Veľkonočné sviatky

Vo „Veľký piatok“ , v piaty deň „svätého týždňa“ kresťania si spomínajú, ako deň ukryžovania svojho Spasiteľa, Ježiša Krista. Najstaršie zachované písané pamiatky hovoria, že už v II. st. n.l. vtedajší kresťania sa na tento deň postili a robili pokánie a už vtedy, začali považovať každý piatok, ako deň postenia...viac... ................................................... Podľa kresťanského kalendára, obdobie Veľkého pôstu sa Bielou sobotou končí. V zašlých, prvých storočiach kresťanstva, v tento deň, v sobotu tesne pred Veľkonočnou nedeľou zvyklosťou bolo mať masové krsty nových konvertov, avšak storočiami, západné krídlo kresťanstva v tento deň neusporiadalo ani bohoslužby, príčinou čoho, podľa ich vysvetlenia bolo, že toto je dobou medzi ukrižovaním Ježiša a jeho z mŕtvych vstanie. Východné krídlo však od služieb nikdy neopustilo. Niekde v 1955. r. aj rímskokatolícky veriaci znovu uvádzajú služby aj na tento deň...viac... .................................................. Termín, názov Veľká noc, Veľkonočná nedeľa, máme preto (cirkevné vysvetlenie), že v noci zo soboty, na nedeľu, sa udiali veľké veci. Ukrižovaný, mŕtvy Spasiteľ vstal z hrobu. Vstal z mŕtvych, po čom sa ešte nejakú dobu ukazoval živým, veriacim, ale po čase „vstúpil na nebesá... a sedí na pravici Boha Otca všemohúceho...“ Tento skutok, táto udalosť, viera, že sa naozaj tak stalo, je základným kameňom kresťanstva...viac...