Slovenské gymnázium v Petrovci

 

 

 

 

Slávnosť kladenia základného kameňa budovy Slovenského gymnázia v Pe­trovci. Slávnosť bola 5. VI. 1922 roku.

Ako určili lokáciu

Slovenského gymnázia v Petrovci

Budova bývalej štát­nej školy v Petrovci, v ktorej v jeseň 1919 začalo s prácou reálne gymnázium, bola primalá, aby v nej mohla pre­biehať výučba viactried­nej školy. Len čo zača­la táto škola pôsobiť, po­čítalo sa s tým, že jej umiestnenie v tejto bu­dove je len dočasné rie­šenie, že bude potrebná väčšia budova. A tak sa už v prvom školskom roku 1919/20 plánovalo vystavať novú, potre­bám školy zodpovedajú­cu budovu. Naskytla sa otázka lokácie (kde po­staviť túto školu). Bolo potrebné primerané miesto, rozsiahlejšie a podľa možností v strede osady. A tu akoby sa samy núkali »Staré hro­by«. Kuratórium sloven­ského reálneho gymná­zia sa preto obrátilo s prosbou, aby zborový petrovský evanjelický cirkevný konvent odhlasoval, že dovolí na tomto pozem­ku stavať gymnázium. Túto vec mohol riešiť a riešil ju aj celocirkevný konvent. Konvent bol zvolaný' na deň 25. I. 1920. O vážnosti a naliehavosti tejto veci svedčí už aj tá skutočnosť, že zvolali mimoriadny všeobecný konvent a to 3 týždne po riadnom v­ýročnom konvente. Konventu predsedal Samuel Štarke, farár a Ján Chorvát, cirkevný dozorca. Boli tu prítom­ní všetci presbyteri zvolení na predošlom kon­vente, ako aj početní členovia (údovia) zboru.

Duchovný predseda už pri otváraní konventu upozornil prítomných na vážnosť predmetov kan­ventu. Prosí preto, aby »každý na konvente prí­tomný vážne a dôstojne sa choval, a svoju mien­ku určite s odôvodne­ním prednášal«.

Prvým bodom a iste aj hlavným z navrhnutých 8 bodov konventu bolo pojednávanie o spome­nutej žiadosti. Žiadosť predniesol S. Štarke, fa­rár, ktorý bol súčasne aj predsedom kuratória. Ako predseda kuratória podporil túto žiadosť a to - ako zapisovateľ po­značil - "predovšetkým z toho dôvodu, že spo­menutý pozemok svojou polohou a rozsiahlosťou najlepšie zodpovedá bu­dove, "o ktorej chceme, aby bola nielen majet­kom a chlúbou všetkých nás Slovákov, ale aby bola pomerne v stredisku našej obce“. Na druhej strane však ako farár tohto zboru musel brať do ohľadu tú sku­točnosť, že išlo a voľa­kedajší cintorín. Aká to bude ozvena u veriacich, či nebudú urazené ich city? Preto' v ďalšej svo­jej reči - ako zapisova­teľ uvádza - povedal: „Spomenutý pozemok skrýva v sebe kosti na­šich otcov a matiek, ktoré sotva dospeli k úpl­nému porušeniu. Pilne treba povážiť tú otázku, či by stavanie gymnázia na tom mieste neurážala city pozostaIých.“

Ako vidieť zo zápisni­ce, v tejto veci sa vyvinula živšia debata. Okrem už uvedeného návrhu na lokáciu gymnázia padli tu ešte dva návrhy. Jeden návrh totiž podal Tomáš Kováč, vtedajší richtár obce. Spomenutý odporúčal pozemok zvaný Staré jarnočisko. Svoj návrh odôvodnil tým, že ten po­zemok "svojou priestrannosťou a polohou pri premávkovej ceste sa ku stavbe gymnázia akoby sám odporúčal.“ Ten druhý návrh predniesol konventuál Ondrej Sni­da. Odvolávajúc sa na mienku miestneho stavi­teľa Michala Plavca, spomenutý odporúča postaviť túto budovu nad Begejom a to na pries­tore medzi štátnou školou a domom Michala Labátha.

Proti týmto dvom ná­vrhom zaujal stanovisko Július Kubány. Podľa neho návrh Ondreja Sni­du neobstojí už aj z to­ho dôvodu, že toto mies­to je jedno z najnižších miest v našej obci, nuž »stavba na ňom by bola obtiažna, nákladná a ne­zdravá«. Návrh p. rich­tára Kováča je podľa neho zase neprijateľný preto, »lebo gymnázium má stáť na mieste, ktoré je dľa možnosti z kaž­dej strany jednako prí­stupné«. K veci preho­voril i Pavel Mandáč, člen kuratória a priateľ Štarkeho. On iste pod vplyvom spomenutého berie vec z hľadiska ná­rodno-citového a zasa­dzuje sa za Staré hro­by. Povedal doslovne tieto veľmi závažné slo­vá: »Budova národnej slovenskej osvety nemô­že urážať miesta odpo­činku tých, ktorí v pá­de potreby na živom tele by boli hotoví budovu túto držať.« Mienky teda boli rozdielne. Vec dali na hlasovanie. Pri hla­sovaní návrh O. Snidu nevzali do úvahy. Hla­sovalo sa teda len a dvoch návrhoch: a) o návrhu kuratória - po­staviť tento' kultúrny stánok na Starom jarmo­čisku alebo b) na Starých hroboch. Výsledok hlaso­vania bal ten, že kon­vent veľkou väčšinou odhlasoval, že sa gymnázium vystavia na po­zemku Staré hroby.

A však popri evanjelic­kých Starých hroboch tunajšia izraelská náboženská obec vlastnila kúsok (155 štv. siah) starého cintorína. Kura­tórium sa preto obrátilo (1. Xl. 1921) s prosbou na majiteľa, aby sledo­val príklad miestnej e­vanj. cirkvi a daroval tento kúsok gymnaziál­nemu pozemku. V žia­dosti sa hovori, že tento kúsok pozemku so svojou polohou skutočne sa žiada ku pozemku gym­naziálnemu a „skrze jeho darovania odpadne zo strany cirkvi Vašej jeho ohrádzanie“.

Ešte toho istého dňa, keď prosba bola doru­čená, bolo zvolané g­enerálne zhromaždenie izr. náb. obce, ktoré žia­dosti kuratória vyhovelo, ale s jednou výhradou. Kuratórium má dať pí­somný záväzok, že na tom pozemku nesmú byť kopané základy, poťaž­ne, že tento kúsok pozemku bude na také cie­le použitý, kde sa nebu­de musieť kopať, lebo ako je spomenuté, ich zákony zakazujú vykopávať telesné pozostatky. (Prípis izr. náb. obce zo dňa 3. Xl. 1921.) V da­rovanej zmluve, ktorá bola podpísaná (13. III. 1922) zo strany spomenutej cirkvi ako aj zo strany predstaviteľov kuratória v 4. bode bola v tom zmysle vnesená klauzu­la, že sa na tomto darovanom území »ne­smie hlbšie kopať ako tridsať centimetrov," ale ba že sa »na ňom ne­smie postaviť nijaká bu­dova«.

Takto otázka lokácie gymnázia bola vyrieše­ná. Už 5. VI. 1922 mohli byť slávnostne položené základy tejto budovy s tým želaním a snahou, aby táto stredná škola čím skôr pracovala vo vlastnej budove.

....ev.farar Pavel Škantík

(Článok napísaný pri príležitosti 50. výročia založenia Slovenského gymnázia v Petrovci. Prebrané z Ľudového kalendára na rok 1969)