…autor Ján Kulík
……………………
D, Ď
Ako písmeno D, tak aj Ď, vychádza zo znaku pre dvere a také ho nachádzame už aj v egyptských hieroglyfoch, ale včasná semítska podoba nám je neznáma. Okolo roku 1000. p.n.l. ako v Byblose, tak aj v ďalších strediskách písomníctva, tento znak pre dvere, dostáva už aj svoju lineárnu podobu a v jazykoch semítoch sa nazýva Daleth, čo neznamená nič iné, ako dvere. Gréci, keď si preberali aj tento znak, zachovali mu pôvodnú podobu, ale názov si akomodovali ku svojej reči. Začali ho nazývať Deltou. Tento znak Feničanov začína sa meniť, nadobúdať inú podobu, už len medzi Grékmi žijúcimi v Chalcise. Tu, tento znak začína nadobúdať trochu zaoblenejšiu podobu a práve táto podoba písania prechádza ku Rimanom, kde sa to vyvinulo v súčasné D.
*Ako všade, tak aj pri vysvetľovaní evolúcie písma, stretávame sa s rozličnými, chybnými vysvetleniami. Pri písmene Δ, δελτα, D, delta, najskôr sa stretneme s vysvetlením, že vzniklo z podoby ústia, delty rieky Níl. Pravdou je tu opak. Ústie tejto rieky a následne aj všetkých iných riek, svoj názov delta dostalo z príčiny, že sa podobá gréckemu písmenu delta.
Δ, δελτα, delta. Keďže celkový vývoj v stredozemí, v Grécku, ešte nedospel na štádium separátnych znakov pre číslovky (ku tomu dochádza v Indii, odkiaľ to preberajú Arabi, od nich zvyšok sveta a teraz sa to pripisuje Arabom), v gréckom systéme počítania, v matematike, delta predstavuje číslo štyri, lebo sa ho umiestnilo na štvrtom mieste ich alfabety. V azbuke, je to už piaty symbol, písmeno, avšak predsa aj cirkevný slov. jazyk, či naše včasné zaznamenávanie čísloviek, pripisuje mu hodnotu štvorky, je čislo 4.
D - v systéme rímskeho počítania, dostalo hodnotu 500.
Da
Medzi východnými a južnými Slovanmi koná funkciu zväzu slov i keď, áno. V staročeskom a následne i v starom slovenskom, malo funkciu ba, áno. Staroslov. da = áno, ako aj praslov. da = r/v. U nás sa mu funkcia zvádza na ba, ako napr. „Da ver doktor by sa zišiel do dediny“. (Tim.)
Blízke je ku gréckemu dé, épeidé / δέ, έπειδή = teraz, už aj, práve teraz, potom, aj tak, pravdaže, naozaj, už, len a pod. Lat. Denique = konečne, v krátkosti, naozaj, určite, prinajmenej, donec = pokiaľ. Ie. koreň *do = nechaj, pusť, daj, ktoré v sans. reprezentuje do = rež, rezať, sekať.
-ďabiť
V dialekte Slovákov na Dolnej zemi (Vojvodina), často počuť naďabiť, uďabiť, zaďabiť. Naďabiť na niečo, niekoho = náhodou na niečo trafiť, náhodou sa s niekým stretnúť a pod. Zaďabiť sa niekam = vopchať sa (na silu) ku nejakej skupine, spoločnosti a pod. Uďabiť sa = prilepiť sa ku niekomu, obyčajne ako nepozvaný, nevítaný atď. Pravdepodobne tu ide o variant odvodený zo slova ďobiť, ďobať, ďobka. Viď Ďobka.
da capo
Prísl. hud. Vo výslovnosti dakápo, s významom opakovať od začiatku, od určitého bodu. Východiskom je tal. Da = od + capo = začiatok. Rím. *capum vychádza z lat. Caput = hlava.
Ďad
Starý človek, dedo, pren. Žobrák, otrhaný človek. Veľmi rozšírené ie. slovo, ktoré nachádzame v rade jazykov, hlavne s významom otec, tato. Blízko má ku sans. daddo = otec, alebo aj iný starší rodák.
Dada
Zast. Pestúnka, opatrovkyňa detí, dojka. Pravdepodobne tu ide o detské slovo utvorené podobným spôsobom, ako je mama, tata, teta a pod. Ktoré sa približuje ku slovu dedo, sans. daddo a toto má často význam aj stará mať, ba v indických jazykoch sa význam preširuje aj na staršia sestra, otcova mať, oslovenie staršej ženy a pod.
V srbch. jaz. dadilja = pestúnka, opatrovkyňa, varovkyňa.
Dagerotyp
Najstarší druh fotografie, nazvaný podľa vynálezcu Luis-Jaques-Mandé Daguere (1789 – 1851). Prevzaté z francúzskeho jazyka.
Ďah
Dial. „Týmto ďahom...“, „Je to v ďahu medzi...“. Význam slova je miesto, cesta, smer. Vzniklo pozmenením spoluhlásky Ť, na Ď, čiže ide tu o slovo ťah, ťahať.
Dahlia, dália
Ozdobná záhradná kvetina, bežne nazývaná aj jorgiňa, georgína. Názov vychádza z mena švédskeho botanik Andreas Dahl (umrel v 1789.r.) Domovom tejto rastliny je Mexiko a priľahlá oblasť strednej Ameriky.
Ďak
Nár. Blahobyt, pohodlie, dobrota. „V našej dedine nieto lepší ďak, ako u nás“.(Tim.) Tesný súvis so slovom ďaka, ďakovať. Viď Ďakovať.
Ďaka
Prísl. arch. Chuť, dobrá vôľa. „Tu nám nebolo ďaka ostávať.“ (Van.). „Sadni, keď ti taká ďaka“.(Taj.) Viď Ďakovať.
Dák(ov)
Náreč. Regionálne. V Slovníku slov. Jazyka toto slovo nejestvuje, ale sa tu podáva výraz tágo = palica na odrážanie biliardových gúľ. Dákov je však bežne zaužívané v slovenskej enkláve vo Vojvodine.
Slov. Čes. tágo, srbch. tago, dak. Vypadá, že tu ide o dve podoby jedného slova. V prípade dákov máme znelú spoluhlásku d na začiatku slova a neznelú k na konci, kým v prípade tágo je to opačne. T je neznelá a g znelá. Predpokladám, že dák(ov) bude staršia podoba, lebo v sanskrite máme dhakk- s významom tlačiť, udierať, búchať. Tiež je tu i ďalšie (sans.) odvodené slovo dhaku, pundžabské a kumauni dhakka = zrážka, rozpor, kolízia. Varianty tohoto slova sa tiahnu cez celý rad súčasných indických jazykov a všade predstavujú význam tlačiť, zrážať, narážať, kolízia a pod.
Ďakovať
Vyslovovať vďaku, byť povďačný, vďačiť a pod. Čes. dík, díky, děkovati... prevzaté z nemčiny. V. Machek v súvislosti s týmto slovom pripomína, že hláskový stav (čes. ě, slovenské a, poľ. ie) naznačujú, že slovo sa ku nám dostalo ešte v čase nosoviek.
U Nemcov sa ich slovo dank plne cítilo, ako odvodenina zo slova denken = myslieť, čiže niečo, ako dobrá myseľ. Za nejaký dar, službu, ak sa tu nepýtala hneď aj adekvátna odplata, alebo to človek nemôže aj primerane vynahradiť, „odpláca“ sa dobrou mysľou. Medzi záp. Slovanmi sa teda význam slova preberá, ako napr. V čes. v-děk, aj ako myseľ, vôľa, v sloven. ďaka = chuť, vôľa k niečomu. Staročes. *děk- neskoršie prechádza do poľštiny v podobách dzieka, dziekować, wdziek, bezdzieki...
Ox. Et. Slovník pod hlavičkou thank = danke = ďakovať, ako prvý význam slova, v ang. už zastaraný, uvádza tiež myseľ, dobrá myseľ, povďačnosť, vyjadrenie povďačnosti. Evolúcia tohto ger. slova sa dáva do súvislosti s myslieť, ang. think, ger. dhankaz, dhank, dhenk.
Odtiaľto máme ďakovací, vďačiť, povďačný, poďakovať, zaďakovať a pod.
Daktyl
Štvordobá stopa v prozódii, zložená z jednej dlhej slabiky a dvoch krátkych, alebo z jednej prízvučnej a dvoch neprízvučných: daktylský verš, rytmus, daktylské metrum. Východiskom je lat. dactylus, ktorého pôvod je v gréckom dáktylos / δάκτυλος = prst, prst na nohe, piaď, krátky rozsah, datľa.
Daktylografia
Písanie na stroji, písacom stroji. Pôvod v gréckom dáktylos, (viď Daktyl) + grafé / γραφή = prst, prstom + písať, kresliť, čo je príbuzné ku nášmu škriabať.
Dalaj láma / dalajláma
Najvyšší tibetský predstaviteľ duchovnej a svetskej moci. V doslovnom preklade (z tibetského jazyka), význam sa vysvetľuje, ako dalaj = oceán, more + láma = kňaz.
Ďalej, ďaleko, diaľ(ka)
Všeobecne sa tu chápe vzdialenosť, pokračovanie. Pre etymológov toto slovo je pomerne nejasné, temné.
Čes. dále, dálka, daleký, dálnice, rus. Dalj, srbch. dalj, dalje, daljina, poľ. dal atď. Ide tu o všeslovanské slovo, kde v praslov. máme daľ, daľa. Príbuzné je ku lit. toli, lot. tali = r/v ako aj ku gréckemu teloy / τελου = ďaleko, vzdialené, v diaľke. Tu je aj gr. dolichós / δολιχός = dlho, ďaleko. Na tomto stupni bádania, etymológovia sa začínajú rozchádzať, avšak ak uvážime celoživotnú prácu Angličana R.L.Turnera (umrel ako 95 ročný), ktorý sa považuje za najväčšiu autoritu na sanskrit (umrel v 1983. roku), tak v jeho diele „Comparative Dictionary of The Indo-Aryan Languages“, pod slovom číslo 6616 nájdeme sanskritové *drangha = dlhé. Tu sa toto sans. slovo porovnáva s peržským dirang a ie. *dl-on-gho, kde sa do súvisu už kladie aj lat. longus a považuje sa ho za paralelné s del-e-gho, dol-i-gho, kde už predpokladá aj možný súvis s gréckym dolichós / δολιχός. Ako paralelné slovo ku sanskritovému drangha-, považuje slovo RigVedy dirghá- , ktorého význam sa už posúva na dlhé, vysoké, hlboké. Podobu tohto slova nachádzame aj v Ašoki (vytesané do kameňa), ako dighaya = dlho, za dlhý čas, ako aj v celom rade súčasných indických jazykov.
V „ A Dictionary of Urdu, Classical Hindi and English“ (John T. Platts) najdeme aj peržské slovo daraz (pehlavi draj, avestínsky drajahn) ktorým ako východisko sa udáva sans. dirghá-, ktorého význam je dlhé, natiahnuté, roztiahnuté a pod.
Ak teda porovnáme slovanské ďalej, dialka, ďaleko atď. s lat. longus, s ie. dl-on-gho, del-e-gho, dol-i-gho, tak sa nám vynára jasný súvis medzi týmito slovami.
Odtialto máme dialnica, diaľ, diaľava, ďalej, vzdialiť, ďalekohľad, ďalekopis a pod.
Dália
Ozdobná rastlina Dahlia veriabilis. Viď Dahlia.
Daltonizmus
Farbosleposť. Termín vychádza z mena anglíckeho chemika a fyzika John Dalton (1766 – 1844), ktorý bol tiež postihnutý týmto nedostatkom zraku.
Dáma
Žena, pani vznešených a kultivovaných manierov, správania sa. Medzinárodné. Prevzaté zo st.fr. dame, ktorého východiskom je lat. domina, ženský ekvivalent mužského dominus = pán.
Damask
Staršie i damašk, damašek, damast = vzorkovaná látka (hodvábna, vlnená atď.) nazvaná podľa sýrskeho mesta Damask, lebo ju tu vyrábali.
Z mena tohto sýrskeho mesta sa odvádza aj termín damascénska šabľa, damascénska oceľ a pod. Lebo v tomto meste z nedostatku dreveného uhlia, oceliarske pece sa vykurovali s kôstkami datlí, ktoré vydávali ešte väčšiu temperatúru, z čoho aj oceľ bola kvalitnejšia.
Dán
Príslušník dánskeho národa (Európa). Názov vychádza zo staroškandinavského Danir (v islandskom aj dnes danir), ktoré predstavuje množné číslo a vzťahuje sa na obyvatelia lesov, lesný obyvatelia. // V nem. jaz. Tanne = jedľa, jedľová šuška.
Daň
Poplatok odvádzaný do pokladnice vrchnostiam – štátnej, cirkevnej a inej moci. Čes. daň, stredočes. daňk, srbh. bul. Danak, rus. ukr. daň, poľ. hl.dl. daň, dl. dank = dar, staroslov. daň, danj. V podstate tu všade ide o základné dať, lebo pôvodne nejaká predpísaná daň nejestvovala. Dávalo, darúvalo sa len dobrovoľne a to už či nejakému božstvu, čiže kňazom, kniežaťu a jeho družine, poddaní svojím pánom a pod. Toto dobrovoľné dávanie, už či v podobe naturálií, cenných predmetov atď. na podporu a údržbu „nadstavby“, „nadradených“ obyčajne sa riadili podľa možností darcov, dávateľov. Ku určovaniu výške dane, dávania, dochádza len už hodne neskoršie.
V príbuzenstve je tu sans. dattá- = dané, darované, kde koreňom slova je da = dať, kam prináleží aj lat. donum = dar, obeť, obeta, obetovanie, wel. dawn = dar. Zo slovanského jazyka, podľa mienky Max von Vasmera, vychádza aj lit. donis a lot. dana, danis = r/v.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára