18 marca 2009

Kvetná nedeľa.

Rovno týždeň skorej Veľkonočnej nedele, v kresťanskom kalendári máme aj „Kvetnú nedeľu“, ktorá je vlastne šiestou pôstnou nedeľou. V reči má aj paralený termín, „Palmová“, kde východiskom je lat. Palmarun = Palmová nedeľa. Práve tento lat. termín sa adaptoval hádam všade, lebo s „Kvetnou nedeľou“ som sa zatiaľ nikde nestretol. Tu myslím na neslovanské jazyky. Možno niekde aj jestvuje, ale nemajú ju ani všetci Slovania. Spomeniem tu len Srbov. U nich sú to „Vrbice“. Podľa prútov vŕby, ktoré vtedy nosia do chrámov.

Kvetná nedeľa, či nosenie prútov, ratolestí atď. aby ich „posvätil“ kňaz, nie len u nás, ale vôbec v kultúrach Európanov má hodne hlbšie korene, ako je kresťanstvo. Siaha hlboko do pohanstva. Stromy, či rastliny vôbec, v zašlých storočiach, tisícročiach, boli považované za sprostredkovateľov medzi dušami zomretých a živých, ba považovalo sa ich aj za sídla duší. Jarné obdobie bolo zvlášť viditelné. Všetko pučalo, budilo sa, nuž v pojímaní ľudu, „budili“ sa aj duše zosnulých. Viditeľné to bolo hlavne pri vŕbe (maňúšky, bahniatká...). Verilo sa, že keď na hrob položia vŕbové prúty, maňúšky, tým zosnulým obľahčia „návrat“ a týto im zase na nejaký spôsob aj pomôžu v každodennom boji o živobytie.

Svojho času, aj na Slovensko bolo zvykom, do chrámov, teraz už kresťanských, nosiť prúty vŕby, aby ich kňaz „posvätil“. „Posvätené“ si nosili domov a už im len našli miesto, kam ich uložia. Pod obraz, pod hradu na povale... a tieto „posvätené“ prúty teraz mali za úlohu, ochraňovať dom, domácnosť od najrozličnejších „zlých“ síl.

Kvetnou nedeľou, ako kresťania, pripomíname si vjazd Ježiša do Jeruzalema. (Matúš 21 : 1 – 9 „Keď sa priblížil k Jeruzalemu.... A veľký zástup rozprestieral rúcha na cestu, iní sekali ratolesti zo stromov a stlali mu cestu... Hosana Synovi Dávidovmu! Hosana na výsostiach!“)

V prvých storočiach, prví kresťania si na toto vôbec nespomínali. Nejaký prvý zápis nám pocháddza len z konca IV. st. kde v „Peregrinatio Etheriae“ je zaznamenané, že na tento deň, ale len v Jeruzaleme boli aj zvláštne slávnosti, kým prvý záznam o Kvetnej nedeli v oblasti západnej Európy pochádza len z VIII. st. Nejaká jarná „kvetná nedeľa“ tu jestvovala aj skorej, ale spájala sa s pohanstvom. Cirkev ostre bojovala proti tomuto zvyku, ale nešlo ho vykoreniť. Nič, aj tento zvyk sa „okrstil“ a dostali sme kresťanskú „Kvetnú“, či „Palmovú“ nedeľu, i keď Matúš spomína len „ratolesti zo stromov“. Podobne to najdeme aj u Marka 11: 1 – 11, kým Ján 12 : 12 - 14 už hovorí: ... nabral palmových ratolestí a vyšiel mu naproti, volajúc: Hosana!...“

Keď cirkev uvážila, čo spomínajú apoštoli a čo sa v tie jarné dni sa robí medzi ľudom, aj tento pohanský zvyk dostal „požehnanie“ a stal sa súčasťou kresťanského života. Postupne sa vyvinul aj pomerne komplikovaný ceremoniál, počas ktorého sa „žehnali“ palmové konáriky, z čoho máme Palmarum, ale v čase 1955 – 1969 sa to „zjednodušuje“. Stredobodom sviatku už nie je toľko žehnanie palmových konárikov, ale rozpamätávanie sa na Ježišove utrpenia a Jeho smrť.. zmŕtvych vstanie.

Východné krídlo to má trochu inak. Na Kvetnú, Palmovú nedeľu, Vrbice... robia sa procesie, počas ktorých sám kňaz nosí ikonu, kde je znázornená patričná udalosť zo života Ježiša.

Anglikáni, niekde v XIX. st. čiastočne „ožili“ staré cirkevné zvyky, ceremoniálie, avšak ostatné protestantské cirkvi Kvetnú nedeľu si pripomínajú bez akýchkoľvek zvláštnych pohansko - kresťanských ceremónií.

...............píše Ján Kulík

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com