09 marca 2009

Kresťanský cirkevný kalendár II.

Zelený štvrtok.

Kresťanský kalendár za týchto 2000 rokov, tiež prešiel svojou evolučnou cestou.Základ mu je v  judaizme, ako napr. že týždeň má 7 dní (planetárny sedemdňový týždeň astrológov) , avšak židovský kalendár, ako prvý deň týždňa berie nedeľu , kým kresťanský týždeň sa začína pondelkom. Nedeľa je dňom Pána.(Mat 28:1- 7; Luk. 24 : 1;Ján 20 : 1... Sk 20 : 7 atď. atď. ) Konečne, medzi Slovanmi, aj pomenovania dní týždňa majú toto kresťanské úzadie. Pracovať sa začína v deň po nedeli, v pondelok, utorok je druhým dňom, streda je stredným, štvrtok je štvrtým, piatok je piaty deň pracovného týždňa, avšak medzi Romanmi a Germanmi pomenovania dní týždňa sú ešte stále „pohanské“. Napr. spomenieme len a zase napr. ang. Thursday = štvrtok, čo znamená deň zasvätený ich bohu hromobijcovi. Piatok = Friday, deň zasvätený bohyni Frigg,, žene boha Odin. Saturday = sobota (kde aj oxfordov et. slovník hovorí, že je to 7. deň týždňa), zasvätený je bohu Saturnosovi a Sunday = nedeľa, zasvätená je bohu slnka. Práve s týmto bohom a jeho sviatkom, prví kresťania mali poriadne opletačky. Jeho sviatok, jeho „narodeniny“, boli obľúbeným festivalom Rimanov. Kedy sa oslavovali? Tak v čase zimného slnovratu a preto aj my máme oslavy „narodenia“ Ježiša na 25. decembra, i keď sa Ježiš nenarodil na toto dátum. Dátum jeho narodenia a to nie len deň, ale ani mesiac, ba ani rok, nepoznáme. Vieme však, kedy bol ukrižovaný a kedy „vstal z mŕtvych“. Toto sa stalo v dňoch židovského sviatku, na spamätanie sa úteku z Egypta a až 40 ročné potulovanie sa. Áno trvalo im 40 rokov, kým prišli do „zasľúbenej zeme“. Dnešní Židia hovoria, že tí ich vodcovia sa v ničom nevyznali. Vždy sa otáčali, kľučkovali opačne, takže dnešný Izrael ma len pomarančovú šťavu, kým Arabi dostali ropu.

Ako sa kresťanstvo vzmáhalo, rástlo, pribúdalo tam stále viacej nežidov, nuž postupne dochádza aj ku diferencovaniu kalendárnych sviatkov, opustenie od „sabathu“ (svätenia soboty) a tu najdeme Mk 2 : 27 - 28 : „... Sobota bola ustanovená pre človeka a nie človek pre sobotu; preto Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“

Keďže Ježiš bol ukrižovaný a aj vstal z mŕtvych v čase židovského sviatku „pascha“, kresťania si začali na túto udalosť spomínať, oslavovať hneď v prvú nedeľu po „paschi“. (Viď paschu M 23 : 5-8.) Postupom času už legalizovaná kresťanská cirkev začala robiť aj ďalšie zásahy, ako advent, pôst a pod. všetko v snahe nejakej prípravy pre slávnosti, oslavy. S príchodom protestanizmu nastali ďalšie úpravy.

V prvých storočiach kresťanstva, na „Zelený štvrtok“ sa konali slávnosti spovedania sa a to, ako radových občanov, tak aj kňazov, biskupov atď. Počas zvláštnej omše, biskup posvätil aj „svätý“ olej, ktorým sa na Veľkú noc krstilo nových konvertov. V súčasnej rimokatolíckej cirkvi, od roku 1956. platia už trochu pozmenené poriadky, avšak to umývanie nôh a posvätenie oleja zostalo aj ďalej a to aj medzi pravoslávnymi kresťanmi.

V krajinách hovoriacich po anglícky, „Zelený štvrtok“ sa nazýva „Maundy“, alebo aj „Holy“ Thursday. Preto tu jestvuje názov „Maundy“, lebo na ten deň sa v katolíckych chrámoch spievalo: „Mandatum novum do vobis...“ ( „Nové prikázanie vám dávam...“ Ján 13 : 34), avšak vo väčšine kresťanských krajín, tento deň sa nazýva „zeleným“, lebo vo včasnom kresťanstve bolo zvykom kajúcim sa osobám dávať zelenú halúzku, ako symbol úspešného zakončenia kajania sa. Niekde je zvykom tento deň volať aj „Čistý štvrtok“, čo sa vzťahuje na zvyk ceremoniálneho umývania, čistenia chrámového oltára.

Tento zvyk umývania už či cirkevných oltárov, alebo aj seba samého, ba aj dobytok prenikol hlboko do tradície aj nášho ľudu. Akoby aj nie, keď na vonok tu ide o kresťanský zvyk, avšak korene zvyku umývania seba a všetkého sú hodne hlbšie. Siahajú hlboko do predkresťanskej doby. Veď prišla jar. Končí sa obdobie chorôb (podľa čoho svoje pomenovanie dostal aj február, mesiac horúčky) a nastávajú zdravšie, krajšie dni. Voda zmyje každú chorobu. V každom kraji Slovenska, v každej dedine mali aj nejaký svoj odtienok ceremoniálneho umývania, kúpania a neraz sa vodou aj chránilo pred vplyvom demónov, stríg a podobných nečistých síl, čo už s kresťanstvom má veľmi málo spoločného. Ľuďom nestačila len vrúcna modlitba ku Pánovi. Potrebné bolo zabezpečiť sa aj z inej strany, lebo nikdy nevieš... Ku Veľkej noci patrí aj náš zvyk oblievačiek a šibačiek. Aj toto má svoje hlboké predkresťanské korene. Kresťanská cirkev, po márnom boji, radšej ich pritúlila, „okrstila“, dala svoje požehnanie a všetci boli spokojní.

................pripravil Ján Kulík

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com