21 marca 2009

Článok napísaný pri príležitosti 50. výročia založenia Slovenského gymnázia v Petrovci. Ľudový kalendár 1969.

Blíži sa už päťdesiat rokov od toho, čo juhoslovanskí Slováci na ceste celko­vej svojej hospodárskej, spoločenskej a kultúrnej emancipácie urobili rozhod­ný krok dopredu a založili si svoje slovenské gymnázium v Petrovci, aby tak za veľkých hmotných organizačných a iných úsilí a obetí skonkretizovali od­veké vitálne túžby slovenského roľníc­keho ľudu vo Vojvodine vymanili sa z konzervatívnych rámcov večitej sta­rosvetskej pripútanosti k pôde a v zmys­le svojej už vyspelej kultúrnej a osve­tovej úrovne smelšie sa pustili i na nové chodníčky duchovne obsažnejšieho a v perspektívach dôstojnejšieho života. Bol to krok správny, hodný námah a obetí, lebo päťdesiatročná tradícia pet­rovského gymnázia vyorala hlbokú bráz­du v celkovom našom živote a pozme­nila osudy a životné cesty mnohých na­šich spoluobčanov, takže petrovské gymnázium dnes už má svoju citeľnú váhu ,a známe dobré meno, ktoré je tak hlboko zatkané do nedávnej histórie spoločenského a kultúrneho bytia juho­slovanských Slovákov, že tvorí už veľ­mi obsažný pojem o sebe a tým i trva­lý prameň hodného poznania a ďalšie­ho rozbehu pre budúcnosť. Je len pri­rodzené, že z tých dôvodov bývalí a te­rajší žiaci a profesori tohto gymnázia, a s nimi i celá kultúrna verejnosť ju­hoslovanských Slovákov, využijú prí­ležitosť tohto jubi1ea, aby hlbšie načreli do tých obsažných zdrojov, ktoré dneš­nému nášmu človeku a celému tomuto nášmu prostrediu bohatá tradícia pet­rovského gymnázia núka, a tak hlbšie poznávajúc cestu a zmysel svojho mi­nulého pokroku lepšie trasovali i cestu svojho budúceho úsilia a chcenia.

Konštituovanie gymnázia (roky 1919-­1925) prebiehalo v znamení akéhosi no­vého obrodného národného zápalu vte­dajších petrovských dejateľov, čo sa naširoko rozohňoval i v početných mi­lodaroch, ako v Petrovci, tak i v Ame­rike a v iných našich osadách, tiež pri mnohých dobrovoľných pracovných ak­ciách na výstavbe gymnaziálnej budo­vy a vedel prekonať vtedy mnohé ťaž­kosti, v ktorych sa začínajúce gymná­zium v ešte vždy dosť nezriadených povojnových pomeroch vtedy nevyhnutne nachádzalo. Bol ta najprv problém sa­mého ustanovenia gymnázia a jeho sta­tusu.

clip_image002

Gymnázium začalo s prácou v októb­ri roku 1919 najprv ako privátne gym­názium, ktoré zapísalo 75 žiakov do prvých dvoch ročníkov, avšak už o rok sa ono stáva štátnym gymnáziom a po­čet žiakov i oddelení z roka na rok vzrastá. Na začiatku profesorov takmer nebolo, o prácu gymnázia stará sa ku­ratórium a správca základných škôl Július Kubány, avšak už v prvom roku prichádza profesor Jozef Šimek z Čes­koslovenska, ktorý spolu s tunajšími učbármi (Ján Čajak, Štefan Kvas a Mi­chal Rapoš) organizuje výučbu už hod­ne v gymnaziálnom zmysle a stáva sa prvým riadnym riaditeľom ústavu. Ne­zadlho z Československa prichádzajú i ďalší profesori, ako Karol Peternel, Ľudovít Slaný a Stanislav Leitmann, ktorí spolu s niekoľkými prisťahovalými Rusmi a inými dávajú základy stredoškolského života a práce na gym­náziu v Petrovci. Hneď na to gymnáziu hrozilo nebezpečie, že bude zatvorené v dôsledku nevyhovujúcich budov a učební, ,avšak za veľkej ochoty celej ve­rejnosti roku 1922 bal položený základ­ný kameň novej budovy gymnázia a v nasledovnom roku budova gymnázia bola už dohotavená, takže sa školský roku 1923/24 začal už v novej budove. Súčasne sa za výdatnej pomoci spolkov a jednotlivcov z Petrovca a okolia, ako i darmi z Československa, vybavovali jednotlivé objekty gymnázia (telocvičňa, prírodopisná zbierka, fyzický kabi­net, kresliarsky kabinet, profesorská knižnica a pod., pričom sa hneď na začiatku veľká pozornosť venúvala štú­diu chudobných žiakov, takže už roku 1923 bola založená Knižnica Fondu chu­dobných žiakov a v samej novej budove gymnázia založila sa hneď i školská kuchyňa a jedáleň, na čo sa robili ši­roké zbierky po celom vojvodinskom ako i kde žijú Slováci. Súčasne s tým na gymnáziu pribúdal ročník za roční­kom, takže kým sa roku 1924/25 prišlo až po VII. triedu, riadny gymnaziálny život v Petrovci bol už všestranne kon­štituovaný.

Potom prišli roky expanzie (hlavne 1925-27), ktoré sa nesú v znamení búr­livého rozbehu gymnaziálneho života na mnohých úsekoch a majú ráz opti­mistického opojenia a pracovného za­nietenia. Už roku 1924 založené boli žiacke organizácie, ako: Dorast Červeného kríža, Združenie skautov, Zväz striezlivej mládeže »Vysoké Tatry«, kto­ré teraz vykazujú veľmi živú činnosť, zásluhou i vtedajšieho nebývale agilné­ho žiaka V. tr. gymnázia Tomáša Štrbu, ktorý je všade funkcionárom a spravo­dajcom o činnosti týchto krúžkov, ako i o činnosti novozaloženého Tamburáš­skeho zboru, ktorý vtedy nacvičoval sám riaditeľ Pavle Tvrtković. Avšak najväčšou udalosťou bolo to, keď sa 1. októbra roku 1925 založil žiacky samo­vzdelávajúci krúžok »Sládkovič«, za ini­ciatívy a dozoru vtedy mladého, ale už osvedčene pokrokového a agilného pro­fesora dr. Andreja Siráckeho, ktorý práve prišiel pôsobiť na petrovské gym­názium. Žiaci vtedy už poriadajú početné koncerty a divadelné predstave­nia a počúvajú vynikajúce príležitostné prednášky nielen svojich profesorov, ale i iných dejateľov (VHV, K. Lehotský), zriaďujú gymnaziálny dvor a zasádzajú povestné lipky, formujú svoje tzv. »čaty práce«, vyhotovujú ,a maľujú kulisy, stavajú javisko v gymnaziálnej te­locvični, hrajú na klavíri, ktorý si gymnázium práve vtedy zaobstaralo, chodia i na fakultatívne náukobehy hudby a nemeckého jazyka, ktoré sa vtedy pri ústave zakladajú a všetkým tým vyvíjajú takú priekopnícku čin­nosť. ktorá dáva trvalé základy mno­hým formám nielen budúceho gymna­ziálneho života, ,ale i celkového kultúrneho a spoločenského života a ovzdu­šia v Petrovci a mimo neho. Zvlášť funkcia »Sládkoviča« a gymnaziálneho javiska nadobúdajú rozmery hlavných a avantgardných kultúrnych podujatí a ideových ohnísk vtedajšieho života voj­vodinských Slovákov.

Lenže v krušných rokoch hospodár­skej krízy ,a politických otrasov býva­lej Juhoslávie z rokov 1929-1932 mnohé ,nádeje sa lámu a rady žiakov, zvlášť vo vyšších triedach rapídne rednú, ale­bo sa dopĺňajú stredoškolákmi inej národnosti, ktorí neraz z problematických pohnútok prichádzajú z iných ústavov. Súčasne osobitným Zákonom o stred­ných školách z roku 1929 bola zastave­ná činnosť temer všetkých žiackych spolkov, vyjmúc "Sládkoviča« a Doras­tu Červeného kríža, a väčšia časť predmetov začína sa vyučovať v srbochorvátskej reči, keďže je už i väčšina pro­fesorov, v nedostatku vlastných síl, inej národnosti. Už roku 1924 gymnázium bolo utrpelo škodu, keďže sa pre nedosta­točný počet žiakov nemohla otvoriť VII. trieda, avšak kritická chvíľa pri­chádza až v júni 1932, keď sa počas samých maturitných skúšok minister­ským nariadením odrazu oznamuje, že sa petrovské úplné gymnázium redu­kuje na štvortríedne. Boli to dramatic­ké chvíle, no trva1í len krátko, lebo už začiatkom augusta toho istého roku v dôsledku početných protestov, inter­vencii iných organizovaných reago­vaní na sám deň petrovských Sloven­ských národných slávností, práve keď sa zakladá i Matica slovenská v Juho­slávii, osobitným kráľovským restrik­tom vracia sa petrovskému gymnáziu status úplného osemtriedneho ústavu. To určite chcelo mať i patričný poli­tický efekt, keďže všetky meštiacke po­litické strany a grupácie vojvodinských Slovákav na prvom bode svojho pro­gramu mali práve boj o slovenské škol­stvo.

clip_image002Nastupujú potom roky postupnej kon­so1idáci,e a relatívne úspešnej práce ús­tavu (1932-1941), ktorému sa zasa z via­cerých strán venúva sobitná pozornosť a podpora. Profesorská knižnica dostá­va vtedy cenné knižné dary z Prahy i z Nového Sadu, a len napr. v prvej polovici roku 1934 žiacka knižnica dos­táva zo Slovenska dovedna 467 kníh, predne základných učebníc slovenského jazyka, literatúry a dejín, ktoré boli zozbierané na základe širokej darovnej, akcie na gymnáziách v Nitre, v Rožňave, v Nových Zámkach, v Kežmarku, v Turč. Sv. Martine, v Spišskej Novej Vsi, v Rimavskej Sobote, v Lučenci, v Novom Meste nad Váhom, v Levoči a v Bratis1ave. V tom istom školskom roku obnovená bola i práca Žiackeho hudobného zboru, založený bol Žiacky orchester ,a počali sa poriadať početné žiacke besiedky, alebo tzv. »séla«, kto­ré sa tiež stali tradičnou formou spoločenského života žiakov. V rokoch 1934-35 zlepšuje sa i kvalifikačná štruk­túr,a prednášateľského zboru, zriaďuje sa služobný status jeho členov, zdvoj­násobuje sa počet riadnych stredoškol­ských profesorov a zlepšuje sa odbor­né zastúpenie jednotlivých predmetov. Hneď na to pevnejšie a trvalejšie sa ustanovuje, ktorý predmet, z ktorých učebníc treba študovať, uverejňujú sa pravidelné zoznamy učebníc a zacho­vané témy písomných prác svedčia o tom, že bolo treba dobre zasúkať ru­kávy, aby sa všetkým tým požiadav­kám riadne vyhovelo. V školskom roku 1936-37 väčšia pozornosť venuje sa i učebným pomôckam, dopĺňajú a zriaďujú sa školské kabinety a zbierky pre jednotlivé predmety, zvlášť geologicko­chemická zbierka, ,a od roku 1938 zápis do I. triedy gymnázia podmienený je zložením prijímacej skúšky, čo tiež zna­mená zostrenie podmienok a režimu štúdia.

Tak sa teda skorejšie tradície odu­ševneného zanietenia spájajú teraz so systematickejšou ,a vyrovnanejšou štu­dijnou prácou, čo všetko len pomáha ústavu a jeho žiakom, aby sa i spoločensky i ľudský správne orientovali ,a pokrokovo vyhranili v tých chmúrnych chvíľach vzmáhania sa fašizmu v Euró­pe a rozkúskovania Československa, keď silný pokrokový a bezvýhradne antifašistický duch žiari hlavne zo žiac­keho samovzdelávajúceho krúžku »Slád­kovič«, ktorý svojím avantgardným pô­sobením vytvára celkovú duchovnú atmosféru a orientáciu na Ústave. Viacerí jeho usilovní knihovníci (Branlislav Mo­kić, Tibor Konig), tajomníci (Juraj Spevák, Ján Kiš, Jozef Marčok), predse­dovia (Juraj Mučaji, Ján Labáth-Žano) a iní funkcionári, literáti, diskutéri a aktivisti, zaraďujú sa potom do pred­ných šikov ,antifašistických bojovníkov u nás.

Raky okupácie (1941-1944) znamenali najprv zrušenie (šk. rok 1941/42) a po­tom na zánik odsúdené okyptenie petrovského gymnázia, ktoré sa ad r. 1942 stáva meštiankou s pastupne zanikajú­cim gymnaziálnym kurzom pre vyššie ročníky, ktoré na kanci školského roku (1943 a 1944) skúšali profesori košické­ho gymnázia. Boj o slovenské gymná­zium v Petrovci roku 1941 predstavuje veľkolepú protifašistickú akciu jeho avantgardného a revolučného žiackeho jadra, ktoré protestným vypisovaním hesiel na viacerých budovách v centre Petrovca rezolútne a odbojne ukázalo okupantom, že sa nemieni zmieriť s ich novými poriadkami. Okupant potom ne­dôveroval am tým profesorom petrov­ského gymnázia, ktorí ešte mohli zostať v úrade, lebo im dal len právo výučby bez práva konečného známkovania, avšak všetka to len väčšmi navzájom zbližovalo domácich profesorov a žiakov, od ktorých noví okupantskí profesori boli takmer celkom izolovaní.

Hneď po oslobodení koncom roku 1944 robili sa organizačné prípravy na obnovenie gymnázia, ktoré začalo s prá­cou v januári roku 1945. Počet žiakov teraz prirodzene náhle stúpol, skladali sa i doplnkové skúšky zo zameškaných ročníkov, takže nové vyučujúce profe­sorské sily, ktoré v nejednom prípade boli i nedostatočne odborné, len s veľ­kým úsilím a pracovným zanietením úspešne zdolávali nové úlohy petrovského gymnázia. Obnovila sa i práca "Sládkoviča« a založili sa i iné krúžky a náhle sa mimoriadne rozprúdila in­tenzívna divadelná činnosť žiakov, hlavne zásluhou profesora Michala Filipa, ako i obnovenej Matice slovenskej v Juhoslávii, ktorá v rámci svojich po­riadaní často mala vyspelé žiacke ta­nečné, estrádne a divadelné súbory. Znova sa formovali i žiacke pracovné skupiny a brigády, ktoré najprv operatívne zasahovali v samej obci a na zriaďovaní a zásobovaní gymnázia a internátu, potom sa zúčastnili na výs­tavbe Kultúrneho domu »28 október« v Petrovci, preslávili sa (brigáda »Já­nošík«) na výstavbe trate Doboj-Banja Luka a hydroelektrárne Zvornik-Dri­njača, čo všetko oživovalo spoločenský a pracovný ruch na gymnáziu. Z tohto ústavu roku 1951 vychádza i prvá ge­nerácia slovenských učiteľov (Učiteľská škola pri gymnáziu založená bola r. 1947), takže sa na ústave ešte väčšmi dostávajú do popredia osvetové a kul­túrne otázky. V dôsledku toho, ako i veľkého počtu žiakov (600 do 700) ro­ku 1950 sa pri žiackom samovzdelávacom krúžku »Sládkovič« zakladá i osobitná skupina tzv. »dorastu«, vy­pisujú sa literárne súbehy, na ktoré prichádzajú desiatky nových prá,c a tak sa na pozitívnych predvojnových tra­díciách "Sládkoviča« buduje ďalej a širšie. V tom rušnom období na ústave sa zakladajú i početné odborné aktívy, ktoré zoskupujú nielen profesorov toh­to ústavu, ale i zo širšieho slovenského okolia a v rámci odborového združenia profesorov vyvíja sa čulá politická i spo­ločenská aktivita, takže petrovské gym­názium v svojom základnom a kom­pletnom usmernení trvá i naďalej ako Úplné a koedukačné i vtedy, keď sa v polovici päťdesiatych rokov iné po­dobné ústavy u nás už reorganizujú .

Roku 1958 i petrovské gymnázium sa znova ustanovuj,e v zmysle platného školského systému, takže sa z neho vydel'ujú nižšie triedy do základnej školy, čím sa gymnáziu umožňuje viacej sa koncentrovať na opravdovú gymnaziál­nu prácu. Všetky predmety na petrov­skom gymnáziu zastúpené sú už odbor­ne, a to profesormi, ktorí vyučujú v slo­venskej reči. Zvláštna pozornosť sa ve­núva gymnaziálnej službe profesionál­nej orientácie, ktorá nadväzuje styky sa základnými školami vo viacerých slovenských osadách vo Vojvodine, čím sa i v nových podmienkach maximál­ne zachováva niekdajšia funkcia petrov­ského gymnázia, jeho úroveň a dobré meno. Vynikajúcu činnosť preukazujú i niektoré nové krúžky, ako biologic­ký a dejepisný, a formujú sa zdatné žiacke súbory v jednotlivých disciplí­nach fyzickej kultúry. V rokoch 1965 a 1966 situácia čo do vybavenia školy kabinetmi, zbierkami a knižnicami sa značne zlepšuje v dôsledku osobitnej finančnej pomoci petrovskej obce, čím sa na gymnáziu prechádza na moder­nejšie laboratórne spôsoby práce, zvlášť vo výučbe prírodných vied. Žiaci taktiež častejšie cestujú na informativne a študijné výlety po Juhoslávii a na poriadania do Nového Sadu, gymná­zium častejšie navštevujú rôzni dejatelia z Juhoslávie i zo zahraničia a v marci roku 1967 petrovské gymná­zium nadväzuje všestrannú družbu s gymnáziom v Martine (ČSSR).

Tieto plodné styky, ako i nové styky s Československom, obnovujú niekdaj­šiu tradíciu petrovského gymnázia, tak­že sa jeho terajšia fyziognómia čoraz viacej ustaľuje na pevných pilieroch jeho už dlhodobej tradície. V tamto období viacerí bývalí maturanti petrov­ského gymnázia usporadujú svoje vý­ročné stretnutia (na 10, 15, aleba 20 rokov od matúry), roku 1967 uskutočňuje sa i jubilárna schôdzka prvých maturantov petrovskéha gymnázia (z ra­ku 1927), nezadlho patom je i malá slávnosť tisícteho maturanta petrovské­ha gymnázia, čo všetko spolu s prí­pravami na oslavy päťdesiatročnoce znamená ďalšie aktualizovanie tradície a upevňovanie dobrého mena tohto náš­ho jedinečného ústavu.

…..DR. JÁN KMEŤ (Článok napísaný pri príležitosti 50. výročia založenia Slovenského gymnázia v Petrovci. Prebrané z Ľudového kalendára na rok 1969)

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com