…autor Ján Kulík
Kiahne: Epidemická detská choroba, vyznačujúca sa hnísavými vyrážkami (čierne, plané, ovčie kiahne). Nejasné. Srbch. boginje, ospice, čes. neštovice, na podklade nežitovice (z nežiť), z češtiny preniklo aj do poľštiny, starý cirk.-slov. nežitovica, rus. vetrjánka, vetrjanája ospa atď. V úzadí slovenského termínu asi máme východisko z gr. kakós / κακός = zlé, diabolské, nezdravé, boľavé...
Kibic: Kart. slang. Ten, kto sa mieša radami medzi hráčov karát, šachu a pod. Z nem. Kiebitz = cíbik (druh vtáka).
Kibuc / Kibbutz: Komunálna poľnohospodárska osada v Izraeli, svoj druh poľnohospodárskeho družstva. Mod. hebrejské qibbuß = hŕba, zástup, zhromaždenie.
Kiež: čast. kniž. uvádza hlavné vety vyjadrujúce naliehavé želanie, túžbu. Čes. kéž, kýž (z čoho následne je čes. kýžený = túžený). Utvorené z keby + že. (viď) Širšie, kiežby.
Kíkať: V detskej reči kíkať = rezať, zarezať. Zabíjači zakíkali všetky pušiky = Zabíjači porezali všetky prasiatka. Nejasné. Je niekoľko možností na vysvetlenie:
1/ Predstavuje detské slovo pre kŕkať, krknúť = rezať, zarezať (viď Krknúť), lebo deti majú problém s výslovnosťou spoluhlásky „r“.
2/ V SSJ je vstup kik = rýchly rez na hrdle hoväda. Bude súvisieť s krájať.
3/ Predstavuje zvukomalebné slovo, ktoré zachytáva aj sans. v podobe kikkati, kukkati = kričať, drať sa, revať, vrešťať, nariekať. (V srbch. kukati = bedákať, nariekať, horekovať, kým u nás máme kuvik, kikiríkať...)
Rus. et. slovník pod vstupom kíkať = kričať, nár. žalostne nariekať, horekovať, ako príbuzné dáva str. lit. sukukti, kaukti, kaukiu = vyť, zavýjať, lot. káukt = vyť, sans. kokas = vlk, hus, gr. κύκνος = labuť a praslov. *kykati. Všade je zvukomalebný pôvod.
Kikiríkať: Vydávať charakteristický hrdelný zvuk, spievať (kohút). Zvukomalebné.
Viď predošlé, Kíkať.
Kiks: Pomýlenie sa, chyba. Čes. kiks(at) = r/v. Z nem. Gicks = nepodarený, nevydarený, falošný tón.
Kilo- : Jedným z veľkých úspechov francúzskej revolúcie je aj decimálny metrický systém, ktorého zrod sa datuje na 1795. rok. Mottom zriaďovacej komisie bolo (vo voľnom preklade): „Pre všetkých ľudí, na večné časy“. Určila sa základná jednotka (meter) a z tejto sa vyvinuli iné základné jednotky, ako liter a gram. Ak sa pohybujeme v smere vyššie od základnej jednotke, ako predpony používame slová gréckeho pôvodu (deka-, hekto-, kilo-), ale ak sa pohybujeme v smere nižšie, na tvorenie predpôn sa siahlo do latiny (deci-, centi-, mili-).
Predpona kilo- je gr. pôvodu a znamená tisíc, χίλιοι = tisíc. Odtiaľto máme: kilogram, kilometer, kilovolt, kilowatt... atď.
Kimono: Japonský ľudový odev so širokými splývavými rukávmi. V Európe sa termín používa aj na druh domácich šiat, zvrchníka s rukávmi. Jap. ki- = obliecť, + mono = vec.
Kindžal: Orientálna bodná a sečná zbraň, dýka so zakrivenou čepeľou. Rus. kinžál, ukr. kindžál, čingál atď. Prevzaté z tur. jazykov, najskôr z kuminského, kde je kъьinčal, avšak v iných tur. jaz. najdeme aj handžár, hančal... kým v perzskom aj händžär. // Viď Handžar.
Kine- : Predpona gr. pôvodu, ktorá sa využíva v zložených slovách na vyjadrenie pohybu niečoho. Gr. kinéo / κινέω = hýb, pohybuj, daj do pohybu... kínesis / κίνησις = pohyb, rozruch, hurhaj... Nájdeme hu v slovách, ako: kinematika, kinematografia, kinestéza, kinetika, kino, kinofilm...
Kiosk: Búda, stánok na predávanie novín, občerstvenia a pod. Fr. kiosque – tur. köşk = pavilón – perzský küšk = palác. Podľa Littmana, slovo bude arabsko-aramejského pôvodu.
Kiria: Nájomné, ktoré je v reči voj. Slovákov hlboko zakorenené. Predstavuje výpožičku zo srboch. kirija = r/v, avšak slovo nachádzame ako v perzskom, tak aj v hindu, v podobe kiraya = nájomné, poplatok za niečo, poplatok za nejaké služby, nájomné, renta a pod. Súvisí so sans. kirata = obchodník, priekupník, kupčenie. Východiskom mu je kr = činiť, konať.
Kirvaj: Cirkevné hody spojené s ľudovou zábavou, svoj druh cirkevného jarmoku, ktorý sa v jednotlivých osadách na Dolnej zemi, konal na deň posviacky domáceho chrámu. V SSJ nie je zachytené, ale ho máme pod vstupom Kermeš. Obe podoby majú spoločné východisko, v strednom hornonemeckom kir(ch)mёsse, čo predstavuje kombináciu slov kirch + wih + mёsse, kde kirche = cirkev (kostol), wihen = svätiť (súvisí s lat. vincio = zväzovať, viazať; sans. –viśa = putá) + Masse, Maesse, Mёsse, Mässe, ie. mass = festival, oslavy, kde svoje východisko má aj omša.
Do slovníka dolnozemských Slovákov kirvaj sa dostal cestou nárečia tamojších Nemcov, Švábov.
Kišasoňa, kišasonka: Zast. slečna, slečinka. Slovo použili niekoľkí naši spisovatelia. Predstavuje výpožičku z maďarského kisszasony = slečna, kde máme kis(kiš) + asszony(ašsoň) = malé + žena, pani.
Kitľa (kytľa): nár. sukňa. Čes. kytle. Z nem. Kittel. Viď Keteňa.
Klacnúť: nár. aj klecnúť. Nár. exp. klepnúť, udrieť, buchnúť. Zvukomalebné. Súvisí s klepať, kladivo a pod. Viď Kladivo.
Klad, kladný: Dobrá vlastnosť,dobrá stránka niečoho, prednosť, výhoda (opak záporu). Slovo vytvoril F. Palacký, na podklade staročeského kládati = klásť. rus. klad, poľ. klod = to, čo je položené. Viď Klásť.
Klada: Odťatý hrubý kmeň stromu zbavený konárov a obyčajne i kôry; stredoveký mučiaci nástroj. Čes. klada = r/v, srbch. klada = klada, v športe kladina, sleng. = hrada, brvno, hl. klóda, dl. poľ. kloda, polab. klada, slovín. bul. klada, ukr. rus. kolóda, staroslov. klada, glada = peň, kmeň, praslov. *kólda. Všetko súvisí so slovanským * kolti = rúbať, klčovať, rozsekávať, štiepať, kálať, klať, skladať a môžeme ho komparovať so staroisl. holt = drevo, strom, les(ík), st.h.n. holz = r/v, nem. Holz = drevo, drevina, keltský *kaldi = les, staroír. caill, súč. ír. coill = les, drevo, starowel. celli, wel. coed, coedwig = les, drevo, gr. kládos / κλάδος = haluz, palica.
Kladivo: Nástroj, zariadenie na rozbíjanie, zabíjanie niečoho, mlato, mlačok. Čes. kladivo, rus. kladivo = r/v, cirkevnoslov. srbch. slovín. kladivo. Súvis s kladú, klásť, biť, čiže svojho času, najmä v ie. mytológii máme príklady, že ukrutnou zbraňou bolo práve kladivo. V ger. mytológii to bola zbraň boha Thora, ktorú sa nazýva aj „Mjöllnir“ = mlato, kladivo, „hammer“. Lat. clades = rana, zranenie, katastrofa, pohroma, porážka, masakra, jatka, quatio = rozbiť, rozbíjať, udierať, búchať, búrať.., gr. kroúo / κρούω = byť, mlátiť, rážať, κλάω = odlomiť, zlomiť, roztrepať na kúsky, κλάζω = zrážka, cvengot, zvonenie (zbraní), wel. cleddyf, cleddau, cled = meč, ír. claíomh = meč. O súvise s lit. káldinu = kuť a lot. kaldit = biť mlatom, kladivom, zopár etymológov má svoje výhrady.
Viď Klásť.
Kladka 1°, kladkostroj: Tech. jednoduchý stroj, koleso voľne sa otáčajúce okolo osi, alebo kladkostroj = stroj pozostávajúci zo sústavy kladiek, používaný na dvíhanie ťažkých bremien. Paralelný termín máme čiga (viď). Súvisí s klásť. Viď Klad, Klásť.
Kladka 2° = skrutková matica: Tech. v Slovenskej enkláve vo Vojvodine má význam skrutkovej matice. Predstavuje slov. archaizmus, ktorý tu pretrváva vedľa srboch. „matica“. Viď Klad, Klásť.
Kľag, kľagať: Syridlo; žalúdok mladých teliec používaný na kýšenie mlieka; kľagať = pomocou teľacieho žalúdka spôsobovať skýšenie mlieka. Čes. kľag = r/v, rus. ukr. gljag, poľ. klag, klok, gleg, srbch. kljag(an) = r/v. Pastiersky termín karpatského oblúku a predstavuje adaptáciu rumunského chiag, vlašský (priestoru Balkánu) cľag a východiskom je *clagum <*quaglum < lat. coagulum = kľag, syridlo, formované na *coagere = dávať dospolu, zväčšovať, zbíjať.
Kľakať, kľačať: Zaujímať polohu na ohnutých kolenách. Všeslovanské, vyjmúc ruského, avšak aj tam jestvuje odvodené, kljánča, kljánčiť = prosiť (na kolenách), ktoré predstavuje výpožičku z poľ. kleczeć = kľačať.
Čes. klečeti, klekati, kleknouti... = r/v ukr. kljakáty, poľ. klekać, hl. klakać, dl. klěkaś, polab. klacě, srbch. klekati, klečeti, slovín. klekati... staroslov. klěčati, praslov. klekati, kde Machek má poznámku, že to malo význam „prikľakovať v kolene, poklesávať v kolene počas chôdzi – ak noha bola chybná, poškodená...“, z čoho sa vyvinulo české klécati = kuľhať a slovenské exp. kľanckať, kľonckať... = kuľhať.
V príbuznosti má lot. klencet = kuľhať, lit. nár. klénketi = rýchle isť, ako aj ang. kneel a nem. knien = kľačať. Gr. gonu-petéo / γονυ-πετέω = kľaknúť, padnúť na kolená. Ako pravýchodisko slova kľakať, kľačať, môžeme uvážiť klesať (viď). Viď aj koleno.
Klaksón: Výstražná trúbka na aute. Medzinárodné. Prevzaté z angličtiny, kde bolo klaxon, ako ochranná známka, firemná značka tohto tovaru. Utvorené je na podklade gr. klázo / κλάζω = zvučať, robiť zvuk, kričať, vrešťať... ktorého lat. paralela je clango(r) = r/v.
Klam: Omyl, mylná predstava, zdanie, podvod, nepravda. Čes. klam, klamati, klamný... poľ. klamać, klam, z poľského je ukr. klam a české asi poskytlo dl. klamaś, srbch. nár. klamljiv = klamlivý, nezodpovedá výzoru, podradný... Praslov. *klamati = privádzať niekoho do rozpakov, podvádzať, klamať. Možný súvis s lat. clam = tajne, súkromne, bez plného vedomia o ..., clamor = hlasný výkrik, vyhlásenie, hluk, stažnosť a sans. klám(y)ati = slabnúť, chabnúť, klamah = zoslabnutie, s ktorým súvisí katara = zmätený, zbabelý, slabý, zastrašený, čo v následných jazykoch sa posúva aj na lenivý, nečinný, protivný a pod. Príbuzné mu je aj lit. krópiu, krópti a lot. krapju, krapt = klamať, podvádzať. Stojí blízko aj slovu kloniť, nakláňať (sa).
Klampiar: Remeselník zhotovujúci rozličné predmety z plechu. Čes. klempíř. Prevzaté buď z nem. Klemperer, alebo z rakúskej nem. Klampferer. Etymológia je zvukomalebná. V ang. jestvuje slovo clamp = biť, ohýnať nejaký kov a clap = robiť ostrý, „ozvenový“ zvuk, kde v st.h.n. je klapfon, v str.d.n. klapen, str.d.n. kleppen, z čoho st.h.n. klepfen... a všetko súvisí so slovansko-slovenským klepať, z čoho u nás vzniklo aj klepáč = mlato, mlačok. V maď. kalapács = mlato, mlačok.
Klan: Spoločenský útvar v rodovej spoločnosti, rod. V Škótsku aj dnes jestvujú klány, ktoré predstavujú „združenie“ rodín s rovnakým priezviskom. Šk. clen, gálsko-keltský clann = potomok rodiny, národa... a stojí v príbuznosti so staroírskym cland, súčasné ír. clann a Ox. et. slovník tu vidí súvislosť, príbuzenstvo s lat. planta = výhonok (rastliny), lenže takéto vysvetlenie bude veľmi povrchné. Spoľahlivejšiu etymológiu nájdeme pri vstupe Koleno (v zmysle potomok).
Klaňať sa: Robiť niekomu poklonu, vzdávať úctu, koriť sa, uctievať niekoho, alebo niečo, vážiť si (niekoho, niečo), z nejakého dôvodu skláňať si hlavu pred niekým, niečím. Súvisí s kloniť. Viď.
Klanica 1°: Bočná podpera na voze, alebo vagóne. Súvisí s klin. Viď. Čes. klanice, Poľ. hl. dl. klonica, slovín. klanica, praslov. kolnica.
Klanica 2°: Miesto, kde sa kole dobytok, bitúnok. V SSJ nie je. Viď Klať, Kálať.
Klaný: Rozdelený, rozštiepený na dvoje. Viď Klať, Kôl.
Klap: Napodobňuje zvuk, ktorý vzniká udieraním tvrdým predmetom, čiže klopanie. Viď Klampiar.
Klapancia: Zastar. málo hodnotná báseň, alebo pieseň, veršovačka. „Nasklepávané“. Zvukomalebný pôvod, základ je v klepať. V chorvátskom jazyku svojho času bolo frekventované „stihoklepac“, v zmysle básnik.
Klapať: Fungovať, dariť sa, byť v poriadku, zhodovať sa. Čes. klapati. Z nem. klappen = r/v. Zvukomalebný pôvod. Viď Klampiar.
Klapka: Uzáver rozličného tvaru na otvoroch potrubí, kanálikov a pod; zriadenie na hud. nástrojoch, hlavne dychových; na telefónnom zriadení; tienidlo na konskom postroji; chránidlá na uši (proti mrazu) atď. Všetky významy najlepšie vysvetľuje srbch. poklopac = vrchnák, veko, príklop, kryt. Machek toto slovo podáva, ako nie prevzaté z nemčiny, i keď sa približuje k nem. Klappe, ale predsa tu vidí zvukomalebný pôvod. Konečne, on je tam, avšak same slovo predstavuje len zosilnený význam slova Chlopka. Viď, aj Klopiť.
Klapňa: Príklop, chlopňa. Viď Chlopka.
Klarinet: Jazýčkový dychový hudobný nástroj. Medzinárodné. Tal. clarinetto, čo predstavuje demin. z clarino = trúbka vysokého prenikavého hlasu, clarion, na podklade str.lat. clario, kde východiskom je lat. clarus = jasný, čistý, hlasný...
Klas: Vrchná časť stebla obilnín. Všeslovanské. Čes. slovín. srbch. bul. klas, rus. ukr. kólos, poľ. dl. klos, hl. klós, staroslov. klasъ, praslov. kolsъ. Príbuzné je alb. kall = klas, slama. Časť starších domácich vedcov hľadala aj nejaký súvis s ger. jaz. a „našli“ to v nem. Hülle, Hülse = lusk, lupeň (obtiahnutý okolo semiačka), „obmotávač“, obal, závoj... lenže v takom prípade mali by sme tu súvis aj s inými ger. jazykmi a ekvivalentom nem. Hülse je ang. husk = šupa, šupina, obielka, struk, strúčok, pleva... o čom sa OxES zmieňuje: „ pôvod slova neistý, lebo dolnonem. je hüske = malý domček; obal plodu, str. hol. huskijn, hol. huisken a všetko to predstavuje dem. slova house = dom.“
Väčšina autorov zastáva mienku, že slovanské klas, kolos... ako východisko má pojem pre klanie, pichanie. Na toto poukazuje aj alb. kall, ktorého prvoradým významom je klací, pichľavý, ostrej podoby. Na evolučnú cestu klasa v tomto smere, poukazujú iné ger. podoby, ako: ang. ear = klas (nie ucho, lebo et. je iná), st.h.n. ahir, nem. ähre, ger. aXuz, aXiz, ktoré je v príbuzenstve s lat. acus, acer = špicaté, ostré, pichľavé, ihla...spica = klas. Všade figuruje ie. základ *ak- = zaostrené, špicaté, zahrotené a pod. Teda, aj slovanská podoba sa vyvinula na podklade ie. pojmu pre zahrotené, ostré.
Sanskritové kaniśa- = klas, kukuričný šúľok, v jazyku gudžarati dostáva podobu kanas, kansu, kaśnu = r/v. a všetko stojí hneď vedľa sans.kanta-, kantaka - = tŕň, pichliač... ktoré sa postupne posúva na význam rybia kosť, kostička, vôsťa a odtialto sa posúva na význam ostrého, ostny, pichľavého... ktoré najdeme v takých slovách, ako je jež a pod.
Klasa : Trieda, rozdelenie ľudí, alebo vecí do určitých skupín. Klasa, ako trieda (v škole, ľud. zastar.) vzniká asi z roztriedenia detí do tried, oddelení podľa veku..., kde ako východisko poslúžilo lat. classis = každá zo šiestich tried rozdelenia rímskej spoločnosti, Rimanov... trieda, skupina ľudí schopných nosenia zbraní, najmä námornej flotily a preto lat. classiarius = námorník, classicum = hlas, volanie vojenskej trúbky, classicus = patriace námorníctvu, patriace najvyššej triede občanov Ríma. Medzinárodné.
Odtiaľ máme klasifikácia, klasifikovanie a pod. Viď Klásť.
Klaseň: Starý ľudový názov mesiaca augusta. Súvisí s klasom, zberaním klasov.
Klasifikácia: Systematické triedenie, delenie do určitých kategórií. Viď Klasa.
Klasik(a): Diela klasických spisovateľov a umelcov; spisovateľ, umelec, vedec, ktorého diela predstavujú trvalú hodnotu a svojou dokonalosťou slúžia za vzor. Pôvodne sa názov vzťahoval na veľkých autorov antického Grécka a Rímu, hlavne na spisovateľov. Medzinárodné. Fr. classique, na podklade lat. classicus, východisko classis. Viď Klasa.
Klasobranie: Kniž. zastar. Žatva, zber úrody, obilia; pren bás. zbieranie plodov práce, životného úsilia. Viď Klaseň a Klas.
Klásť: Dávať na nejaké miesto, ukladať, skladať napr. podľa druhu, veľkosti, charakteru, čiže hneď aj triediť; odb. časove, historicky niečo zaraďovať, ukladať, triediť a pod. Všeslovanské. Čes. klásti, rus. kladú, klásť, ukr. klásty atď. Staroslov. a praslov. kladú, klasti. Príbuzné má lit. klóti, lot. klát, ang. lade = nakladať, naložiť, load = náklad, nálož, st.h.n. hladan, hol. nem. laden = nakladať, plniť, tovariť. Nejaká súvislosť s lat. classis zatiaľ nie je bezpečne dokázaná.
Ako každé starobylé slovo, aj toto má celý rad odvodenín, ako: skladať, nakladať, dokladať, prekladať, sklad, poklad, skladateľ, skladba, skladanka atď. atď.
Kláštor: Bydlisko rehoľníkov, sídlo rehole. Čes. klášter, poľ. klasztor. Prevzaté zo str.h.n. kloster, st.h.n. klostar, avšak pôvod je v lat. claustrum, ktorého východiskom je lat. claudo = zatvoriť, zamknúť, zavrieť, obkľúčiť...
Klát: Dolná, prízemná a hrubá časť zoťatého kmeňa stromu, kus hrubého kmeňa stromu, obyčajne používaný na kálanie dreva; druh primitívneho úľa. Čes. klát. U Macheka je poznámka, že slovo je nejasné. Tu môžeme poznamenať, že v prípade slovenčiny (aj češtiny), takým sa zdá byť, lebo dochádza nám ku kolízii na vonok rozličných slov, ako klať, resp. kálať, rúbať, sekať, ale aj, ako to máme v prípade úľa, schovať, kradnúť, ak si neuvedomíme, že aj tu máme pra východisko vo význame ničenia, lúpania > rúbania.
Klát, ako kus pňa, kmeňa stromu bude súvisieť s kálať = rúbať, štiepať, ničiť a následne aj so slovom kôl, klať, skoliť. (Viď Kálať) Mýli tu však význam kláta, ako úľa, i keď aj ten úľ bol vlastne len klátom, umelým brtom. Sans. koreň khut = rozbiť, zničiť, prepichnúť, preklať... ie. *k(e)l-, k(o)l- významovo stojí hneď vedľa sans. lup = zničiť, rozbiť, z ktorého sa následne vyvinuli sans. a indické slová s významom schovať, ukryť, ukradnúť... ie. *leup-, loup- je v koreni našich slov, ako lúpež, lup, loptoš... Klát, ako hrubšia časť pňa svojim významom rúbania, kálania, klania, nejako „pohltil“ derivát z blízkeho mu koreňa s významom úkrytu, kradnutia... *Vo welšskom jazyku lladd = klať, zaklať, zabiť a lladrad = krádež, únos. (Viď Klať)
Klať: Bodať, pichať; pri rohatých zvieratách, klať, bodať rohmi. Všeslovanské. Čes. kláti, poľ. klóć, dl. klojś, hl. klóć, bul. kólja, mac. kole, srbch. klati, slovín. kláti, rus. koľú, klati, ukr. kolóty, staroslov. koľú, klati, praslov. *kolti. Pôvodný význam bol: vraziť niečo ostré, špicaté, zahrotené priamo do niečoho, niekoho a tak zapríčiniť usmrtenie už či zvierať, alebo človeka, prípadne nejakú vec rozbiť, rozštiepať na márne kúsky.
Blízke ku lit. kálti = biť mlatom, lot. kalt = kuť, kovať.
Príbuzné i ku lat. per-cello = biť, udierať, zvrhnúť, naľakať...; ír. cogadh = vojna, welšskému lladd = zabiť, zaklať, lladd-dy = jatka, bitúnok, lladrad = krádež, únos.
Ang. kill = zabiť, ubiť, vyvraždiť, vyhubiť, s pôvodným významom (zastar.) udierať, biť, klať, vraždiť, ktorého pôvod je v germanskom *kuljan, *kwaljan = zabiť.
Arménske kelem = mučím, týram.
Toch.B kau- = biť, zabiť, vraždiť, ničiť, sekať, rúbať, klať, stínať, kde D.Q.Adams vidí PIE koreň *kehaw- „biť, sekať, rúbať, klať“, kde bude aj východiskom st.h.n. houwan, staroang. heawan = biť, sekať, rúbať, stínať..., lit. káuju = biť, udierať, kovať, cirk.slovan. kovú = kovať, ba obďalečne s tým súvisí aj lat. cudo = biť, tĺcť, udierať, búchať, mlátiť. Toch.B kaut- = rozsekávať, kálať. Sem celkom kľudne môžeme priradiť aj príbuznosť s chet. kušaiti = zabíja, vraždí. (Adams)
Ukr. et. slov. na porovnanie dáva chet. iškalla-i = lámať, rozbíjať a gr. skállo / σκάλλω = kopať, ryť, (orať, ryť dreveným pluhom, dreveným radlom).
Sans. khut = rozbiť, prepichnúť, preklať, khutta = kôl, stĺp, hindu khuta = klát, brvno, jaz. pali khund = klát, kôl, alebo kílati = pripevniť, v prakrite kilia = zabiť kôl a tak pripevniť rastlinu... a odtialto sa vyvinuli indické slová pre klin, klinec, priklincovať a pod.
Bez ohľadu kam nakukneme, všetci autori, ako prakoreň udávajú ie. *(s)kel-, (s)keh- = udierať, biť, sekať, rúbať....
Viď Kálať, Klát
Klátiť: Pohybovať z boka na bok, kolísať, knísať, mykať. Čes. klátiti = r/v, poľ. klócić = mútiť, miešať tekutinu, znepokojovať, potriasať, mučiť, ruinovať, hl. klócić, dl. klóśiś = zrážať zo stromu ovocie, striasať ovocie, srboch. staroslov. klatiti (se) = mykať, knísať, kolísať, kývať, hojdať... rus. kolotíť = byť, rozbíjať, búchať, triasť, natriasať, ukr. kolotýty = miešať, mútiť, byť, trepať, byť nepokojný, „trúsiť, rozosievať“ hnev, znepokojovať, kolísať sa, biť sa... praslov. kolťu, koltiti = biť, strkať, šťuchať, miešať, triasť, znepokojovať... Zodpovedá mu lit. káltas = dlátko. Príbuznosť ku st.h.n. scaltan = tĺcť, str.h.n. schalten = tĺcť, st.h.n. sceltan = brániť, nie je bezpečne dokázaná. (Matzenauer)
V príbuznosti bude lat. quatio, quassum = triasť, natriasať, biť, udierať, drviť, miešať, premiešať, búriť, zlosť, mrzutosť... (Machek)
Všetkému úplne zodpovedá sans. Khal = triasť, natriasať, kde svoje východisko má sans. khálati = trasie, natriasa, kumauni (jaz.) khalan = miešať varechou pri varení, mútiť čistú vodu, aby bola nepriehľadná, khalbal = vyrušovanie, znepokojovanie, nepálske khalbalaunu = natriasať, hindu khalbalana = vzburovať, búriť, vrieť, sans. khaladhana = miesto na trasenie, vytriasanie zrna, miesto, kde sa cepami mlátilo obilie atď.
Ako u nás máme jasnú príbuznosť slov Klát, Klať a Klátiť, podobne je to aj v sanskrite: khut, khuta, khal. Viď Klát, Klať.
Klaun: prevzaté z ang. a preto sa neraz píše aj clown = cirkusový komik, šašo, pajác. V ang. clown má význam: vidiečan, nevychovanec, sprosták, pajác, ludo, najmä na pódiu. Predpokladá sa nižnogermanský pôvod, lebo v islandskom je klunni = hrubian, neotesanec, sprosták, severnofrízijské klönne, klünne = nemotorný muž, sprosták, blázon, alebo priamo na podklade lat. colonus = sedliak, osadlík, kolonista.
Klauzula: Dodatok, doložka v úradných listinách. Medzinárodné. Starofr. clause = galorímsky *clausa, na podklade lat. clausula = uzávierka periódy rétoriky a neskoršie sa význam posúva na uzávierku legálnej formulácie, state zákona.... východiskom je lat. claudo, claudere = zatvoriť, zamknúť, zatvoriť si hubu, mlčať, zakončiť, uzavrieť...
Klauzúra: Miestnosť v kláštore, do ktorej nemajú prístup svetské osoby; uzavretosť, odlúčenosť od sveta. Lat. claustra = zámka, zápor, bariéra, barikáda, uzavieranie... východiskom je claudo = zatvoriť, zamknúť... Viď Klauzula.
Kláves: Súčiastka hud. nástrojov, ako klavíra, organa, harmoniky... Medzinárodné, na podstati lat. clavis = kľúč. Využíva sa aj ako predpona v komb. slovách, napr. klavír, prevzaté cestou nem. Klavier, z fr. clavier, kde figuruje str. lat. claviarius; klavičembalo, str. lat. clavicymbalum (viď cymbal), klavichord, str. lat. clavichordium, kde v druhom elemente máme chorda = struna...
Odtialto máme klávesnica, klaviatúra, klavikula = kľúčna kosť... atď.
Kľavieť: Meravieť, tuhnúť od zimy, alebo pri nedostatku pohybu. Ruky, nohy, prsty kľavejú od zimy. Celý sa skľavel (skľovil). Súvisí s glej = druh lepidla, nár. klia = lepidlo. Ie. kor. glo-, glei-, gli- ktoré je aj v základe slov, ako glina, hlina. Viď Glej.
Klavikula: Kľúčna kosť. Viď Kláves.
Klavír: Strunový hudobný nástroj s klaviatúrou. Viď Kláves.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára