Fiaker
Nájomný voz s konským záprahom. Európske slovo. V Paríži, už v 17. st. takéto vozy na prenajímanie mali svoje stanovište pred "Hôtel de St. Fiacre". K nám sa dostalo asi cestou Viedne.
Fiala / Fialka
Voňavý lúčny a záhradný kvietok. Čes. fiala. Prevzaté cez nem. výslovnosť lat. viola = r/v. Odtiaľto máme fialová farba a rad ďalších slov, ako fialovočervené atď. ako aj ľud. fajóvka a fajalka.
Fiála
Vežička na gotickom pilieri zakončená ružičkou. Čes. tiež fiála. Prevzaté z nem. Fiale, ktoré vychádza z gr. fiále / φιάλη = čaša, misa, urna (zdobená).
Fiasko
Medzinárodné slovo s významom úplný neúspech, porážka, nezdar, ktoré sa pôvodne vzťahovalo na neúspešný hudobný prednes. Vychádza z tal. fráze far fiasco, ktoré doslovne znamená "urobiť fľašu". Na čo sa tu narážalo, je krajne hmlisté.
Fíber
Jemné tenké vlákna živočíšneho, rastlinného, alebo nerastného pôvodu. Lat. fibra. Odtialto máme fibrila, fibrín, fibrióz, fibroín, fibróza atď.
Fibula
Lýtková kosť, ihlica, spona, brošňa. Lat. fibula = háčik, spona, brošňa.
Fičať
Silno viať, fúkať, fučať - súvisí s vetrom. Zvukomalebné, utvorené na podklade fúkať, fučať.
Fičúr
Prehnane, nápadne, frajerský elegantný muž, švihák, fešák. Lat. fictilis, kor. fict-, základ fingere, fingo = móda, nárok. Blízke ku fešák. Viď Fešák. (Machek)
I keď je možný súvis fičúr a fictilis, predsa som skorej mienky, že fičúr bude mať súvis s fŕkať, najmä ako mužský variant frča, frcľa. Viď Fŕkať.
Fidlikať
Hrať na husliach. Čes. fidlovati, fidlati. Z nem. fiedeln, ktoré vychádza z názvu staršieho hud. sláčikového nástroja Fiedel. Ang. fiddle, str.hol. vedel (veel), st.h.n. fidula, nem. fiedel, ger. fidhula, ktorého pôvod je hmlistý. Súvis s viol, viola a str.lat. vidula, fidula, vitula a pod. (Ox.et.slov.)
Fifi
Rozum. Viď Filip. Odtiaľto fifík, fifika.
Figa
Ovocie stredozemného pásma. St.fr. figue, rímsky fica, lat. ficus = figa, figovník.
Figa drevená, figa borová, figa ako "cmúčok", nedostaneš ani figu atď. svoj pôvod má v ovocí figy. Už v latine vzniká určitý posun významu tohto plodu na niečo nafúkané, nádor, výrastok na dolnej časti trupu, hlavne okolo konečníka, alebo pohlavných orgánov, čo v starých časoch bolo hojne zastúpené (str.fr. fi, fil, mal saint Fiacre = patrón liečby bol sv. Fiacer = asi pre podobnosť mena) a figa nadobúda význam aj niečoho potupného, výsmechu. Tu je i pôvod slova fuk = ľahostajné, na nič. (Machek)
Fígeľ
Žartovný kúsok, dôvtip, podfuk, lesť, úskok, trik. Čes. fígl, rus. fíglja, ukr. fígeľ, poľ. figiel, figlować. O tomto slove jestvuje až niekoľko výkladov.
A/ Miklosich : Východiskom bude lat. vigiliae = nočné bdenie, z čoho nočné zábavy, nočné pohanské kultové zhromaždenia... Cez nemčinu, slovo sa dostalo do Poľska a odtial sa rozšírilo.
B/ Brückner : Slovo bude súvisieť s figúrou, figurovaním, čiže niečím nepravím, falošným, výmyslom. Tu je aj rímske figulare, z čoho, ako postverb. vzniká fígel. (Iným vývojom prechádza fiklovať, figlovať, fiflovať = strojiť, vystrájať žarty.)
C/ Jestvuje aj predpoklad, že slovo bude z nem. Vögler a toto z vögeln = súložiť, čo zase podporuje poľ. figlować = r/v, z čoho vzniká pojem pre klamať, a následne i figliar = klamár a pravda, fígeľ.
Figúra
Umele zhotovená postava, socha. Lat. figura = vzhľad, forma, figúra. Základ fingo = formovať, dávať vzhľad, robiť, kde kor. je fig-, zo základu fingere.
Odtiaľto máme figurácia, figúrka, figurovať atď.
Fijok / fijovk / fiok
Ľud. zast. Zásuvka. V srbch. tiež fiok(a). Prevzaté z maď. fiók = zásuvka, priečinok, ale aj filiálka a pobočka, kým fióka = mláďa, čo jasne nasvedčuje, že tu ide o pôvodne lat. slovo z rodiny filia = dcéra, filius = syn, dieťa a že tesne súvisí so slovami, ako je filiácia. afiliácia, filiálka a pod.
Fík
Figovník a jeho plod. Prevzaté priamo z rím. fica. Viď Figa.
Fikať
Trhane plakať, fňukať, vzlykať. Viď Finkať.
Fikcia
Umelo tvorená predstava, neskutočnosť, výmysel, zdanie, klam. Medzinárodné. Lat. fictio, kor. fic-, z fingo = formovať, robiť, predstavovať si, rozmýšľať, vymýšľať.
Odtiaľto máme fiktívny, fiktus atď.
-fil(e) / -phil(e)
Cez str. a mod. latinu -philus, grécka prípona φίλος = milovaný, milý, obľúbený, príjemný, priateľský. U nás sa s ním stretneme v slovách, ako napr. frankofil, anglofil, Teofil, botanofil, bibliofil atď.
Filantropia
Ľudomilnosť, dobročinnosť. Nesk.lat. philanthropia z gr. φιλανθρωπια= ľudomilnosť, dobročinnosť, charita, humánnosť. Odtiaľto máme filantrop, filantropizmus a pod.
Filatelia
Zbierka poštových známok. Fr. philatélie, formované na gréckom fil, filo + ateleia = chcieť, mať záľubu (viď -fil(e)) + zbavenie sa dane, poplatku, gr. άτελής .
Filc
Plsť. Nem. Filz = r/v.
Filé
Vykostené mäso. Medzinárodné. Ang. fillet = filé. Pôvod v rím. deminutíve lat. filum = stužka, stuha, pásik, čiže slovo sa pôvodne vzťahovalo na rozkúskovanie mäsa na pásy šikovné na ďalšie spracovanie, prípravu.
Filharmónia
Symfonický orchester. Fr. philharmonique, tal. philarmonico. Viď Fil(o)- a Harmónia.
Filiácia
Vzťah, súvislosť, závislosť, príbuzenský pomer, synovstvo, dcéstvo. Str.lat. affiliare, pôvod Af + filius = syn.
Filiálka
Odbočka, pobočný, vedľajší ústav, závod; cirkevná pobočka. Cirk.lat. filialis, z lat. filius = syn, filia = dcéra.
Filigrán
Drobné umelecké predmety, ozdoby vyrobené z jemných drôtikov drahého kovu. Tal. a fr. filigrana, na podklade lat. filum = niť, vlákno + granum = zrno, semeno.
Filip
Žartovne a len v spojení mať, nemať filipa. Mať bystrý rozum, dôvtip. Pôvod významu tohoto slova, ako rozum, bytrý rozum najdeme v Biblii, v Skutkoch apoštolov. V šiestej kapitoly, verš 5. spomína sa Filip a 8:26-40, kde tento pokrstil kráľovského dvorana, eunucha z Etiopie, čo sa vlastne vzťahuje na bystrosť rozumu, dôvtip. Hlavne tá stať, kde Filip vysvetľuje text proroka Izaiáša.
Filipika
Prudko útočná, usvedčujúca bojová reč. Pôvodne sa takto nazývali prudké prejavy Demesthenesa, aténskeho orátora proti Filipovi II. kráľovi Macedónska (4.st.p.n.l.). Neskoršie sa názov posúva aj na Cicerónske prejavy proti Mark Antonymu, z čoho názov sa neskoršie posúva aj na každý prudko útočný y bojový prejav. Lat. philippicus, z gr. filippikós, kor.φιλλιπος.
Film
Celuloidný pás citlivý na svetlo, tenká blana čo sa utvorí na povechu tekutiny. Medzinárodné. Pôvod v ger. jaz. Ang. zastarale film = membrána, starang. filmen = membrána, st.frízijský filmene = koža, kožušina, ger. *filminjan, kor. *fellam = koža, kožušina. Ie. *pello-, zastúpené aj v lat. pellis = koža, kožušina a slovanské plsť.
Odtiaľto je filmár, filmovať, filmofón atď.
Fil(o)-
Lat. fil(o), z gr. φιλ(ο), podoba z filos = milovať, obľubovať, mať záľubu a pod. Viď -fil(e). Využíva sa ako predpona v komb. slovách, ako napr. filozof a pod.
Filológia
Odborné štúdium jazykov a literatúr, jazykoveda. Lat. philologia, z gr. filologia, podklad gr. φιλόλογος = milovať slová, alebo študovanie, milovať jazyky, venovať sa štúdiu nárečí, vedec. Odtiaľto máme filológ, filologizovať a pod.
Filozof
Vedec mysliteľ, mudrc. Medzinárodné. Lat. philosophus, z gr. filósofos = milujúci múdrosť / φιλόσοφος = milujúci, ľúbiaci vedomosti, múdrosť, vedecký, vzdelaný v literatúre, vôbec vzdelaný, filozof. φιλοσοφέω = milovať múdrosť, vedu, hľadať múdrosť, vedu, vyšetrovať, študovať. Podklad je gr. filo (viď Filo) + sofia/ σοφια = múdrosť, zbehlosť, šikovnosť, veda.
Odtialto máme rad odvodených slov, ako filozofia, filozofovať a pod.
Filter
Bežne pórovitá membrána na mechanické oddeľovanie tuhých látok v kvapalime, plynoch, zvuku a pod. St.fr. filtre, variant z feltre, súč. feutre = koža, kožušina, plsť. Str.lat. filtrum, východisko záp.ger. *filtir = koža, kožušina, plsť. (Viď Film.)
Odtiaľto máme filtrovať, východisko lat. filtrare, filtrácia a rad pod.
Fín
Príslušník fínskeho národa, ktorý sám seba nazýva Suomi. Bežne zaužívané Fín, je názov, ktorým tento národ nazývali Švédi - Finne, ktorý je odvodený od škandinávskeho Finnar = Fíni. V latine (Tacit) Fenni, gr. φίωωοι (Ptolom.) a toto údajne vychádza z gót. findhan = nachodiť, s primárnym významom lovci, poľovníci. (Rus. et. slov.) Ox.et.slovník podáva jedine, že „názov je neznámeho pôvodu“.
Finále
Záverečná časť niečoho, záver. Lat. finalis, kor. finis = koniec. Odtialto máme rad odvodených slov, ako finalista, finalita, finalizmus a pod. Viď nasledovné.
Financie
Peňažné prostriedky, peniaze. St.fr. finance = koniec, platba, peniaze, záverečné peňažné vyrovnanie. Kor. finer = urob koniec, zriaď, vyrovnaj, z lat. fin = koniec. Úzky súvis s predchádzajúcim, Finále.
Odtiaľ máme finančný, financier, financ, finančník atď.
Finiš
Konečná, záverečná časť niečoho. Východisko lat. finis = koniec, hranica, limit. Viď Finále.
Findža
Hrubšia porcelánová šálka na čaj, kávu. (Voj.). Ku nám prišlo cestou tureckého fincan (findžan) = r/v. Perž. finjan (findžan) = r/v za ktoré F. Steigass predpokladá arabský pôvod vo funuj. Srbch. fildžan.
Finesa
Jemný odtienok, jemná podrobnosť, jemnosť. Fr. finesse. Rím.lat. finus, kor. finire. Viď Fajn.
Finkať
Fikať, vzlikať, fňukať. V príbuzenstve má pinku z nosa. Sans. a hindu pinas = nádcha, pinka, sople, a pinasi = prechladnutie. Prislúcha ku rodine slov zahrnutých pod Fŕkať.
Finta
Jedna z figúr v šerme, technický efektné zahranie s loptou, zámienka, lesť, predstieranie. Prevzaté cestou čes. finta a nem. Finte, z tal. finta = r/v, ktoré vzniklo z terminológie v šerme.
Odtialto máme odvodené fintiť, fintivý atď.
Firma
Obchodný, alebo priemyselný podnik. Najskôr šp. a port. firma, neskoršie i tal. firma. Všetko z rovnakého prameňa, str.lat. firma (porovnaj Farma). Základ v lat. firmare = posilniť, upevniť. V nesk.lat. význam sa posúva aj na potvrdenie, posilnenie, upevnenie dohody podpisom, lat. firmant = osoba, ktorá svojím podpisom ručí o právoplatnosti dohody. Z tohto v záp. Európe, v Anglicku, Holandsku a aj v Nemecku význam sa posúva aj na sám podnik.
Odtiaľ máme firemný, ale aj konfirmovať, afirmovať atď.
Firmament
Bás. Obloha. (Hviez. Luk.) Pôvod samého slova je v lat. firmamentum, kor. firmare = posilniť, upevniť, firmus = pevné. V tomto prípade lat. slovo pôvodne znamenalo podklad, základ a neskoršia vulgárna latina ho využíva ako imitáciu, paralelu gr. steréoma (gr. στερεόω = urobiť pevným, silným, odolným), ako preklad, interpretáciu heb. rakia = nebeská klenba, ktoré pôvodne a doslovne asi najskôr znamenalo priestor, priestranstvo, rozloha ako aj (v sýrskom) upevniť, posilniť.
Firnajz
Viď Fermež.
Firšt
Zast. z nem. Knieža, šľachtic. St.h.n. furist, nem. fürst, ger. *furistaz. V podstati tu ide o ger. podobu ie. *pr, odkiaľ vychádza rad slov so superlat. predponou vo význame prvý, ako napr. gr. protos, protistos, lat. primus, slovan. prvý, sans. prathama-.
Fistula
a/ Lek. Odvodný kanálik z hnísavého ložiska.
b/ Hud. Vysoký tenký hlas; falzet.
Oba významy vychádzajú z lat. fistula = pastierska píšťala, ktoré v pôvodnom význame predstavovalo trubicu, trubičku, cievku, rúrku, trstinku.
Fišak
Náboj, patróna, hlavne košieľka náboja. V SSJ nie je. Zaužívané vo Vojvodine, kam sa dostalo cestou srbch. fišek = r/v, ktoré bolo prevzaté z tur. jazyka, kde má rovnaký význam, avšak sám pôvod je v arabskom fashgh = biť, udierať, bičovať, ale aj zakrývať, prikrývať a pod. ktoré sa zase stalo východiskom súčasného peržského fishak = ambrél, dáždnik, parasol.
Fiškál
Právny zástupca, advokát, prefíkaný človek, špekulant, chytrák. Východiskom je lat. fiscalis, kor. fiscus = mešec na peniaze, pokladnica, štátna, alebo verejná pokladňa, ktorého východiskom je z rákosia pletený kôš, peňaženka. Títo ľudia, zodpovední pre verejné finančné prostriedky, museli byť aj prefíkaní, špekulanti, chytráci a neskoršie v starotalianskom sa slovo ešte ďalej kontaminuje, nastáva korupcia pod vplyvom sophisticare, kor. sophia, z gr.σοφια = múdrosť, zbehlosť, šikovnosť, takže vypadá, že toto slovo nám je nejakým konglomerátom, avšak ako, kedy, pod akými okolnosťami vzniklo a ako sa ku nám dostalo, zatiaľ je nejasné. Často sa nám vyskytuje aj v podobe fiškus.
Fištrón 1°
Rybí tuk. Čes. tiež fištrón. Z nem. Fischtran = r/v.
Fištrón 2°
Rozum, vtip, dôvtip - obyčajne sa používa v spojení mať / nemať fištrón. Je to žartovné priklonenie ku fištrón 1°, ale aj znetvorené nem. Verstand = rozum. (Machek)
Fit
Slang. Dobre pripravený, v dobrej forme, pri sile, schopný výkonu, zdravý, zdatný. Prevzaté z ang. fit = r/v. V samom ang. jaz. slovo sa zjavuje len niekde v 14.st. ako sloveso vo vete:"... fitte marshal forces..." čo udáva stredovekú angličtinu so všeobecným zmyslom významu usporiadaj, aranžuj, prispôsob atď.
Fiť
Napodobňuje hvizdnutie, švihnutie, rýchly pohyb. Zvukomalebné. Odtiaľ máme fiťfiriť ako posmešné slovo pre ľahkomyselneho, pobehaja, neseriózneho človeka.
Fix
Pevný, stály, fixný. St.fr. fix, z lat. fixus, zo základu figere / figo = pripevniť, spútať, prepichnúť, ktoré v str.lat. fixare. Východiskom všetkého je lat. fixus = fixné, nepohyblivé.
Odtiaľ máme fixácia, fixatív, fixáž, fixír, fixný, fixovať, fixľovať .
…autor Ján Kulík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára