Meno by sme najskôr preložili ako Víťazka, Víťaziaca, lebo už či vo svojej staršej, gréckej podobe, jej meno je tiež odvodené z pojmu pre víťazstvo, podmanenie, dobytie. Rímska podoba, Victoria je vlastne len latinský preklad jej mena.
Už dva týždne a to skoro každý deň aj niekoľkoraz, niekto si vyhľadáva informácie o Viktórii a predstavte si, v grécko – rímskom panteóne nám chýba. Nezaradili sme si ju do tej selekcie božstiev. Vlastne mnohé božstvá nám tam chýbajú. Spomíname len tie najdôležitejšie a Victoria / Nike je len vedľajšou, ale nie aj nevýznamnou.
Kto bola Viktória? O nej máme mnoho záznamov z pera starých rímskych autorov. Údajne bola dcérou obra Pallasa, alebo jedného z titánov a matka jej bola žeráva rieka Styx. (U Grékov to bola oceanídka Stynx.) Bola sestrou božstiev Sila a Smelosť a prisluhovala aj u samého boha Jupitera, alebo v Grécku, bolo nezamysliteľné, aby nebola v spoločnosti Zeusa.
Rimania vôbec netajili, že tu vlastne ide o grécku bohyňu Nike, ktorej kult bol už dávno rozšírený v samom Grécku a uctievalo sa ju hlavne v Aténach. Grécki kolonisti, čo sa osídlili na juhu súčasného Talianska, so sebou si priniesli aj Nike, takže neskorším Rimanom už nebola celkom cudzia.
Prvý chrám bohyne Victorie v Ríme, dal postaviť slávny generál, ale ešte slávnejší tyran, Sylla L. Cornelius a medzi ľud zaviedol aj festival na jej česť. Ako v Grécku, tak aj v Ríme, znázorňovalo sa ju ako okrídlené božstvo. Najčastejšie v ruke mala aj palmovú halúzku, veniec, alebo aj žezlo boha Hermesa, lebo ako „víťazka“, na zodpovednosti mala aj zvestovanie víťazstva armády, ktorá si ju privolala na pomoc. Neraz sa znášala už či nad vojnovým bojiskom, alebo areálom, kde sa konali rozličné športové závodenia, takže po čase ľud ju začal chápať aj, ako vyjednávateľku výsledkov zápasov, vojen, medzi jej ľudom a bohmi. Jej podobu často najdeme aj na mincách, komemoratívnych, ktoré sa razili na pamiatku nejakého vojnového, alebo športového víťazstva.
V Ríme mala ešte aj ďalšiu funkciu. Považovalo sa ju za patrónku rímskeho senátu a jej socha, ktorú dal postaviť cisár Augustus, ako pamiatku na boj pri Actiume, neskoršie, vo IV. st. n.l. bola aj príčinou vojny medzi kresťanstvom a pohanstvom.
Victoria, Nike, nebola neznáma ani starým Egypťanom. Tu ju poznali pod menom Naphte, a znázorňovalo sa ju v podobe orla, lebo tento dravý vták vyhrá každú bitku v ríši operencov.
* Aj súčasná svetová kompánia na výrobu športových rekvizít nie náhodou sa volá „Nike“.
** Rímske légie na svojich štandardoch mali orla, čo zase nebolo nejakým nezmyselným rozhodnutím vtedajších vodcov. Do boja sa išlo pod ochranou Viktorie. Neskoršie pánstvo, v stredoveku, tohoto orla si preberá do svojich erbov, takže aj mnohé dnešné štátne erby majú tam okrídlenú bohyňu Viktóriu. Mnohí o tejto symbolike nemajú ani tušenie a „vyhovárajú“ sa, že to „zdedili“ po Rimanoch a pod. lenže nevedia, prečo to tam mali tí Rimania. Aká je tam symbolika.
Dvojhlavého orla, znak východnej rímskej ríše, tiež jestvuje aj dnes a to v nemalom počte krajín. (Hlavne krajín, kde dominantným náboženstvom je „pravoslávie“.) Byzantia, Konštantinopol, ako „druhý Rím“, toho jednohlavého orla si adaptoval ku svojej skutočnosti. „Paralelné mesto Ríma“ a keďže s nástupom kresťanstva ríša sa aj ideologický „rozpolila“, dvojhlavý orol sa stal symbolom „pravoslávia“. (Názov sa vyvinul z faktu, že reformou kalendára všetky cirkevné sviatky „západu“ sa posunuli o dva týždne, kým Carihrad sa pridržiaval „juliánskeho“, „pravého“ kalendára.)
.............píše Ján Kulík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára