Kresťanský cirkevný kalendár IV.
Podľa kresťanského kalendára, obdobie Veľkého pôstu sa Bielou sobotou končí. V zašlých, prvých storočiach kresťanstva, v tento deň, v sobotu tesne pred Veľkonočnou nedeľou zvyklosťou bolo mať masové krsty nových konvertov, avšak storočiami, západné krídlo kresťanstva v tento deň neporiadalo ani bohoslužby, príčinou čoho, podľa ich vysvetlenia bolo, že toto je dobou medzi ukrižovaním Ježiša a jeho z mŕtvychvstaním. Východné krídlo však od služieb nikdy neopustilo. Niekde v 1955. r. aj rimokatolíci znovu uvádzajú služby aj na tento deň.
Túto predveľkonočnú sobotu Slováci nazývajú „Bielou sobotou“. Angličania to volajú „Holy Saturday“, alebo aj „Easter Vigil“, kde to „Holy“ = sväté, alebo „Vigil“ = bdenie, nespavosť, cirk. vigília, kým „Easter“ = Veľká noc, alebo nem „Ostern“, ako slovo, je pohanského pôvodu. Niekde v tieto dni, starí Germani mali slávnosti zasvätené ich bohyni Eostre, či medzi nás jej meno preniklo a ustálilo sa v podobe Ostara, Oštara.
Na Bielu sobotu, podľa starých Indoeurópskych zvykov, rozkladal sa aj „nový, čistý“ oheň, s čim cirkev, ale len v VIII. st. tiež súhlasila, „okrstila“ to, takže teraz ten oheň začal slúžiť akože na „posvietenie“ Ježišovi pri jeho ceste zo smrti, ku životu. Tento ie. zvyk je rozšírený aj v Indii, kde slúži na „posvietenie“ nebohého pri jeho záhrobnom putovaní.
Veľký pôst prešiel, rozžal sa aj domáci oheň, odtiaľ sa pripálila aj „veľkonočná“ svieca, zvaná paškál a začalo sa variť. Dosť bolo hladovania. Ideme sa hostiť a veru ženičky sa naobhaňali okolo toho sporáka, ohniska... Všetko v závislosti od kraja, regiónu, lokálnych zvykov, priprávala sa hlavne bravčovina, varila šunka, neskoršie sem pribudlo aj jahňa (import zo starožidovského veľkonočného pokrmu), studenô, studenia, huspenina... sa už sedla (varilo sa ju skorej), niekde sa varila kapustnica (teraz už s mäsom a hríbmi)... varili sa vajíčka... piekli sa koláče atď. atď. Rozvoňala sa dedina.
Ak gazda to neurobil skorej, tak v tento deň sa dal do kalenia pníkov ovocných stromov (veď je Biela sobota) a v určitých oblastiach nie len Zelený štvrtok, ale aj Biela sobota sa považovali za vynikajúci deň pre sadenie nových stromkov atď. atď.
Odkiaľ sme dostali názov Biela sobota? Koľko materiálov konzultujete, toľko bude aj polovičatných vysvetlení.
Biela je vraj preto, že Ježiša, sňatého z kríža, podľa vtedajších židovských zvykov, zabalili do bielého plátna.
Biela je vraj preto, že toto je farba čistoty, nepoškvrnenosti a Ježiš bol „čistý“. Bol „obetným baránkom“.
Nikto nevie kedy, ale niekde v sobotu sa stal zázrak. Umučený Ježiš vychádza z tmy hrobu, na svetlo dňa. Je vzkriesený, ožil. Tak, ako proroci predpovedali.
Časom aj cirkev, jej kňazi začínajú (ojedinele), prihliadať na farbu rúcha, farbu obrusov na oltári, jej symbolickosť... Vo franských chrámoch z IX. st. najdeme zmienky o používaní farebného rúcha, ale prečo, začo, tak robili, to nenajdeme. Mali tam celú škálu farieb.
Katolícka cirkev, počas pápežovania Inocenta III. (spis pochádza skorej jeho uvedenia do funkcie) uvádza aj odôvodnenia pre určité farby. Biela vraj symbolizuje čistotu a má sa používať pri všetkých slávnostiach na česť Pána. (Včetne aj na Zelený štvrtok, na Všechsvätých...). Čierna je farba smútku a má sa používať v čase pôstu, v čase rozpomínania sa na predkov, čo sú už vo večnosti... a fialové, ako „odtienok“ čiernej sa povoľuje v čase, ako pôstu, tak aj adventu.
Spomínajú sa tu ešte farby, ako zelená, červená atď.
Z čias Konštantína zachovala sa nám pamiatka, že tento, akože prvý kresťanský cisár, keď sa konečne rozhodol prijať aj „krst svätý“, biskupovi jeruzalemskému, Makariusovi dal vyhotoviť rúcho, ktoré bolo zošité zlatými nitkamy a pri konci IV. st. sa už zjavujú zápisi, že bolo „belšie od bielého“. Tá jeho belosť proste žiarila. Po tomto, zjavujú sa aj ďalšie spisi o bielom rúchu.
Kde je „pravda“? Ťažko odhaliť. Zahalená je do rúcha dejín, evolúcie cirkvi a cirkví a kým sa nenajde niekto, čo nám zaručene nepovie: „Takto to bolo - tu je pôvod zvyklosti“, musíme sa uspokojiť aj s tým, čo zatiaľ vieme, či nevieme.
.......píše Ján Kulík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára