Pripravuje Ján Kulík.
………………………………………………………….
Febrílny
Horúčkovitý, zimničný. Kor. februaris. Viď Február.
Február
Druhý a i najkratší mesiac v roku. latinsko-rímska podoba slova bola febrarius, avšak správna lat. podoba je februarius, zo základu februa = rímsky festival čistenia sa, ktorý sa konal 15. februára. Kor. je v lat. febris = (chorobná) horúčka.
Féder
Pružina, pružný pás na zachytenie nárazov, na tlmenie nárazov, na zachytenie energie. Féderovanie = tlmenie nárazov, perovanie. Féderovať = tlmiť, perovať, oslabovať nárazy. Z nem. Feder = r/v.
Federácia
Združenie, zväz. Pôvod v lat. foedus, foeder = zmluva, dohoda, spojenectvo. Z tohto federálne, federatívne, federalizmus a pod.
Fedrovať
Podporovať, uprednostňovať, pestovať, opatrovať. Čes. fedrovati = r/v. Z nem. staršej podoby födern, súč. fördern = r/v.
Fejtón
Zast. písanie feuilleton. Literárny útvar menšieho rozsahu, písaný živo, vtipne, duchaplne, uverejňovaný v tlači, obyčajne pod čiarou. Medzinárodné. Prevzaté z fr. feuilleton v základnom význame lístoček. Základ feuille = list.
Fekálie
Výkaly. Lat. faex, -cis = sediment, kal, výkal, ostatok, zvyšok.
Felah
Roľník v Egypte, Sýrii, Palestíne, Arábii. Arab. fellah, pl. fellahin, kor. falaha = obrábať, orať pôdu, hospodár.
Felba
Horší druh vlneného aksamietu, hodvábny plyš. Čes. felba, poľ.felpa. Z tal. felpa. Čes. a sloven. b asi pod vplyvom nem. Felber.
Felčiar
Nediplomovaný ranohojič, mastičkár. Čes. felčar. Z nem. Feldscher, toto zase z Feldscherer = vojenský (poľný) chirurg, kde scheren = rezať.
Felónia
Porušenie manželskej, vazalskej, alebo vojenskej vernosti, poslušnosti, zrada. Ang. tiež pozná felon, felony = r/v, ktoré sa tam dostalo cestou st.fr. felon (st.fr. nom fel) a pôvod tohoto je v str.lat. fello, -on, lat. fel, fellis = žlč, hnev, horkosť, trpkosť, jed, podráždenie a pod. za ktoré ox. et. slov. poznamenáva "pôvod neistý".
Feminínum
Ženský rod. Lat. femininus, -ina, kor. femina = žena. Ie. základ, *dhe(i)-, dhi- = sať, dojiť, ako v lat. felare, gr. thésai, sans. dháyati, slovan. dojit(i).
Odtialto feminizácia, feminizmus a pod.
Fenek
Malá púštna líška, Canis zerdo / Vulpes zerda. Z arab. fenek.
Fenícia
Staroveká krajina v oblasti súčasného Libanonu ako aj časti Sýrie a Izraelu. Lingvistický prislúchali ku semítskej jaz. skupine, ale ako sami seba, vo svojom jazyku nazývali, nemožno s určitosťou potvrdiť. Vypadá, že Kenaani ( v akádskom Kinahna) = Kanaani. V heb. jaz. slovo kenaani má svoj sekundárny význam obchodník, kupec, kupčiť, ktoré asi dôkladne zachytáva ich charakter. V oblasti sa zjavujú niekde okolo roku 3000 p.n.l. ale odkiaľ prišli, nie je známe. Podľa určitých zvykov, ich pôvodnou vlasťou bude asi oblasť Peržského zálivu.
Fenig
Stotina bývalej nem. marky, drobná minca. Nem. pfennig. Zaujímavé slovo, ktoré je zastúpené v mnohých jazykoch. V ang. penny, staršie podoby penig, paenig, pen(n)ing, v str. ang. penezes, neskoršie, niekde v 14.st. vzniká pence, st.h.n. pfenning, záp.ger. panninga. U nás má v príbuznosti peniaz. Viď Peniaz.
Fenikel
Aromatická rastlina Foeniculum vulgare s využívaním v medicíne a v kuchárstve. Pôvod slova vo vulg.latine fenuclum, základ lat. faeniculum, dem. z faenum = seno.
Fénix
Mytologický vták prekrásneho peria, ktorý storočiami žil v Arabskej púšti, potom sa spálil a zase povstal z popola s regeneravanou mladosťou. Lat. phoenix , z gr. foinix / φοινιξ = purpúrovo-červené, purpúrové, ale aj datľová palma a lýra (všetko asi sekundárne významy), takže sám pôvod slova zostáva temný.
Fen(o)-
Slovo reprezentuje gr. faíno / φαίνο = svietiť, jagať, trblietať, osvetliť, zviditelniť a pod. ktorý výraz sa pôvodne vzťahoval na uhľový decht, ktorý vznikal pri výrobe "svietiplynu", čo sa neskoršie sa aplikuje na produkty fenacetín, fenobarbiton a pod.
Fenol
Hydroxilový derivát benzolu a kyseliny karbolovej. Fr. phénole, kor. phéne = benzol. Viď Fen(o).
Fenomén
Nekaždodenný úkaz, jav. Lat. phaenomenon - gr. fainómenon, kde základ je faínein = ukázať, zjaviť, vidieť, kor. φαίνω = zviditeľniť, osvetliť, ukázať, zjaviť, nahlásiť, zverejniť a pod.
Odtialto máme fenomenálny, fenotyp atď.
