvádzajú priamo z lat. calix, calic, ktoré je v príbuzenstve s gr. kálux / κάλυξ = pohár, šálka, mušľa... So všetkým súvisí aj sans. kaláśa- = nádoba na vodu.

Kalich 2°: Bot. Vonkajší obal kvetu; súhrn kališných lístkov; celá koruna kvetu. Toto slovo u nás predstavuje púhy preklad nem. Kelch, ktoré sa koncom XVII. st. dostáva do botaniky, ako odborný termín, ale z rovnakého prameňa, ako aj Kalich 1°. (Machek)

Ox. et. slovník, ang. calyx = kalich 2° tiež má podobný názor, ale lat. – gr. kálux teraz odvádza z gr. kalúpto / καλύπτω = schovať, skryť, obal, mušla, pošva (napr. hrachu a pod.) a dodáva, že tu dochádza ku častému mýleniu sa s lat. calix, calyx = kalich.

Kalika: Človek, alebo zviera s väčšou telesnou vadou, mrzák. Spisovateľ J. Jesenský nám zanechal:“Začali skákať všetky stoličky, už i tak kaliky.“ SSJ tieto kaliky vysvetľuje, ako chybné, polámané.

Slovanské et. slovníky vysvetľujú, že slovo sa k nám (a aj inde), dostalo z Ukrajiny. Ukr. kalika s ich ľud. pevcami preniklo i na Rus (Kaliki perechožije = potulní mrzáci živiaci sa žobraním a spevom / Machek) a vytlačilo tam domáce kaleka, odkiaľ je aj poľské kaleka, kaleczyć. Lokotsch, Brückner, atď. slovo kalika dávajú do súvisu s turkomanskými jazykmi, kde kalyk = národ, ľud a toto následne svoj pôvod má v arabskom jaz. (Vasmer, Trubačev...) kde v starom jazyku bolo kaliga = svojdruh sandál, ktoré teraz dávajú do súvisu so str. gréckym καλίκια, ktoré zase súvisí s lat. caliga = vojenské sandále, vojenská obuv.

V uk.et. slovníku najdeme, že slovo predstavuje výpožičku z tur. jazyka, lebo tam jestvuje kalak = spotvorený, zmrzačený a toto súvisí s peržským kalek = r/v. V takom prípade, proces vypožičiavania sa konal opačne, lebo peržské kal = muž s mnohými ranami a jazvamy na hlave, tele, kde v slove nastáva posun aj na kul = s ohnutým chrbtom, vykrívený, ohnutý... priamo súvisí so sans. ku-laksana = mať fatálne jazvy na tele, kulati = bolieť, mať boľasti. V oboch prípadoch je sans. koreň krt = sekať, krájať, rúbať.

Všetko je hľa plné exotiky, ale zabúda sa, že v slovanských jazykoch máme tiež podobné slová, Kálať, Kaličiť (viď), kde nieto cudzokrajnosti, exotiky a pod. ba čo viacej, pod nimi chápeme tiež zmrzačenie, znetvorenie... I keď kalika sa k nám dostala z Ukrajiny, majme na zreteli, že tí mrzáci, invalidi, znetvorení ľudia, za svoj výzor vďačili hlavne neustálim vojnám, rúbaniu, klaniu a ako zmrzačeným bývalým vojakom, nezostalo im nič iné, iba žobranie, spievanie. Teda, i napriek tvrdeniu uznaných odborníkov, pôvod slova kalika vidím len a jedine v ie. priamejšie v slovanskej slovnej zásobe. Viď Kálať, Kaličiť, Krájať.

Kaliko: Husté, nebielené bavlnené plátno. Medzinárodné. Najstaršie podoby písania boli Callicut, kalyko, Calocowe... atď. Všetko je odvodené z názvu prístavného mesta Kalikat, na pobreží Malabar, India.

Čes. kaliko, ang. calico, fr. calicot, nem. Kaliko, arab. Kalikut atď.

Kalina: Ker s červenými plodmi (Viburnum opulus); bobuľovité ovocie tohoto kra. Všeslovanské. Náhľady jazykovedcov sa podstatne rozchádzajú, ale najprijatelnejšie je, že tu máme súvis so slovom kal (Machek, J.Holub), lebo táto rastlina sa vyskytuje na vlhkých miestach, vedľa vodných tokov, barín, močarísk a pod. Odtialto je i kalinčie.

Kalk: Jazykovedný termín, ktorý sa používa na označenie vlastnojazyčného útvaru napodobnením cudzieho, ako napr. Félix = Šťastko, Lúcia = Svetlana. Pôvod je vo fr. calque = odtlačok (kópie).

Pravdepodobne tu figuruje lat. calceus = topánka, calcaneum, odvodené z calc-, calx = päta, podpätok, ktoré súvisí s gréckym kolon = končatina, skelos = noha. Z tohoto sa v severnom starofr. vyvinulo calcain = päta a odtialto calque = odtlačok (päty, kópie, vôbec niečoho). Kalkovanie = doslovné prekladanie slova z cudzieho jazyka.

Kalkulácia: počítanie. výpočet, rozpočet. Východiskom je lat. cauculare, utvorené na podklade lat. cauculus = kamienok, štrkový kamienok ktorý sa používalo pri veštení, alebo pri hlasovaní.

Kalma: meteor. pás tíšiny, bezvetria po oboch stranách rovníka. Medzinárodné. Tal. calma, calmo, calmare, na podklade vulg. lat. calma, podoba neskorolat. cauma – gr. kaúma / καύμα = teplo, teplota (slnečného dňa), ktoré súvisí aj s lat. caleo = byť teplé, horúce.

Kalmuk: Hrubá, chĺpkavá bavlnená látka. Názov látky vychádza z mena západo-mongolského národa obývajúceho dolný tok Volgy, Kalmyk, Kalmuk = veštec, mág (v rade tur. jazykov), mong. chalimag = ľahko stúpajúci do kopca, avšak v tur. osmanskom (Turecko), kalmak = zaostať, zostať, zotrvať (na mieste), osadiť sa, vzmôcť sa... Svojho času nemčina poznala kaleman, kalemak = názov látky robenej v Rakúsku, až po 1811. rok.

Kalo: Obchodnícky termín = prirodzená strata tovaru spôsobená vysychaním, rozprašovaním, dopravou... atď. Utvorené na podklade kal = odpad, znečistenie... Viď Kal.

Kalokagatia: filoz. snaha po duševnej a telesnej dokonalosti, jeden z antických ideálov. Výraz použil M. Rázus, ako: „On je dokonalý typ hynúcej slovenskej kalokagátie“. Same slovo predstavuje kombináciu gréckeho kalli- / καλλι- (καλός) = pekné, krásne, poctivé, správne... + gr. κάγ > κατά > γε = konečne, po každú cenu, naozaj, prirodzene... Gr. kalós – kágathós / καλός κ=αγαθος = poctivý človek, aristokrat.

Kalomel: chem. chlorid ortutnatý, pouzívaný v lekárstve ako preháňadlo. Mod.lat. calomel(es), čo sa považuje za kombináciu gréckeho kalós / καλός = pekné, krásne + mélas / μέλας = čierne, tmavé.

Kalpak: Vysoká husárska čiapka s kožušinovou obrubou. Viď Kalap.

Kalória: Jednotka na meranie tepelnej energie. Lat. calor = teplo, teplota

Kalus: bot. hojivé pletivo vytvárajúce sa na ranách rastlín. ; lek. usadenina okolo zlomenej kosti. Lat. callosus, formované na podklade callus = stvrdnutá, tvrdá koža.

Kaluž(a): Špinavá, bahnistá voda, mláka, barina; väčšie množstvo rozliatej tekutiny. Čes. kaluž, poľ. kaluźa, ukr. kaljúža, rus. kalúga, slovín. kalúža, srbch. kaljuga, kaljuža... Vypadá, že tu máme spojené dve slová. Prvý element v sebe skrýva kal-, kým druhý je luh, lužný. Praslov. bolo kaluža < *kalo-luža, čiže kalný lúh.

Odtialto máme: kalužiak, kalužina, kalužiť sa, kalužnatý a pod.

Kalvária: Podľa Biblie hora Golgota pri Jeruzaleme, na ktorej bol ukrižovaný Kristus; na rozcestí postavený kríž s rozpätým Ježišom. Lat. calvaria = lebka, calvus = plešivý, kde máme príbuzenstvo so sans. kulva = plešivý. Viď Ján 19:17, Matúš 27:33... // Aram. gogultho, gogolthá = lebka < heb. gulgoleth, čo prešlo do gréčtiny ako golgothá.

Kalvín: Príslušník reformovanej kresťanskej cirkvi; helvét. Názov vychádza z mena francúzskeho cirkevného reformátora Jean Cauvin, alebo aj Chauvin (1509 – 64) , ktorého zlatinovaná podoba je Calvinus. Narodil sa v Frnacúzsku, ale účinkoval hlavne vo Švajčiarsku, v Ženeve (Geneva). Význam jeho priezviska je plešivý muž.

Kam: zám. prísl. 1/ ktorým smerom, na ktoré miesto; uvádza vety a/ opytovacie (priame a nepriame otázky); pýtame sa ňou na smer a miestny cieľ deja; b/ vzťažné: Choď, kam chceš! 2/ Niekedy má význam neurčitej príslovky, kamkoľvek; Kam sa obrátiš, všade ho najdeš. Čes. kam, staročes. staroslov. srbch. bul. kamo, slovín. ukr. kam.

V príbuznosti má grécke témos / τήμος = vtedy a toch.B kutamem = kam, kde. Vo všetkých príkladoch máme zastúpené PIE kuo-, kwu-, či prešírenejšie kwutod, ktoré sa u nás zachovalo ako napr. v čes. kudy, v srbch. kuda, v rus. kudá... a v slovenčine ho najdeme v slovách kade, kadiaľ, kadekto, kadejaký, dokiaľ, odkiaľ, pokiaľ...

Kamarát: Druh, priateľ. Čes. kamarád, poľ. kamrat. K nám sa dostalo cestou fr. camarade, avšak do fr. jazyka prišlo zo španielštiny, kde je camarada = spoločnosť dobrých priateľov. Východiskom mu je camara = komora, ktoré tu predstavuje spolubývajúceho v tej istej komore, izbe.

Odtialto máme: kamarátiť sa, skamarátiť sa a pod. Viď Kamarila.

Kamarila: Skupina ľudí pôsobiacich na veľké osobnosti (panovníkov...). V súčasnosti je tendencia vystriedať toto slovo s jeho anglickým ekvivalentom lobby = skupina ľudí snažiaca sa ovplyvniť náhľad (a i stanovisko, hlasovanie) poslancov pre nejaký vlastný zaujem, cieľ.

Kamarilu sme dostali cestou šp. jaz. kde camarilla = kráľovský rada, kde pôvodný význam sa vzťahoval na malú sieň a východiskom mu je neskorolat. camera, camara, ktorého pôvod je v gréckom kamára / καμάρα = sieň, komnata, komora...Vyskytuje sa v slovenčine, v českom, ruskom, ukr. poľskom, beloruskom, bulharskom, srbch. atď. Viď Kamarát.

Kamas: nár. chlapčisko, šuhaj, výrastok. Vyskytuje sa aj v českých nárečiach, kde má tiež rovnaký význam. Podľa maď etymológa, Sulána, toto sme si prebrali z maď. kamasz = r/v. (V ruskom jaz. kámas, kámus = koža získaná draním nôh jeleňa. Predstavuje výpožičku z ugrofínskej jaz. skupiny.)

Pravdepodobnejšie je, že tu ide o maď. skrátenie a adaptovanie si slova kamarát, s ktorým by potom súviselo aj slovenské slengové kamoš.

Kamata: nár. vo Vojvodine úrok, výška / percento úroka. Prevzaté zo srbch. kamata = r/v. Vyskytuje sa aj v ukrajinskom, ako kamáta = percento, provízia, poplatok za sprostredkovanie niečoho. V cirkevnoslov. kamata malo význam úžerníctva a východiskom mu je gr. kámatos / κάματος = únava, drina, lopota, ťažká práca, výsledok ťažkej roboty.

Kambium: bot. sliznaté rastlinné pletivo vo vývoji. Medzinárodné. Neskorolat. cambium, ktorého východiskom je str.lat. cambio, cambiare = meniť, premieňať, ktoré predstavuje výpožičku z jazyka Galov, kde v staroírskom camm = krivý, welšský, kornválsky, bretónsky kamm = krivý.

Kambrium: geolog. najstarší paleozoický útvar známy podľa množstva fosílií. Medzinárodné. Východiskom je oblasť Cambria vo Walesi (Británia). Cambria, Cumbria, predstavuje latinovú podobu staršieho Cymru = Wales. Starokeltský *Kombroges, formované na *kom = spolu + *brog = hranica, oblasť, región.

Kamea, staršie kamej: Vypuklo vyrezávaný drahokam. V angličtine cameo = drahokam s charakterom dvojfarebnosti. Ang. si to prerbrala zo starofr. came(h)u, camahieu (súč. fr. camaieu), kde máme príbuzenstvo zo šp. a port. camafeo, ktoré smeruje ku camahaeus (str. lat. camahutus), z čoho neskoršie vzniká tal. cam(m)eo, kde oxfordov et. slovník má poznámku, že najskôr tu bude orientálny pôvod. // Viď Kamelopard.

Kamdiaľ: prísl. nár. čím ďalej. Kombinácia slov kam + ďaleko. Viď.

Kamélia: Ozdobný ker , génus Camellia, alebo lepšie nám známe, ako kultivár Camellia japonica. Vlasťou kamélie je Ázia, kde rastie ako ker, alebo aj menší strom, vždyzelený. Kvety kamélie sú rozličnej farby, od bielej, cez ružovú, až červenú, či najnovšie odrody (japonica) majú aj žltú farbu. Názov vychádza z latinovaného mena moravského jezuitu, misionára, Jozefa Kamela – Camelliusa (1661 – 1706), ktorý po sebe zanechal opis tejto rastliny. Stretol sa s ňou na ostrove Luzon – Filipíny.

Kamelopard: Žirafa. Neskorolat. camelopardus, lat. camelopardalis, na podklade gréckeho kamelopardális = žirafa, kde máme grécku podobu kamelos = ťava + pardalis = leopard.

Gr. kamelos má semítsky pôvod a v príbuzenstve mu je heb. fenítske gamal = ťava.

Kamelot 1°: pouličný predavač novín. Nejasné. Viď nasledovné.

Kamelot 2°: tkanina z vlny angorovej kozy. Nejasné. Možný súvis s ang. Camelot, čo je legendárny názov hradu a sídla legendárneho britského kráľa Arthura. Legenda siaha do čias, keď Rimania zanechávajú túto svoju provinciu na britských ostrovoch.

Kamembert / Camembert : druh mäkkého syra, ktorý sa vyrába v okolí mesta Camembert, Normandsko /Francúzsko.

Kamenae / Camenae: vo včasnom rímskom náboženstve to bol názov veštiacich nýmf, nýmf vodných prameňov a fontán. Neskoršie sa ich identifikuje s gréckymi múzamy.

Kameň: nár. aj kämeň, kemeň, kemem. Tvrdá hornina, úlomok horniny, skala. Všeslovanské, s celou škálou odvodenín, čo poukazuje na starobylosť slova, ale aj na jeho unikajúci nám prakoreň, s čim následne súvisí aj príbuznosť k iným ie. rečiam, ba aj širšie.

Kameň bol na dosah ruky. Používal sa na hádzanie do zveriny, stál tu „ako kameň“, s ním sa rezalo, krájalo, čiže bol aj náčiním, stavebným materiálom, kameňom sa mlelo zrno, sám po sebe bol ťažký, z čoho sa ho využívalo aj ako závažie pri lisovaní, využíval sa na rozkladanie ohňa, iskril sa, nuž sú tu deriváty súvisiace s hromom, bleskom, kresaním, ale niečo v podobe kameňa padalo aj „z neba“ – krúpy, krupobitie atď. Kameň bol tu už na úsvite civilizácie a preto nám uniká jeho etymológia, či ťažko je zistiť jeho prakoreň, východisko, pravýznam, prapodobu. Slovo siaha do doby kamennej a ako také, nachádzame ho v rade jazykov, lenže povedať s určitosťou, že áno, aj toto slovo má súvis s kameňom, je už ťažšie.

V jazykoch Slovanov, kameň je zastúpený všade. Čes. kámen, kamínek, staročes. kameníce, kameníčko... poľ. kamień, kamyk, hl. dl. kamjeń, polab. komói, rus. kámeň, ukr. kámiň, sbch. kamen, kamenica atď. Variácie sú nepatrné. Staroslov. kami, kamene, praslov. kamy, kamene atď.

Ako príbuzné, ale majme na zreteli, že tu napočítame slová sú aj „odvodeného“ významu.

Slovanské: kameň, kremeň, skala, alebo krájať, srbch. grad = krupobitie (ľad z oblohy), srbch. grad = mesto, gromada = hromada, graditi = stavať, budovať, u nás hrad, hradba, ba obďalečne aj hrana, hranaté... avšak v prípade kamín = kozúb, ohnisko, prevláda mienka, že predstavuje výpožičku z gréckeho káminos / κάμινος = pec, komín, sušiareň. Zodpovedá mu lat. caminus = ohnisko, pec... Už či to bolo ohnisko, pec, alebo sušiareň, komín, všetko sa to robilo z tvrdého, ohňovzdorného materiálu, kameňa a ako grécke, tak aj latinské slovo je tam izolované. Z tohoto faktu môžeme predpokladať, že neprebrali si slovo od nás, ale podoba kameňa sa zachovala aj v ich rečiach.

Kameň bezpečne bude súvisieť so:

starým hornonemeckým, st. saským hamar = mlato; starým islandským hamarr = mlato;

indoeurópskym *akmen; lit. akmuo, -ens = kameň; lot. asmens = ostrie, ostrie noža;

gr. άκμη = špic, hrot, hrana, najvyšší bod, άκμό-θετόν = podstavec na kovanie, nákova,

άκμων = nákova, άκονάω = ostriť, ostré, άκόνε = brús, ba sem by prináležalo aj άκρα = vrchol, špic,hrot, najvyšší bod, pevnosť a pod.

sans. áśman- = skala, kameň, áśri- = ostrie, uhol, hrana, hrot;

av. asman- = kameň.

*So všetkým súvisí aj naše ostna, octovíňa, ostré...

V jazyku Chetejcov, kameň sa nazýval aku- .

D.Q. Adams pri rozbore tochárskeho kärweńe = kameň, skala, napočituje inú príbuznosť.

Sans. grávan-= kameň na stláčanie niečoho (ako závažie), čo v RV sa posúva už úplne na kameň, skalu všeobecne, v prakrite gáva-, gávana- = kameň, skala, hornina, v jaz. paštu loó = ľad, krupobitie, kamenie, kde R.L. Turner poznamenáva, že sémantický je otázne, či toto bude súvisieť s áśman-, úpala- (ďalšie slová s významom kameňa, skaly). *Aj on narazil na relatívnu neprehľadnosť, ktorá sprevádza každú podobu slova s významom kameňa, skaly...

D.Q. Adams v komparovaní toch. kärweńe pokračuje so staroírskym bráu (gen. broon) = mlynský kameň, domácky kamenný mlynček... a predpokladá, že tu ide o derivát významu PIE *gwer(hx)- = ťažké. Zároveň, nevykľučuje ani možnosť, že toch. kärweńe bude nejakým derivátom z *kérhawrn- = hrom, ako to najdeme pri gréckom κεραυνός = blesk, hrom. Z tohoto, toch. slovo by najskôr predstavovalo nejaké zovšeobecnenie pôvodného významu hromu, či kameňa, ako výsledok hromu, ktorý „udrie“, „padne“ na zem.

Ak sa podívame bližšie na grécke slová, tak gr. κεραίζω = zničiť, zbiť, zabiť, vyhubiť... κέραμος 1° = hrnčiarska hlina, hlinené nádoby, škridľa (keramika) a κέραμος 2° = väznica, cela (bola obyčajne z kameňa).

Ang. gravel = štrk, rozdrobený kameň a predstavuje dem. slova grave = ťažký, závažný, seriózny... ktoré si prevzali cestou starofr. grave = r/v a východiskom tohoto je lat. gravis = ťažké, závažné, tlačiace, tvrdé....

Ang. hammer = mlato, kladivo, klepáč; kohútik na strelnej zbrani (vyvolá iskru)... ktoré websterov slovník dáva do súvisu s gr. ákmé / άκμή = hrot, hrana, najvyšší bod... a oxfordov et. slovník poznamenáva, že tu bude aj súvis so staroslov. kámy a slovanským kameň.

Celkove môžeme povedať, že slovanské kameň, ako základný koreň má ie. *ak-, ok- = ostré, lebo kameňom sa krájalo, rezalo, bodalo, pichalo... v kamennej dobe sa ostré úlomky využívali aj ako nôž, škrabák.... a bol aj ťažký, tvrdý...

Odtialto máme celý rad odvodených slov, ako: kamenáč, kamenák, kamenár, kamenčie, kamenec, kamenica, kamenina, kamenný, kameňolom, kameňomet, kameňorezba, kameňoryt, kameňosochár, kameňotesárstvo, kameňotlac, kameňotvorný, kameňovať, ukameňovať, skamenieť (sa) qatď.

Kamera: Tmavá komora optického prístroja; filovací, alebo fotografický prístroj. Medzinárodné. Lat. camera obscura = tmavá komora, tmavý uzavretý priestor, tmavá krabica, čo sa pôvodne vzťahovalo na druh optického inštrumentu, prístroja. Kamera predstavuje skratku pôvodného camera obscura. Východiskom je lat. camera = klenba, klenutá strecha, krypta, trezor, jaskyňa = gréckemu kamára / καμάρα = komora, trezor.

Kamilky: Rumanček, harmanček, marvanček. Medzinárodné. Úradný názov rastliny je Anthemis. Neskorolat. c(h)amomilla, alternácia slova chamaemelon, kde máme grécke východisko khamaimelon = zemné jablko, lebo khama /χαμα = zem, pôda + mélon / μήλον = jablko. Grékom sa zdalo, že rumanček, marvanček má jablkovú vôňu.

Kamión: Ťažké nákladné auto. Zastúpené je vo väčšine slovanských jazykov, kam sa dostalo najskôr počas I. sv. vojny, lebo vtedy všetky armády začali používať aj tento druh nákladného auta. Dostali sme ho cestou fr. jazyka, kde je camion, avšak etymológia je neznáma.

Kamizol: Krátky kabát bez rukávov, časť ľudového odevu. Medzinárodné. V ang. camisole, ktoré sa pôvodne vzťahovalo na ženský kabátik, ale v súčasnej ang. je to „tielko“, podkošeľa. Pôvod mu je buď v talianskom jaz. camiciola, alebo v španielskom camisola, ktoré predstavujú deminutív slova camicia, camisa, ktorého východiskom je lat. camisia = košeľa, nočná košeľa.

Kamp: Tábor; dočasný tábor vojakov, kde sú ubytovaní pod stanmi; turistický stanový tábor. Prevzaté z tal. campo, ktorého východiskom je lat. campus = pole, poľná plošina, šíre pole. Na týchto poliach v staroveku táborili rímski vojaci a tu si robili aj vojnové cvičenia, ba neraz na týchto šírich plošinách sa zvádzali aj pravé boje. Odtialto slovo prešlo medzi Germanov, kde vzniklo *kampaz, odtiaľ v str. holandskom camp, st.h.n. champf, nem. kampf, staronór. kapp, fr. camp, camper, camping...

Kampaň: Vojenská výprava; boj proti niekomu, alebo niečomu, za niekoho, využívajúci kritiku, agitáciu, presviedčanie; zvýšenie aktivity na nejakom pracovisku (hlavne v poľnohosp. sezóne)... Tal. campagna – fr. campagne (od XVI. st. je vo vojenskej terminológii). Starofr. champagne. Súvisí s predošlým, kamp. (Viď) * Z tohoto sa vyvinuli aj mená oblastí, ako fr. Champagne a tal. Campagna.

Kampanila: archit. samostatne stojaca veža, zvonica. Tal. campana, nesk. lat. campana = zvon.

Kampelička: menšie rolnícke úverné a sporitelné družstvo. Podľa mena Cyrila Kampelíka, ktorý sa zaslúžil o hospodárske povnesenie vidieku. (V. Machek)

Kamufláž: maskovať, zakrývať, haliť niečo, napr. vojenská kamufláž a pod. Všeslovanské. Predstavuje výpožičku z fr. jazyka, kde je camouflage = maskovať, zakrývať. Súvisí s camoufler = maskovať, ktoré má svoju podobu v tal. camuffare = maskovať, ktoré vzniklo spojením slov capo + muffare = hlavu + zahaliť, zabaliť.

Kamzík: Druh vysokohorskej zveriny z čeľade antilop. Staročes. gemsík, gensík, ktoré je zo str.h.n. gamz, súčas. Gems, ale spisovne je Gemse. Nem. slovo je prevzaté z latinym kde je camax, ktoré predstavuje staré slovo alpskej kultúry. (Šmilauer)

Kamža: široký a dlhý splývavý odev, ktorým sa odievajú kňazi, alebo miništranti pri cirkevných obradoch. Čes. komže, poľ. komźa. Dávna výpožička z rímskej latiny, kde bolo comisia, kým v neskorej lat. bolo camisia. Rovnaký pôvod, ako je aj pri slove kamizol. Viď.

Kaňa: Dravý vták, myšiak. Všeslovanské, ale v rozličných rečiach môže predstavovať iného vtáka, avšak všetci majú jednu spoločnú vlastnosť, krik, škrekot. Tam je aj etymológia názvu. V príbuznosti bude ciconia = bocian, st.h.n. huon = kura, gót. hana = kohút, lat. cano = spievať, gr. kanakhízo, kanakhé / καναχίζω, καναχή = búchať, trepať, zvučať, robiť hluk... a sans. káka = vrana, ktoré v následných jazykoch, ako napr. pali, má podobu kauni, hindu kaula atď. Turner ich zaraďuje medzi slová vyložene zvukomalebného pôvodu.

Kanafas, kanavás: Ľanová, konopná, alebo bavlnená hustá tkanina, ktorá sa využíva hlavne na robenie obliečok na periny. Čes. a slovenské kanafas je z nem. Canafas, ako tam písali v XVII. st. Kanavás predstavuje už neskoršiu výpožičku, kedy sa v Nemecku písalo už Kanevas, ale hláska „v“ sa vyslovovala, ako „w“ a nem „e > a“. Nemecké podoby sú výpožičkou z tal. canavaccio, poťažne z fr. canevas, kde ako východisko máme lat. cannabis – gr. κάνναβις = konopa, ktorých et. je zahalená do hmly zašlých čias. Podobne, ako aj slovanské konopa. Viď.

Kanava, nárečove aj panama, čes. kanava, poľ. kanwa, rus. ukr. kanvá = riedka, do pravidelných štvorčekov tkaná látka, používaná ako podklad na vyšívanie, je priamo z fr. canevas.

Kanál: Umele pripravený potok, járok, garád na dovod – odvod povrchovej vody. Všetky et. slovníky sa zhodujú, že to máme z latiny, kde canalis = kanál, ciev, trubica, rúra, či z toho odvodené aj canna = trstina. Príbuzné je ku sans. khalla = kanál, potok, garád.

Odtialto máme: kanalizácia, kanálka = druh dutej tehly (s kanálikmi), kanel = žliabková ozdoba na sklárskych a hrnčiarskych výrobkoch, kanelúra = zvislý žliabok na drieku stĺpa... a pod.

Kanapa, nár. (Vojv.) kanapét: pohovka, diván. Čes. kanape, srbch. kanapa, kanape(t), ukr. kanápa, rus. kanapé... atď. Všetko z fr. canapé = diván, pohovka, ktorého východiskom je str.lat. canapeum, kde ako základ máme lat. conopium, conopeum = hustá sieť proti komárom, či lôžko umiestnené pod touto sieťou a východiskom všetkého je gr. χωνώπιον, ktoré smeruje ku gr. kónopsi / κώνοψ = komár, ktoré je zase etymologický nejasné a možné je, že tu máme pôvodne egyptský základ.

Kanárik: Druh spevavého vtáka – Serinus canaria. (Spieva, ako kanárik... žltý, ako kanárik...). Všeslovanské, s menšími variáciamy, ba až svetové slovo. Nema súvis s lat. cantus = pieseň, hudba, zvuk, ale s lat. canis = pes. Kanárske ostrovi dostali meno od Španielov, ktorí tu objavili druh psa a podľa neho nazvali aj Canaria insula = psacie ostrovi, ale bol tu aj štebotavý vtáčik, ktorého nazvali Serinus canaria = (vo voľnom preklade) štebotavý psacoostrovník. Lat. canarius = psí, canis = pes. Zo španielského jazyka, ako vtáčik, tak aj slovo, prešlo do francúzštiny, odtiaľ cez nemecký jaz. aj ku nám, ba cestou fr. jaz. dostalo sa do celého sveta.

Kanceľ: nár. kancľa. kazatelnica (v chráme). Zložené slovo, kde v lat. máme concilium = zvolanie, zhromaždenie, con + calare = zvolať, zhromaždiť, kde gr. kaléo / καλέω = volať, zhromažďovať, vzývať, povolávať, volať na poradu k vôli rade, poradeniu (sa) ... a všetko stojí v tesnej príbuznosti so slovom kancelária.

Kancelária: Pracovňa, miestnosť kde sa konajú úradné úkony; neraz aj názov nejakého úradu, alebo inštitúcie (cestovná kancelária). Východiskom je lat. cancelli = mreža, mreže, uzatvorený priestor... čiže oddelený priestor, ale je možné aj prelínanie sa s predošlým, kanceľ.

Kancer(ológia): kde kancer = rak(ovina) + lógia = veda. Lat. cancer – gr. karkínos / καρκίνος = rak, rakovina.

Kancionál: kniha cirkevných piesní, cirkevný spevník. Východiskom je lat. cano, canticum = spievať, pieseň...

Kančuka: Korbáč z remencov. Stretneme sa snim v českom jaz. kančuk, ukr. belorus. kančuk, rus. kamčuk, poľ. kańczuk, všetko z tur. kamčy... v srbch. kamdžija, maď. kancsuka... atď. Z maď. podoby je aj slovenské kančuka, kým nemecké Kantschu bude asi z poľštiny.

Kandid(át): V prvom rade, slovo kandid, lat. candidatus = kandidát, vychádza z candidus = bielo žiariaci, jasný, pekný, poctivý, spravedlivý... candeo = bielo žiariaci, biely, žiariaci ... Do bielého rúcha boli zaodetí všetci rímski senátori, správcovia, či dozorcovia nad spoločnosťou. Rozumní ľudia. Kandidát, v našom pojímaní, seba propaguje, ako „bielého“, nekompromitovaného vodcu ľudu, osobu, ktorej možno veriť na poctivosť, „bielosť“.

Kandis: cukrovar. znamená kryštalizovaný, „čistý“ cukor. Nieto v ňom žiadne iné prímesy. Východiskom je lat. candidus = bielo žiariaci, biely, čistý... Viď predošlé.

Kandrma: Hradská, kamenná cesta. Typické slovo na Dolnej zemi. SSJ ho nepozná. Predstavuje kombináciu, kde v prvej časti máme kan(m), čo predstavuje skrátenú podobu z kameň, kým v druhej časti je drma, čo môže predstavovať výpožičku zo srbch. drum = cesta (kamenná), či ešte skorej môžeme uvážiť grécke drómos / δρόμος = cesta, dráha, ktoré je prítomné aj v medzinárodnom aerodrom. Viď Kaldrma.

Kanec: Samec svine domácej a divej. Rovnako je aj v češtine. Rus. ukr. belorus. poľ. kabán, na podklade ktorého naši etymológovia predpokladajú turkotatarský pôvod, kde je tiež kaban. Machek, na podklade slengového (čes.) kabanec, predpokladá „domácu pôdu“ a proste len skratku z kabanec > kabán > kanec a dodáva, že časť etymológov zdieľa mienku, že tu ide o maďarské kan = samec, ale hneď aj poznamenáva „málo pravdepodobné“.

Ak sa podívame na ger. jazyky, tak tu najdeme, že napr. v ang. boar = kanec, nem. Eber, Keiler = kanec, západoger. bairaz, starosaský ber(swin)... čo poukazuje, že aj podoba kabán, kabanec... nemusí byť turkotatarského pôvodu. Pes, ovca, sviňa, krava... sa domestikovali hneď na začiatku osadníckeho spôsobu žitia. Sviňa vraj bola domestikovaná v Číne, avšak v turkotatarských jazykoch nenajdeme príbuznosť ku čínskym slovám. Etymológiu nem. Keiler = kanec nepoznám, ale nejak mi upomína príbuznosť ku nášmu termínu, ako aj gr. κάπρος = divá sviňa, kanec.

Kanibal: Ľudožrút. Novolat. Canibalis, na podklade španielského Canibal, ktoré je pôvodne indiánske slovo z jaz. skupiny Arawakan, kde má podobu Caniba Carib, príbuzné ku tamojšiemu Galibi Carib, čo doslovne znamená silní ľudia. Same Carib sa používa na označenie ako tamojšieho plemena, tak aj celej tamojšej indiánskej jaz. podskupiny. V šp. jazyku sa prevzaté slovo zaužívalo, ako Caribal, kde neskoršie nastáva posun na Canibal a slovo nadobúda význam ľudožrút, lebo údajne tam videli Indiánov, ako si na ohni vyprážajú nejaké mäso, za ktoré sa domnievali, že bude ľudské. Či bolo, alebo nie, nedá sa povedať.

Kanikula: Obdobie horúcich a sparných dní v júly a  auguste. Lat. Canicula = najjasnejšia hviezda na oblohe, Sírius, v súhvezdí „Veľkého psa“. Východiskom je lat. canis = pes, Psia hviezda.

V ang. sa taký sparný deň nazýva „dog`s day”.

Kanistra: Plechovička, plechová škatuľka na úschov niečoho. Lat. canistrum = koš na úschov chleba, ovocia, pletený koš vôbec. Gr. κάνεον = koš, nádoba.

Kankán: Revuálny výstredný tanec. Slovo sme dostali z fr. jazyka, avšak jeho pôvod je neistý. (Oxf. et. slov.) V ruskom a ukrajinskom et. slovníku najdeme vysvetlenie, že toto fr. slovo, názov tanca, ako východisko má fr. canard = kačka, hurhaj, hlučná veselosť a caner = krákať, ľapkať a slovom cancans = povedačky, ohováračky… všade máme zvukomalebný pôvod. (Šansky, Vasmer, Dauzat, Bloch, Holub – Lyer, Klein…)

Kanoe: Druh člna. Slovo sme dostali cestou šp. canoa, avšaj pôvod slova je v jazyku Indiánov, ktorí žili hlavne na ostrove Haity a jazykove patrili ku skupine Arawakan.

Kanón : Vojenská strelná zbraň veľkého kalibru, delo. Tal. cannone, čo by sa doslovne preložilo, ako “veľká ciev, rúra” a predstavuje augmen. slova canna = trstina, ciev, rúra. Lat. canna = trstina, ciev, ktorého východiskom je gr. kanna / καννα = r/v, ktoré je zase semítskeho pôvodu, príbuzné ku aramejskému qanah = dutá palica, trstina

Kánon: 1/lit. Súhrn všeobecne platných zásad, norma, pravidlo, vzor; 2/ cirk. súhrn pápežských nariadení a ustanovení cirkevných snemov týkajúcich sa viery a kat. disciplíny; súhrn biblických textov; liturg. obrady a modlitby kat. omše; 3/ hud. hudobná forma, pri ktorej dva, alebo viac hlasov spieva tú istú melódiu s postupným nástupom. V krátkosti: nariadenie, predpis; meradlo, kritérium, norma, pravidlo; súbor.

Odtialto máme kanonický = ustanovený cirkvou, zhodujúci sa s cirk. kánonom, cirkvou uznané; uznávaný ako všeobecne platná norma, normatívny...

Lat. canon – na podklade gr. κανών = tyč, pravítko, správca, vládca, zákon, norma, model, štandard.

Odtialto máme celý rad odvodených slov, ako: kanonik, kanonika,, kanonista, kanonizátor...

Kaňon: Hlboké, úzke údolie so strmými skalnými stenami, kde dolu tečie rieka. Pôvod v šp. cańon = ciev... atď. ktoré sívisí s lat. canna = trstina, ciev, rúra.

Kanta: SSJ toto slovo nepozná, i keď medzi Slovákmi na Dolnej zemi je bežné aj dnes. Kanta = kanva, čiže je to väčšia plechová nádoba s držadlom, alebo uchom, ba neraz má aj rúrku na vylievanie tekutiny z kanty. Sú kanty na vodu, benzín... a v dem. aj kantička na mlieko, olej, petrolej atď. V srbch. tiež kanta = r/v. Slovo sme dostali najskôr adaptovaním si nem. Kanne (Wasserkanne), ktoré je príbuzné ku ang. can = nádoba na tekutinu, kanta, plechovica... ktoré je rozšírené v ger. jazykoch, avšak oxfordov et. slov. poznamenáva, že pôvod slova je neistý. Môže predstavovať pôvodne ger. slovo, alebo východiskom mu bude aj neskorolat. canna, kde ako východisko by sme mohli uvážiť lat. canna = trstina.

Kantalup: Dyňa s tmavopomarančovou dužinou. Prevzaté z tal. Cantaluppi, čo je vlastne názov bývalého letného paláca pápežov, ktorý sa nachádzal neďaleko Rímu a tu sa pestoval tento druh dýň.

Kantár: Časť konského postroja na hlavu (ešte nie ohlavok). Vyskytuje sa aj v českom, ruskom, ukr. srbch. poľskom... ba údajne, niekde v XVIII. st. preniká aj na „západ“ a zjavuje sa aj v nemčine, ako Kandare. Po tento bod môžeme súhlasiť s našimi jazykovedcami, ale ďalej vonkoncom nie. Ich ďalšie vysvetlenia sú nesprávne. V.Machek je mienky, že všetko je „nepochybne“ z maď. kantár a toto je z tureckého jazyka. V ruskom et. slovníku (Max von Vasmer) najdeme, že slovo bude arabsko-turecké a východiskom mu je grécke kentenárion / κεντηνάριον, čo by už súviselo s lat. centenarium. Vonkoncom chybne.

Keď Arabi začali svoju expanziu islamu na východ, medzi Kurdov, do Perzie, Afganistánu, Indie...stretli sa tu, ako s novou technológiou, tak aj jazykami Indoeurópanov a oberučky si to preberali. Z Indie si priviezli číslice, ktoré teraz nazývame „arabskými“, priviezli si aj nulu = nič a do tohoto koša môžeme zaradiť aj slovo kantár. Najskôr ho majú z hindu jaz. kde kantha = zlatý náhrdelník, ale aj toto siaha do sanskritu, kde kanthá = krk, hrdlo. Odtial vyšlo kanthaka = náhrdelník, obruč okolo krku a kantha = kantár, „náhrdelník“ pre koňa.

Akou cestou sa kantár dostal aj do nášho jazyka, asi ani toľko nevadí, lebo tu ide o vyložene indoeurópske slovo, utvorené na podklade krk, hrdlo.

Kantáta: Hudobná skladba oslavného rázu pre sbor so sprievodom orchestra. Demin. z tal. cantare = spievať.

S týmto súvisí aj kantiléna.

Kantína: Bufet, výčap, neraz aj provizorný, zariadený na stavenisku, v závodoch, alebo vojenská jedáleň a pod. Tal. cantina = pivnica, obchod s vínom – pravdepodobným východiskom je tal. canto, cantuccio = roh, kút, odvodené z rímskeho canto – lat. cant(h)us = železná obruč (na voze), alebo cantiere = stavenisko, lodenice, miesto, kde sa niečo stavá.

Kantón: Menšie správne územie vo Francúzsku; samostatná časť švajčiarského štátu. Počas svojej evolúcie, kantón pôvodne znamenalo roh, uhol (na štíte rytiera) a asi v XVI. st. význam sa posúva aj na menšiu územnú jednotku štátu. Starofr. (provensálsky), na podklade rímskeho canto, -on, ktorého východiskom je lat. cantus = obruč, okruh, roh, uhol... z čoho vzniká canton, ako okruh, obôd, štvrť (mestská...) .

Kantor: Spevák a organista v kostole. Lat. cantor = spevák, muzikant, na podklade cano-, canere = spievať, krákať, hrať na nástroji, komponovať, oslavovať.

Kántriť: (častejšie počuť skántriť) zabíjať, ničiť, pustošiť, hubiť a pod. Tesne súvisí so slovom škoda. Viď.

Kanúť: (obyčajne o slzách) tiecť, stekať (sa), „Rosa v jarných kvetoch kanie“. (Ondr.) Čes. kaniti = nechať kvapkať, ukr. kánuty = tiecť, kvapkať, rus. kánuť = kvapkať, tonúť, miznúť, srbch. kanuti = kvapnúť, okaniti se = zanechať, vzdať sa, zriecť sa, dať pokoj... staroslov. kanouti . *V slovenskej enkláve vo Vojvodine, ale už pomerne zriedkavo, stretneme sa aj s okániť sa v zmysle zabudni, nechaj to tak, zriekni sa toho... Otázkou je, či sa toto slovo tam vkradlo zo srbch. jazyka, alebo nie. Nepredstavuje nejakú „novú“ výpožičku, lebo v použití bolo aj skorej I. sv. vojny a aj v tomto prostredí sa už považuje za nejaký archaizmus.

Východiskom mu je slovo kvapkať, kvapnúť.

Kanva: Väčšia plechová nádoba na tekutinu. Viď Kanta.

Kanyla: Rúrka zo skla, alebo kovu, používaná pri operáciach. Lat. canna = trstina, rúrka, cievka.

Kaolín: Jemná hlina na výrobu porcelánu. Pôvodne čínske slovo, kao-ling čo znamená meno jednej hory v sev. Číne, kde sa táto hlina pôvodne ťažila. Čín. kao = vysoké + ling = hora, kopec, vrch.

Kapacita: Schopnosť niečoho niečo do seba nabrať, pojať; obsah niečoho; vynikajúci odborník, význačná osoba a pod. Medzinárodné, kde ako východisko máme lat. capax, capac- = široké, veľké, priestranné, schopné... ktorého východiskom je zase lat. capio, cepi, captum = vziať, schmatiť, obsadiť, držať, udržať a pod.

Kapať: Strácať sa, miznúť; zomierať, dochnúť, hynúť... Čes. kapati = r/v, hl. kapać, dl. kapaś, poľ. kapać, polab. kopě, rus. kápať, ukr. kápaty, srbch. kapati = kvapkať, mučiť sa, trápiť, mordovať sa... staroslov. kapati = kvapkať, stekať sa. Vo všetkých slovanských jazykoch je viditelné, že tu ide o odvodeninu zo slova kvapkať > vodu, kde máme zvukomalebný pôvod. Nejaká tekutina (voda), kvapka po kvapky uniká, kvapká, kape, mizne, „hynie“, z čoho nastal aj posun na význam odumierania, hynutia, dochnutia... ubúdania sily a pod.

Kapec: Teplá obuv s vysokými sárami z hrubého súkna, z vlny upletené hrubé ponožky na zimu. Obyčajne použijeme mn. číslo, kapce. Čes. kapce, poľ. kapeć, ukr. kápec, rus. kápci. Potialto sa slovanské slovníky zhodujú, avšak ďalej sa stretneme už len s krajne otáznymi predpokladmi.

V rus. et. slov. rozbor tohoto slova nenajdeme. Je tam len kapčúk = mešec, peňaženka, kde sa predpokladá turecko-tatarský pôvod, kapčyk = r/v, čagatský kapčuk = r/v...

V čes. et. slov. najdeme vstup kopytce = „houněná punčocha“ = slov. kapec, na ktoré sa obúval krpec a do súvisu s týmto dáva aj slov. kopice = súkenné nohavice siahajúce po kolená, ako aj slovín. kopitec, kopica = punčocha a srbch. pl. kopica = punčocha, kamaše a staroslov. kopytьce = druh obuvi. Všetko sa dáva do súvisu so slovom kopyto, lebo sa kapce boli tvrdé, podobali sa kopytu. Slovenský útvar prešiel trochu inou evolučnou cestou (kapec), podobne, ako aj poľské kapc(i)e a z týchto vznikol ukr. sing. kapec a maď. kapca = onica.

Ukr. et. slov. kápec = kapec, uvažuje aj nad možnosťou prevzatia si slova z tur. prameňa, kde (v čagajskom) je vraj kapcak (qapsaq) = druh oníc, ale je to krajne otázne.

Ak sa na kapec podívame, ako zložené slovo, jeho etymológia ani nie je toľko zamotaná. Kapec je teplá obuv, hrubé teplé ponožky a tu mu je aj východisko. V kombinácii teplé + vec.

Lambert Isebaert pri analýze toch.B slova kapille = horúčka, choroba, siahol do PIE koreňa kap- = teplo, horučosť, kwep- = vrieť, dymiť... Toto PIE kap-, stretneme aj v sans. ako tap- = teplé, horúce a v lat. ako vap-or = výpar, para, dym, teplo, hriatie... Vlatnosťou kapca je, že držal nohu v teple. Koncovku –ec si tiež ľahko vysvetliť. Stretávame ju najmä v slovách, kde sa vyjadruje nejaká príslušnosť ku niečomu, kde sa jedná o „príbytok“, obal a pod. ako je to pri slovách makovica, tekvica, rukavica, nohavica, alebo kôrovec, hostinec atď. Viď Ves.

Kapela: Menšie hudobné teleso, menší orchester. Európske slovo, ktorého evolúcia je zaujímavá. V stredovekej latine slovo malo podobu cappella (dem. z cappa = kapucňa, čiapka peleríny, plášťa, rúcha) a vzťahovalo sa na útulok (svätyne – plášťa) sv. Martina z Tours (asi R.P. 800). Odtialto sa slovo rozšírilo, prešírilo aj na označenie / pomenovanie aj na menšie priestori pri zámkoch a palácoch, kde sa domáci modlili, na menšie modlitebnice vedľa chrámov, ba aj na izby modlitebnice mešťanov. U nás máme dištinkciu medzi kapelou, kaplnkou, kaplanom... avšak v iných rečiach je to už nie toľko viditelné.

Kapela je zbor hudobníkov, ktorí hrávali v kaplnkách. Podľa Macheka, české kapela je výpožičkou z nem. jazyka, kým srbch. slovín. je priamo z latiny a slovenské kaplnka máme cestou maď. kápolna. Viď Kaplnka.

Kapelník: Vedúci kapely, dirigent kapely. Vyvinulo sa z kapelný majster > nem. Kapellmeister. Viď Kapela.

Kaper 1°: Súkromná loď, čo počas vojny koná záškodnícku činnosť vôči nepriateľovi. V ang. caper = r/v, ale v prenesenom výz. aj čulý, živý; poskakovať, skackať; zaskočiť, či v srbch. jaz. stretneme sa s termínom uskok, čo sa vzťahuje na organizovanú gerilu vôči Turkom, ktorí po záškodníckej výpravy sa vzťahovali na územia pod R-U domináciou. Kaper / caper predstavuje skratku tal. slova

Capriola, základ capriolare = skok, skákať, ktorého východiskom je lat. capreolus, dem. z caper = cap.

Kaper 2°, kapary: Ker Capperis spinosa, ktorého púčky sa oberajú a ako vynikajúca príchuť, používajú sa v kuchárstve. Fr. cápres, z lat. capparis a toto je z gréckeho kápparis. V súčasnosti sa z používania vytratilo -s na konci slova.

Kapia, Kapija: Vstupná brána do dvora. Zaužívané na Dolnej zemi, kým na vých. Slovensku počuť kapura. V SSJ nie je. Východoslovenské kapura najskôr predstavuje adaptovanie si maď. kapu = brána, kým kapia bude výpožičkou zo srbch. jazyka, avšak aj tam najskôr predstavuje výpožičku z tur. jazyka, kde kapi = brána, dverce, dvere, vchod (Top Kapi v Istambule). V peržskom jazyku tiež najdeme qapu = r/v, za ktoré F. Steingass predpokladá (chybne) turecký pôvod. Aj toto per. slovo má ie. pôvod. Utvorené je na podklade významu, hlavnej vstupnej brány, čiže tesne súvisí s ie. slovami pre hlava, hlavné, ale aj prikryť, klopiť, klapka, (za)chlopiť, chlopňa... srbch. a bul. klopka = pasca, klepec... atď.

Kapilár(a): tech. trubička veľmi malého priemeru, jemná ako vlas; biol. cieva najmenšieho priemeru, vlásočnica; poľnoh. jemný pór v pôde. Medzinárodné. Pôvod má v lat. cappilaris, na podklade lat. cappilus = vlas (na hlave).

Kapišón: Starodávny čepiec, alebo ženský klobúk. Prevzaté cestou fr. capuchon, kde ako východisko máme str. lat. cappa = čiapka.

Kapitál: Nejaká základná hodnota niečoho vyjadrená obyčajne v peňazoch; istina... hodnota, majetok. Medzinárodné. Tal. capitale, fr. capital, na podklade lat. capitalis = hlavný a východiskom tohoto je lat. caput = hlava, čiže kapitál predstavuje hlavnú, základnú istinu.

Odtialto máme celý rad slov, ako: kapitála, kapitalizácia, kapitalizmus, kapitálny = veľký, základný, veľmi veľký, výborný, skvelý, dôkladný...

Kapitála / kapitálka: typ. veľké písmeno vo veľkosti malého písmena. Lat. capitellum, sekundárny demin. lat. caput = hlava. Viď Kapitál.

Kapitán: Veliteľ lode, dôstojnícka hodnosť, veliteľ, vodca družiny (vojenskej, športovej...). Medzinárodné. K nám sa dostalo zo str.h.n. kapitan, ktorého východiskom je str. lat. capitaneus = hlavný, vodca a koreň mu je v lat. caput = hlava. Zo str.h.n. sa vyvinulo súčasné nem. Kapitän.

Odtialto máme slovo kapitanát = územie pos správou kapitána.

Kapitola: Časť, obdobie, úsek, pomerne samostatný oddiel spisu, „hlava“ väčšieho diela, napr. románu a pod. Súvisí s lat. caput = hlava. // Viď nižšie.

Kapitula: Stály sbor kanonikov pri biskupskom chráme; poradný sbor biskupa. Súvisí s predošlým, kapitola. // Pôvodne sa vzťahovalo na na prečitovanie statí (kapitol) Písma. Lat. capitulum, čo je dem. slova caput = hlava.

Kapitulovať: Vzdávať sa, vzdať sa nepriateľovi, prestať bojovať, poddávať sa, poddať sa. Tiež súvisí s lat. caput = hlava, ale v tomto prípade máme lat. capitulare = ustanovené podľa „vynikajúcich hláv“, kde v základe máme capitulum = rozprava, úvaha, prednes „hlavy“ rokovania. Pôvod slova je v str. latine.

Kápka: Druh ozdobného ženského čepca, časť žen. ľudového odevu. Súvisí s lat. caput = hlava.

Kaplán: Mladý kňaz bez fary, pomocník farára. Dostali sme ho cestou nem. Kaplan, ktorého východiskom je str.lat. cappellanus a jeho prvoradým významom bolo označenie duchovnej osoby čo na starosti mala dozor nad plášťom sv. Martina. Slovo sa formovalo na podklade lat. cappella = kaplnka, ang. chapel, starofr. chapele, nesk.lat. cappella, ktoré predstavuje demin. z cappa = plášť (sv. Martina) a v základe má lat. cappa, caput = hlava, hlavné.

Kaplnka: Menšia svätyňa, alebo jej časť, kostolík. (Viď Kaplán.) Ang. chapel, na podklade starofr. chapele, ktoré malo význam miesta, kde sa nachádzala svätyňa, plášť sv. Martina z Toursu – Francúzsko.

Dejiny spomínajú, že v oblasti Tours žilo galské plemeno Turons. Keď sa sem dostali Rimania, vzniká mesto Caesarodunum, ale už v V. storočí mení názov na Civitas Turonorum. Tu účinkoval, pôsobil sv. Martin a niekde v V. storočí, nad jeho hrobkou vzniká veľkolepá bazilika. V VI. st. ku bazilike pribúdajú ďalšie stavby, až v čase cisára Karola Veľkého (vládol v čase 768 – 814) areál sa rozširuje... a okolo roku 800 nastáva posun významu slova cappella (chapele... kaplnka). Teraz sa pod nim sa začína chápať aj miesto konania služieb Božích (mimo chrámov), lebo mnohí veľmoži si svoje modlitebnice stavajú vo svojich zámkoch, kaštieľoch (a práve z tohoto významu, že kaplnky mali vedľa kaštieľov, u nás sa ustaľuje slovo kostol ).

Kapok: Mäkké vlákno, jemná bavlnka na plnenie podušiek a pod. Získava sa zo semiačok určitého tropického stromu. Pôvod je v malajskom jazyku, kapok.

Kapor: Sladkovodná ryba, Cyprinus carpio, často sa pestuje aj v komerčných rybníkoch, avšak jej mäso (má veľa vôsťa), považuje sa za podradnejšie. Paralelný názov v oblasti vplyvu srbochorvatčiny je šaran. Toto slovo, šaran nie je problém vysvetliť, avšak so slovom kapor to nie je najjasnejšie.

Oxfordov et. slovník pod vstupom carp = kapor má vysvetlenie, že východiskom bude neskorá latina, carpa, ktoré bude mať asi germanský pôvod, lebo v strednej dolnej nemčine je karpe, str. hol. karper, st. hornonemecký karpfo, nem. karpfen, st. nórsky karpf atď.

Naší etymológovia súhlasia, že názov, slovo sme dostali cestou ger. jazyka, avšak je tu otáznik. Odkiaľ to dostali jazyky Germanov? Slovo nie je indoeurópske a aj u nás sa zjavuje v podobe (praslov. korpъ, ukr. kórop... ba je tu aj lit. kárpa = r/v atď.

Pravlasťou kapra je vraj oblasť medzi Čierným morom a Kaukazom a práve tu sa na dobu zastavili Germani a práve tu, vedľa nich žili aj slovanské plemená. Možno sme slovo dostali od nich, ale podobne je možné, že sme si to, ako aj oni, prevzali z nejakého neznámeho jazyka – a Kavkaz je nejakým jazykovým kotlom.

Ak uvážime, že pôvod kapra nebude v jazyku Indoeurópanov, tak to by nemalo byť ani v sanskrite a tu sa s niečím podobným predsa stretneme – ale nie ako s vlastným ie. slovom.

Kapor vraj podrýva brehy tokov, múti vodu, najradšej žije v močaristých vodách... a pod. V Austrálii ho vyhlásili za akvatického nepriateľa č. 1. Aj tu podrýva brehy, múti vodu, čím ničí domorodé druhy rýb.

V sans. najdeme vstup karda- = bahno, barina, močiar a jeho deriváty, ako kardáma-, kardata- a ich „ľubovoľná“ výmena s gadda-, gatta-... sugerujú, že slovo nebude „domáceho“ pôvodu, čiže nebude ie. V peržskom jaz. stretneme čardeh = počerné.... (Pokorný, R.L. Turner), avšak nemôžeme úplne odhodiť ani súvis s kartá- = nôž, krájať.

Celkové, tu máme „temné“ slovo, ktoré si zaslúži dôkladnejší výskum.

Kapota: Časť automobila prikrívajúca motor. Súvisí s čiapka . Viď.

Kaprál: Nižšia vojenská hodnosť, desiatnik. Staršie fr. corporal, ktoré je variantou caporal, kde východiskom je tal. caporale, ktoré poukazuje, že tu ide o benátsku (zaniknutú) podobu carporale, utvorenú na podklade lat. corpus, corpor- = telo, mŕtve telo, teleso, osoba, štruktúra... (vojenské teleso)... avšak všetko bolo asimilované pod spoločného menovateľa hlava = capo.

Kapric: Rýchle sa meniaca chúťka, nápad; vrtoch, rozmar, tvrdohlavosť, svojhlavosť, náladovosť. Medzinárodné. Východiskom je tal. capriccio, ktorého pôvodný význam bol hrôza, strach, úžas, zdeseni, avšak v súčasnosti sa to skorej spája s tal. capra = koza, kde východiskom je capo = hlava, lat. caput + riccio = jež (lat. ericeus = uličník, šibal, na podklade erigo,rexi, rectum = vstávať, postavovať (sa), vzpriamovať (sa), nadchýnať ... ) z čoho doslovný význam by sme dostali „hlava s naježenými vlasmi, skutok vyvoláva ježenie sa vlás.

Kapsa: Vak z kože, plátna, alebo iného materiálu; kabela, taška, plecniak a pod. Čes. poľ. hl. dl. je z lat. capsa = truhla, láda, krabica, kým ukr. rus. kabza je z poľ. nárečového kabza. Srbch. kapsa s významom rakev je prevzaté z románskeho capsa = rakev. V juž. a záp. Francúzsko slovo tiež nadobudlo význam rakev. Naše exp. kapseľa, kapseľka, kapsica... vychádzajú z kapsa.

Kapsľa: Puzdierko naplnené výbušninou, rozbuška... Lat. capsula, predstavuje demin. z capsa = truhla, láda, krabica... Viď Kapsa.

Kapsula: farm. Puzdro, kapsička naplnená liekom. Viď Kapsa a Kapsľa.

Kapucín: Žobravý mních rehole Františka z Assisi. Prevzaté cestou nemčiny, Kapuziner, ktoré sa formovalo na podklade stredovekej latiny, capucinus.

Kapucňa: Časť kabáta, plášťa... upevnená pri krku, ktorou si možno prikryť hlavu. Nárečove aj kapuľača. Čes. kapuce, poľ. ukr. kapuza, srbch. slovín. kapuca. Všetko z nem. Kapuze a východiskom tohoto je tal. cappuccio, ktoré sa vyvinulo zo str. lat. caputium a základom tohoto je lat. cappa.

Kapún: Vyškopený kohút chovaný pre mäso. Medzinárodné. Čes. kapoun, staršie kapún, kopún, poľ. kaplun, rus. ukr. kaplún... ang. capon, staronór. capun, starofr. chapon... všetko na podklade rímskej latiny cappone, kde východiskom je lat. capo, -on, ktoré sa vzťahuje asi na capio, captum = chytiť, zadržať... ale aj rezať, zarezať, kde v základe máme gr. kópto / κόπτω = rezať, vyrezať, zarezať, ublížiť, raniť a pod.

Kapusta: Jedna zo základných zelenín v naších chotároch. Používajú sa jej listy, ale najmä „hlávka“. Kvasená kapusta storočiami predstavovala hlavný zdroj C vitamínu, avšak jej etymológia je nevysvetlená.

U Macheka najdeme: „Dnes sa pod týmto chápe zelenina známa pod bot. menom Brassica oleracea, variant sabauda. (Macquarie slovník tu udáva variant capitata.) Všetky slovanské et. slovníky podávajú rovnaké vysvetlenie, že kapustu sme dostali najskôr cestou kontaminovaného stredolat. compos(i)ta, tal. composta = zmes, kompozit, kompót, vec naložená a tento predpoklad vraj podporuje aj Grimmov zákon.(?)

Je tu ešte aj zopár ďalších hypotéz, ale všetko sa otáča len okolo lat. composita. Ak sa však podívame na ang. cabbage (kebidž) = kapusta, črtá sa iná koľaj. Pravlasťou kapusty je chladnejšie morské pobrežie Anglicka a západnej Európy. Odtialto sa rozšírila po celom svete. Tá, ktorú my používame (tvrdé hlávky, vhodná na kvasenie, neskoro dozrievajúci druh), rozšírila sa z Dánska. Ang. cabbage sa vyvinulo zo starofr. caboche = hlava. Slovo sa tam dostalo z Portugálska, kde caboso = hlava, klobúk a východiskom mu je lat. caput = hlava. Toto vysvetlenie podporuje Ecyklopédia Britanica, Macquarie slovník, oxfordov et. slovník atď.

V peržskom jaz. tiež najdeme príbuzenstvo. Tam je kalla = kalap, klobúk, hlava, kapusta a kabu = hlávka šalátu. Vypadá teda, že kapusta sa najskôr vyvinula z významu pre hlavu, ktorého podoby najdeme v ger. kop, staroang. copp, nem. kopf, lat. cappa, caput = všetko má význam hlava.

Kaput: zastarale starodávny dlhý vrchný kabát. Čes. kaput = r/v, poľ. kapota, rus. kapót... Všetko z fr. capot = druh plášťa s kapucňou.

Kapút : Zlomené, pokazené, nedobré, zlé, skazené, vydrané atď. Toto slovo pozná asi každý ie. jazyk, ale jeho etymológia bola nám nejasná. V SSJ ho nieto.

Nem. kaputt = zlomené, polámané, zničené, „vyľahlo“ a pod. Fr. capot = prevrátená, prevrhnutá loď. // Vysvetlenie si najdeme v sans. a v hindu, kde ka = predpona na vyjadrenie negativity, zlého + putrá-, putr- = syn, z čoho vzniklo hin. ka-put = zlý, nepodarený syn, širšie aj zlý človek, zbabelec, nepodareník, naničhodník, pokazený a pod.

Kar 1°: Pohrebná hostina. Nie celkom najjasnejšie, lebo u iných Slovanov toto slovo najdeme, len ako okrajové, nárečové. Východiskom mu bude najskôr lat. caritas = tma, vysoká cena, úcta, pocta, láska a pod. v srbch. je to zadušje, podušje, daća, ale nárečove aj začest, čiže hostina sa koná na česť zosnulého.

V čes. je karmina, ako okrajové, v slovín. a srbch. karmina = kar. Najčastejšie sa ho dáva do súvisu so str.h.n. karmen = žialiť, nariekať, lamentovať, smútiť, zármutok, smútok... (Matzenauer, Machek).

Keby sme súhlasili s týmto, tak ťažko by sme si vysvetlili ďalšie slovenské kar (nema ho ani SSJ) kde podľa P. Dobšinského máme význam „zabíjačkovej, zakáľačkovej hostiny“. Citujem:

„Sviňské kary: Pri konci listopadu a v prosinci do Vianoc zabíjajú naši hospodári bravy čiže krmníky a krmnice. V jakejsi poctivosti stoja u nich teraz aj ošípané (svine); bo hľa, pristroja každej u večer zabitia aj kar t.j. pozvú známych a hostia sa kapustnicou alebo aj octovou polievkou (kyslovkou), v nejž huby alebo čerstvé bravčové na kusy pokrájané...... „

Slovenské kar je nám úplne nejasné a určite nebude z našej, slovenskej slovnej zásoby, ale importom a to najskôr z latiny. Bude mať súvis s karnevalom (viď), lat. carpo = ošklbať, jesť, rozdeliť na kúsky, roztrhať (na kúsky) a pod. alebo tu máme súvis podľa ox.et.slovníka so slovom z neznámeho prameňa, kde ang. carcas = mŕtvola, zdochlina, mŕtve telo a pod.

Slovo Kar si zaslúži námahy hlbšieho výskumu.

Kar 2°: geolog. forma ľadovca, alebo zamrznutého snehu, ľadový kotol. Sans. karaka = ľadovec, poľadovica, krupobitie.

Kára: Dvojkolesový ľahký vozík, obyčajne ručne ťahaný. Čes. kára, poľ. kary, slovín. gare atď. Všetko zo str. hornonemeckého karre = obyčajne štvorkolesový voz, kde ako východisko bude rímska latina carra, na podklade lat. carrum, carrus, odkiaľ vyšlo fr. char, tal. carro... a aj ang. chariot. Otázne je len, či keltské slová, ako starokeltské karrom, karros, staroírske carr, starowelšské carr (súčasné car) v zmysle voza vyšli z latiny, alebo ich podoby ovplyvnili latinu.

Karabína: Ručná strelná zbraň, druh ľahšej pušky.Slovo je rozšírené v slovanskom svete (má rozličné podoby) a tým pádom je rozšírené aj po „svete“, Európe, lenže jeho pôvod je hmlistý. Holandskí žoldnieri prenajímaní do armád Európy, hlavne Rakúska, asi ako prví používali túto zbraň v bojoch s Turkami a tvorilo sa názov Karabiner, ktorý je aj dnes ako v nemčine, tak aj v taliančine, ale pôvodne, niekde okolo roku 1600, vzťahoval na jazdcov z Flandrie (Holandska).

Macquarie Slovník má pozna´mku, že termín sa vzťahuje na jazdca ozbrojeného strelnou zbraňou (puškou) a jeho pôvod môžeme hľadať v nárečiach severného Francúzska, kde escarrabin = hrobár, prinášateľ mŕtvol, alebo aj chrobák lajniak. V základe slova bude lat. scarabeus.

Karafa: Fľaša so širokým dnom a tenkým hrdlom. Medzinárodné. Čes. karafa, nem. Karaffe, ang. carafe, ktoré tam prišlo buď s fr. caraffe, alebo z tal. caraffa, šp. garrafa, ale pôvod všetkých je v arabskom garfa = nosiť vodu, obsahovať vodu, ťahať, nanášať vodu.

Karafia: Druh kvetiny, nárečove aj karafiát, garafia a pod. ale všetko má význam kvietka „klinček“, Dianthus caryophyllus. Tal. gariofilata, súč. garofano, na podklade gr. karyófyllon / καρυόφυλλον, ktoré sa udomácnilo v peržskom ako qaranful a odtial preniklo do tureckého, v podobe karanfil. V srbch. je tiež karanfil. Pôvod názvu, podľa ox.et.slovníka „neistý“.

Karakul: Kožušina karakulskej ovce, perzián. Pôvod v tureckom Kara + Kul = Čierne jazero, oblasť v Uzbekistáne, odkiaľ je tento druh oviec.

Karambol: Zrážka. SSJ podáva vysvetlenie, že karambol môže predstavovať zrážku dopravných vozidiel, ale aj zrážku gulí, napr. pri biliarde. Tento druhý význam je vlastne primárnym významom karambolu, zrážky biliardových gulí. Slovo sme dostali zo španielského jazyka, kde carambola = červená guľa.

Karamel: Pálený cukor... Fr. – šp. caramelo. Podľa ox.et.slov. pôvod je „neistý“. V ruskom et. slovníku je vysvetlenie, že pôvod bude v lat. canna mellis = cukrová, sladká trstina. (?)

Najskôr tu máme slovo zložené z latinskej predpony car(bo)= uhlie, drevené uhlie (ako pri slove karbonátka) + mel, mellis = med, sladkosť, z čoho karamel by mal význam „pripálená“ sladkosť.

Karanténa: Dočasné izolovanie chorých, alebo z choroby podozrivých ľudí, zvierat, rastlín a pod. Doslovne to znamená 40 dní. Termín sa vyvinul v stredovekej latine, quadrantena, na podklade quadranta, lat. quadraginta = 40.

V stredoveku, hlavne lode Benátok, pluli svetom a občas „priviezli“ aj nejakú chytľavú chorobu, až mor. Mestská rada rozhodla, že sa každá podozrivá loď „izoluje“ na 40 dní a za túto dobu, ak je tu nejaká choroba, určite príde ku inkubácii.

Karas: Sladkovodná kaprovitá ryba, Carassius. Nepriehľadné. U Macheka najdeme, že čes. karas, poľ. karaś, ukr. rus. karaś, srbch. karaš, karas, hl. dl. karas. Slovo bude domáce, ale je nejasné. Snáď aj tu máme „praeurópske“.

Z poľ. slovo prešlo do litovštiny, ako karosas, kým z češtiny prešlo do rakúskej nemčiny, Gareis, kým z poľštiny prešlo do nemčiny, ako Karausche, Karutsche, Koratsche, Koratze, Guratsch a do starej sliezčiny, ako Karaz. Od Nemcov si slovo prevzali Francúzi, carassin, corassin. Stredoveká latina sa len niekde v XVI. storočí zmieňuje aj o carassius.

U Vasmera najdeme, že počet etymológov tomuto slovu pripisuje balto-slovanský pôvod a môže byť v príbuzenstve so sans. kilásas = leprózny, pokazený... (?) a je tu ešte rad veľmi otáznych hypotéz. Podobne to najdeme aj v ukrajinskom et. slovníku. Podľa vlastného bádania, slovo pokladám za slovanské a príbuzné ku sans. karaśakha = prst, ale širšie aj dlaň s prstami. Slovo je zložené z kará = dlaň, ruka + śákha = haluz, halúzka, prsty... lebo karas, ako kaprovitá ryba, je hodne menšia od kapra a jej veľkosť je obyčajne veľkosti dlane.

Karát: Jednotka váhy pre drahokamy a perly (200mg.). V prípade čistoty zlata, predstavuje zlomok 1/24. Fr.-tal. carato, arab. kirat = váha 4 grán (= 0.06 g.). Východisko všetkým je v gréckom kerátion / κεράτιον = svätojanský chlebík, pánbožkovo chlebíka, roháč, kde ako koreň máme gr. kéras / κέρας = roh, paroh, či v priamom prípade sa tu jedná o váhu jedného zrnka toho plodu. Pravda, váha tohoto zrnka už nezodpovedá karátu, lebo aj tu došlo ku štandarnizovaniu váhy.

Kárať

Prísne napomínať, hrešiť, karhať. Viď Karhať.

Karavána: Väčšia skupina pútnikov, alebo obchodníkov cestujúcich cez púšť na ťavách; dlhý rad vozov, áut, dobytka... pohybujúci sa sprievod, dlhé kolóny a pod. Slovo sme dostali najskôr cestou fr. caravane, kam sa dostalo z peržského jazyka, kde je karwan, ale staršia fr. podoba je i carouan. Etymológia nie je najjasnejšia. Per. podoba sa mohla vyvinúť na podklade sans. karabhá = ťava, slonča, mladý slon, neskoršie i mláďa kravy, teľa, ktorého prakritová podoba je karaha = ťava atď. alebo ešte skorej tu bude peržské kar = robota, záležitosť, akcia, zamestnanie, obchod, obchodovanie atď. atď. Toto peržské slovo súvisí so sans. car- = pohyb, pohybovať sa, z čoho vyšlo cará- = tulák, špión – v jaz. pali tajný vyslanec, posol ... cárana = túlať sa a v následných jazykoch význam sa posúva aj na napásanie, ísť za pastvou... *Sans. car- > karóti = činiť, robiť.

Karbid: Chem. zlúčenina uhlíka s kovom; neodb. zlúčenina uhlíka a vápnika, rozkladajúca sa účinkom vody na acetylén, používaná na osvetľovanie. Zložené slovo. Lat. carbo = uhlie + koncovka -id, ktorú ako prví použili Francúzi pri slove oxyde. Od vtedy sa bežne využíva pri názvach zlúčenín, kde došlo ku zlúčeniu dvoch, alebo viacej prvkov. Slovo je medzinárodné.

Karbón: Uhlík. Medzinárodné, na podklade lat. carbo = uhlie, drevené uhlie.

Karbonátka: Fašírka. Najskôr cestou češtiny prevzaté z nem. Karbonade, Karbenatl a pod. kde znamená mäso upečené na uhlíkoch. Nemčina si slovo prevzala z francúzštiny, carbonadde a východiskom tohoto je lat. carbo = uhlie, drevené uhlie, či širšie, aj pripečené.

Karbonit: Bezpečnostná banská výbušnina. Viď Karbid a Karbón.

Karbunkul: Tmavočervený drahokam, najmä rubín, alebo granát; zapálený vred. Rus. ukr. belorus. srbch. slovín. Všade sa vzťahuje na oba význami. Všetko na podklade lat. deminutívu slova carbo = uhlie, drevené uhlie > rozpálené, červené.

Karburátor: Splynovač, prístroj na splynovanie kvapalného paliva (napr. benzínu) v spaľovacích motoroch. Termín slovníka chémie, kde sa vzťahuje na na zmes karbónu s iným elementom. Vystriedalo skorejšie carbure a carbid (karbide). Východiskom je lat. carbon = uhlie > palivo.

Karcinón: Rakovina. Lat. – gr. karkinoma, kde východiskom je gr. karkínos / καρκίνος = rak.

Kardamón: Druh príchute do jedál, druh koreniny. Starofr. cardamome, na podklade lat. cardámomum – grécke kardámomon > kárdamon = cress = žerucha (krížkokvetá rastlina, kedysi aj u nás pestovaná najmä na liečebné ciele, dnes rastie divo) + ámomon = indická korenina.

Kardan: Hriadeľ so systémom ozubených koliesok, ktorým sa pohyb motora prenáša (na kolesá). Názov vychádza z mena talianského matematika G. Cardano (1501 . 76).

Kardiak: Človek so srdcvou chorobou. Na podklade lat. cardiacus – gr. kardiakós / καρδιακός, kde v gr. kardia / καρδια = srdce, um duša, vnútorné orgány...

S týmto súvisí: kardiograf, kardiogram, kardiológia, kardiotonický, kardiovaskulárny, karditída a rad podobných.

Kardinál: Najvyšší katolícky cirkevný hodnostár po pápežovi, člen pápežského poradného sboru. Lat. cardinalis, na podklade cardo, cardin- = záves, pánt (na dverách). Odtialto máme kardinálny = základný, podstatný, hlavný.

Kardio-: Predpona gréckeho pôvodu, s významom srdce. Viď Kardiak.

Karé: Kuch. mäso z rebrovej časti jatočného zvieraťa. Súvisí so srbch. krmenadla = r/v, alebo v slov. enkláve vo Vojvodine zaužívané karmanádľa. Prevzaté cestou fr. carré štvorec, čo predstavuje vojenský termín zaužívané v pechote, kde sa vojaci zorganizovali v štvorhranné skupiny (ešte aj počas Napoleóna). Východiskom mu je lat. quadratum = štvorec. Zo slovanských jazykov, jedine v slovenčine najdeme význam „porebrina“, mäso z rebrovej časti, kým u iných Slovanov zotrval pôvodný fr. význam, čiže aj tu je to vojenský termín. Na tomto podklade sa vyvinulo aj srbch. krmenadla > slov. (Voj.) karmanádľa.

Tesne súvisí so slovom károvaný = kockovaný, kockavý, štvrcovaný (látka) a srbch. kariran = r/v, ktoré preniklo do slovenského jaz. (vo Voj.) ako karírané.

Karfiol: Zelenina s dužnatým jedlým kvetom, odroda kapusty (Brassica botrytis). Čes. tiež karfiol. Slovo sme dostali cestou nem. Karfiol, kde staršie podoby boli caulifior, kalfior (ang. cauliflower). Všetko z tal. cavolfiore, alebo mod. lat. cauliflora = kvitnúca kapusta, či kapustný kvet.

Karhať

Prísne napomínať, hrešiť za zlé konanie, kárať, dohovárať, vyčitovať a pod. Čes. kárati, staročes. kardati, rus. karat, dl. karaś, rus. ukr. kára, poľ. kara, srbh. slovín. kar. Všade má význam napomínania, trestania, trestu. Praslov. karaju, karati. V ďalšej analýze a komparácii slova, všetci mne prístupní autori, odbočujú od podstati a etymológiu slova odvádzajú priamo z koriť, (pokoriť). Na dovažok, Machek pridáva, že slovenské karhať, spoluhlásku –h- prevzalo z maď. karhol = r/v. Chybné. V sans. máme koreň garh = zneužitie, ublíženie, nadávka, odkiaľ vychádza sans. gárhati = sťažovať sa, z čoho v RV je už význam obviňovať, podobné významy slovo nadobúda aj v rade súčasných indických jazykov. Sans. garha- = vina, obviňovanie, z čoho následných jazykoch význam sa posúva aj na slovo, hovoriť, nadávať, kričať, hrešiť atď. Karhať teda bude úzko súvisieť so sans. gárhati = karhať, sťažovať sa a pod. Spoluhláska -h- v slovenskom variante nemusí byť prevzatá z maďarčiny, ale pôvodná domáca podoba slova, ktorá sa zachovala len v slovenčine a maďarčina si toto slovo prebrala v „starej“ slovanskej podobe a tiež si to zachovala.

So slovanským karhať, kárať asi súvisí aj španielske garrote = španielska metóda výkonu trestu smrti pomalým škrtením a grécke kárne / κάρνη = kárať, karhať, trestať, pokutovať, κρίνω = schváliť, rozhodnúť, viniť, obviniť, vyšetriť, priviesť na súd, odsúdiť a lat. culpo = obviňovať, kárať, viniť, ako aj írske ceartaigh = kárať, karhať.

Viď Koriť.

Kariéra: Úspešný postup v službe, povolaní... Medzinárodné. Pôvodný význam mu bolo dostihová dráha, hipodróm > rýchly beh. Tal. carriera, provensálsky carreira, na podklade rímskeho carraria (kde v prvom elemente máme carrus = voz a v druhom via = cesta, ulica...). Vo fr. jazyku celé slovo dostalo aj význam životná púť, alebo púť životného zamestnania, profesie.

Karies: Lek. choroba kostí, alebo zubov, zubný kaz. Lat. cariosus = zhnité, rozkladajúce sa – gr. kér / κήρ, κήρος = smrť, osud.

Karika, Karička, Garíčka: Krúžok, koliesko, obrúčka; ľudový tanec z vých. Slovenska; platnička. Všetky tri variácie vychádzajú z rovnakého koreňa, kr 1° = krútiť, kruh, činiť, točiť, krk (ak chceme isť aj ďalej, tak je tu krok, kráčať, ba aj koleso, koč atď.) kam obďalečne prislúcha aj sans. káranda = pletený košík, karanda = skrčiť sa, kľaknúť, alebo variant car = pohyb, pohybovať sa, ísť dookola, túlať sa atď.

Ukr. et. slovník tu vidí výpožičku z maď. karika = kolo, obruč, kerék = koleso, kerek = okrúhly. (Dzendzelivsky)

Karikatúra: Zosmiešňujúca kresba, obraz, opis. Medzinárodné. Pôvod v tal. caricatura, východisko caricare = náklad, prenaložený voz. Starofr. a rímsky carica, neskorolat. car(r)icare, na podklade lat. carrus = voz.

Karioka: Aparát, prístroj populárny najmä v reštauráciach Ázie, kde na obrazovke sa hrá video „clip“ určitej pesničky... a zároveň i jej slová a hudba. Do aparátu sú zapojené mikrofóny, takže návštevníci si tu môžu aj spievať. Pôvod slova je japonský, čo by sa doslovne preložilo: bez orchestra. východiskom je jap. kara = chýbajúce, bez, neprítomné + oke = orchester, kapela.

Karíraný: Nár. vo Voj. károvaný. Viď Karé.

Karkulka: Rozprávkové dievčatko s červenou čiapočkou, Červená čiapočka. Pôvod v str. latine, kde caracalla = čepiec, čiapočka – ženská, alebo detská.

Karma: Hlavný článok budistickej viery, podľa ktorého je osud človeka určený jeho činmi; osud. Sans. karma- = činnosť, akcia, osud... východiskom je ie. qer, sans. kr = robiť, činiť.

Karmanádľa: Nár. vo Voj. Karé. Viď.

Karmazín: Karmínovočervená farba z červca. Medzinárodné. K nám sa dostalo najskôr cestou nem. Karmesin, tam prišlo asi z tal. carmesino, fr. cramoisi... Do tal. prišlo asi cestou arabského qirmizi = červené, purpúrové, avšak aj do arab. prišlo z Indie, kde jeho pôvod, východisko, je v sans. kŕmi-, krími- = červík, insekt. Európske cig. kermo, kirmo = červík. (* V staroveku sa purpúrovočervená farba získavala z druhu morských červov.)

Karmelitán: Člen prísnej rehole žobravého rázu. Pomenovanie vychádza z názvu pohoria Karmel (Carmel), v oblasti severozápadného Izraelu. Najvyšší kopec má 550 m. kde v XII. st. vzniká tento rád „bielych mníchov“. Pod názvom sa chápe „Obyvateľ hory Karmel“. Nesk.lat. Carmelites, na podklade gr. Karmelítes.

Karmín: Jasnočervená farba pôvodne získavaná z červca; nár. rúž na pery. Starofr. carmin, stredolat. carminium, pravdepodobná konflácia s carmesium a minium cinóber.

Karmina: Hostina po zabíjačke, hostina po pohrebe. Viď Kar.

Karnalit: Nerast bielej farby používaný na výrobu umelých hnojív. Pomenovanie podľa mena R. von Carnall (1804 – 1874) pruský banský úradník.

Karneol: Drahokam žltočervenej farby. Starofr. carneline, str.lat. carnelius. Pôvod názvu neistý.

Karnet: Zošit colných priepustných listov pri medzinárodnej doprave motorovými vozidlami. Východiskom je lat. carrus = voz, vozidlo.

Karneval: Slávnosť, veselica, zábava na konci fašiangov; fašiangový maskový sprievod; maškarný ples. Tal. carne-, carnovale, na podklade lat. caro, carn- = mäso + levare, levo = uľaviť, obľahčiť, zdvihnúť, znížiť, upustiť, doslovne = prerušenie jedenia mäsa.

Karnivoria: Mäsožravosť u zvierat a rastlín. Kombinácia lat. caro, carn- = mäso + voro = hltať, prehltávať.

Káro: Kockovaná látka; farba v kartách označená kosoštvorcom. Viď Karé.

Karoséria: Vrchná, krycia časť automobilu. Lat. caro = voz + series < serere = spájať, pospájať.

Karotída: Hlavná tepna na krku, krčnica. Mod.lat. carotides – gr. karotides, plurál z karotis, východisko karoún = omráčiť, ohromiť.

Karotín: Žlté rastlinné farbivo nachádzajúce sa napr. v mrkve. Lat. carota, z gr. karotón = mrkva.

Károvaný: Látka kockovaný, kockavý, štvrčekavý. Viď Karé.

Karta: Cestovný lístok, korešpondenčný lístok, vstupenka, list papiera, hracie karty a pod. Medzinárodné, na podklade tal. carta < lat. charta, ktorého východiskom je gr. khártes / χάρτης = list papiera, za ktoré sa predpokladá, že bude egyptského pôvodu.

Kartáč: Delová guľa naplnená menšími olovenými guľkami, ktoré sa pri výstrele rozletia; Z nem. Kartätsche a toto je z tal. cartaccio, maskul. lepenková patróna a ďalšie vysvetlenie súvisí s tal. carta.

Kartel: Forma monopolu podnikov rovnakého výrobného a obchodného zamerania. V nem. kartell sa pôvodne vzťahovalo na písomnú zmluvu o výmene vojnových zajatcov, ktoré neskoršie sa posúva aj na dohody politické a obchodné. Fr. – tal. cartello = plagát, výzva, čo predstavuje dem. slova carta = papier. list, písmo. V lat. bola podoba charta, na podklade gr. khártes (chártes) / ηάρτης = list papiera, kde sa však predpokladá egyptský pôvod.

Kartúnka: Názov krojovanej „sedliackej“ sukni, či skorej názov látky, z ktorej je táto sukňa urobená. Východiskom je Khartoum, meno hlavného mesta Sudánu. Angličania tu mali svoje tkalcovne a tu vyrábali lacnú látku z bavlny, tamojšej významnej suroviny.

# Jestvuje však aj paralelné vysvetlenie, že slovo kartún sme si prevzali z nem. nár. Kartun, ktoré predstavuje podobu holandského katoen = bavlna (port. fr. ang. cot(t)on, tal. cotone), kde východiskom je arabské (al)koton = bavlna.

Kary / Curry: Jedlo, hlavne ryžové s kúskamy mäsa. Angličanom chutí, takže toto indické jedlo je dnes bežné aj v Británii, ba aj širšie vo svete. Meno jedla sa odvádza z názvu príchuťovej zmesy, ktorá je štipľavá (obsahuje turmeric, rozličné semiačká, rozličné zeleniny...). Východiskom je tamilský jazyk, kari = (príjemná) príchuť do ryže, alebo kannadský jazyk (dravidský, ktorým sa hovorí v oblasti Madrasu), kde je tiež kari = r/v.

Kasírovať: častejšie počuť skasírovať = rušiť, likvidovať, ničiť a pod. Ako významove, tak aj etymologický, blízke je ku kántriť. Oba tieto slová majú rovnaké východisko. Viď Kántriť, Škoda.

Kasňa: Skriňa. Čes. kašna = r/v. Východiskom je nem. Kasten = láda, truhla na skladovanie niečoho.

Katlaňa: V SSJ nejestvuje, kým na Dolnej zemi by sa sedliacka domácnosť sotva zaobišla bez katlane. Obyčajne bývala vymurovaná v kúte pod „cieňou na spošik“. Je to vlastne murované ohnisko do ktorého nasadol kotol, v ktorom sa hriala napr. voda na pranie, kúpanie (skorej kúpelní), vyvárala sa bielizeň, varilo sa mydlo, lekvár, počas zakáľačiek sa tu vyprážala masť atď.

Už same slovo udáva, že tu bude nejaký súvis s kotlom, kotolňou... V sans. najdeme kataha- = kotol, väčší hrniec (s ušma) a v rade súčasných jazykov Indie stretneme s variaciami tohoto slova, ako napr. pali, prakrit, pandžabský, kumauni, hindu, nepálsky, bihársky, gudžerati atď. atď. V kotle sa miešalo s jednou veľkou drevenou varecou, ktorú sa občas nazývalo aj kutlača. Tu sme si mysleli, že to predstavuje výpožičku z chorvatského jazyka, kde kutlača = vareca. Aj sans. pozná podobné slovo, katacchu-, kadacchaka- = vareca, veľká vareca. Viď Kotol.

Kazamát: V SSJ nie je, avšak na Dol. zemi je zaužívané v zmysle postroj, sputnať, zviazať, uviaznúť, dostať sa do škripca, klepca a pod. „Čo je to za kazamát?“ = čo je to za mechanické zariadenie, prístroj? „Dostal sa do kazamátu“ = uviazol do klepca, škripca, dostal sa do „výrobku“, do žalára a pod.

V peržskom jaz. kizamat = časť šípu, strely, kam sa umiestňuje pero; vlákno ktorým sa to pero upevňuje, „sputnáva“; ohnivko, kde sa na vážkach stretávajú dve retiazky, studňa, vodná nádrž spojená so studňou, ďalšou nádržou, mechanické zariadenie atď. Podľa R. Steingass-a, východisko je v arabskom jazyku. Ku nám sa slovo dostalo najskôr cestou tur. jaz.

Kázať: Rozkazovať, prikazovať, nariaďovať; poučovať (veriaich v kostole); hlásať, ohlasovať, odporúčať atď. Všeslovanské. Čes. kázati, poľ. kazać, kaže, rus. kazáť, kažú, ukr. kazáty, bul. káža, kázvam, srbch. kazati, kažem, kazivati atď. Niekde máme význam hovorenia, niekde ukazovania, poučovania a pod. Staroslov. kazati, kaža, praslov. kazati = ukazovať, dokazovať, poučovať... Na tomto stupni sa výklady etymológov rozchádzajú, lebo na komparovanie si volia fonetický blízke, ba aj významovo blízke sanskritové slová, avšak nesprávnej etymológie. Napr. v ukr. et. slov. najdeme sans. káśate = svieti, je viditelné, ktoré sa vlastne vzťahuje na „jasné videnie“. Vychádzajúc z tohoto, celé pátranie sa dostáva na mylnú koľaj, ku et. slova oko. Podobne je aj v ruskom et. slovníku. Správny prístup najdeme jedine u Macheka, sans. śasati = dávať pokyny, spravovať, riadiť, trestať. Kor. je śas = rozkaz, trest, odkiaľ vychádzajú aj ďalšie slová s významom napr. nariadenie, inštrukcie, hlásnik, rada, nauka, vedomosti, tradícia, písmo (sväté) a pod. Kto mal tú moc, aby takto mohol jednať, rozkazovať, naúčať... trestať? Kazateľ, kňaz.

Odtialto máme celý rad slov, ako: rozkázať, ukázať, ukazovať, zakázať,dokázať, nakázať, výkaz, úkaz, kazateľ, poukaz, preukaz, skazovať, neskázaný a v ruskom vzniklo aj skazka = rozprávka, bájka, legenda .... atď. PIE kor. je *kas-, ktorý sa v sans. posunul na śas, kým u nás sa zredukoval na k, a –s sa sonorizovalo v –z.

Viď Kázeň, Kniha, Kňaz, Knieža.

Kázeň:Náboženská, mravoučná a poučná reč prednesená obyčajne na kazatelnici v chráme; kázanie = reč, v srbch. kazna = pokuta, trest, kazniti = pokutovať, trestať... Všeslovanské. V staročes. bolo kázn, kázen, v gen. kazni = trest, pokuta. Významy ukazujú, že kaz-nь ako východisko, má kázať.

Keks: Drobné suché pečivo, biskvit. Zastúpené je vo všetkých slovanských jaz. Najskôr tu máme výpožičku z ang. cake(s) = koláč, bábovka, torta; kúsok. Germanským koreňom je kak, príbuzné ku kok, ktoré v nem. najdeme v slove kuchen = koláč, v ang. z XVIII. st. je to cookie, ktoré pretrváva v americkej angličtine a v holandskom, ako koek = koláč.

Kečak, kečag: Mliečnik vyrobený z hrnčiarskej hliny, s obsahom asi 1 liter. Kečak býval často aj maľovaný, zdobený. V SSJ nie je zastúpený. Na Dol. zemi je to bežným slovom a dostali sme ho buď cestou maď. kecske = koza, alebo tureckého keçi = koza. V jednotlivých osadách počuť aj paralelné slovo, kozák = mliečnik, kečak.

Kečka: Chumáč vlasov nad čelom, štica. V príbuzenstve má sans. kacc- = ťahať (za vlasy), z čoho napr. v Mahabharate vzniká kacca- = vlasy na hlave. Súvisí so srbch. kosa = vlasy a naše Štica. Viď.

Kefa: Druh jemnej štetky. S týmto slovom som sa nestretol ani v jednom slovanskom jaz. Kefa je urobená z „vlás“, srsti, škutín a tu je aj jej et. východisko. Tesne súvisí so sans. keśa = vlasy na hlave (srbch. kosa), ktoré je v príbuzenstve s naším kečka, gr. kefalé / κεφαλή = hlava a lat. caput = hlava, capillus = vlasy, caesaries = vlasy (na hlave).

Kepeň: Dlhý plášť bez rukávov, dlhá bunda bez rukávov. Čes. kepeň, kepenec, staropoľ. kiepieniak, kopieniak, ukr. kobenják, kepenjak, rus. kobenjak, kebenjak, slovín. kepenjek, bul. kebenek, srbch. kapenak... Východiskom sú turecké slová, kde v osmanskom najdeme kepenek = plášť janičiarov. Odtialto sa slovo dostalo do maď. ako köpönyeg, köpenyeg, ktoré podľahlo procesu krátenia, takže ustálilo sa na käpeny. Asi tur. podoby prenikli aj medzi Mongolov a tu sa to ustálilo na kebeneg = r/v, avšak východiskom všetkých bude najskôr v peržskom slove pre kabát. Viď Kabát.

Kerovať, keruvať: Kormániť, riadiť kormidlom, volantom; odbočovať, zahýbať, uhýbať; vykerovať, skerovať, nakerovať, zakerovať atď. Pokladá sa za výpožičku a adaptáciu pôvodne nemeckého kehren = obracať, skrúcať, okrúcať a pod.

# S týmto slovom, v jeho inej podobe, stretávame sa skoro každodenne. Kardán, kardánová os = os vedúca od motora, ku zadným kolesám vozidla, ktorá sa neustále otáča, krutí a tým dáva pohon kolesám.

# V peržskom jazyku kar = akcia, práca, zvŕtanie, otáčanie, krutenie sa, z čoho v kombináciach s inými slovami je celý rad termínov s významom, ako napr. dielňa, majster, zručnosť, obchod, obchodník, laboratórium... ba tu je aj gardan = okrúcať, meniť, premieňať, zvŕtanie, s čím súvisí aj druhé gardan = krk, stĺp. Turci si toto prevzali, ako gerdan = krk, hrdlo, bachor na hrdle, kým v srbch. z tohoto vzniká đerdan = náhrdelník (hlavne dukátový).

Kešo: Bežné meno pre koňa, ktorý je buď „grošavý“, alebo „zalizovanej“ srsti, často aj „frckavý“, ale najčastejšie trochu dlhšej srsti. Už z napočítaného vidieť, že tu bude kolízia aspoň dvoch etymológií.

V prípade „grošavého“ koňa, ako východisko môžeme uvážiť dnes už medzinárodné slovo cash (ang.) = peniaz. Toto sa vyvinulo zo zo starofr. casse, alebo tal. cassa, kde máme lat. pôvod v slove capsa = debna, láda, truhla ( u nás poznáme kasa = pokladňa).

V prípade „zalizovaného“ a chlpatého koňa, ako východisko sa hneď vynára sans. keśa = vlasy na hlave, srbch. kosa = r/v, slovenské kešavý = chlpatý, s dlhou šticou, kučeravý a pod.

Keteňa: Zástera, avšak v podobe geceľa, ako u Kalinčiaka, Timrave, tak aj v bežnej reči Slovákov v Banáte (Vojvodina), chápe sa krojovaná sukňa. V. Machek sa pokúsil toto slovo, v podobe geceľa aj vysvetliť a spomína, že na moravskom Slovácku je slovo geča, s významom „plachta, již se cikánky odívají...“ s poznámkou „nejasné“.

V SSJ toto slovo, vo význame zástery chýba, avšak na Dolnej zemi je ešte živé. V príbuznosti má srbch. kecelja = r/v, maď. kőtény = r/v, ukr. kýteľ = blúza vojenskej rovnošaty, rus. kiteľ = r/v, belorus. kíceľ = r/v, poľ. kitel = plátenný plášť, čes. kytle = sukňa, blúza, ba tu máme aj ďalšiu slovenskú podobu, kitľa, kytľa = sukňa. Podoby sa vyskytujú aj v bul. a v lužickom jazyku. Aj tam to má význam blúza, sukňa.

Podobu kitel, kytel prevzali sme si z nem. Kittel = plášť, robotnícky plášť, avšak v nemčine nema spoľahlivú etymológiu. Aj ona si ho importovala. Najskôr tu ide o adaptáciu pôvodne arabského slova kutn, qutn, ktoré sa v španielskej arabčine písalo a aj vyslovovalo, ako koton = bavlna, pamok, látka z tej suroviny. Staré franské slovo kotta = hrubá vlnená látka na prikrytie, čiže svojdruh pokrovca, podľa mienky všetkých etymológov, vraj neprichádza do úvahy. Neprichádza do úvahy ani anglícko – škótske kilt = mužská sukňa (súčasť ich ľudového odevu), lebo tu ide o pôvodne škandinávske slovo, ktoré vo švédskom dialekte má podobu kilt = povojník. V dánskom dialekte kilte = vysúkať, zasúkať si niečo a v staroislandskom kilting, kjalta = sukňa.

V hindu najdeme, akože peržské slovo, arabského pôvodu katan = druh plachty z jemnej látky.

Kíkať: V detskej reči kíkať = rezať, zarezať. Zabíjači zakíkali všetky pušiky = Zabíjači porezali všetky prasiatká. Nejasné. Je niekoľko možností na vysvetlenie:

1/ Predstavuje detské slovo pre kŕkať, krknúť = rezať, zarezať (viď Krknúť), lebo deti majú problém s výslovnosťou spoluhlásky „r“.

2/ V SSJ je vstup kik = rýchly rez na hrdle (hoväda). Bude súvisieť s krájať.

3/ Predstavuje zvukomalebné slovo, ktoré zachytáva aj sans. v podobe kikkati, kukkati = kričať, drať sa, revať, vrešťať, nariekať. (V srbch. kukati = bedákať, nariekať, horekovať, kým u nás máme kuvik, kikiríkať...)

Kiria: Nájomné, ktoré je v reči Voj. Slovákov hlboko zakorenené. Predstavuje výpožičku zo srbch. kirija = r/v, avšak slovo nachádzame ako v peržskom, tak aj v hindu, v podobe kiraya = nájomné, poplatok za niečo, poplatok za nejaké služby, nájomné, renta a pod. Súvisí so sans. kirata = obchodník, priekupník, kupčenie. Východiskom mu je kr = činiť, konať.

Kirvaj: Cirkevné hody spojené s ľudovou zábavou, svojdruh cirkevného jarmoku, ktorý sa v jednotlivých osadách na Dolnej zemi, konal na deň posviacky domáceho chrámu. V SSJ nie je zachytené, ale ho máme pod vstupom Kermeš. Obe podoby majú spoločné východisko, v strednom hornonemeckom kir(ch)mёsse, čo predstavuje kombináciu slov kirch + wih + mёsse, kde kirche = cirkev (kostol), wihen = svätiť (súvisí s lat. vincio = zväzovať, viazať; sans. –viśa = putá) + Masse, Maesse, Mёsse, Mässe, ie. mass = festival, oslavy, kde svoje východisko má aj omša.

Do slovníka dolnozemských Slovákov kirvaj sa dostal cestou nárečia tamojších Nemcov, Švábov.

Kitľa (kytľa): nár. sukňa. Viď Keteňa.

Klinovník: Typické dolnozemské slovo, s významom uterák. Nema nič spoločného s ang. clean = čisté, ale s klinom, na ktorý sa uterák kvačkal.

Klobása, nár. aj klbása: Údeninársky výrobok, kde sa posekané, zomleté mäso nadieva do čriev. Všeslovanské. Najdeme ho v podobách: čes. klobása, staročes. koblása, poľ. kielbasa, hl. kolbasa, dl. kjalbasa, ukr. kovbasa, rus. kolbasá, slovín. klobasa, srbch. kobas(ic)a, ale nárečove aj kubasa, kubasica... a na tomto stupni sa zabrzdilo. Pôvod klobásy sa hľadá vo všetkých jazykoch, lebo je mienka, že aj toto slovo sme si odniekam importovali a hypotéz je neúrekom. Hĺadá sa ju od čínskeho, cez turkické, až po hebrejský a arabský jazyk, ale nikde nič. Len doma sa ju nehľadá. Každý vstup o klobásy sa končí s poznámkou, že pôvod je temný..., predstavuje import z neznámeho prameňa... a pod.

V ruskom et. slovníku najdeme tvrdenie, že tu ide o príbuznosť s klobúkom (kolób, kolobók), ale pôvod môže byť aj turecký, lebo külbasty = mäso žiarené na rošte, na rošte pečené kotléty, ktoré bude siahať najskôr do starého hebrejského kölbaśar = mäso, každý druh mäsa a prirovnáva sa ho ku fr. calebasse = druh tekvíc, ba nechýba ani komparácia s rozličnými tatarskými nárečiamy... štrkom... sekaním zubov atď. atď.

Nikto si nevšimol, že v slovenčine máme aj klbása, kým v srbch. je aj kubas(ic)a. Tu sa jasne vidí posun l = u , ako to máme pri spúste slov, napr. stĺp = stup, vlk = vuk, jablko = jabuka...Polovica záhady je tedy “prihrabaná”. Kde? V slove, ako ho máme v prípade klb, klbko > kub, kup(b)ko, ba širšie tu môžeme uvážiť aj kolo, okrúhle. V lat. napr. najdeme globus, či v gréckom jaz. ekvivalent praslovanského klbъ = klb, znel kloubós / κλουβός = krčiažok, malý džbán.

Keď slovo klobása, klbása pochopíme, ako zložené, tak v druhej časti máme –bása, čo jasne udáva, že tu ide o slovo mäso. Posun m > b nastal podľa jazykových pravidiel, zákonov, či Grimmovho zákona o spodobovaní sa spoluhlások v ie. jazykoch.

Kto už videl klobásu, tak vie, že pri nadievaní sa to črevo neustále zamotáva do akoby nejakej špirály, „klbčí“ sa.

Klobása, klbása je rýdzim slovanským slovom, ktoré sa vyvinulo na ie. podstati a nepredstavuje nič iné, ako okrúhle, zmotané, sklbčené mäso.

Kňaz: Farár, človek čo z povolania vykonáva náboženské úlohy, duchovný. Všeslovanské. Čes. kněz, ktoré v staročeskom až do XV. st. znamenalo knieža, vládca, princeps = lat. termín pre autor, zakladateľ; vodca, náčelník, správca, vládca, mocipán, imperátor..., ktoré sa v XIII. st. posúva aj na duchovného (vodcu), lat. sacerdos = slúžobník boží, farár, dúšpastier, pop. Viď Knieža.

Knedľa: Varené múčne jedlo v rozličných úpravách. Čes. knedlík, poľ. knedel, knydel. Všetko z juhonem. Knödel. Viď Ganec.

Knieža: Náčelník kmeňa, neskôr aj panovník u Slovanov. Všeslovanské. V slovenčine máme jasne dištancované knieža a kňaz, ale u iných Slovanov je to hmlistejšie. Staročes. kněže, kde novší feminum je kněžna, pod čím sa najskôr chápalo dcéru kniežaťa.

Rus. ukr. knjaz / князь = knieža, poľ. ksiaźe = knieža, ksiadz = kňaz, srbch. knez, staršie knjaz = knieža, kneginja = kňažná, kneževina = kniežatstvo, slovín. knez = knieža, pán, gróf, šľachtic, bul. mac. knez = starešina, kňaz, hl. knjez = kňaz, veľmož, pán, dl. kńaz = kňaz, pán, veľmož, polab. kńaz = šľachtic, zeman. Staroslov. kьnazъ, praslov. kъnedzь < kъnegъ.

Všetky slovanské et. slovníky uvádzajú, že tu ide o výpožičku z „pragermanského“ kunninghaz > könig, king = kráľ, ktorého východiskom je vraj kuni = ang. kin = príbuzenstvo, rod, rodina. Ang. kin = príbuzenstvo, rodina, druh, sa vyvinulo zo starosaského kunni, kde prislúcha aj hol. kunne, staré hornonem. kunni, ktoré svoj pôvod čerpajú z *kin-, *kan-, *kun- a toto zase predstavuje ger. podobu ie. *gen-, gon-, gn-. V gr. jaz. jeho reprezentantom je génos / γένος = rod, pôvod, rodina, pleme, pohlavie, druh, generácia..., v lat. gigno, gignere = splodiť. I napriek tomuto tvrdenie, keďže tu chýbajú nem. podoby, kde v staronem. bolo kunnan, ale súčasná je können a toto už jasnejšie ukazuje, že nem. könig, können sa vyvinulo práve z kunnan, ale toto už neprislúcha ku kin, lež ku ger. *kann- = vedieť. V ang. ho reprezentuje ken = vedieť, obzor, chápanie, can = môcť, ktorého pôvodný význam bol tiež vedieť, znať. Aj toto ger. slovo vychádza z ie. *gn-, *gne-, *gno-. V príbuzenstve má slovanské znať a sans. janáti = znať.

Od nepamäti, vodcovskú funkciu zastupovali ľudia, ktorí boli schopnejší, múdrejší, skúsenejší, prehľadenejší, „vzdelanejší“ priebojnejší, dravší od iných, čiže pojem príbuznosti, z rodiny atď. má tu len sekundárny význam. Týto vodcovia už svojou funkciou, na seba preberajú aj určitú moc, nadradenosť atď.

Jazykovedci, čo sa zaoberajú „paleolingvistikou“, dosiaľ „odhalili“ niekoľko desiatok slov, spoločných pre mnohé jazykové skupiny, neraz úplne izolované od možného vzájomného ovplyvňovania, či vypožičiavania si určitých termínov. Sem napr. zaraďujú meno, akáciu... a aj king, könig, židovské cohen, kohen = kňaz, dúšpastier, najvyšší kňaz, inde na blízkom východe je to Kahn, u Turkov Han = panovník, vládca, spravovateľ, na ďalekom východe chán, kagan... ba sem vraj prislúcha aj indiánske, quechua jazyk (Južná Amerika) Inca / Inka = najvyšší vládca národa, „knieža“, „kráľ“. Vo všetkých prípadoch najdeme prítomnosť spoluhlások K (eventuálne Ch, H). Prekvapuje, že si Slovania pre svojho vládcu museli termín vypožičať od starogermanov. Ak áno, v tom prípade nám nevyjde ani vysvetlenie knihy. Záhadu ako knihy, tak aj kniežaťa, kňaza... si vyjasníme iba tak, ak sa rozhodneme, že:

1/ Ger. ken, can, king, können, könig... ako východisko má *kann = vedieť, znať, môcť a nie kin.

2/ S týmto súvisí sans. janáti = znať, vedieť...

3/ So sans. termínom súvisí slovanské znať, znanie...

4/ Všade máme ie. koreň gn-, gna-, gne-...

V tomto ie. koreni prvá spoluhláska g > s > h > j > z > k > ch // gn- > kn- > zn. U Slovanov, v tomto prípade sa „z“ transformuje v „k“ a to už či v samej domácej reči, pod vplyvom blízkych slov, ako je napr. (s)chopný, chápať (rozumieť)...kňaz, kázať, rozkazovať, alebo pod vplyvom možno aj Germanov, ale aj iných susedov, s ktorými sme boli v kontakte.

So slovom knieža, súvisí nám kňažná, kniežatstvo, kňaz, kniha...

Viď KKňaz, Kniha.

Kniha: „Bol jeden mních, mal veľa kníh a nevedel nič z nich“. Táto výpoveď platí práve v tomto prípade, lebo zatiaľ sa nikomu nepodarilo vysvetliť etymológiu slova kniha. Aspoň nie na akú, takú uspokojivú úroveň. Všetci to nechávajú pre, akože budúcich etymológov, lebo vedia, že doterajšie vysvetlenia sú, ako švajčiarsky syr.

Kniha je všeslovanským slovom a stretávame sa s kniha, kniga... Machek spomína, že mylnou (?) analógiou počuť aj knieha. Staroslov. kъnigьi, praslov. kъnigy (všetko v pl.).

Najčastejšie sa siaha po turko-tatarskej konekcii (čiastočne správne) a predpokladá sa, že slovo sme dostali niekde z „východu“, hlavne cestou volžských a dunajských Bulharov, lebo v starotureckom bolo asi küinig, ktorého východiskom môže byť čínske küen, king = zvitok papiera, k čomu prislúcha aj bulharské küiniv, ujgurské kuin, kuinbiting, staromaďarské (sekulské) kőnyű, maď. kőnyv, kde máme staročuvašský pôvod v slove końiv = kniha. Z rovnakého prameňa by bolo aj západoosetské kiunugee a pravýchodiskom všetkých týchto variácií je čínske king (?). Na túto súvislosť už dávnejšie poukázal etymológ Dobrovský, lenže v súčasnom čínskom jazyku pod vstupom kniha najdeme rad slov a ani jedno neupomína na king. Nenajdeme to ani pri vstupe zvitok (papiera), „scroll“ a pod. ba nenašiel som ani jeden vstup, kde by bolo, ak nie king, tak aspoň slovo, kde po spoluhláske „K“ by nasledovala samohláska „I“. Ak sa tam aj vyskytne niečo, to predsa nemusí znamenať, že king, küen bude ich domácim slovom, ich vlastným slovným útvarom. Celkom kľudne sa tam mohlo dostať aj z jazyka Indoeurópanov, napr. cestou budistického (hybrídneho) náboženstva, ale nesmieme zabudáť ani na vplyv určitej ujgurskej princezny, hlavnej konkubíny čínskeho cisára, ktorá sa do dejín zapísala ako prvá, čo zozbierala do vtedy všetky známe čínske ľudové piesne a vydala to v podobe knihy. Asi je práve ona tou osobou, čo čínsky jazyk „obdarila“ s ešte jedným (teraz už zabudnutým slovom) pre knihu a na čo sa nevedome odvolávajú naší etymológovia.

Knihu sa porovnávalo aj s assýrskym kunukku = pečať, odkiaľ sa toto slovo v podobe knik = pečať, dostalo aj do arménskeho jazyka, ale táto konekcia sa ukázala veľmi nespoľahlivou.

Miklosich, ktorého spomína aj Vasmer, siahol aj po staroškandinávskom kenning = poznanie, učenie, avšak aj táto konekcia sa odmieta ako nesprávna, nespoľahlivá.

Tu sa však musíme opýtať, kedy sa to Slovania spoznali s knihou a prečo sa tak rýchle a v skoro nepozmenej podobe (ako slovo), prešírila vo všetky slovanské jazyky, národy? Vyskytuje sa aj v staroslovanskom a aj v praslovanskom jazyku.

Slovania, hlavne západní, od samého osídlenia sa v priestoroch strednej Európy boli vystavení vplyvu kresťanstva, s čím je spiate aj prenikanie kníh do ich priestorov a aj čítanie, učenie sa kresťanstvu, na čo upomína najmä srbch. knjiga, ako kniha, ale aj čítanie, učenie sa, poznanie, gramotnosť..., književnost = literatúra, književnik = spisovateľ atď.

Ak nie skorej, tak v čase Veľkej Moravy, keď sa sem dostávajú Cyril a Metod, týto bratia, podľa písaných pamiatok, so sebou prinášajú aj nejaké knihy. Keď sa z Moravy rozpŕchli ich žiaci, aj týto so sebou tiež odnášajú nejaké knihy a šíria učenie aj medzi inými Slovanmi. Môžeme teda považovať, za celkom prijatelné, že práve oni boli vektorom, čo knihu, ako vec a aj termín prenášajú ďalej medzi iných Slovanov. Staromaďari tu ešte neboli. Bulhari áno, ale pomerne rýchlo podľahli jazykovému vplyvu Slovanov.

I keď sa solúnski bratia vo svojich prekladoch nábožných kníh spoliehali hlavne na slovanské nárečie v oblasti Strumice a Marice, sotva sa s týmto slovom kniha vôbec aj stretli. Kniha nebola bežnou vecou vtedajších bulharských mocipánov a ešte menej pospolitého ľudu. Knihu, ako slovo by som najskôr zaradil ku vlastnému slovanskému prameňu, i keď s tým nejeden nebude súhlasiť, ale nech najdu prijatelnejšie riešenie.

To české knieha, kde Machek poznamenáva, že je „mylná analógia“, asi nebude správne. Môže tu isť aj o spoľahlivý jazykový fosíl a nemôžeme úplne odhodiť ani náhľad Miklosicha, jeho hypotézu o príbuznosti ku staroškan. kenning.

Zamyslime sa nad slovami: kňaz, knieža, rus. knjaz, srbch. knez, kneginja, knjáz a pod. Podľa mienky radu jazykovedcov, toto slovo patrí ku fiktívnemu protojazyku, ku paleolingvistiky, kam sa zaraďuje aj ger. king, könig, židovské cohen, na blízkom východe je to aj Kahn a na ďalekom východe chán, kagan a pod. ba v Južnej Ameriky je aj Inka, z čoho môžeme zakľúčiť (i napriek radu jazykovedcov), že slovanské knjaz, knez, knieža... nepredstavuje žiadnu adaptáciu germanského *kuninghgaz, ale vlastný útvar.

Oxf. et. slovník toto ger. slovo (king, könig, kunninghaz...) vysvetľuje ako útvar na podklade kin = príbuzenstvo, rodina a nie, ako útvar na podklade napr. ang. know = vedieť, poznať, znať, kde máme ie. kor. gn-, gne-, gno-, ktoré je zastúpené v slovanskom znať = vedieť a v sans. janáti = znať. Táto podoba sa vytratila z iných ger. jazykov, ako napr. nem. gótskeho... ale je tam iná, ang. can = môcť, ktorého pôvodný význam bolo vedieť, znať, kde v st. hornonem. bola podoba kunnan, súč. nem. können (aj tu, ako východisko máme ie. gn-, gne-, gno-) z čoho môžeme kľudne dedukovať, že ger. termín kunninghaz, könig, king... bude skorej vychádzať z pojmu znania, „vedenia“, poznania, moci a pod. ako z pojmu príbuzenstva, lebo vodcovské miesto od nepamäti zastupovali schopní, šikovní, silní, mocní, prehľadení, múdri, vzdelaní a nie proste príbuzní.

Solúnski bratia, slovanskí učitelia, boli kňazi a svojich žiakov vyučovali pre kňažskú úlohu. Etymológiu tohoto slova, kňaz viď patričný vstup. Kňaz je len podobou slova knieža. Obe súvisia so slovom kázať, kázeň a tu už nemožno hovoriť o nejakej výpožičke z ger. jazyka, lebo tu máme význam hlásania, ukazovania, zakazovania, poučovania atď.

Kniha pôvodne teda nepredstavovala vec, knižku, zvitok a pod. ale tu ide o poznanie, gramotnosť, učenie sa (z napísaného), múdrosti... na čo si „pamätá“ srbch. jazyk. Posun z tohoto významu, na priamu vec, predmet, nastáva len neskoršie.

Viď Kňaz, Knieža, Kazáť, Kázeň.

Kocúr: Samec mačky. U nás sa samička bežne nazýva mačka, avšak pri samčekovi máme zachovaný variant z bežného slovanského kočka, kot, kit..., kocúr. Viď Kotiť (sa) 2°.

Koč: Voz. Zatiaľ nevysvetlené, či chybne, nesprávne, neúplne vysvetlené slovo. Vysvetlenia sa točia dookola, ale bez výsledku. Koč, vo svojich rozličných podobách je všeslovanské, ba až európske slovo. Napr. nem. Kutsche, skorej aj kotsche, gotschi, hol. koets, šp. port. coche, tal. cocchio, fr. coche, rum. cocie, ang. coach = koč, voz, ale zároveň tu jestvuje aj coach, ako tréner, vychovávateľ, ktoré vyšlo z pôvodného významu tútor na univerzite. (Práve tento význam je dôležitý na vyjasnenie si etymológie.)

Vo všetkých et. slovníkoch najdeme, že slovo koč sa po Európe rozšírilo niekde v XV. st. a východiskom mu je maď. kocsi, ktoré vzniklo z názvu dediny Kocs, ktorá sa nachádza v Maďarsku, medzi Rábom a Pešťou, kde svojho času bola dôležitá stanica na výmenu záprahu medzi Pešťou a Viedňou. Trochu divný uzáver. Podobne, ako keby sme názov Dunaj vysvetlili na podklade Dunajskej ulice. Slovo koč má však rýdze indoeurópske korene.

V peržskom jazyku koč = rodinný kruh, sťahovanie, migrácia (aj v rámci krajiny, kde sa myslí hlavne na nomádsky spôsob napásania dobytka), krúženie, točenie sa v určitom zemepisnom kruhu, tulák, zlodej, kradľoš, atentátnik, kým khana-koč = krajina ležiaca medzi Bengálom a Khuta; Koč-kardan = pohybovať sa, smerovať k inému miestu, rušiť súčasný dočasný tábor, vydať sa na cestu, zutekať... Všade, vo všetkých prípadoch vidíme, že sa tu jedná o táborisko (rodinný kruh), pohyb, migráciu a všetko na svoj spôsob súvisí s kruhom, kolesom, otáčaním sa, točením sa, sezónnym sťahovaním sa ...

V tochárskom jazyku kukäl, kokale = koč, kde ako východisko máme ie. kwel- = koleso, okrúhle.

Ak teda uvážime, že koč vo svojom názve skrýva točenie sa, otáčanie, koleso, pohybovanie sa okolo... s ktorým súvisí aj sans. cakrá- = koleso, grécke kúklos / κύκλος = kruh, kruhovej podoby, kružný pohyb, prsteň, koleso, disk, štít (je tu celý rad ďalších derivátov) a uznáme, že ako v slovenčine, tak aj v iných ie. jazykoch hláska „k“ sa mení v „č“ (tok > točiť, vlak > vláčiť...), tak od riešenia nemame ďaleko. Tu pomôže aj to ang. coach = tréner, vychovávateľ, tútor, lebo táto osoba mala na zodpovednosti „točenie, zvŕtanie“ študentov, športovcov, ich „execírovanie“. V srbch. jazyku ešte aj dnes stretneme paralelné slovo pre koč = kola. (Odvodené je z pojmu kolo, koleso.) Teda, ak sa koč ako slovo do Európy dostalo cestou maď. jazyka, ich migrovaním, jeho pôvod nebude v ugrofínskom jazyku, lež v ie. a podľa zmeny k = č, môžeme predpokladať, že ak tu dominantnú funkciu nehrali slovanské jazykz, tak bol to jazyk Peržanov. Viď Koláč.

Kohút: Samec z rodu kurovitých vtákov (sliepky, jarabice, tetrov...) Čes. kohout, poľ. kogut, ukr. kógút, dl. kogot atď. Praslov. bolo asi kokotъ, ktoré súvisí s ruským kokotáť, čiže tu máme vyložene zvukomalebné slovo, utvorené na podklade hlasu kohúta, keď si zvoláva sliepky k zrnu: ko-ko-ko... alebo keď ich varuje pred nebezpečím.

Z pôvodného kokotъ vyvinulo sa kokot, kokoš, kohút (ko-ko-ko + „húsť“). Slovanské podoby tesne súvisia aj s napr. fr. coq = kohút, ang. cock = r/v, staronór. kokkr, stredolat. coccus, nem. ľud. gockel, ba aj sans. kukkutá- = kohút, sliepka, z čoho v následných jazykoch vznikajú: kukar, kukúr, kukurí, kukurík, kokur, kukura... atď.

Keďže sa kohút neustále „vytrkuje“, chváli „svojim perím“, kikiríka, kukuríka... všetky jeho podoby (kokot, kokoš a pod.) našli si škálu uplatnení a to nie len medzi Slovanmi, ale aj širšie, takže dnes tu najdeme: vodovodný kohútik, kohútik ako spúšť na pušky, kokošiť sa, ba tu je aj jeden z termínov pre mužský pohlavný úd atď.

V zašlých, predkresťanských časoch, v náboženstvách Indoeurópanov, kohút mal tiež svoje miesto. Verilo sa, že v ňom prebýva zlý duch, demon a preto si ľudia na strechy domov kládli „domáceho“ kohúta (domáci zloduch na odhaňanie „cudzích“ zloduchov), vyrobeného z dreva, alebo kovu. Takýchto „kohútov“ vidieť aj dnes. Hlavne na domoch, farmách v Amerike, Austrálii, N. Zealande... (kam sa ich importovalo prevažne zo Škótska). V tomto zvyku väzí aj „červený kohút na streche“ = požiar (domu), „červený kohút kikiríka na streche“ = horí dom a pod. Konečne, aj dnes sa „kohút“ kladie na komín, aby usmerňoval dym z pece, aby do pece nepršalo.

Koch: Komín, otvorený komín. Prevzaté z nem. Koch = kuchár, Kocher = sporák, varič.

Koláč: Pečený múčnik. Všeslovanské. Praslov. kolačь, utvorené na podklade kolo, koleso. Koláč sa pôvodne robil v podobe veľkého kolesa, s prázdnym stredom. Neskoršie sa aj do stredu vložilo cesto, v podobe kríža, čo upomínalo na kresťanstvo, ale aj na spice v kolese. Bolo to obradové pečivo, obetný pokrm pre bohov, ktorí mali človeku dopriať šťastie, lebo paralelným symbolom kola, kolesa, je vrtošivé šťastie. Neskoršie sa koláč piekol aj na iné príležisti, ako napr. keď člen rodiny (na vždy) odchádzal z domu, keď sluha odchádzal zo služby a pod. Ak to bol dobrý sluha, tak dostal koláč, ak nie, koláč nedostal. (Aj tu kolo, koláč súvisí s odchodom, pohybom, vandrovaním...) Z tohoto máme aj porekadlo, že: Bez práce, nieto koláče.

Postupom času, ku tomuto pôvodnému koláču v podobe kruhu, kolesa, pribudla aj nejaká „plnka“ z lekvára, tvaroha, maku, orechov... ale zároveň sa aj jeho objem zmenšoval, až sa dospelo ku súčasnej podobe, koláču menších rozmerov a konečne i ku torte. Viď Koč.

Komora: Menšia a v prvom rade aj tmavá miestnosť v domácnosti, využívaná hlavne na úschov potravín, avšak môže znamenať aj menšiu izbu na spanie a v prípade hudby, je tu komorný orchester, kým vo fotografii máme tmavú komoru, v anatómii je to dutina niektorých orgánov tela (srdcová komora), v politike, v politickom zriadení komora môže predstavovať snemovňu, u remeselníkov je to niečo, ako hlavný výbor, „snemovňa“ remesiel atď. S týmto slovom sa stretávame každý deň, no jeho etymológia je trochu temnejšia.

Podľa Macheka, tu máme európske slovo, ktoré v latine reprezentuje camara, tal. camera, nem. Kammer, fr. chambre, avšak cesty tohoto slova na „západ“ sú temné a ku nám, ešte temnejšie. Lat. camara, gr. kamára / καμάρα = komora, uzavretá, tmavá miestnosť.... klenba, klenutie, klenutá povala... bude mať asi „nejasný praeurópsky pôvod“.

V ruskom et. slovníku (Max von Vasmer) najdeme napočítané podoby tohoto všeslovanského slova a poznámku, že tu ide o import z gréčtiny a odhadzuje sa možnosť vplyvu latiny. Staroruské komora = klenba, klenutie... preniklo aj do češtiny, v podobe komora.

V ukr. et. slovníku je komparácia s av. kamara = pás, opasok, ku ktorému sa pridáva gót. himins = nebo, nem. Himmel = nebo a poukazuje sa na sans. kmárati = kríviť sa, ohýbať sa, čo však musíme brať s veľkou rezervou, lebo tu máme súvis s bambusom. Bambus, ako rastlina, v pravlasti Indoeurópanov je naznáma. V sans. kamatha = bambus, len v následných jazykoch nadobúda aj význam krívenia, ohýbania, kde napr. v jaz. oriya kamara = nosiče (rohy) strechy urobenej z trstiny, bambusa, trávy a pod. V iných jazykoch nastáva posun aj na luk (ohýba sa) a robili ho z bambusa, alebo v sans. podobe najdeme aj kambatha = bambus, kambi- = výhonok, halúzka bambusa atď. Sanskritové konekcie asi neprichádzajú do úvahy.

Ox. et. slovník anglícke camera > chamber = komora, komnata vysvetľuje, že tu ide o pôvodne lat. camera = klenba, klenutá miestnosť, trezor, jaskyňa, prikryté klenbou a pod. Tesne súvisí s gr. podobou kamára / καμάρα.

Odtialto máme aj kamera, ako optický prístroj.

Konopa: Úžitková rastlina pestovaná pre vlákna. Cannabis sativa. I napriek tomu, alebo práve preto, že pestovanie konopí siaha hlboko do minulosti a jej pravlasti a aj etymológii slova vieme veľmi málo. Všetci sa zhodujú, že pravlasťou konopí bude najskôr Ázia, priamejšie, predná Ázia a odtialto sa prešírila po celom svete.

Čes. konopí, konopě, poľ. konop, konopie, hl. dl. konopje, rus. konopljá, ukr. konóplja, bul. konóp, slovín. srbch. konoplja. V príbuznosti má starosaské hanap, starohol. hennep, hol. hemmp, st.h.n. hanaf, nem. hanf, staroisl. hampr, staroang. haenep, ang. hemp, gr. kánnabis / κάνναβις, novoperžské kanab atď. Slovo má svojich reprezentantov aj v skýtskom jazyku, medzi Turkomanmi atď. Sem môžeme priradiť aj alb. canep, ľudovolat. canapis, cannapus, odkiaľ sa dostalo do rumunštiny, ako cinepa a tal. canapo. Mienka jazykovedcov je, že konopu, ako úžitkovú rastlinu a aj jej názov, máme práve z tohoto prameňa, čo je však otázne. Hlavne, ak sa podívame, ako sa konopa dostala do Európy. Bez ohľadu, či pohyb bol južným, alebo severným koridorom, konopa musela prejsť cez územia obývané Slovanmi a aj tu musela mať svoje pomenovanie, lebo pozor, aj turecký jazyk ju zachytáva, ako kenevír, kendír, či maď. kender.

Klasická latina nepozná ani rastlinu a ani jej názov, ale ľudová, už áno a práve z tejto sa, ako rastlina, tak aj názov šíri do oblastí pod domináciou Rímu. Z nej sa robili hlavne plachty na lode. V oblasti Španielska vzniká názov canamo, v Port. canhano, vo Fr. chanvre atď.

Ku Balto-Slovanom slovo preniká asi cestou sťahovania sa Gótov, priamejšie z kymerského prameňa, lebo v lit. je kanapés. Na túto hypotézu je však rad výhrad, ako aj na akože nejaké ie. praslovo z ktorého by sa konopa vyvinula. Najčastejšie sa tu siaha po sans. cana, canás, avšak toto slovo sa vzťahuje už len na určitú odrodu konopí. Nejde tu o nejaký všeobecný, generálny názov. Tento je gańja, z ktorého v prakrite vzniká gamja = konopa (Cannabis sativa), ktoré slovo však zároveň znamená aj niečo, ako krčma, reštaurácia, obchod, kde sa podáva omamný nápoj urobený z konopí.

Po pôvode tohoto slova pátrali mnohí vedci, až sa to asi podarilo R. Campbell Thompson, ktorý ho zaraďuje ku sumérskemu prameňu, kde malo podobu Gan.Zi = konopa (pravdepodobne).

Pri vysvetľovaní slovanského konopa na podklade ľud. lat. canapis, cannapus, často sa robí chybná analógia s lat. canna = trstina, káka, lebo sa tieto rastliny nejak podobajú konopám, avšak to je falošná stopa.

Paralelne so slovom konopa, vyskytuje sa aj kudelja, kúdeľa, kde máme tiež temnú etymológiu. Časť jazykovedcov toto komparuje s turkomanskými termínmi pre konopu, čo ale neobstojí. Skorej tu ide o cele inú, slovanskú etymológiu a príbuznosť ku srbch. kudrav, slovenskému kučeravý, kader(ník) a pod. Viď Šenné.

Kôň: Domáce ťažné zviera, jednokopytník. Do prednedávna bol nevyhnutným „prostriedkom civilizácie“, avšak o jeho mene, o etymológii slova kôň vieme už len málo, praktický, skoro nič. Všeslovanské, v podobách kôň, kůň, konj, kiň... praslov. końь, komońь, staroslov. komonь.

Zatiaľ nejestvuje nejaké uspokojivé riešenie etymologickej záhady tohoto všeslovanského slova.

V českom et. slovníku najdeme heslo komoň, kůň a vysvetlenia: Komoň, odkiaľ vychádza aj staročeské komonstvo, čo skorej znamenalo „koňstvo“ a neskoršie aj jazdecký sprievod, družina na koňoch. Staropoľský komon(n)ik, ukr. komónnyk = jazdec (v srbch. aj dnes konjanik = jazdec), staroruský komonь = kôň. V slovenčine toto slovo jestvuje len ako „knižné“ a asi pochádza z češtiny. Predpokladá sa, že tu bude aj nejaký súvis so slovom kobyla a s lit. kumele, no presne určiť zatiaľ nemôžeme.

Kůň je všeslovanské a asi predstavuje ľudovú skratku z pôvodného komoň, komońь. Toto všetko by sme mohli prirovnať ku kobyla a z toho aj ku lat. caballus, ktorého východiskom by bol nejaký starší, asi praeurópsky jazyk, avšak ani teraz celú podobu slova nemôžeme stavať na praeurópsky pôvod. Slovania opustili starú ie. podobu slova (lat. equus, gr. ippos / ιππος, lit. ašvá...) a prijali cudzie slovo. Preniklo k nám podobne, ako aj ku Rimanom caballus, namiesto equus.

V ruskom et. slovníku je tiež heslo kómoň a koň, avšak prístup ku vysvetleniu je trochu iný. Kôň sa tiež podáva, ako podoba staršieho komoň, ale súvislosť s lit. kume, kumele = kobyla, kumelys = žrieba, lot. kumelš = žrieba, sa odhadzuje. Tieto podoby vraj skorej súvisia so sans. kumará- = mladík, mladé dievča, princ a pod. Odhadzuje sa aj hypotéza, že kôň môže súvisieť aj s kopnь = (š)kopiť... Nieto však ani zmienky, kde vlastne hľadať pôvod slova kôň.

Ukrajinský et. slov. má podobné vysvetlenia, s poznámkou, že zatiaľ nie je celkom vysvetlený súvis s keltským konko- = kôň, či aj so slovom škopiť, lat. caper = cap atď.

V tochárskom slovníku D.Q. Adams sa pokúša vysvetliť slovo kwarsäar = jednotka merania vzdialenosti (ich vtedajšia „míľa“) a siaha po slove kôň.

Toto tochárske slovo sa až náramne približuje ku PIE koreňu krs-r-u-, ktoré má význam „určitá vzdialenosť v behu“, čiže východiskom mu je *kers- = bežať, utekať, ktoré v lat. reprezentuje curro = bežať, utekať (<*krso), currus = voz, koč (karuca), staroírske a welšské car = voz (currus > ) v ang. tiež znamená voz, str.h.n. hurren = náhliť a toto všetko bude mať súvis s ang. horse = kôň. Rekonštrukciou lat. carrus = voz, dospelo sa ku PIE *kwers- a toto sa už hodne približuje aj ku slovanskému termínu kôň, komoň...(lenže je zjavná aj kolízia s ie. kweklo).

Neraz sa stretávame aj so sans. aśva- = kôň, v hieroglyfoch aj aśuwa, s ktorým súvisí lat. equus a chet. asu, aswa = kôň, ba aj tochárske yuk, yakwe- = kôň. Tieto podoby sa kladú do súvislosti s ie. *ekwo- = kôň, čiže pátranie po etymológii slovanského kôň môže byť aj v tomto smere. Ekwo- > kôň.

Keďže tu máme starobylé slovo, ktoré sa formovalo pod rozličnými vplyvmi, musíme sa na problém dívať z každého možného uhla a hlavne uvážiť aj linaj, ktorú núka D.Q. Adams, že kôň bude súvisieť s behom a vozom.

Kopec: Malý vrch, vŕšok. Naši etymológovia toto slovo dávajú do súvisu s kopaním, okopávaním, vykopávaním a takto si nemôžeme ozrejmiť slová, ako napr. kopa sena (táto sa nenakopila kopaním), oblaky sa kopia (nie kopaním), kým kopenec, aspoň letmo, môže mať východisko v kopaní, okopávaní, ale ani nemusí.

S týmto problémom mal opletačky aj V.Machek. Videl, že to nesedí, ale problém neriešil. České kopa, kopka, kopice dáva do súvisu s kopiti (správne), ale hneď ho tu mýli kopenec, ktoré priraďuje ku „rov“, ktoré u nás môže znamenať aj hrob, ale v srbch. je to jarok, priekopa, zákop, rad, poradie, šík... V ďalšom rozpracovaní, spomína sa kop, kopa, ako nakopaná zem z ktorej sa urobil kopeček, čiže tu máme súvis s kopaním.

V staroslov. máme kopьje ako východisko pre kopec a s touto podobou sa stretávame v rade ie. jazykov. V hol. je tiež kopje = kopec. S týmto sa stretneme aj v jazyku Búrov (Južná Afrika), ako koppie = kopec, vrch, čo predstavuje dem. ger. kop = hlava, staroang. copp, nem. Kopf = hlava. V osetskom jaz. koppa = hlava, vrchol, gopp = chochol, ang. cap = mys, výbežok pevniny do mora, ktoré vzniklo na podklade starofr. cap a toto z rimolat. capo, kde východiskom je lat. caput = hlava. S týmto súvisí aj sans. kopha- = kopec, hrbol, výbežok, čo sa v peržskom jazyku mení v kaufa = hory, pohorie, v prakrite na ku = vysoké hory, vysoké kopce, v jaz. katei ku = vybežok, hrbol.

Je tu ešte celý rad sekundárnych významov, ako napr. kapusta, kaleráb... a všetko sa dá zviesť ku ie. pojmu pre hlavu, výbežok, hrbol. Kopec nema žiadny súvis s kopaním, okopávaním, lebo tam ide o derivát zo slova kuť, kovať, biť, udierať, ktoré v peržskom jaz. dostáva podobu kob, avšak aj tam stojí v konflikte s kopec, vŕšok, pohorie, ba ako v rade ie. jazykov, je v konflikte aj s významom čaša.

Kôpor: Pestovaná kuchárska aromatická zelenina, príchuť. (Anethum graveolens) Čes. kopr, rus. kopёr, ukr. krip, srbch. kopar, poľ. kopr, ale v jednotlivých jazykoch, ako napr. rus. máme aj úkrop, ukr. kripec, kopríj atď. Praslov. bolo koprъ (Vasmer), alebo kropъ (Machek). Machek má tu komparáciu s lit. krapai (pl.) = kôpor, kým Vasmer tu vidí súvislosť s lit. kvépe, kvépti, kvapas = duch, dych, dýchanie, zápach, kde sa spolieha na staršie bádanie Bruknera, P.Perssona... kým ukr. et. slovník hľadá súvislosť so slovom kopriva = žíhľava (Dzendzelevsky). Nikto však záhadu neriešil, hoci rad z nich siaha aj do sanskritu, ku slovu ćípram = fúzy. Táto komparácia je úpne chybné, nesprávna.

Čo o kôpre hovoria staré knihy?

Jeho pravlasťou, domovom, sú oblasti stredomoria, kam môžeme pripočítať aj južné Rusko a Ukrajinu. Ako burina, aj dnes rastie v Portugalsku, Španielsku, na brehoch Talianska, ba aj jadranské mesto v súčasnom Slovinsku nosí meno Koper. V chladnejších oblastiach Európy, kôpor, ako divá rastlina, burina sa nevyskytuje, ale predsa sa pestuje. Pomerne dobre oddoláva aj týmto podmienkam.

O kôpre najdeme zmienku aj v Evanjeliu podľa Matúša, XXIII : „Beda vám, zákonníci a farizeji – pokrytci, že dávate desatinu z mäty, kôpra a rasce...“ (V pôvodnom znení je tu grécke slovo Anethon, ktoré si prekladatelia Písma neraz poplietli s anis, onajs.)

Zmienky o kôpre najdeme aj v spisoch antického Plinyho, ba o ňom sa zmieňuje aj celý rad stredovekých autorov. Angličtina ho pozná, ako dill, čo predstavuje adaptáciu staronórskeho dilla, ktorého význam je ukľudňovanie, utíšenie a pod. lebo kôpor, hlavne jeho olej sa často využíval aj ako jemný omamný prostriedok.

Starorímsky boh obchodu a poslov, Merkúr (u Grékov je to Hermes) vládne nad touto rastlinou a preto je zaručene isté, že kôpor posilňuje prácu mozgových buniek.

Keďže tu ide o rastlinu mediteránu, určite sa do strednej Európy, aj k nám, dostala z tejto oblasti. Je až nápadné, že kôpor, koper, kopar, kopr... sa až nápadne zanáša na ang. slovo cooper = meď. Pozrime si germanské variácie tohoto slova. Ang. cooper, hol. koper, staronór. koppar, nem. kupfer... všetko s významom meď a východiskom im je lat. cuprum = meď, avšak staršia podoba písania bola cyprium. Toto hneď udáva, že latina a následne aj záp. Európa si termín pre meď, utvorili na podklade gréckeho ostrova Cyprus, kde svojho času boli bohaté bane tohoto kovu. Tu sa nám hneď núka vyšetrenie súvislosti názvu kôpra, s názvom ostrova Cyprus. Aj tento je v stredozemí, v pôvodnej pravlasti tejto restliny. Jeho etymológia bude najskôr práve tu. Keby toto slovo malo nejakú odlišnú etymológiu, v nejakej komparatívnej forme by sme ho našli aj u Grékov a hlavne, bolo by aj v sanskrite. Tam ho nieto. Toto jasne poukazuje, že toto slovo bude novšieho dátumu a určite bude predstavovať adaptáciu názvu kraja, odkiaľ sa dostal aj medzi Slovanov.

Koriť (sa):Ponižovať sa, prejavovať úctu, klaňať sa. S týmto súvisí úkor, ako napomenutie, vykarhanie, ústny trest za vykonaný prečin (žiaci dostávajú úkor od učiteľa, triedného, zamestnanci od nadriadeného a pod.). Úkor, na úkor niečoho už má inú etymológiu.

Koriť sa, stojí tesne vedľa kárať, karhať (viď). Karhaním napomíname osobu, aby bola pokorná, aby sa pokorila platným pravidlám, zákonom, jestvujúcim vzťahom a pod. Všeslovanské. Čes. kořiti, poľ. korzyć, hl. po-korić, rus. koriť, ukr. koríty, srbh. slovín. koriti.

V príbuznosti je lot. karinat = dráždiť, rozčuľovať, vých.lit. kirinti = r/v. Odtialto máme úkor, pokora, pokorenie, pokorný, krotiť, krotký a pod. Viď Krotký, Karhať.

Kormán(iť): V SSJ nie je. Pod týmto termínom chápeme kormidlovanie, riadenie volantom, riadenie, kerovanie niečím a pod. Východiskom mu je slovanské kormidlo. Viď Kormidlo, Kerovať.

Korpa: Veľký z prútia upletený koš. V SSJ nie je i keď je to bežné slovo v jazyku vojvodinských Slovákov. Najskôr tu ide o adaptáciu srbch. korpa = koš, avšak sám pôvod slova je v lat. corbis = koš.

Korťuška: Hlava. Slengové. V SSJ nie je. Dostal po korťušky = dostal po hlave; Rozbil si korťušku = rozbil si hlavu. Same slovo je utvorené na ie. koreni ker-, kor- = hlava, ktoré sa v rade jazykov posunulo aj na význam roh, rohatá hlava a tak v sans. máme śrnga- = roh, śrngin- = rohatý, v staroslov. srъna, lot. sirnas, staroprus. sirwis = srna, st.h.n. horn = roh, nem. hirsch = jeleň, ír. crú = kopyto, wel. carw = jeleň... so všetkým nepriamo súvisí aj lit. kárvé, staroslov. a praslov. korvъ = krava, lat. cornu = roh, cervus = jeleň, gr. kéras / κέρας = roh, osetské saer = hlava, staroosetské śu = roh, toch. B karse = srna, jeleň, ktoré vyšlo z krh-só, kérh-s = roh, sans. karanka = hlava, lebka, ba aj každá kosť v tele živého tvora.

Z iránskej skupiny vychádzajú aj ugrofínske slová, ako je maď. szarv, fínske sarvi, komi śur, mordvinské śuro atď. Všetko s významom roh. (Abajev, Litkin, Guljajev...) Viď Krava.

Kôš: Nádoba upletená z prútia, rákosia... košík = kotarec. (viď) Aj pri tomto slove nachádzame najrozličnejšie vysvetlenia, najmä ak sa naší etymológovia „rozhľadia“ a nejak im nejde dať do súvisu kôš, koš = pletená nádoba, kotarec a kôš = košiar, kam sa zhaňajú ovce pred dojením, ako aj košarovať = loviť rybu pomocou upleteného košiara. (Toto slovo v SSJ nie je.) Jedni to (čiastočne) zaraďujú ku rumunskému jazyku, druhí tu vidia konekciu, či až import z maďarčiny, ale nikto neodhalil konekciu so sanskritom, lebo toto všeslovanské slovo je hodne bližšie ku ie. východisku, ako všetky iné podoby.

Čes. koš, košík, košár, košatina, košatý... rus. bul. srbch. koš, poľ. kosz... staroslov. košь. V príbuznosti má sans. kośa- = kôš, košík, nádoba, kým v RV nadobúda aj význam puzdro, obal a v MBh (Mahabharata) = sklad, komora, kým v následných jazykoch Indie posúva sa aj na krabica, puzdro, komora, sklad, pošva (hrachu, fazule), šúľok (kukurice), galeta (hodvabníka), kožený vak (na vodu) atď. atď. Primárnym významom je však koš, košík a sekundárne spomínam len preto, že s nimi súvisí aj slovanské košeľa. Aj ona predstavuje svojdruh „obalu“.

Z ďalších príbuzenstiev je tu aj gr. kóskinon / κόσκινον = riečica, rešeto, sito, lat. qualus = koš, quasillus = košík.

Slovanské kôš, koš, košár, košatý... má teda ie. pôvod, etymológiu, avšak pri vysvetľovaní košiar, košarovať... náhľady sa rozchádzajú. Každý to priraďuje inam a snaží sa mu dať nejakú „exotickosť“. Košiar, ako pastiersky termín, presúvajú ku rumunskému jazyku, lebo aj tam jestvuje cosar(a), či ku maď. jaz. lebo tam je tiež kosár, kosárazni = košiar, košarovať. Oba tieto jazyky si patričné slovo prevzali zo slovanského jazyka, čiže proces vypožičiavania bol opačný.

Ak by tu bolo rumunské východisko, tak by tam bola aspoň nejaká korupcia latinského qualus, quasillus a nie je. V prípade maďarčiny, to tiež nejde. Je tam kosár, kosárka = kôš, košík, ale košeľa je už ing, nočná košeľa = hálóing, kým košatý = terebélyes.

Ďalej najdeme, že koš, košarovať, ako pastiersky termín, máme z juhoslovanských jazykov. Aj toto bude otázne. Hlavne, keď sa podívame na vlastnú zásobu. V slovenčine najdeme kôš, košík, ale aj košina = pletená ohrada, veľký pletený koš na saniach, košinový kufor = z prútia pletený kufor, košinár = remeselník vyrábajúci košiny, košíkar = remeselník čo pletie košíky a tu je aj košiar = prúteným plotom ohradené miesto, kam sa cez noc, alebo pred dojením zatvárajú ovce, ako aj košarovať 1° = posúvať košiar z miesta na miesto a tak hnojiť pôdu, košarovať 2° = pomocou zvláštneho koša loviť rybu, ba sú tu aj názvy lokalít, ako Košice, Košariská... atď. Z takouto rozvetvenosťou základného koš, kôš, sotva sa stretneme v inom slovanskom jazyku. Z tohoto môžeme dedukovať, že košiar, košarovanie 1°, 2° vznikli na domácej pôde a čiastočným vektorom boli pastieri, valasi.

Kotarec: V SSJ nie je. V bežnej reči na Dolnej zemi, pod týmto termínom sa chápe košík, „céger“ (zachytáva ho aj SSJ). Oba termíny sú asi výpožičkou zo srbch. jazyka, ktorý ich má v podobách kotarica, ceger. Viď.

V slovenčine (SSJ) máme koterec = priehradou oddelené miesto pre zvieratá v maštali, kým podľa SSJ toto slovo v prenesenom význame môže znamenať aj malú, úzku miestnosť, kuticu. V príbuzenstve má hindu kothi = sýpka, maštaľ, košík upletený z bambusa, oddelenie, bunka, komora a pod. V sans. kotará- = duté miesto v pni stromu, dutina v strome, diera, jaskyňa, roklina... Východiskom všetkých je kut = kút, či širšie aj ohnutie, zahnutie, ohýbanie, ktoré v inej podobe najdeme aj, ako khunta, khun = kút. Z tohoto sa vyvinulo kuti- = chata, koliba, či aj srbch. kuća = dom, chyža, kým u nás ho máme ako kutica = malá izba, komôrka, diera do zeme (sadí sa do kutíc), ba tu je aj kutka = vyhĺbený priestor v stavanej paci, kam padá popol, ale aj kutka v pojímaní dolnozemských Slovákov je to vyrúbaný priestor, otvor, v podobe dvier, do predného múra domu stavaného „predkom do ulici“. Svojho času takúto kutku mal každý dedinský dom. V každom dedinskom dome mali aj „sedliacku“ pec, ktorá cez zimu vyhrievala izbu (obyčajne „prednú“), ale zároveň sa v tej peci piekol aj chlieb, „krumple na ťapši“, varila „sárma“ (kapustový závin) atď. Pec sa vykurovala hlavne z „otvoreného“ pitvora, kde sa obyčajne údili klobásy, slanina, šunky... V izbe (prednej), priestor medzi pecou a zadným múrom sa nazýval kucov. (V ľudovej etymológii často a chybne, je to kuckov, lebo vraj tam spával pes.) Kucov však súvisí s kútom, kutkou, kuticou...

Kotarec, koterec teda súvisí so sýpkou, košom, kutkou atď.

Koterec: Priehradou oddelené miesto pre zvieratá v maštali. Pôvodne sa tá priehrada robila hlavne z prútia, plietla sa. Viď Kotarec.

Kotiť (sa) 1°: kotúľať (sa). Tento význam SSJ nezachytáva, avšak jeho deriváty, ako prekot, prekotenie atď. sa spomínajú. Čes. kotiti, kátiti, poľ. nár. kocić sie, ukr. kotýty, rus. katáť, katáju, slovín. kotati, prekotíti... V českom et. slov. ako príbuzné, udáva sa sans. śatáyati = zapríčiňuje padanie, kde kor. śa = padať, prevrhávať, ničiť. S touto explanáciou Max von Vasmer, v ruskom et. slovníku, vôbec nesúhlasí. Podáva sa tam porovnanie s ang. skate = korčuľa, ktorého východiskom je skid = skĺznutie (stranou) s poznámkou, že aj tu ide o chybné prirovnanie. Podobne, popiera sa aj súvis s gréckym πάσσω = posýpať atď. avšak nejaké možné správne riešenie sa vôbec nepodáva.

V ukr. et. slovníku najdeme podobný náhľad a aj podobné „riešenie“.

Aby sme prišli ku nejakému riešeniu, musíme mať predstavu, čo sa deje pri kotení, prekotení. Ako to vypadá.

Prekotiť = prevrátiť, prevrhnúť, prekoprcnúť, kým prekot, ako termín, zaužívaný je v telocviku a znamená pretočenie tela okolo ramennej osi bez opory. Všetko to upomína na súvis s kotúľaním sa, okrúcaním sa a pod. Môžeme teda uvážiť, že kotiť bude príbuzné ku kotúľať a v sans. je celý rad slov, kde v koreni je kot-, kut-, kat-, ktoré má význam okrútnutia, ohnutia, okrúhleho. Tiež je tu aj obďalečný súvis s krbáľaním a často počuť namiesto prekotenia sa, prekrbalenie sa, prekoprcnutie sa. Kopŕcať súvisí s kotrmelec. Viď Krbáľať, Kotrmelec.

Kotiť (sa) 2°: Vzťahuje sa na rodenie živých mláďat u niektorých zvierat. Mačka sa kotí, ale neraz počuť, že aj suka, zajačica sa okotila, avšak väčšie zvieratá, ako krava, kobyla, sviňa, ovca... sa už nekotia. Krava sa telí, kobyla sa žrebí, sviňa sa prasí, ovca sa jahní...

u Slovanov, kotenie nejak súvisí s mačkou, lebo čes. kočka, poľ. kot = mačka (ale v poľovníckom slangu sa to môže vzťahovať aj na zajaca), rus. kot, ukr. kit... praslov. kotъ, lit. katé, lot. kakis, prus. catto = mačka. V ger. jazykoch, ang. cat, nem. Katze... predstavujú varianty zo starofr. chat, ktorého východiskom je lat. cattus = mačka. Podoby slova nachádzame zastúpené aj v neindoeurópskych jazykoch, ako napr. arab. qitt = kocúr, qitta = mačka, ťažko je určiť pôvod tohoto slova a preto oxfordov et. slovník má tu poznámku, že „pôvod neznámy“. Či so všetkým súvisí aj lat. catulus = mláďa, šteňa, kotiť sa, nemožno presne určiť. Hlavne z dôvodu, že pod catulus sa neudáva priamo aj význam mačka, ale je tu šteňa, kotenie.

Kotrba: expr. hlava, korťuška (viď). Kotrba môže byť, ako sprostá, tak aj múdra, tvrdá a pod. U Macheka najdeme (na podklade A.Rossa), že tu ide o strapatú, „rozčuchranú“ hlavu. V škále významov, aj toto je možné, lenže múdra kotrba z pravidla nebýva neupravená, „rozčuchraná“, čo ukazuje, že etymológia bude niekde inde.

V slovenčine máme kotúč, kotúľať sa, v srbch. kotrljati = kotúľať, kopŕcať, kotur = kotúč, kotúľ, krúžok, koliesko, koturaljka = kladkostroj... kde sa to všetko približuje ku gr. kúklos / κύκλος = kruh, okrúhle, koleso, prsteň, mestské hradby a pod. S týmto súvisí aj sans. koppara- = lebka, kotrba, kokosový orech (všetko okrúhle, guľaté). Z tohoto v baškarskom jazyku vzniká kopar = vrch hlavy, v jaz. lahnda kopar = veľká hlava, v nepálskom jaz. kopara = veľký hrniec... všade sa tu jedná o niečo okrúhle, guľaté, kružné, čiže aj etymológia kotrby má tu svoje východisko.

Viď Kotrmelec.

Kotrmelec: Kotúľ, premet cez hlavu. Kalinčiak však použil aj nárečové kotrbalec, kotrbanec. Aj v prípade tohoto slova máme „skrytý“ význam niečoho okrúhleho, kružného, v kruhu, ako je to aj pri slove kotrba. Na etymológiu v tomto smere zvlášť ukazuje variant kotrbalec, kotrbanec. Kotrmelcom sa osoba „kotúľa“ (srbch. kotrlja). Tiež s týmto súvisí aj krbáľanie = kotúľanie, váľanie sa. Hlavne druhá časť slova poukazuje na toto, lebo -balec, -banec, -melec predstavuje len pozmené valiť, váľať. Celá zmena spoluhlások sa vykonala podľa jazykových pravidiel ie. skupiny, kde proces prebiehal v smere v > b > m. (Grimmov zákon.) Viď Kotrba.

Koza: Párnokopytné domáce zviera chované pre mlieko, mäso a kožu (Capra hircus). Všeslovanské. Praslov. a staroslov. tiež koza.

Etymológia nám uniká. Naši vedci, na výnimku Vlad. Georgiev, Váprosi – Sofia 1958, pôvod slova vysvetľujú:

Bude tu príbuznosť ku alb. keth, kedhi = koza, staroang. háecen = koza, hacele, haecele = plášť, kabanica, gót. hakuls = plášť, staroisl. hokull = plášť, kabanica, zvrchník... str. dolnonem. hoken = kozliatko, schege = koza. Str. hornonrm. zige = koza.

Tiež je tu aj príbuznosť ku ku lit. ožýs, str. peržskému azak, sans. ajás* = kozel, cap, ajá = koza, toch. B asiye = kozie, toch. A ás = koza, kde sa predpokladá buď súvis, alebo výpožička z peržského jazyka.

*Pozor! Sanskritové „J“ nema význam „ioty“, ale v rozličných slovách nadobúda aj rozličnú funkciu. (Podobnú situáciu máme aj pri spoluhláskach ś a h.) Obyčajne, s prihliadnutím na výslovnosť v slovanských jazykoch, toto sans. J u nás môže znamenať napr. č, dž, z, ž atď. Ku príkladu: sans. jáni- = žena, už v indickom kašmírskom jaz. sa mení na zünü = žena, alebo v assamézskom na zani = žena, manželka. V prípade slova jedenie, máme sans. jámati, sans. jiv = živý, jnati = znať, jvar = zvar(iť), uvariť, spáliť, jválati = žiariť atď.

Nejeden jazykovedec si všimol aj určitú „príbuznosť“ slovanského koza s tureckým, krimsko-tatarským, čagatským kätši = koza, tat. irtišské kädžä, čuvašské kačaga, ba aj maď. kecske = koza, ako aj s osetským saegae = koza. Snažili sa dokázať, že kozu sme si „vypožičali“ práve z tohoto prameňa, lenže „zabúdajú“, kde je jej domov. Určite nie v oblasti drsnej klímy, ale v miernejšom pásme a na dovažok, tieto jazyky, koľko súčasná veda zistila, nemali nejaký vplyv na sanskrit a na následné jazyky Indie, lež proces bol opačný.

Okrem spomenutého sans. termínu ajá = koza, sanskrit má aj ďalší termín, chaga (čaga) = koza, ktorý prešiel aj v hindu, ako chag (čag) = koza a je tu aj rad rozličných súčasných (jazykových) variácií utvorených práve na tomto podklade. Práve s týmto budú súvisieť aj alb. termíny keth, kedhi, kec = koza, str. dolnonem. schege, str. hornonem. zige... ako aj oset. saeg(ae), pamírske čeg, mordovské śava, śeja... čo všetko poukazuje, že východiskom kozy bude ie. (s)kog, kde môžeme predpokladať súvis so sans. khucc- = preklať, prepichnúť, roztrhať (tu sa Turner domnieva, že bude súvisieť s ie. sque-, následne so sans. sku = pichať, ďobať, klať, tlačiť, pritlačiť, pokryť, skákať (atributý zvieraťa čo má rohy, skáče po skalách a ktoré „prikryje“ samicu. Analogický v Austrálii vzniklo slovo jumbuck = baran).

Zatiaľ ani angličtina nema spoľahlivo vysvetlené slovo kid = kozliatko, kozľa, ktoré súvisí aj s deckom a v starom hornonem. má podobu chizi, kizzin (nem. kitze) a udáva sa, že príbuznosť, blízkosť ku iným ger. slovám (s významom dieťa, decko, mláďa...) je neznáma. Aj tu, s dávkou smelosti môžeme predpokladať, že bude súvis so „skokom“, ktoré slovo (u nás) sa vyvinulo z pojmu pre tanec, tancovania, skákania, poskakovania.

Ak by sme nazreli do jazyka Chetejcov, tak aj tu najdeme určitú obďalečnú príbuznosť. Hlavne so slovom šah- = naplniť, zapchať, dať zátku, šai-, šiye- = vyskočiť, zaskočiť, šagai- = znamenie, zlé znamenie, výstraha, vlastnosť, charakter, symbol... a keď uvážime, že v nejednom okultovom zoskupení práve hlava kozy, capa má rovnakú funkciu, súvislosť sa črtá. Všetko až nápadne upomína na sans. hin. čag(a) a str. dolnonem. schege = koza. V ang. najdeme slovo shag 1°, shagging = mať pohlavný styk (prikryť), nahaňať, bežať (utekať) za niečím; masturbácia... a všetko upomína na význami v chetejčine, či našim „skákať“, poskakovať... Tu bude aj súvis s ang. shag 2°, shagging = hrubá srsť, hrubá vlna, tratiť srsť a isl. skegg = brada atď.

Keď si teraz predstavíme kozu, jej atribúty, charakter a pod. východiskom skorej bude príbuznosť ku sans. chaga (čaga), ako ku ajá, i keď môžeme predpokladať, že obe slová majú spoločné pravýchodisko a preto nás to mýli.

Kračún: Vianoce. Zaujímavé slovo, najmä z hľadiska, že sa ho stránime, snažíme sa ho zabudnúť, nepoužiť a to i napriek toho, že je rýdzo slovanské, kým uprednosťujeme Vianoce, ktoré sú nám len výpožičkou zo staronemeckého winnahten. Súčasné nem. je Wiehnachten.

I keď sa nás v škole neustále upozorňovalo, zdôrazňovalo, že kračún je vraj maďarské slovo (lebo aj tam jestvuje karacsony), nepomáhalo. Kračún je nám hlboko v duši a stretávame sa s nim ako na Slovensku, tak aj na Ukrajine, v Moldavsku, Rumunsku, Bulharsku, ba aj v Albánsku (i keď tu má inú etymológiu). Podobu slova pozná aj litovština, Kártisa aj lotyšský jaz. ako Kárts.

Sám pravýznam slova leží niekde hlboko v jazyku Indoeurópanov a najčastejšie sa dáva do súvisu zo smrťou, náhlou a nečakanou, v mladom veku, so zlým duchom a z toho aj sviatkom na oslávenie konca krátenia sa dní, s nvým krokom nového cykla žitia, dĺženia sa dní. Ako same slovo, Kračún súvisí so slovanským krok, kráčať, prekročiť, zakročiť..., ktoré je v príbuznosti s lat. gradus = krok.

Slovanské krok, korak... súvisí s praslovanským kraka = noha, kde sa v starochor. vyvinulo aj krakati = chodiť a u nás kráčať = chodiť, ísť. Kračún teda vznikol z toho, že sa z doby krátenia dní, zakročilo, prekročilo do fázy dĺženia sa dní. Kračún, ako pohanský sviatok zimného slnovratu, oslavoval sa hodne skorej príchodu kresťanstva a to nie len medzi Slovanmi, ale aj Rimanmi, Germanmi... Proste bol to všade veľmi významný sviatok.

Krátky: Majúci malú dĺžku, nie dlhý. Súvisí so slovom krájať, čiže aj tu je ie. koreň kr(t)-, krs- (viď Okrem). Čes. krátký, poľ. krótki, hl. krótki, dl. krotki, rus. korótkij, srbch. kratak atď. Všeslovanské. Príbuzné ku írskemu gear = krátky, ger. skurtaz, st.h.n. scurz, nem. kurz, ang. short = krátky. Otáznejší je súvis s gr. kratús / κρατύς = sila, mocný, lat. curtus = skrátený, skomolený, deformovaný, znivočený, lebo v takom prípade bola by tu aj priamejšia príbuznosť ku sans. kuntha- = tupý, sprostý, lenivý a to inapriek faktu, že v jednotlivých cigánskych dialektoch sa to vyvinulo v kurtá, kurdo = malý, nehodný, krátky (R.L.Turner). Súvisí však s lit. kirsti = rúbať, no otázne je, či bude súvisieť aj s lit. kartús = horké, trpké, ktoré vlastne súvisí so sans. khatta = horké, trpké. Nad týmto si hlavu lámal aj R.L. Turner, ale záhadu neriešil. V sans. prekáža viditelný nesúvis, či skrytý súvis s koreňom krt- = krájať. Litovské kartús pochopíme tak, že aj to horké, trpké, nejak „reže“ jazyk. [Sans. karti- = nôž, („rezák“)]. Ku prirovnaniu si môžeme vziať slovo ocot, ktoré sa vyvinulo z pichľavého. Viď Skrz.

Odtialto máme: krátenie, skratka, kratiš, krátkozraký a pod.

Krava: Dospelá samica prežúvavcov, hlavne domáceho hovädzieho dobytka. Starobylé, široko zastúpené ie. a zároveň aj všeslovanské slovo. Čes. kráva, srbch. slovín. bul. krava, poľ. dl. krowa, hl. kruwa, polab. korvo, kašub. (zast.) karwa, rus. ukr. koróva atď. Staroslov. krava, praslov. korva.

Pri vysvetľovaní et. tohoto slova, máme roztrieštenosť, lebo jazykovedcov mýli prítomnosť spoluhlásky -r- . Táto nie je toľko viditelná v iných ie. jazykoch a preto Machek navrhuje, ako východisko, sans. cárvati = žuvať, lebo krava prežúva.

Ukrajinský et. slovník podáva príbuzenstvá, ako napr. lit. kárve, prus. curwis (kurwis) = vôl, lat. cervus = jeleň, cerva = jelenica, láň, gr. kéras, keraós / κέρας, κεραός (*κεραFός) = roh, rohaté.. wel. (gálske) carw = jeleň, kornválske (gálske) carow, bretónske karô, alb. ka... a východiskom všetkého je ie. *kru. Sem by prináležalo aj chet. karaur = roh, lat. cornu = roh... z čoho následne máme aj príbuznosť ku srna. Podobné vysvetlenia najdeme aj v ruskom a osetskom et. slov. kde Abajev, ako východisko navrhuje ie. *ker = hlava, roh. (Viď Korťuška.)

Ku staroslov. a následne i slovenskému atď. krava, ako príbuzné môžeme napočítať: sans. gava = krava, býk, peržské gau, gao, gav = krava, býk, ang. cow, hol. koe, st.h.n. kuo, nem. Kuh, staronór. kýr, germanské *ko(u)z, arm. kov, gr. boús, boós / βούς, βοός = krava, býk, vôl, lat. bos, staroírske bó, lot. gúous, toch.B keu = krava, av. gauš, chet. zapísané hieroglyfmi, lúvijské wawa, lýcijské wawa, wuwa = krava, avšak podľa V.V. Ivanovova, v chet. sa vyskytuje aj karauar, s významom roh. S prihliadnutím na všetky podoby, musíme uznať, že aj slovanské krava, ako východisko bude mať ie. *gwou- = krava, ale v kolízii, či ovplyvnené s ie. koreňom pre roh, hlavu. To „problematické“ –r- nevyskytuje sa len medzi Slovanmi, ale aj širšie.

Viď Korťuška. Odtialto máme celý rad slov, ako kraviar, kravín a pod.

Kravál: Výtržnosť, krik, hluk, hrmot, lomoz, neporiadok a pod. Prevzaté z nem. Krawall = r/v.

Kravata: Viazanka. Medzinárodné. Čes. srbch. slovín. kravata, poľ. krawat, hl. krawata, ukr. kravátka... ang. cravat, fr. cravate, nem. Krawatte... Slovo vzniklo vo Francúzsku, v XVII. st. kde ako východisko je názov Chorvat. V tom čase, vo Francúzsku slúžil jeden chorvatsky žoldniersky pluk, ktorého členovia si okolo krku viazali farebnú šatku, viazanku.

Krbáľať: Kotúľať, váľať (sa). Nema žiadny súvis s chrbtom, ale súvisí s kotrmelcom. Viď.

Kredenc: Kuchynská skriňa na riad, príborník. Čes. kredenc, staročes. kredencovati = ochutnávať jedlo, alebo nápoj pred podávaním hosťovi, aby tento veril, dôveroval, že jedlo je zdravé a chutné. Dostali sme ho cestou nem. Kredenz, kredenzen, kde ako východisko máme rímske credentia = viera, dôvera.

Kríž: Jedna vodorovná a jedna kolmá priamka, brvná, pretínajúce sa v strede; snopi poukladané do kôpok a pod. Kríž je jeden z najzákladnejších symbolov ľudského grafického vyjadrovania sa. Patrí do skupiny symbolov, ako je bod, čiarka a kruh a preto nevyhovuje tvrdenie jednotlivých etymológov a lingvistov, že toto slovo sme si prebrali z nejakého severotalianského dialektu a to len v čase spoznávania sa s kresťanstvom. Keďže sme kríž poznali, ako symbol, určite sme pre toto mali aj vlastné slovo. Musíme však uznať, že pôvodné slovanské slovo možno podľahlo aj určitému vplyvu latinsko – talianského crux = kríž, popravisko, trápenie, súženie, utrpenie, nešťastie. Táto lat. podoba, spolu s kresťanstvom prenikla aj hlbšie do Európy a prenikla do každého jazyka. V slovanských jazykoch ovplyvnilo už jestvujúce, napr. srbch. kroz, skroz = napriek, priečne, cez, v ukr. skroź, (s)kriź, kruź, keres = skrz a pod. Viď Skrz(e).

Odtialto máme: krížalka, kríže (dolná časť chrbta), kríženec, križiak, krížiť (miešať, páriť nerovnaké druhy), križmo, krížnik (loď), križovatka, krížovka, ukrižovanie atď.

Krknúť: V SSJ nie je. Expresívne, slengové, s významom zabiť, zarezať, prerezať krk.

Krochmeľ: Škrob. V SSJ nejestvuje, avšak v slovenských enklávach na Dolnej zemi je bežným slovom. SSJ má však heslo krôchať = klepať, buškať, robiť šum pri chôdzi, kde ako východisko máme krok. Východiskom krochmeľu je krôchať, lebo dobre naškrobená, nakrochmelená sukňa pri chôdzi len tak šuškala, vydávala zvuk.

Krosná: Ručný, alebo mechanický tkáčsky stroj; stojan na pílenie dreva (koza). Výklady etymológov nie sú jednotné a ani dosiaľ nám ho nikto úplne nevysvetlil.

V slovanských jazykoch máme podoby krosno a krosná, kde sa predpokladá, že krosno bude starší termín. V českom et. slovníku (Machek) s týmto slovom spája aj ďalšie, krošňa a toto sa odvádza z predgermanského, či aj germanského *kribo-, kribhno- = krošňa na nosenie nejakého tovaru (dreva, uhlia, rašeliny...) a všetky tieto podoby, spolu aj s germanskými, kladú sa do nejakého „praeurópskeho“ šuflíka.

V rus. et. slovníku krósno sa kladie do súvislosti s kreslo = stolička a nejaká príbuznosť sa vidí s lit. krasé = stolička, podnožka, stolček... (Vasmer, Berneker, Jagič.) Menej prijatelné je vraj, že krósno bude súvisieť s gréckym króke / κρόκη = útok, tkanivo, niť, vlákno, spojivo, či kréko / κρέκω = zbíjanie pri tkaní, alebo aj staroisl. hraell (hrahila) = palica na zbíjanie nití pri tkaní, či aj staroang. hraegel = plátno, rúcho, oblek.

Ukr. et. slovník krosná vidí, ako zložené slovo, kde v prvej časti máme kre-, kro- = kraj, koniec a v druhej máme bežnú príponu –sná, -sno a všetko bude súvisieť so slovom kreslo. Ako menej dôverné, napočitujú sa podoby, ktoré dáva ruský et. slovník a ako „neprijatelné“ spomína sa mienka V. Macheka, ktorá je vraj „bez akej koľvek podstaty“.

V srbch. jazyku najdeme slovo kroz = cez, krížom, či je tu aj širšia podoba skroz = naskrz, celkom, úplne (ktorému zodpovedá naše skrz-e). // Viď Skrz, skrze.// Ak sa teraz podívame na krosná, vo význame stojana na pílenie dreva (koza), vidíme, že tu máme slovo utvorené na podklade dvoch priečnych, skrížených drúkov, stojacich v podobe X. Lit. krasé = stolička, podnožka, stolček, „šámlik“, môžeme tiež chápať, ako stoličku „trojnôžku“, kde sú tie tri „nôžky“ skrížené. Z tohoto, aj krosná môžeme chápať, ako nástroj, kde sa do paralelne stojacich nití, vsúva, utkáva krížna niť, čiže etymológia krosien je v tom, že sa cez osnovu krížom (kroz) utkáva ďalšia niť. Ak súhlasíme s týmto výkladom, tak aj etymológia krošne sa nám vyjasní, lebo aj tu ide o skrinku, vysoký kôš, ktorý sa nosil na chrbte, bol prevesený cez, krížom cez plecia a pôvodne, ako aj súčasné plecniaky, na zadnej strane mal skrížené nosiče.

V ukr. jazyku aj dnes najdeme krósno = krosná a krosna = rám, rám na vyšívanie. Ak by aj krósno malo nejaký súvis s kreslo, vykresané, krosna je už delikatnejší nástroj a určite sa nekresal. Slúžil však na vypätie látky počas vyšívania a toto sa najľahšie urobilo tak, ak sa ten rám urobil z krížnych latiek.

V nem. jazyku, bavorské nárečie, vyskytuje sa aj Krasche = krošňa, čo predstavuje výpožičku z jazyka Slovanov.

Krošňa: Skrinka, alebo vysoký kôš, ktoré sa nosia na chrbte. Poznáma drotársku krošňu, vinohradnícku, alebo aj krošňu, čo nosili potulní predavači lacného drobného tovaru, „robári“. Krošňa súvisí s predošlým krosná.

Krotký:

Krpiť: V SSJ nie je. V slovenskej enkláve na Dolnej zemi predstavuje celkom bežné slovo vo význame karhať, kárať, hrešiť, robiť niekomu výčitky a pod. So srbch. krpa = handra, krpiti = plátať, látať nema nič spoločného. V príbuznosti má však sans. krp, krpaná-, krpá- = nárek, nariekať, úzkosť, ubiedenosť, ľútosť, žaloba, obžaloba, plač, kričanie a pod.

Kubura: SSJ nepozná. Predstavuje dávnu výpožičku dolnozemských Slovákov (Voj.) zo srbch. jazyka. Srbch. kubura = druh starej strelnej zbrane (puška, pištoľ, so širokou cievou, ale zároveň má aj význam ťažkosť, trápenie, starosť, opletačka...

V slovenskej enkláve vo Vojvodine je pomerne frekventované a to v jeho sekundárnom význame, ako ťažkosť, trápenie, starosť, opletačka, ba význam sa posunul aj na šetrenie, nedostatok atď. Vtamojší krajan, v bežnej reči sa sotva zaobíde bez tohoto slova. // Kuburne kráča, lebo má úzku sukňu, ... má otlak, ... zodrané bačkory... Má kuburu s autom – neustavične sa mu kazí... Počas vojny sa kuburilo so všetkým (potraviny, šatstvo...)... Keď ste robili tieto klobásy, určite ste nekuburili s paprikou.

Prvoradým významom kubury v srbch. jaz. je strelná zbraň. Táto však nebola nejak spoľahlivá. Nabíjanie bolo zdĺhavé, pušný prach možno vlhký... no občas aj nevystrelila. Hajdúk sa s tým natrápil, mal s tou kuburou opletačky, ťažkosti, takže sa význam slova posunul aj na toto pole. Ináč kubura svoj pôvod (ako strelná zbraň) má v tureckom jazyku, kde kubur = otvor cievy, diera.

Kuco, kuťko, kuťúš...: Pes, psík. Bul. a mac. kuče = pes, srbch. kuče = pes, šteňa, slovín. kuček = r/v, ukr. kúcja = pes, cirk.slov. koučka = pes atď. V príbuznosti má lot. kucis = pes, ako aj sans. kutta-, kuttira- = pes, kuccura- = pes. Tieto sans. podoby najdeme v rade následných jazykov Indie, ako napr. v jaz. waigali kučúra, v jaz. torwali kujú, ba vyskytuje sa aj v podobách kusar, kučára, kučuro ... atď. R.L. Turner tu predpokladá zvukomalebný pôvod, čiže slovo vzniklo zo zvuku, ktorým sa privolávajú šteniatká.

Pri vysvetľovaní tochárskeho ku = pes, D.Q. Adams je mienky, že sa toto slovo vyvinulo na podklade protoindoeurópskeho kúwo = pes, ktoré má v úzadí sans. śuna- = pes (u nás sa toto zachovalo v podobe šteňa). V arménskom jaz. ho reprezentuje šun, v gr. kúon, v lat. canis, v staroírskom cú, v gót. hunds, v lit. šuo, v chet. kuwas, v lúvijskom (hieroglyf) zuwana. Všade, v každom prípade sa tu jedná o psa.

Kucov: V SSJ nie je, ale na Dolnej zemi, v každom dome mali aspoň jeden kucov, lebo v každom dome bola aspoň jedna „sedliacka“ pec. Táto pec bola väčších rozmerov, aspoň 2x2 m. a vysoká bola vyše 1,5m. Vykurovala sa z „otvoreného“ pitvora, kam ústil aj dym z tej pece a smeroval do komína, avšak skorej, ako sa tam dostal, prechádzal cez navešané klobásy, slaniny, šunky... čiže tento „otvorený“ pitvor bol vlastne aj údiareň.

Táto „sedliacka“ pec sa staval z prútia, črepov, tehál a všetko sa ocápalo hlinou, vyhladilo a aj „okalilo s vápnom“. Medzi pecou a zadným múrom domu, nechával sa prázdny priestor, široký asi jednu stopu, aby sa využilo sálanie aj z tejto strany. Kucov bol priestor medzi pecou a zadným múrom domu, čiže bol to ešte jeden kút v izbe a tu je vlastne aj jeho etymológia. Neme žiadny súvis so psom, kucom, lebo v niektorých lokalitách to nazývajú aj kuckov.

Kúdeľ(a):Výčesky ľanu a konopí. Čes. koudel, staročes. kúdel(e), rus. kudéľ, ukr. kudélja, kužiľ, bul. kadelja, srbch. kudelja, slovín. kodelja, poľ. kadziel, hl. kudźel, dl. kuźeľ, polab. kudéľa, praslov. kudeľa. Predpokladá sa, že tu máme súvis s ruským kudér, srbch. kudrav, slovenským kader, kučeravý. Kúdeľ(a) za svoje pomenovanie vďačí tomu, že pri prvom česaní vlákna a zvíjaní do babky, bola neupravená, „kučeravá“, strapatá, roztrasená.

V príbuznosti má ang. hards, hurds, staroang. heordan = r/v, nem. Hede, avšak nem. Kuder predstavuje výpožičku zo slovanských jazykov, podobne ako aj lit. lot. estónske a fínske podoby pre kúdeľu a česanie ľanu a konopí. Viď Konopa.

Kujanica: Kyjanica. SSJ zachytáva jedine kyjanica, i keď kujanica predstavuje staršiu podobu. Oba termíny majú rovnakú etymológiu, rovnaké východisko. Súvisí so sans. kutt = biť, mlátiť, udierať, trepať, kovať... Bližšie vysvetlenie je pod Kovať, kuť.

Kukurica: Prevažne kŕmna, zrnovitá rastlina, ktorej plod, šúľok je zakrutený, zakuklený do líštia. Pôvodnou vlasťou jej je Amerika a do Európy sa dostala cestou Španielov. V západnej Európe sa všade ustálil názov, ktorý Španieli spolu s touto rastlinou priviezli niekde z oblasti Karibského mora. Po šp. maiz, staršie mahiz, čo vzniklo z pôvodného karibského názvu mayz. Ako rastlina, tak aj jej názov sa začali šíriť zo Španielska a tak, vo Fr. vzniká mais, staršie mahiz, v ang. sa ustaľuje ako maize, v nem. Mais, ba túto podobu pozná aj slovenčina, kde maizena = jemná kukuričná múka. Tento názov k nám preniká hodne neskoršie od rastliny a to cestou nemčiny.

Keby sme kukuricu dostali zo „západu“, tak určite s rastlinou by sme si prevzali aj jej „západný“ názov, ale medzi Slovanmi (širšie, v strednej Európe) máme cele iný názov. Slovenský, dl. hl. kukurica, čes. kukuřice, poľ. kukuryca, kokoryca, rus. ukr. slovín. kukuruza, srbch. bul. kukuruz, staršie kukuruza, maď. kukorica, tur. kokoros (súč. tur. jaz. ho nahradil s misir, na podklade „západného“ mais), rum. cucurúz atď.

Časť etymológov sa prikláňa k názoru, že kukurica bude vlastným slovanským útvarom a napočitujú sa argumenty:

A/ Východiskom je kukurjav = čes. kokořík = slovenské kokorík, kukurík, kykyrík (Polygonatum)...(Berneker). Najbližším slovesom by bolo kokoravъ = kučeravý, načechrany, načepírený. (Machek)

B/ Súvisí s koreňom kokr, kukur = načepírený, načechraný a toto je zvratnou výpožičkou z rumunského jazyka, kde cucurúz vznikol na podklade ukrajinského kukurúdka = šiška (jedľová). Toto však nie je úplne dokázaná teória – Miklosich, Bezlej, Lokotch, Skok.

C/ Pôvod môže byť aj v novom gréckom κοκκόροζο(ν) = kukuričný šúľok (Slawski), ktoré už na prvý pohľad prezrádza, že tu ide o výpožičku z nejakého iného jazyka, ako napr. slovanských, alebo tur. jaz.

D/ Bude tu zvukomalebný pôvod, na podklade kukurú, hrkútania holubov, keď sa ich chová s kukuricou. (Kretschmer, Glotta, Šanskyj, Vasmer, Slawski, Machek, Schuster-Ševc...)

Kukurica, ako sama rastlina, tak aj jej názov, k nám sa určite dostala cestou „východu“, lebo inak by sme mali nejakú podobu utvorenú na podklade maise, mais, mayz... S podobou slova kukurica, kukuruz... sa stretávame len na „východe“, nuž odtiaľ musela prijsť aj k nám. Asi cestou Turecka, avšak aj Turci ju museli odniekam dostať. Na tureckú konekciu upomína najmä moravské turkyně = kukurica, ako aj ďalšie moravské regionálne termíny, ako turčání, torkeň, turkyňa, turtyňa, turešina... všetko sa vzťahuje na „tureckú pšenicu“. Pod týmto sa skrýva rad slov na označenie vecí prichádzajúcich k nám z „východu“, orientu. Turci však boli len „dodávateľmi“ tých vecí, čiže cez ich územie sa dostávali aj k nám.

V sans. jestvuje slovo kukka- = úroda, hlavne taká, kde sa zrno neformovalo na klase; datle ktoré sa zvraskaveli ešte na strome.

V západnom pahlavi jazyku najdeme kukkur, kukkri = kukurica.

V hindu, zo sans. slova kukkatá- = kohút, vznikol posun aj na kukkur, kukkar = kohút.

V hindu najdeme aj kukuronda, kukronda = druh jednej rastliny (Celsia).

V hindu kukri = zviť, zakrutiť, z čoho sa význam posúva aj na kukuričný šúľok (kukri honá).

Všetko poukazuje, že Turci svoje slovo dostali cestou islamu, ktorý sa prešíril aj na Indiu. Slovo kukuruz, kukurica asi vzniklo v prednej Indii a to najskôr kombináciou slov kukkur + uruz = kohút + ryža, čiže pojem prezrádza, že tu nejde o „ľudskú“, ale „kohútiu, vtáčiu“ ryžu, alebo ak uvážime spomínané kukri (honá), tak by tu bol súvis s naším kukla, zakuklené, lebo ten šúľok je obalený do líštia, akoby zakuklený, čiže možné jaj, že kukurica bude predstavovať zakuklenú ryžu.

Kulač: Okrúhla ploská nádoba na vodu, druh čutore. Kulač, ten čo naší starí nosievali do poľa, bol vyrobený z dreva a neraz aj vyzdobený ľudovými ornamentami. S takýmto zdobeným kulačom, na ktorý sa ešte priviazali aj stužky, družbovia chodievali zvolávať na svadbu. V ňom mali vzorku vína, ktoré sa na svadbe bude podávať.

Kulač, ako slovo k nám sa dostal najskôr cestou maď. kulacs = r/v . V čes. jazyku, ojedinele, sa tiež vyskytuje. Ináč sám pôvod slova je indoeurópsky.

V peržskom jazyku qalachu (kalaču) = kožená nádoba na pitnú vodu, ktorú si nosievali derviši; garád, járok z ktorého sa v zime napájal statok; qalatin = sud, cisterňa, vaňa. F. Steingass (autor peržského slovníka) sa zdržal podania etymológie, lebo si nebol istý, kam tieto slová priradiť. Ku semítskym, alebo ie. jazykom.

V sans. je slovo kuli- = vyplachovať, klokotať, ktoré sa neskoršie posúva aj na glgať, kým kulyá = riečka, kanál, járok, garád, vodný tok a pod. Všade sa naráža na niečo súce na držanie, zadržanie vody, cisterňu, rezervoár atď. S týmto súvisí aj kulla- = nádoba, hrniec. Autor Jules Bloch sem priraďuje aj slovo jazyka gudžarati, kolo = diera vykopaná do zeme, jama, avšak R.L. Turner sa o tomto zdráha bližšie vyjadriť

V hindu jaz. kulis, kalsá, v sans. kals = nádoba, nádrž na vodu okrúhlej podoby, čiže kulač.

Kulak: Zámožnejší individuálne hospodáriaci rolník, po našský bohatý gazda, ktorý si prenajíma aj cudziu pracovnú silu, sluhov, bírešov a pod. Z ruského jazyka, kde je kulák, slovo a jeho význam prenikli aj do jazykov iných Slovanov, avšak ani v ruskom jazyku nie je to domácim slovom. V ruštine sa len udomácnilo a adaptovalo. Jeho etymológia je však v tureckom jazyku.

Ukr. slovo kurkuľ, drsnejšie kurkulak = bohatý sedliak, veľký gazda predstavuje import z tur. jazyka, kde korkulu = strašný, strašidelný, hrozný, krutý, nebezpečný... východiskom mu je korkulmak, korkutmak < korku = strach, teror, bátie sa...V ruštine sa ukr. kurkuľ skrátilo vypustením prvej slabiky a vzniklo kulak.

# Je mylné komparovanie slova kulak s estónskym kulák = úder päsťou, päsť, či maď. kulyak = päsť, lit. kúlti = mlátiť, lot. kult = mlátiť atď.

Kulen: Typické dolnozemnské slovo, ktoré v SSJ nie je. Význam slova je okrúhla klobása, či klobásová zmes nadiata do svinského mechúra. Pri robení kulena, klobásová zmes sa ešte väčšmi pripaprikovela, aby kulen bol štipľavejší. Je to výrobok hodný povšimnutia každého labužníka. V príbuznosti má srbch. kulen = r/v a hindu kulma = klobása, potrava nadiata do čreva zvieraťa.

Viď Klobása.

Kút: Uhol v miestnosti, roh. Všeslovanské. V príbuznosti má gr. kanthós / κανθός = kútik oka, καμπή = ohýbať, ohýnať, krutiť, κάμπτω = ohnúť, luk, krutiť a pod. lit. kampas = kút a so všetkým súvisí sans. kut = ohyb, ohnutie, zakrívenie a skut = záhyb, ohyb, zákruta.

Kutka: SSJ podáva jedine, že kutka = vyhĺbený priestor v stavanej peci, kam padá popol. V tomto zmysle kutka na Dolnej zemi nie je frekventovaná, ba až neznáma. Tu má kutka cele iný význam.

Sedliacky dom bol obyčajne stavaný „predkom do ulici“, kde bola „predná“ izba, po ňom nasledoval pitvor, „zadná“ izba, po ktorej nasledovala komora celá stavba sa končila „cieňou na spošik“. Povedľa celej stavby bola širšia chodba, „podstrecha“, „felešov“, „gong“, ktorý v smere do ulice sa končil dvermy vyrúbanými do múra, ktorý priestor sa nazýval kutkou. Priečelie domu teda tvorili dve okná a kutka. kutka vlastne predstavovala nejaký kút, miesto, kde sa múr ohol. Etymológia kutky súvisí s kútom. Viď Kút, Kotarec.

Kura: Sliepka, mláďa sliepky, kde pod sliepkou – kurou chápeme samičku väčšiny kurovitých vtákov (aj samičku perličky, jarabice, prepelice, tetrova, bažanta...).

Kura predstavuje jedno zo starých slov, s ktorým sa stretneme aj v staroslov. ako kourъ kohút. Zatiaľ všetky slovanské etymologické slovníky robili podstatnú chybu. Hľadali súvis s latinským (ale aj širšie) slovom curro, cocuri, cursum = bežať, utekať, naháňať, letieť (v behu), lebo vraj kurovitý vták nelieta, lež uteká, beží. Správnosť svojho náhľadu, tvrdenia podporujú aj s gréckym kuréo / κυρέω = udierať, vypáliť (v behu), pricestovať, získať, kde len ako odvodené, druhoradé významy klasická gréčtina udáva aj byť v chode, ísť, prísť, získať a pod. Áno, domáce sliepky skorej utekajú, bežia, ako by lietali, lenže jarabice, prepelice, bažanty, perličky sa nezdráhajú lietania, ba skorej odletia, ako by zutekali. Toto tvrdenie, tento súvis s utekaním, vôbec neobstojí.

V rus. et. slov. najdeme aj, že tu skorej ide o príbuznosť s lot. kauret = revať, kričať, lat. caurire = revať (ako zver) a sans. kauti = kričať, revať, takže kur, kura vraj svoj pôvod má v slove, ktoré bolo aj v staroslov. kouiati, kouiaiě = reptať. (V slovenčine tento význam máme v slove kuvikať, ktorého význam je aj trápiť, unúvať, reptať), lebo vraj aj ruské petúch = kohút, vzniklo na podklade spievania. Podobne aj srbch. petao = kohút, fr. chanteclair, gót. hana, lat. cano, canere = spievať; všade je význam kohút. Aj lat. gallus = kohút, dáva sa do súvisu so slovanským glas, hlas.

Toch.B kranko = sliepka, kohút, bude súvisieť s ie. krek-, (nosové) krenk-, kerk- = robiť zvuk, kričať, s čim súvisí aj naše kričať, krákať, chrákať, rus. krjákať = krákať, kvákať, ang. ring = vydávať zvuk, znieť, zvoniť (telefón, zvony na veži...), kde v príbuznosti bude sans. krkara, krakara = druh jarabice, lit. krankiu = krákať, lat. crocire ~ crocare = krákať a je tu ešte celý rad súvislostí s krákaním, čo sa v jednotlivých ie. jazykoch dáva do súvisu so sliepkou, kohútom, ale súvis so slovanskou kurou, ako slovom, uniká.

Kura, domestikovaná sliepka, i keď môže lietať, predsa radšej uteká, kráka, kotkodáka... ale toto na jej pomenovanie nema žiadny vplyv. Všetky kurovité vtáky majú však jedno spoločné. Vo volnej prírode, v lese, pohybujú sa po zemi a tu prehrabávajú napadané listy, hnísajúci odpad na zemi. Prehrabovaním si hľadajú červíčkov, chrobáčikov. V pamäti majú zakódované, že musia hrabať, škriabať, prehrabovať, aby si našli potravu.

Slovanské jazyky patria do akože východného krídla indoeurópskych jazykov, kam prislúcha aj peržský, sanskrit atď. nuž mnohé slová nám majú spoločné východiská. Jedno z takých prastarých slov je aj sans. kur = škriabať, driapať, kura = škriabanie, driapanie. Tieto podoby prechádzajú do následných jazykov Indie a význam sa posúva aj na hrabanie, prehrabovanie, prehŕňanie, kopanie do zeme, škriabanie, zoškrabovanie nechtom a pod. Kura teda svoje východisko nema v bežaní, utekaní, spievaní... ale v škriabaní, prehŕňaní, hrabaní. Každá sliepka, kura, hoci bude aj na hŕbe žita, predsa nebude jesť v pokoji, ale aj tu bude hrabať.

Z tohoto slova máme rad odvodených, ako: kuracina, kuracínec, kuriatko, kurín, kuriplach, ba v jednotlivých slovanských jazykoch význam sa posunul aj na označenie mužského pohlavného údu, kde nahrádza u nás ustálený názov odvodený zo slova kohút. Toto slovo máme ukryté aj v kurva.

Kuropta: Hôrna kura, niečo väčšia od jarabice (Tetrastes bonasia). Kuropta a kuroptva majú rovnaký et. pôvod, východisko. Názov je utvorený spojením slov kura (sliepka) + pta, ptva = vták, pták, ptica. Pravdepodobný pôvodný tvar bol kuro-pъta, kuro-pъtъva, kurovitý vták, kurovták.

Naši predkovia (podobne aj starí Gréci – podľa Aelianusa Claudiusa), mali mylnú predstavu o kuroptách. Vraj tieto vtáky prejavujú až chorobnú pohlavnú vášeň. Všimli si ich ľúbostné hry, avšak nevšimnli si, že tu nebolo „voľné“ manželstvo, ale skorej monogámia. Ľúbostné hry týchto vtákov mali vplyv aj na ustálenie sa slova kurva.

# Aelianus Claudius bol Riman, ktorého nazvali Meliglossus ( medových slov, medového hlasu), lebo mal „sladký, medový“ štýl písania. V Ríme prednášal rétoriku a knižne a zároveň napísal až 17 kníh, štúdií o zvieratách a 14 kníh s historickým námetom atď. Všetky jeho diela sú písané výlučne len v gréckom jazyku, lebo tento jazyk sa mu zdal kultivovanejší od latiny. Umrel asi 60 ročný, v 140. roku n.l.

Kuroptva: Jarabica. Viď Kuropta.

Kurva: Ľahká žena, prostitútka; hrubá nadávka záletnej žene. Všeslovanské. Zastúpené je aj v praslovanskom jaz.

V ľud. et. sa spája s nem. Kurve = krivá čiara, zákruta... čo je nesprávne.

Starší etymológovia, ako napr. Miklosich, Berneker, Kiparsky.... toto slovanské slovo odvádzajú zo str.h.n. houre, st.h.n. houra, gót. hors, ang. whore, nem. Hure... = kurva, prostitútka. Časť starších etym. sa pokúsila toto všeslov. slovo komparovať aj s gr. kúrios / κύριος = mať moc, silu, pán, správca, či odtialto odvodeným κυρία = pani, čo je zase falošná stopa.

Fr. cocotte = sliepočka, ale v slangu je to aj kurva, prostitútka. Slovo je ovodené z coq = kohút. Tiež je tam aj poule = sliepočka, ale v slangu aj kurva, prostitútka.

Medzi Slovanmi, slovo kurva sa tiež odvádza z názvu sliepky, kura, či ak prihliadneme širšie, tu je aj kuropta, kuropatva a poznámka Aelianusa Claudiusa, o pohlavnej vášne kuropty. Ako starí Gréci, tak aj Rimania, neskoršie i Francúzi... tak aj Slovania, všimli si ľúbostné hry sliepok. Kohút, pôvodne kúr, naháňa sliepky po dvore, kým tieto, kury si zase kľakajú, nuž pohlavný život kurovitých vtákov si vysvetlili na svoj spôsob a pre záletníkov mali slovo kurváč, kurvár, pre záletnú ženu kurva, kuvička, záletníctvo kurvenie... ba tu je aj kurizovať = dvoriť, zaliečať sa..., kurizant...

Viď Kura, Kuropta.

Kurizovať: Dvoriť, zaliečať sa, lichotiť. Súvisí s Kura. Viď Kura, Kuropta a Kurva.

Kvas(enie): Chemický proces pri rozkladaní látok, kysnutie. Všeslovanské. Starosl. kvasъ. Príbuzné ku lat. caseus = syr, alb. kos = kyslé ovčie mlieko, sans. kvath- = vrenie, kypenie, z čoho následne vzniká kváthati = vrie, kypí a z tohoto, v jazyku lahnda je karhan = vrie (mlieko), dvíha sa, rastie, kypí atď. V jazykoch Indie je celý rad slov s významom prevárania (mlieka), dvíhania sa, kypenia, ale aj kysnutia (mlieka), vývar, odvar, namáčanie a drobenie si chleba do mlieka, alebo vody. (Podobu najdeme aj v srbch. nakvasiti = namočiť, nadrobiť si chlieb do..., pokisnuti = namoknúť a pod.) Príbuzné je aj lot. kúsat = kypieť, vrieť, ba aj naše kypieť má rovnaké pravýchodisko. Kvasenie, kysnutie a kypenie spolusúvisia. Viď Chlieb.

Kveč: V SSJ nie je. Význam mu je zariadenie, prístroj na gniavenie, stláčanie bobúľ hrozna. Prevzaté je z nem. quetschen = gniaviť, stláčať, cediť.

Kvočka: Kvokajúca sliepka, sliepka ktorá sedí na vajciach. Kvokať, kvokanie je všeslovanské a rad autorov ho zaraďuje medzi zvukomalebné slová, avšak nemožno ignorovať ani sans. hve = zvať, povolávať, toch.B kwa = zvať, vyvolávať, volať, pozývať, lebo kvočka si kvokaním pozýva, volá svoje kuriatká.

Kvočiť, kvočať = čupieť, sedieť učupene, ako kvočka (východiskom je kvočka), môže súvisieť aj s ang. squat (skvot) = čupieť, kvočiť, kvoknúť si, ktoré sa tam dostalo zo starofr. eaquatir, kde quatir = pritisnúť, stlačiť, kľaknúť, schovať a východiskom tohoto je lat. coactire, formované na lat. coactus, čo predstavuje podobu z cogere, co+agere = nútenie do spolu, do skupiny, agere = hnať.

Žiadne komentáre:

Share it

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com