E , e
Písmeno, znak pre hlásku E v egyptských hieroglyfoch sa znázorňuje ako postava človeka so zdvihnutými rukami k oblohe. Podobnú formu má aj vo včasnom semítskom písme na sinajskom polostrove. Pôvodne tento znak znamenal radosť, nadšenie. Okolo roku 1000 p.n.l. ako v Byblose, tak aj v iných strediskách Fenície, Kanánu atď. znak nadobúda lineárnu podobu a práve z tejto neskoršie vznikajú aj všetky ďalšie podoby. V semítských jazykoch sa tento znak sa nazýval HE a konal funkciu hlásky H. Gréci, z potreby šikovnejšieho písania (z ľava, na pravo), aj tento znak si otočili a pozmenili mu aj hláskovú hodnotu. Zo znaku pre hlásku H stáva sa znak pre hlásku E a pozmenili mu aj názov. Teraz je to Epsilon, čo v podstate znamená krátke E.
Od Grékov, cez Etruskov, znak sa dostáva ku Rimanom vo funkcii samohlásky E a ako taký, postupne si nachádza cestu aj ku nám.
E- : predpona v komb. slovách. Predstavuje skrátenú podobu lat. ex = od, z, smerom von. Využité je v rade slov, ako napr. evolúcia, evidencia, eventualita atď.
Viď Ex 1°, 2°, 3°.
Eben : Vzácne tvrdé drevo čiernej farby, alebo z tohto dreva vyrobený predmet; čierna farba. Medzinárodné.
St.fr. eban, ebaine, súč.fr. ébéne, ang. ebony atď. Pôvod všetkých je v str.lat. ebanus, čo je variantom lat. (h)ebenus a toto vychádza z gr. ébenos = ebenov strom, čo Gréci spoznali prostredníctvom Semítov a od nich si vypožičali aj samo slovo.
Ebulioskop(ia): prístroj na určovanie molekulovej váhy roztoku, pozorovaním bodu varu solventa. Základom je lat. ebulliens = vrieť, robiť bublinky a východiskom je lat. bulla = bublina.
Ebur: slonovina, slonová kosť. Lat. ebur = slonovina, predmet vyrobený zo slonoviny. Odtialto máme eburín = umelá látka podobná slonovine.
Ecce: (výslovnosť ekce) "Ecce homo" = hľa človek! Výrok Piláta k Židom o zmučenom Ježišovi. Lat.
ecce = hľa! pozri! viď!
Edafický
Vzťahujúci sa na pôdu, týkajúci sa pôdy. Gr. édafos / έδαφος = pôda, zem, z pôvodného významu dno, spodok, základ.
Edda
Zbierka starých škandinávskych hrdinských bájí. Vzťahuje sa hlavne na staré islandské veršované báje s mytologickým, alebo náboženským námetom. Autorstvo, sa asi chybne, pripisuje určitému Saemundovi Sigfussonovi (cc. 1055 - 1133).
Mladšia, alebo prózová edda, ktorú tiež na Islande zozbieral a čiastočne i dopísal Snorri Sturluson (1179 - 1241) obsahuje staré škandinávske mytologické legendy, zákony a teórie veršovaného podávania, veršované báje a pod. Samo slovo edda je islandského pôvodu.
Edém
Miestna opuchlina spôsobená nahromadením tekutiny v spojivovom väzive. Lekársky termín. V angličtine (Británia) je podoba edema, kým v U.S.A. oedema. V podstate tu ide o novolatinský útvar z gréckeho oidema, kor. οιδάω = puchnúť, napuchnúť. Gr. oidma / οιδμα = napuchlina.
Eden
Bydlisko biblických postáv Adama a Evy. (Gen. 2:15). Neskoršie sa význam posúva na raj, rajskú záhradu (asi v 15. storočí), na miesto blaženosti, hojnosti. Naša podoba slova vychádza z vulgárnej latiny Éden, ktorá si slovo prevzala z gr. Édén, ale sám pôvod slova je v heb. edhen, ktoré pôvodne znamenalo radosť, potešenie.
Edícia
Vydanie, uverejnenie nejakého diela, rad, súbor séria diel rovnakej povahy, úpravy, nakladateľstvo. Medzinárodné slovo.
St.fr. édition, z lat. editio = publikovať, edícia, výrok. Kor. edit, ktorý vychádza z edere = predložiť. Základ E+dare = položiť, dať. odtiaľto máme editor, editný a pod.
Edikt
V starom Ríme, ako aj v čase feudalizmu, jednou z foriem výkonu cisárskej, kráľovskej moci, výnos, nariadenie, úradná vyhláška.
Medzinárodné. Lat. edictum, z edicere = vyhlásiť. Kor. E+dicere = povedať, hovoriť. V príbuzenstve má dikcia, diktát a pod.
Edukácia
Výchova, vzdelávanie. Medzinárodné. Lat. educare, príbuzné ku educere, educo = viesť, vodiť, vychovávať, vzdelávať a educator = vychovávateľ, učiteľ, tútor, nevlastný otec. E+ducere / duco = viesť, správať, spravovať. Odtiaľto máme edukačný, edukovaný, edukátor a pod.
Efekt
Účinok, pôsobenie, následok, výsledok, dojem. Medzinárodné. Lat. effectus / effect, zo základu efficere, efficio = riešiť, urobiť, vykonať, vyrobiť, dokázať, zhotoviť. EF+FIC / facere = robiť, činiť. Odtiaľ máme efektívny, efektný a rad podobných.
Efendi
Turecké oslovenie osoby mužského pohlavia. Význam mu je pán, gazda, hospodár a pod. Samé slovo je však gr. pôvodu a utvorené je na podklade gr. aúthéntes / αύθέντης = autor, pán, konateľ, činiteľ, vrah, kat. Blízko má ku autentické.
Efialtes
Pod týmto menom v antickom svete vystupujú aspoň tri významné osoby:
1/ Tráčan Efialtes, ktorý počas vojny Grékov s Peržanmi, pri Thermopylae, tajnou horskou cestičkou previedol časť Peržanov za chrbát Sparťanov, až sa Peržanom podarilo preraziť si cestu do srdca Grécka. Bol to chamtivý zradca. U nás pod týmto slovom, efialtes aj dnes sa chápe zradcu, renegáta, kým u Grékov toto slovo získalo aj význam nočná mora, zlý sen a pod.
2/ Efialtes, alebo aj Efialtus v mytológii predstavuje obra, syna boha Neptúna, ktorý podľa legendy každý mesiac narástol až 9 palcov (asi 20 cm.).
3/ Efialtes, aténčan, ktorý na strane Peržanov bojoval proti Alexandrovi Macedonskemu a tu sa vyznamenal veľkou nebojácnosťou a zúrivou silou. Zahynul neďaleko Halicarnassusa.
Eflorescencia
Jemný výkvet, povlak na kryštáloch, druh kožnej vyrážky. Základ je v lat. efflorescere = kvitnúť, rozkvitnúť.
Efor
Dozorný úradník v starej Sparte, dozorca v evanjelických alumneách, prefekt. Pôvod je v gr. έφ - οράω = pozerať sa, dozerať, nadhliadať, pozorovať, navštevovať a pod.
Efúzia
Odb. Výtok, vylievanie, v geol. efúzne horniny = vylevne, fyz. pomalý, postupný tok plynu cez porózny materiál, otvory a pod. Lat. effusus = vyliate, preliate.
Egalita
Rovnosť (všetkých ľudí, občanov). Pôvod vo fr. égal = rovnaké. Egalitárstvo = hlásanie rovnosti, usilovanie sa o rovnosť. Fr. égal vychádza z lat. aequalis = rovnaké. Odtiaľto máme egalizácia, egalitárna spoločnosť a pod.
Egejské (more)
More v Grécku. Gr. έγ - γειος = v hraniciach krajiny, v zemi, na území krajiny, čiže akási včasná grécka podoba stredozemného mora, lebo všade vôkol Egejského mora, už či na hlavnej pevnine, alebo na ostrovoch, žili Gréci a toto more bolo uprostred ich sveta, ich krajiny.
Odtiaľto máme egejská kultúra, predgrécka kultúra obyvateľstva krajín vedľa Egejského mora.
Egída
Ochrana, záštita. Lat. aegis, z gr. aigis = štít boha Zeusa ( v lat. štít Jupitera, alebo aj Minervy). V gr. mytológii, boh Zeus svoj štít vypožičiaval aj iným bohom, hlavne boh. Atény, z čoho vzniká pojem pod ochranou, záštitou niekoho, protektora. Samo slovo v gr. jaz. znamená Zeusov štít z kozej kože.
Ego
Vo filozofii má význam vedome mysliaceho subjektu. Lat. ego = ja, ja osobne, priamo ja. Gr. έγώ = ja, ja osobne. Odtiaľto máme egocentrizmus, egoizmus, egoteizmus, egoista a pod.
Egreš
Záhradný ker Grossularia uvacrispa a jeho dužinaté plody.
Same slovo bolo prevzaté asi z fr. jaz. kde v st.fr. sa vyskytuje egremoine, egrimoine, aigremoine. Neskoršie už agrimony. Pôvod je v lat. agrimonia, čo je chybná podoba lat. argemonia, z gr. argemóne = mak. Kor. árgemon = biela škvrna v oku, ktoré sa aplikovalo na rastlinu z rodu eupatorium, alebo agrimonia, lebo sa považovalo, že táto rastlina vyčistí biele škvrny v oku. Tento fr. názov egrimoine sa u nás asi chybne aplikoval na inú rastlinu, súčasný egreš.
Ehe
Cit. Upozorňuje, poukazuje na niečo. Pokojne sa dá nahradiť aj s hľa, ktoré je zase len skrátenou podobou slova hľadieť. St.čes. hleděti = dívať sa. Viď Hľadieť.
Echo
Ozvena, ohlas. Medzinárodné. Lat. echo, gr. echó / έχώ = zvuk, ozvena, nárek, povedačka a ήχή = zvuk, hluk, nárek, povedačka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára