18 marca 2009

Bledé spomienky na rodákov.

 

Hádam ani nieto takej rodiny, ktorá nema niekoho v zahraničí. Pri rodinných posedeniach sa spomínalo na rodákov, čo sa v XVIII. st. pobrali na Dolnú zem, avšak XIX. st. prináša nám už aj vysťahovalectvo do Ameriky. Hrnuli sa tam naší a to nie len z „Horniakov“, ale aj z „Dolniakov“. Väčšina týchto ľudí, celkove asi 17 milionov prisťahovalcov z celého sveta, prešla bránou imigračného strediska na Ellis Islande. Hlavne v čase medzi 1892. a 1924. rokom. Od 1924. roku, úloha Ellis Islandu postupne sa redukuje a v 1943. roku, imigračné stredisko sa sťahuje rovno do New Yorku, avšak Ellis aj ďalej jestvuje, ako stredisko, záchytka pre cudzincov, čo čakali na deportovanie. Tak to bolo až do 1954. roku. V 1990. roku sa tu zriaďuje „Imigračné múzeum“ a pre nás má význam práve ich webová stránka. Zriadili si dáta všetkých prisťahovalcov čo prešli cez túto „zlatú bránu“ a verte mi, lista Slovákov je dlhá. Problém je len v tom, že dlhú dobu sme „nejestvovali“ a preto pri hľadaní musíme hádať, či ten náš rodák bol zapísaný ako Slovák, Úhor, Čechoslovák, Juhoslovan, Maďar atď. Problém robí aj to, kto ho na tú listinu zapísal. Či ten človek bol pôvodom napr. Ír, Angličan, Maďar, Slovan... lebo od toho v nemalej miere závisí , ako ho tam zaznačili, či ako mu „amerikanizovali“ priezvisko. Na ilustrovanie tu spomeniem, že nejeden Grék s priezviskom Papandopulos sa stal američanom s priezviskom Papson, alebo napr. Slovák Mrázik, sa stal Marzik. (Pravdivé prípady.) Keď si tam budete hľadať „svojho“, majte na zreteli, že tu, v priezvisku, budú odchylky.

Mám tu celú listu Slovákov, čo prešli cez Ellis Island. Pozastavím sa len pri dvoch. Petrovčanoch.

Lipták Pavel; Residence: Petrovec; Vek: 38; Narodený: 1865; Pricestoval: 14.4.1903.

Lomen Pavel; Res. Hungary, Petrovec; Vek: 19; Nar. 1886; pricestoval: 23.11. 1905.

O ich ďalšom osude nieto žiadnych dát, avšak v tom čase, všetci naší, hneď po vylodnení a pravda po procesovaní imigračným strediskom, sa rozpŕchli. Niekto šiel do baní v Pennsylvánii, niekto do bitúnkov v Chicagu, mnohí sa našli v Detroide, v Akrone... avšak všetci pristupovali ku tam už jestvujúcim cirkevným obciam a spolkom. V prípade, že ten váš rodák bol evanjelik, vyhľadávanie bude ľahšie. Máme tam dve synody. Slovenskú synodu Sion a Missourskú synodu (zospolčených viecej ev. „etnických“ synod), nuž stačí obrátiť sa na nich a týto, ak môžu, tak vám nejak pomôžu. O tom vašom rodákovi musíte však mať aj nejaké bližšie dáta, ako napr. kedy tam prišiel, kde asi žil, čo tam robil (zamestnanie), odkiaľ pochádzal, približné dátum narodenia a tak, rad radom. Nestačí udať len meno a priezvisko a oni, nech sa trápia.

„Veľké“ osobnosti ľahko najsť. Spomeniem Čermáka. Antona Jozefa Čermáka. Narodil sa 9. mája 1873. roku, v Kladne, Bohemia, Austro-Hungary, umrel 6. marca 1933. v Miami Florida. Kto bol tento Čermák?

Do Ameriky prišiel, či na Ellis Island „oslavoval“ svoje prvé narodeniny. Odtiaľ, rodina šla do Braidwood, Illinois, kde otec robil v tamojších uhľokopoch. Do uhľokopov sa dostal aj Anton, ale tu dlho nezotrval. Začal podnikať. „Na malô“. V 1890. roku prechádza do Chicaga a zapája sa do Demokratickej strany, kde v 1902. roku získava aj nejaké poslanecké miesto a v 1909. sa stáva aj výborníkom mesta.

V 1922. r. ho volia za predsedu v Cook okrese (county) a v 1928. r. sa stáva aj líderom Demokratov, čo ho posunulo aj na post starostu mesta (1931). Jeho zásluhou, štát Illinois sa priklonil ku strane F. D. Roosevelta (prezidenta- demokratu), čo vo voľbách v 1932. bolo kľúčnym a rozhodujúcim faktorom.

Ako to už tam (v Amerike) býva, ak sa pravici niekto nepáči, toho sa zabije. Spácha sa na neho atentát. Zabili Lincolna, Kenedyho, jeho brata, M. L. Kinga... Chystal sa atentát aj na Roosvelta. 15. feb. 1933. r. Roosvelt prišiel aj do Chicaga. V jeho „otvorenom“ aute bol aj Čermák. Atentátnik vystrelil, lenže namiesto Roosvelta, trafil Čermáka, ktorý sa mučil ešte tri týždne, až podľahol zraneniu.

Krásne historky o naších krajanoch pestria dejiny Ameriky. Mali sme tam predstaviteľov aj v čase získavania samostatnosti, medzi pioniermi „západu“ (bol aj film o usádzaní sa v štáte Wyoming, ich trampotách, ba aj menšej vojne s tamojšími „Beef barónmi“, kde sa v predvečer vojny spievala pesnička „Slovenské matičky...), boli sme aj medzi gangstermi Chicaga, ale boli sme aj medzi tamojšími „unionami“, robotníckymi hnutiami, organizovali štrajky a pravda, ako „červení“, boli sme aj deportovaní. Len v Petrovci sme mali až troch „červených“, čo ich odtiaľ vyhostili.

Zase spomeniem Petrovec. Akoby aj nie, keď v tom čase, táto slovenská osada na Dolnej zemi, spolu s Čabou, patrila medzi 10 najväčších slovenských miest v Uhorsku. Odtialto vyšiel aj Gustav Maršal – Petrovský, ktorý bol činný aj v americkom krajanskom hnutí (bol predsedom tamojšej Matice) a ako v krajanskom hnutí, tak aj v americkom živote, mnohí sa preslávili a sú na stránkach tamojších dejín. V školách sa o nich učia, alebo ich aspoň spomenú v patričnom okrese.

Boli sme na tú dobu nie len nejakou hybnou silou spoločnosti medzi prisťahovalcami, ale zapisovali sme sa aj do celkových dejín. Škoda, ale zatiaľ to nemame úplne preskúmané. O tom vieme, ale pýta sa nám aj odborné spracovanie materiálov. Viem, že svojho času (asi pred 30. rokmi) a zase petrovčan, pán Denďúr (aktívny pracovník v tamojšom slovenskom živote), MS daroval celú svoju knižnicu, všetky svoje historické zápisi, zápisnice zo zasadnutí... lenže zatiaľ do toho zatiaľ sotva niekto nakukol. Veď aj slovenské vysťahovalectvo je súčasťou nášho žitia. Nech nespomínam V. Mináča, že : dávali sme transfúziu iným... ale faktá hovoria. „Sme národom budovateľov. Stavali sme Pešť....stavali sme New York...“.

Akí sme boli v čase príchodu do Ameriky? Krásne to zachytil jeden úradník na Ellis Island. Nebol profesionál (fotograf), len amatér, úradník v tamojšej birokracii, pán Augustus Frederick Sherman. Aj on „procesoval“ nádejných Amerikánov. Pred neho prichádzali ľudia, ktorých predbežná selekcia eliminovala, či boli na liste nie celkom žiadúcich. Urobil asi 200 fotiek. Dnes historických. Vydali ich aj knižne, pod titulkou: Augustus Frederick Sherman: Ellis Island Portraits 1905 – 1920. Cena jedného exempláru je 25 U$. Celkove má 160 strán a 115 fotiek. Predáva sa v obchode múzea.

Práve v tomto čase je aj výstava jeho fotiek. Trvá do 26. apríla. V tamojšom „National Heritage Museum“, 33 Marrett Road, Lexington, MA, kde je vystavených vyše 280 najlepších. Vstup je voľný.

Ako sa dostať na webovú stránku?

http://www.monh.org/Default.aspx?tabid=492

http://ellisisland.jewishgen.org/databases/EIDB/engine/gold.php?uid=12353606548881235360742603&referrer=httpwww.jewishgen.org...

Ďalšia možnosť: Použite Gooogle a udajte Ellis Island. Po tomto sledujte inštrukcie a dostanete sa ku žiadaným dátam.

clip_image002

Slovenka s deťmi.

clip_image003

Rusínka z Galície (Halič), Rakúsko-Uhorsko.

clip_image004

Tri Slovenky.

(New York Public Library, Astor, Lenox and Tilden Foundation. // Autor fotiek: Augustus Francis Sherman.)

Tieto tri fotky sú len ukážkou. Celá kolekcia je obsiahla. Najdete tam počet fotiek, kde sú celé rodiny, všetci vo svojich národných krojoch. Sú tam pastieri z Rumunska, ruskí vegetariáni, anarchisti, cirkusanti z Nemecka, grécki pravoslávni kňazi, ruskí kozáci, maďarskí pastieri (v tých ťažkých bundách) atď. atď.

..............................píše J.Kulík

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com