04 marca 2009

Kulík,Ján: Etymologický slovník na C

C

Písmeno C , ako ho nachádzame v eg. hieroglyfoch, pôvodne asi predstavovalo zakrívenú palicu, nejaký nevracajúci sa bumerang, ktorý ľudia hádzali za zverinou, v snahe podkríviť ju. Túto, v podobe trojuholníka zakrívenú palicu nachádzame aj v písme Semítov z obdobia asi 1500 rokov p.n.l. avšak už okolo roku 1000 p.n.l. ako v Byblose, tak aj v ďalších strediskách kultúry Feníčanov a Kanáncov, táto palica / znak, začína nadobúdať lineárnu podobu a názov Gimel / Gami, čo proste znamená druh palice na hádzanie za zverou. Gréci si prevzali aj tento znak a premenovali si ho na Gamma a keď začali písať z ľava na pravo, k vôli šikovnosti, aj znak si otočili o celých 180 stupňov, avšak jeho hlásková hodnota ešte vždy bola G.

S prechodom znaku medzi Rimanov, dochádza ku jeho ďalším zmenám. Najprv sa ho zaokrúhlilo a začalo používať na označenie hlások G a K. Jeho ďalšia evolúcia v Ríme, pôvodná Gamma, ale už v podobe C sa posúva na označenie hlások K a C a už len priložením vodorovnej čiaročky na dolnú nožičku C, vzniká nové G. Z Rímu, z latiny, oba znaky, C a G prechádzajú aj medzi ďalšie európske jazyky, aj ku nám, ale ešte vždy je tu roztrieštenosť. Kým u Slovanov je ich hlásková hodnota jasne vyhranená, zatiaľ napr. v ang. C môže predstavovať hlásky K a S , kým G môže byť G, ale aj Dž. Podobný prípad je aj v románskych jazykoch. Aj tu G môže mať funkciu hlásky G, ale aj Ž, Ď, H atď.

C = 100 v rímskom počítaní. Je skratkou pre lat. centum = sto.

C = Medzinárodný znak na označenie teplomernej stupnice Celziovej. Viď Celzius.

C = hud. prvý tón diatonickej základnej stupnice; príslušná nota, klaves na hud. nástroji.

CD = medzinárodná skratka Corps diplomatique.

CD = compact disc.

CD - ROM = kompaktný disk používaný na čítanie uskladneného digitálneho textu.

cc, cca = circa, cirka = medzinárodný znak na označenie "okolo, asi, zhruba".

Cagan

Odrastený chlapec, chlapčisko, mládenec. V slovenčine máme mnohé podoby tohoto slova, ako cabaj, cagoň, capaj, cogan, cogáň, coháň, corgoň a pod. Čes. cahún, cahoň, cangáľ, cabak a pod. Poľ. caban = r/v. Slovo krajne nepriehľadné, silne emocionálne a opovrživé, hanebné.

Možný súvis so sans. kor. cug = zobať, ďobať, odkiaľ vychádza cuganu = zobať, ďobať zobákom, hindu cugna = zobať, ďobať, pichať, chovať (vták svoje mláďa) a podobne je to v rade jazykov subkontinentu. Skoro výlučne sa vzťahuje na proces, ako vtáky chovajú svoje mláďatá. S prihliadnutím na slovenskú podobu cagan, skorej som mienky, že tu sa jedná o už prenesený pejoratívny význam zo slovenského cogľa = mladé vtáča v hniezde, ktoré ešte chovajú rodičia. Vtáča je cogľaťom zatiaľ, kým na zobáku má žlto - červené kútiky, kým nevyletí z hniezda a nežije samostatne.

Viď Cogľa.

Cajg

Nár. aj cajch. Druh bavlnenej látky. Čes. cajk. Prevzaté z nem. Zeug = materiál, látka, plátno, náčinia a pod.

Caka

Vo Voj. v študentskom slengu nejaká chutná nedobizeň, nevinný "husársky skok", šibalstvo. Najskôr bude prevzaté zo srbh. študentského slengu, avšak pôvod mu je v ie. slovnej zásobe. V sans. sú dve slová caks (1) = vypadať, zdať sa a caks (2) = chuť, chutiť, ochutnávať, vychutnávať. Stoja vedľa seba a v odvodených slovách sa občas prelínajú.

Cakna

Zúbkovaná stuha na okraji sukní. Využívala sa najmä v čase, kým ženy na Dolnej zemi chodievali v krojoch, ako v každodennom obleku. Z nem. Zacke(n) = zúbok krajky.

Cap

Samec kozy, kozel. Toto nejasné slovo sa vyskytuje v rade jazykov, ako v čes.(dial. na Morave), v slovín. srbh. poľ. ukr. rus. maď. alb. rum. a i v tal. (nár.) tsappo, dalmat. (rom.) tsap, peržský čapiš = jednoročný "kozel", capík, v krym.-gót. stap = koza.

Väčšina jazykovedcov sa zhoduje, že východiskom tohoto slova bude najskôr citoslovce (interjekcia) volania na "kozla".

Charles Rockwell Lanmann, v Sanskrit Reader vysvetľuje sans. slovo chága = koza (všeobecne) a pripisuje mu ie. kor. * skaga, odkiaľ odvádza germanské skepo-, na rozdiel od *skeqo-, nem. Schaf , ang. sheep = ovca. M. Monier - Williams pod sans. čhága, čhaga = skákať, krívať, cap, koza, širšie i ovca, uvádza paralelu v gr. skázo / óęÜćů = stať, stopovať, krívať. Ak uvážime túto alternatívu, tu máme v príbuznosti slovanské slová s významom skok, tanec a pod. Bližšie viď Skok.

*Za uváženie možno stojí i dôkladnejšie sa pobaviť, preštudovať sans. slovo carpa = rovné, rozšírené a jeho deriváty v jednotlivých jazykoch: Lahnda cappa = mať rohy obrátené smerom von, hore, v bengali jazyku cap = stvrdnutá hruda, hlupák, trkvas (sprostý, ako cap?), capa = prikrývka, a capp- = tlačiť, tiskať a deriváty : pandžuby cappan = skryť, skrýša, bengali capa = tiskaj, tlač, vyskoč na.., prikry, jazyk orya capiba = potonúť do niečoho a pod. Všade, vo všetkých jazykoch slovo sa vzťahuje, či s ním sa vystihuje tlačenie, tiskanie, búchanie, prikrytie. R.L. Turner si o týchto slovách myslí, že nebudú Indoárijského pôvodu, ale nepodáva odkiaľ sú. Keby sa niečo podobného vyskytovalo v okolitých jazykoch ne-Indoárijských, určite by sa na to odvolával. Takto môžeme predpokladať, že sa sanskrit s týmto slovom buď stretol na ceste do Indie, alebo s ním vycestoval z pravlasti. Keďže aj tunajší lingvisti mu dávajú charakter slova Balkánu, pastierkej kultúry oblasti Karpat a pod. môžeme predpokladať, že je to najskôr slovo z praeurópskej slovnej zásoby. ( Viď Turner " A Comparative Dictionary of Indo-Aryan Languages, Vol.I. str. 253 a 254.)

Capalov

Na Dolnej zemi jarmočná sladkosť, ktorú cukrári sekáčom odsekávali z bloku. Bola to "vykysnutá", bublinková zmes. (Paralelný sloven. názov ???) Názov vychádza z toho, že do pripravenej cukrovej zmesy, cukrár pridal sodu bikarbónu a táto podnietila kysnutie zmesy, ktorá ak sa nevložila do pripravenej formy, tak sa rozliala, rozšírila, rozcapotala. Viď Cápať.

Cápať

Udierať, biť, búchať, trepať. Vyskytuje sa vo všetkých slovan. jaz. (okrem srbh.)

V tých jazykoch, kde slovo znamená udierať rukou, s určitosťou môžeme povedať, že v príbuznosti má sans. capeta = udrieť, "fľasnúť" s otvorenou rukou, dlaňou, capiť zaucho, avšak v rade slovan. jazykov cápať môže znamenať aj biť nohami, tlieskať nohami, čiže byť čaptavý, v slov. exp. capalovať = pri kráčaní dávať veľké kroky a nápadne udierať nohami.

V hindu ćapat = capiť dlaňou. Srbh. šamar , šamarati = zaucho, cápať i keď stojí blízko ku cápať, ba zdieľa i rovnaký základný koreň (Turner), predsa vychádza z odvodenej podoby (ako aj čaptavý), s významom rovné, rovná dlaň. V assaméskom jaz. sapar, bengálskom capar a sans. capata = capiť, ale s rozdieľom, že tu už ide o cápanie rovné, nízke, po zemi, a to už nie len s otvorenou dlaňou, ale i rovnými podošvami, nohami. Peržský chap(p)at = capiť dlaňou po tváry

V Slovenčine, exp. rozcapotaný, v dial. znamená i rozšírený, napr. rozcapotaný chlap je muž, hlavne pekne vyvinutý, svalnatý, rozvitý, mládenec širokých pliec, kým rozcapotaná žena je už staršia pani s výraznými oblinamy, tlstejšej postavy, tučnuškavá. Táto podoba cápania, v sans. je zahrnutá pod cipitá = rozšírené, "rozvalené" a východiskom mu je tiež capeta.

Ruský, ukr. a čes. et. slovník o tomto slove sa zmieňujú len ako o pôvodne zvukomalebnom a podávajú sa príbuzné slová v lit. lot. a nem. jazyku.

Odtialto máme capkať, pocapkávať, rozcapiť, capalovať, capalov a pod. V tesnej príbuznosti má slová ako tepať, ťapuškať, čaptavý .

Capriccio(so)

Hud. Voľná (menšia) hud. skladba s rozmarným námetom. Viď Kapric.

Cár

Prevzaté z ruštiny. Vyskytuje sa aj u iných Slovanov. Je to skrátená forma slova cisár. Viď Cisár.

Odtialto máme cárstvo, cárevič, cáriť, cárica, cárovať, cárovná, cárizmus, cárofil a pod.

Cárach

Nár. ráždie, chrastie, exp. staré bezcenné veci, haraburdie. Porovnaj sans. cara, odtiaľ sinhalesky čar = zelená ešte rastúca tráva, alebo nakosené seno, lahnda cari = nasekané halúzky s listami zo stromu, ktoré sa využívajú na chov dobytka a cárcara = kučeravé strapaté vlasy (kor. car = pohyb-ovať).

Cárať

Pohybovať, motať sa, vliecť sa, navlačovať a pod. Čes. cárati = vliecť, šmýkať, utekať. Porovnaj sans. car = pohyb, pohybovať, cára = pohyb, cárana = motať sa okolo, pásť sa, cárati = pohybuje sa, pasie sa, chodí, kráča a pod.

Carihrad

Starý slovanský názov hlavného mesta Byzantie, Konštantinopola, súčasného Istambulu v Turecku. Prevzaté je z cirkevnoslovanského Öüńŕđüăđŕäú, ktoré je prekladom z gr. Âáóéëßň Đüëéň, Âáóéëĺýďőóá Đüëéň.

Cárok

Ľud. Ohradené miesto v stajni, chlieve, ale v gazdovských domoch na Dolnej zemi znamená aj v hospodárskych stavbách vyhradené miesto na ako uskladnenie, tak aj prípravu potravín pre dobytok, hlavne kone. Podľa V. Macheka toto slovo patrí do slovnej zásoby pastierskej kultúry karpatskej oblasti. Čes. (moravský) cárek = priehrada v chlieve (pre telce), v dome pre kuriatká, v sloven. oddelenie pre sečku, paholka, poľ. carek, ukr. carok = r/v.

V sans. cara = pásť, pastva, strava pre dobytok. Odtialto, v rade jazykov odvodených zo sans. cara, caro vždy znamená pastvu, stravu pre dobytok, stravu / návnadu pre ryby, ako aj všeobecne stravu, jedlo.

Causeria

Výsl. kozéria. Krátka vtipná črta, besednica. Z fr. causer = rozprávať, hovoriť. Základ lat. causari = prihovárať, prihovoriť sa, príhovor, prosba, obhajova.

Cecok

Vývod mliečnej žlazy u zvierat, ženský prsník, bradavka. O tomto slove sa Machek zmieňuje, že je vlastné, domáce, slovanské a netreba ho považovať za import z nemčiny. Podoby slova sú zastúpené v každom slovan. jazyku, ako aj v tal. zizza, gr. ôéôčüň / titthós = prsná bradavka, nem. Zitze, ang. tit atď. Sans. cuccu, cuci = ženský prsník, bradavka, odtialto vychádza rad podôb zastúpených v jazykoch Indie, ako aj európske cig. čučí, v Anglícku cig. tuči = ženský prsník, bradavka. Všetci jazykovedci sa zhodujú, že toto slovo je vyložene zvukomalebného pôvodu.

Odtialto máme cicať, cicadlo, cicavec, cuclík, cumlík, sať, nasávať, cícerkať, cícerkom, cícerok, cickať, cicok, cíček a rad podobných.

Céder

Druh ihličnatého stromu. Všeslovanské a medzinárodné. V slovanských jazykoch máme podoby céder, ale aj kedar (srbh. a starslov). Lat. cedrus, odkiaľ vychádzajú podoby so začiatočným c a gr. ęÝäńďň, odkiaľ sú podoby so začiatočným k. Lit. kadagis = borievka, borovka.

Cédilla

Malý háčik, chvostik pod písmenom hlavne v románskych jazykoch (od nich prevzaté i širšie, napr. v tur. slúži ako mäkčeň). Pôvod v šp. cedilla, súčasne zedilla, ktoré v podstati reprezentuje deminutív zo zeda (u nás zet), čiže hlásku Z, ktorá aj dnes v rozličných písmach nahrádza mäkčeň. (Ox.et.slov.)

Cediť

Zbavovať tekutinu tuhých látok a nečistôt prelievaním cez priliehavé filtre. Všeslovanské. Rus. cedíť, ukr. cydíti, čes. cediti, poľ. cedzić, hl. cydźić, dl. cejziś, srbh. cediti, cijediti, slovín. cediti, bul. cedjá, cirk.slov. cediti, praslov. cědjú, cěditi, starslov. cěždjú, cěditi. Všetky podoby sa odvádzajú z kor. *koid-, ktorý je zastúpený v slove čistý. V príbuznosti má lit. skaidrus = jasný (počasie), skíedžiu, skíesti = riediť (mlieko s vodou), oddeľovať, lot. skaidris = jasný, priehľadný, čistý, nem. scheiden = oddeľovať, gr. ó÷ßćů = oddeliť, rozdeliť, separovať, sans. chidati = rezať, trhať, rozrezávať, oddeľovať (srbh. kidati), chinátti = rezať, krájať, odrezávať.

Cedrát

V slovenčine má význam a/ druh citronovníka, b/ v cukre zavarená kôra plodov citronovníka, citronát. V ang. je podoba cider = alkoholický nápoj pripravený fermentáciou jabĺk. St.fr. sidre, skorej cisdre, súč. cidre, ktoré svoj pôvod má v cirk.lat. sicera, adaptácia cirk. gr. sikéra, ktoré vychádza z heb. šekhar = alkoholický nápoj. Kor. šakhar = nadmieru piť.

Ceduľa

List popísaného papiera, písomný oznam, vyhláška, listina a pod. Zastúpené je v čes. cedule, poľ. cedula, odkiaľ si to prebrala ruština a ukr. hl. cedla, srbh. cedulja. Východiskom je str. lat. scedula = malý list papiera, ktoré je dem. zo sceda / scheda = list papírusa. Tal. cedola, benátska tal. tsetola, ang. schedule, st.fr. cédule. Všetko z gr. óęßäç = vytrhnuté, "výtržok", óęßćá = rozštiepený kus dreva.

Céger

Slovník slov. jazyka toto slovo udáva, ako ľud. "druh ručnej tašky" s poznámkou, že ho použila aj Vansová. Vo Vojvodine sa skorej považuje, ako za slovo prevzaté zo srbh. jazyka a význam mu je: z prútia upletený košík, kotarec. Slovo je zastúpené aj v sans. cangeri = koš, košík, v prakrite cangeri = r/v a v rade odvodených jazykov. Všade má význam koš, košík. R.L. Turner aj toto zaraďuje do skupiny ne-Indoárijských slov.

Cech (1)

Stavovská organizácia remeselníkov v stredoveku, určitý spôsob organizácie výroby. Čes. rus. ukr. poľ. atď. cech. Všetko zo str.h.n. zeche = r/v.

Cech (2)

V slengu, účet (v hostinci a pod.) Pôvod v nem. Zeche = účet.

Cekať, Cekotať

Nár. "sekať", drkotať zubami. V príbuznosti má nem. zittern = triasť sa, isl. skak = chvieť sa, lat. cieo, civi, citum = hýbať, triasť, chvieť.

Ceknúť

Hov. muknúť, ozvať sa, prehovoriť. Ani necekol = ani sa neozval. Súvisí s cekať.

Cela

Malá miestnosť, komôrka, väznica, kláštorská malá miestnosť pre mníchov, bunka. Čes. poľ. cela, z lat. cella = r/v, rus. kélja, ukr. kelija, bul. kelija, srbh. ćelija, ktoré vychádzajú z gr. ęĺëëß(ďí). Ang. cell = r/v ako slovenské cela a cellar = pivnica, komora, tiež vychádzajú z lat. cella.

Celer

Spisovne zeler. Druh zeleniny. Čes. celer, prevzaté z nem. nár. (Rakúsko, Bavorsko) Zeller, ktoré vychádza z tal. nár. (Lombardia) seleri, z čoho je i nem. spisovné Sellerie a základ všetkému je lat. selinum, gr. óÝëéíďí = petržľan. (U nás. ľudove zelenia = petržľan, zelenina vôbec.)

Celebrant

Kňaz vykonávajúci bohoslužby. Lat. celebrare, z celeber, celebr- , kde koreňom je lat. význam často navštevované, časté, známe, z čoho sa vyvinulo celebritas = oslavy, veľké zoskupenie, masové zoskupenie, slávnosť. Celebrant vykonáva slávnosť služieb.

Celibát

Povinné bezženstvo katolíckych kňazov. Lat. caelibatus, z caelestis, kor. caelebs, caelib- = neženatý.

Celieť

Hojiť sa, strábiť sa, stávať sa celým. Čes. celeti, rus. celéť, ukr. cylýti, poľ. caleć, slovín. celeti, srbh. celiti, cijeliti, starslov. celeti. Príbuzné ku st.h.n. heilen = byť zdravým, ang. heal = hojiť, gót. hailjan, ger. Xailjan, Xailaz = celé. Viď Celý.

Odtialto máme celiť, zaceliť atď.

Celiť

Hojiť, zaceľovať. Viď Celieť.

Celofán

Tenká priesvitná látka v podobe blany, neprepúšťajúca vduch a vlahu, s využitím na balenie. Pôvodná podoba písania cellophane, čo je kombinácia slov utvorená z fran. cellulose + -phane. Cellulose = celulóza a - phane / -fane = slovný element na označovanie zrejmého príbuzenstva jednotlivých látok ku určitej hmoty, substancii. Ide tu o adaptáciu gr. fan-, základ v gr. faínein / öáßíçéí, öáßíů = lesknúť sa, zviditelniť, ukázať sa, v konkrétnom prípade "javiť sa". Tento baliaci materiál sa na tržisku zjavuje ako Cellophane a v jeho fonetickej popdobe si to preberáme aj my.

Celovať

Bozkávať. V rôznych variáciach pozná ho každý slov. jazyk. Čes. celovati, rus. celováť, ukr. ciluváti, bul. celúvam, srbh. celivati, cjelivati atď. Starslov. celovati s významom zdraviť, pozdravovať. Východiskom je starslov. cělovati, utvorené na podklade cěl = zdravý, neporušený, celý (viď Celieť, Celý), ktorého podkladom je prianie, aby sa dotyčný vrátil domov zdravý, celý, bez úrazu a keďže sa pri pozdravovaní na dlhší čas, pri vydávaní sa na dlhšiu púť, odchádzajúceho aj pobozkalo, vymenili sa bozky, význam slova sa posunul aj na bozk, bozkávanie.

Celta

V špor. a vojen. slangu s významom stanový dielec, stanová plachta. V podstati slovo je odvodené z mena národa Celt / Kelt, ktorý pôvodne sa osadil severne, za hranicami rímskej ríše. Odtialto máme hovor. celtovina = nepremokavá stanová látka.

Celula

Odb. bunka. Odtialto je odvodené celulárny, celulárne , ktorého kor. je lat. cellula, dem. z cella = bunka.

Celuloid

Priesvitná tvárlivá rohovina, ktorej výrobok je film. Pôvod slova je v Celulóza.

Celulóza

Buničina, časť rastlinného tkaniva vytvárajúca stenu bunky. Mod.lat. cellulosus. Viď Celula.

Celý

Všetok, úplný. Všeslovanské. Čes. celý, poľ. caly, hl. cyly, dl. cely, ukr. cilyj, rus. cel, celyj, slovín. cel, srbh. ceo, cio, cijelo, bul. cjal, praslov. starslov. cěl. Príbuzné ku gót. háils, st.h.n. heil = r/v ( sem patrí aj nem. pozdrav heil ), starprus. kailustiskan = zdravie. Viď Celovať, Celieť.

Odtialto máme celistvosť, celok, celina, celkom, celkove, celky atď.

Celzius

Švédsky fyzik a astronóm, Anders Celsius, umrel 1744. r. vynálezca teplomeru, stupnice, kde medzi bodom mrazu a bodom varu je 100 stupňov, z čoho hlavne v U.S.A. zásadne nepoužijú názov celziove stupne, ale centigrade.

Cement

Európske slovo na označenie práškovej stavebnej hmoty ktorá po zmiešaní s vodou, tuhne. Pôvod v lat. caementum = dolovaný, stavebný kameň, pl. kúsky kameňa, východiskom je caedmentum, kor. caedere = dolovať, kresať, tesať, rúbať.

Cena

Hodnota niečoho vyjadrená v peňazoch. Všeslovanské. Zaujímavé slovo z hľadiska, že pôvodne znamenalo iba boľasť, odplata za utrpenú boľasť, pomsta, trest, náhrada za vykonanú škodu a pod. Praslov. cěna, ktoré je blízke ku lit. nár. kaina = cena, gr. đďéíŢ / poiné= náhrada, pomsta, trest, gr.(dórsky) poiná, gr.(Atika) poiné = odplata, úhrada, trest, výkupné, ktoré si latina prevzala v podobe poena = trest, úhrada, penalizovanie, av. kaena = odplata, trest, sans. cáyate = pomstiť, trestať, ale je tu aj príbuznosť ku slovanskému kajať sa, kajúci atď. V ang. má príbuzné pain = boľasť, ktorého staršie, už archaické významy boli aj trest, pokutovanie, trápenie, ťažkosť, súženie, avšak angličtina si to prevzala zo st.fr. peine = r/v. Teda cena sa vyvinula z významu odplaty za urobenú škodu, za ublíženie, ktorej výška sa určovala protihodnotou niečoho, výkupným.

Odtialto máme drahocennosť, cenník, cennosť, ceniteľ, zaceniť, preceniť, ako aj rad ďalších odvodených slov a jedno zvlášť zaujímavé, cenkať sa = vyjednávať sa o cene, dohadovať sa o cene. Počuť ho hlavne na trhoch na Dolnej zemi. Bude to asi náš archaizmus, ktorého pretrvávanie zaručuje srbh. cenkati, cjenkati se = r/v.

jk

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com