Feračina
Papradie. Ie. základ v *porno-, odkiaľ vychádza ako ger. farna, tak aj lit. papártis, slovanské papraď, lat. ferox, gr. pterón, sans. parná = krídlo, pero, list. Viď Papraď.
Ferálny
Divý, dravý, zdivený. Lat. ferus, príbuzné ku gr. θήρ, θερός = šelma, divá zver, obluda lit. žveris a slovan. zver(i).
Férie
Dni odpočinku, prázdniny, dovolenka. Pôvod v lat. feriae, -erum ktoré sa vzťahovalo na dni festivalu, sviatok, čiže dni voľna z príležitosti nejakého festivalu v antickom Ríme. Pravidelný týždenný deň odpočinku, nedeľa (nedelaj) prichádza z judaizmu, cestou kresťanstva. V predkresťanskom Ríme, dni odpočinku určoval nejaký festival (preto ich bolo toľko veľa).
Odtiaľto máme feriálny.
Ferit
Čisté železo. Lat. ferrum = železo, železné náčinie, druh rímskeho meča / šable.
Ferman
Rozkaz, výnos, nariadenie sultána, úradné nariadenie. Čes. tiež ferman. Prevzaté z tureckého (osmanského) jazyka.
Fermáta
Hud. Predĺženie tónu, znamienko predĺženia tónu, korunka. Prevzaté z tal. fermata = zastávka, prestávka, z tal. fermo = v pokoji, nehybne.
Ferment
Organická látka spôsobujúca kvasenie, trávenie. Lat. fermentun, základ fervere = vrieť. Odtiaľto máme fermentácia a pod.
Fermež
Olejovitá ľahko vysýchajúca látka na natieranie, firmajz. Čes. tiež fermež. Prevzaté cestou bavorského nem. vernes (súč. Firnis), ktorého východiskom je fr. vernis, ktorému podklad je *veronice = Berenike názov mesta odkiaľ sa v neskorom stredoveku dovážal určitý lak.
Fertáľ
Zast. ľud. A/ Stará plošná a objemová miera. Napr. 10 fertáľov zeme, pôdy.
B/ Štvrtina. Napr. fertáľ kila.
Prevzaté z nem. Viertel.
Fertilný
Plodný, úrodný, fertilnosť, fertilita = plodnosť, úrodnosť. Lat. fertilis z gr. fertós = narodený, kor. φέρω = nosiť.
Fertucha
Ľud. zast. Zástera, keteňa. Slovo je zastúpené aj v čes. fěrtuch, poľ. fartuch (odkiaľ vyšlo ukr. fartúch a rus. fártuch) , srbch. fertuh. Pôvod je v juhonem. vortuch, súč. Fürtuch = zástera.
Feruľa
Palica, prút na trestanie (detí v škole), richtárska palica, vojensko - kapelnícka palica. Poľ. ferula = metla, disciplína. Prevzaté priamo z latiny, cestou "rechtorov" škôl, ktorí radi siahali po latinských slovách. Lat. ferula = prút, palica. (Machek)
Fest
Pevne, poriadne, náležite, silne, mnoho, veľa, veľmi. Prevzaté z nem. fest = r/v.
Festival
Kultúrna slávnosť. Medzinárodné. Pôvod v str.lat. festivalis, základ v lat. festivus = uzhodnuteľné, príjemné, veselé.
Festón
Druh maliarskej, alebo sochárskej ozdoby v podobe kvetinového závesu, girlandy; zúbky na okraji záclon, alebo ženského odevu. Fr. feston - tal. festone, odvodené z festivalového ornamentu. Kor. festa, príbuzné ku Festival a Férie.
Feš
Pekný, švárny, vkusný, pekne, švárne, vkusne. Rovnaký význam aj v čes. Všetko z nem. fesch, Feschak, ktoré slovo vzniklo vo Viedni, niekde v 19. st. na podklade ang. fashionable = moderné. (Machek)
Odtialto máme fešák, fešanda, fešný, fešácky atď.
Fetiš
Nejaká vec, predmet uctievaný primitívmi. Medzinárodné. Port. fetisso, fr. fétiche, základ lat. facticius, kor. fact. Viď Fakt. Odtiaľto máme fetišizácia, fetišizmus, fetišista atď.
Fétus
Zárodok cicavcov, embryo. Medzinárodné. Lat. fetus = tehotné, plodné, novozrodené, plod. Pravdepodobná obďalečná súvislosť s fecundus, ktoré stojí tesne vedľa felix = plodné, šťastné.
Feudál
V stredoveku majiteľ pôdy obrábanej nevolníkmi, poddanými, veľmož, šľachtic. Slovo, o ktorom vládne mienka, že je pôvodne germanské feud s (hist.) významom léno, ktoré si prebrala latina v podobe feudum, feodum.(Ox. et. slov.)
// Toto slovo v ger. jazykoch stojí hneď vedľa ďalšieho (ang. feud, foe) s významom nepriateľstvo, nepriateľ, nenávisť, nevraživosť, st.h.n. fehida, nem. fehde, za ktoré ox. et. slov. má poznámku "pôvod neistý".//
Nevylučuje sa však možnosť iba ger. ovplyvnenia, ba až prevzatia si pôvodne lat. slova fundo = založiť, potvrdiť, fundus = hospodárstvo, farma, gazdovstvo, majetok, spodok, základ, pôda, "fundament".
Odtialto máme feudalizmus, feudálny, feudum atď.
Fez
Okrúhla turecká čiapka bez striešky a s kystkou. Medzinárodné. Pôvodne turecký útvar na základe názvu mesta Fez v Maroku, kde svojho času bolo stredisko výroby týchto čiapok. Do Európy sa slovo dostalo asi cestou francúzštiny.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára