…autor Ján Kulík
F
Toto písmeno, tento znak, medzi svojimi predkami nemá E, ale V a v príbuznosti má ešte aj U, W a Y.
Gréci pôvodne používali semitský symbol WAW v jeho dvoch podobách. V jednej to nazývali Upsilon a predstavoval im hlásku U, kým druhú podobu nazývali Digamma a znak predstavoval hlásku W. Tento druhý význam z gréčtiny už vymizol, no zachoval sa v latine, lebo Rimania potrebovali symbol pre svoju hlásku F. Z latiny sa tento znak šíri do sveta, medzi iné národy a preberáme si ho aj my.
Fábor
Výskyt na Slovensku, na Morave a v poľských dialektoch, ako fawor(ek). Všade to má význam stužky. Pôvod slova je vo fr. faveur = priazeň. V stredoveku, hradné dámy svojim rytierom na znamenie priazne, dávali stužku, ktorú teraz už v prenesenom zmysle, tiež začali nazýva faveur, čiže priazňou.
Fabrika
Továreň. Medzinárodné slovo. Jeho pôvod je v talianskom fabrica, kam sa dostalo z lat. fabrica = dielňa, obchod(ovanie), architektúra. Základ mu je v lat. faber = robotník, kováč, tesár.
Odtiaľto máme fabrikácia, fabrikant, fabrikát, fabrikovať a pod.
Fabula
Dejový námet slovesného diela, dejová osnova, vymyslená rozprávka, bájka. Medzinárodné. Pôvod v lat. fabula = prednáška, kázeň, úvaha, rozprávka atď. Kor. fari = hovoriť, rozprávať. (V príbuzenstve má Fáma).Viď Fáma.
Facka
Prudký rázny úder dlaňou po tvári, líci; v zašlých časoch učitelia trestali žiakov fackami, čo znamenalo prudký úder morskačou, alebo pravítkom po otvorenej dlani žiaka. Facka sa asi vyvinula zo staršej podoby packa a toto zase z nem. Peitsche = bíč (o ktorom etymológovia tvrdia, že je prevzaté zo slavanského jaz. - Machek / viď Bič).
Odtiaľto máme facovať, vyfacovať, fackať, facnúť.
Fáč
Obväz. Fačovať = obväzovať, ovíjať obväzom, dávať do obväzu.Zastúpené je v čes. fáč, poľ. facz a v slovenčine, kde sa v nárečí zjavuje aj ako fašel, fašlovať, Vo Vojvodine fáteľ. Z tohoto sa dá dedukovať, že slovo bude pôvodne germánske a medzi záp. Slovanov preniklo asi v stredoveku. V str.h.n. fasch = r/v.
V ang. (to) fasten = pripevňovať, pripevniť, priväzovať,priviazať, viazať atď. ktoré ox. et. slov. dáva do súvisu so st.h.n. fastinon, fest- (nem. fest = pevne, silne,solídne...) a toto zase do súvisu s ang. fast = pevne, rýchlo.
Fádny
Jednotvárny, nezaujímavý, nudný. Fadesa = dlhá chvíľa, nuda. Čes. fádní. Pôvod v st.fr. fader, kor. fade = nechutný, bez chuti, nemastný - neslaný, nijaký, nezaujímavý, šedý. Do fr. jazyka sa dostalo z rím.lat. *fatidus, ktoré je najskôr asi výsledok splynutia lat. fatuus = sprostý, hlúpy, pochabý a lat. vapidus = "bez života", "bez duše", kde kor. je vappa = pokazené víno, víno bez chuti, na nič dobré.
Faeton
Ľahký odokrytý koč pre štyri kone. Fr. phaéton, z lat. phaethon a toto z gr. Faéton = v mytológii meno syna boha slnka Helliosa a Klymeny, zaznamenaného jeho nešťastnou jazdou slnečného kočiaru po oblohe. Pôvod slova je v gr. faéthon / φαέθων = lesklé, svietiace, blýskajúce a blízko má i ku φαενειν = ukázať, zviditeľniť.
Fafrnok
Malý zdrap, malý kúsok látky, malé políčko. Starčes. fafrnoch = dlhý rytiersky kabát, plášť, navliekaný ponad obrnenie. Prevzaté z nem. wafenrok (Čes. et. slov.). Časom sa toto slovo kontaminovalo z fr. fanfreluche = zbytočná ozdoba šiat, čačka. S týmto súvisí i franfor(ec) = útržok, zdrap, drobný kus.
Fagan
Chlapec, nezbedný chlapec. Zaujímavé slovo, ktorého výskyt v slovanských jazykoch pozná slovenčina, čes. fakan a chor. fakín, kde sa často zjavuje aj v podobe priezvska Fak. Zastúpené je však v angličtine a to nie len s jedným, ale celým radom významov. Základ tu tvorý fag, odkiaľ vychádza aj fag(an) = v anglickom sytéme štátneho školstva, mladší žiak, ktorý posluhuje, je "posilný" staršiemu žiakovi. O pôvode tohoto slova ox. et. slov. poznamenáva: "pôvod hmlistý", avšak pri slove fawn = ukázať radosť, nadšenie, vrtieť chvostom, líškať sa niekomu, byť servílny a pod. udáva sa ger. pôvod a paralely v st.h.n. faganon, gót. faginon, st. nór. fagna, kor. faegen = radosť, potešenie, z radosti, milerád a pod. V ďalších významoch fag- sa obyčajne vzťahuje na niečo malé, drobné, namáhavé, až sa to končí s cigaretou, ohorkom z cigarety a derogativnim názvom pre homosexuála.
V írskom jazyku fág = nechať, zanechať, odhodiť na stranu, rozlúčiť sa, ale aj z niekoho robiť sprostáka a fágálach = slaboch, trpaslík, drobné plemeno, zakrpatenec.
Akou cestou sa toto slovo dostalo aj k nám, môžeme len špekulovať. Hneď sa tu vynára slovenské vysťahovalectvo do Ameriky, avšak sotva sa naši vysťahovalci stretli s jeho významom, ktorý figuruje v slovenčine. Skorej to bude, že naši študenti študujúci na univerzitách v zahraničí, ubytovaní v rôznych internátoch, po príchode na nové školy, starším študentom museli robiť fagana.
Čes. et. slovník fakan / fagan vysvetľuje, ako vulg. hrubý výraz pre dieťa. Odvádza ho zo základu fákat = posrať sa, čiže "zasran" (Šmilauer). Ešte inak Treimer Lingua 9.1960.100 pôvod hľadá v lat. vagans, základ vagor = túlať sa, potulovať sa, "pobehaj", za ktoré V. Machek má poznámku, že "nepravdepodobné". Asi je to chybný uzáver, lebo írske (keltské) slovo podporuje práve tento význam, kým fákat sotva bude mať nejaký súvis s fakan / fagan. Skorej s fekálie, lat. faex, -cis = sediment, kal, výkal, ostatok, zvyšok. Keď ale porovnáme anglické a írske významy s latinskými, zjavuje sa určitá príbuznosť, čiže asi všetky vychádzajú z rovnakého pôvodného koreňa a preto ox. et. slovník má tú častú poznámku "pôvod hmlistý".
S týmto slovom tesne súvisí fafrnok = dieťa.
Fagocyt
Bunka schopná požierať a tráviť iné bunky a baktérie. Pôvod v gr. fagos = jesť, pojedať, žrať. Odtialto je i fagocytovať, fagocitóza a rad slov, kde je zastúpená prípona -fago.
Fagot
Druh dreveného dychového hudobného nástroja. Medzinárodné. Pôvod v tal. fagotto = snop, zväzok dreva, ráždie, teda vyvinulo to zo žartovného názvu hudobníkov pre tento inštrument, avšak sám pôvod talianskeho slova, jeho etymológia, zostáva neznáma.
Fahrenheit
Ortuťový termometer, stupnica, stupne merania teploty, ktorá je ešte vždy v použití v U.S.A. (Inde ju vystriedali celzijusove stupne.) Pomenovanie vychádza z mena nem. vynálezcu G. Fahrenheit (1686 - 1736).
Fach
Zamestnanie, pracovný odbor. Z nem Fach = zásuvka, priehrada.
Fair
Vo výsl. fér. Čestný, slušný, ako sa patrí. Prevzaté z ang. fair = spravodlivý, nestranný, čestný, slušný, priamy, úprimný, zdvorilý, jasnej farby, blond a pod. St.h.n. fagar, st.ang. faeger.
Fajansa
Keramický tovar, jemná farebná keramika. Z fr. faience, čo je skratka poterie, alebo vaisselle de Faience = hrnčiarsky tovar z tal. mesta Faenza.
Fajčiť
Vdychovať, alebo vydychovať dym z horiacej fajky, cigarety. Základom slova je fajka, čes. fajfka, poľ. fajka. Všetko sa zvádza do nem. Pfajfe = cievka. Nem. Pfeife = ang. pipe, ktorého prvoradý význam je fúkací hudobný nástroj, píšťala, odkiaľ sa význam posunul na ciev(ku) a neskoršie i na fajku. Germanské pipa svoj pôvod má v rímskej lat. pipa, z lat. pipare = švitoriť, štebotať (zvukomaľ. pôvod).
Paralelný názov pre fajku, pípa svoj pôvod má tiež tu. Odtiaľto máme fajka, fajčiar, fajčivo a pod.
Fajfa
Veľká ciev(ka) na motovidle. Viď Fajčiť.
Fajn
Dobrý, príjemný, priateľský. Z nem. fein = jemný. Nem. fein = ang. fine. Obe vychádzajú zo starofr. fin, ktoré sa zakladá na rímskom *finus, kor. finire, lat. finio = určiť, ohraničiť, zakončiť. Odtiaľto neskoršie vyšlo rafinovať, re + finire = znovu končiť, čiže zjemniť, urobiť to jemnejšie, menšie, delikátnejšie.
Odtiaľto máme fajnový, a vo Vojvodine pod vplyvom srbch. aj fíno = fajn.
Fajóvka
Ľudový regionálny názov pre fialku. Viď Fialka.
Fajront
Voľno, čas odpočinku po práci, koniec práce. Z nem. Feierabend.
Fajta
Druh, plemeno, rod. Pravdepodobný súvis s Fajn.
Fákať
Odbavovať telesnú potrebu, srať. Ako v slovenčine, toto slovo je zastúpené aj v češtine fakat a v poľštine fajdać. Pravdepodobná dávna a už zľudovelá výpožička z latiny, kde faex = sediment, kal, výkal, v pl. faeces.
Fakcia
Krajná politická strana. Medzinárodné slovo na označenie menšej grupácii v určitej skupine, ktorá často neváha použiť aj špinavé metódy na dosiahnutie svojho sebeckého cieľa. Pôvod v lat. factio, -onis = trieda, strana, klasa, fakcia, kor. facere = činiť, konať.
Fakír
Orientálny chudobný askéta. Arab. fakir = chudobný človek, biedár. Odtiaľto vychádza i turecké fukara = r/v, meno štvrte starého Petrovca. Novozaloženú osadu Slovákov, z ľavej strany potoka Begej, takto nazvali pôvodní srbskí obyvatelia z pravej strany Begeja.
Fakľa
Smolou, živicou nasiaknutá hlaveň tyče, slúžiaca na osvetlenie, pochodeň. Všeslovanské v podobách fákeľ, baklja, fakle a pod. K nám sa dostalo buď cestou nem. Fackel, alebo maď. fáklya, avšak pôvod je v lat. facula = r/v.
Fako
Kôň plavej farby. Z maď. fakó. Viď Fair.
Faksimile
Verné napodobnenie, verná reprodukcia, snímka niečoho, odliatok, odtlačok a pod. V podstati tu ide o dve lat. slová. Koreň fac, imper. z facere = robiť, činiť, konať + simile, zo similis = podoba, podobné, podobať sa.
Fakt
Čin, skutočný čin, skutočná udalosť, skutočnosť, jav, pravda, realita. Lat. factum = čin, skutok, základ vo facio, feci, factum = robiť, činiť, konať.
Odtiaľto máme faktický, faktívum, faktor a celý rad ďalších slov so základným významom konania, robenia, vykonávania.
Faktor
V mat. spoločný názov pre násobenca a násobiteľa. Lat. factor. Viď Fakt.
Faktória
Zámorská obchodná osada, agentúra, alebo obchodná stanica. Same slovo v dnešnom pojímaní vzniklo pod rôznymi vplyvmi. Str.lat. factoria (viď Faktor), z čoho je port. feitoria, tal. fattoria, šp. factoria, z čoho konečne v neskorej latine nachádzame zaznamenané factorium = lisovač, lis na olej.
Faktúra
Doklad o účtovaní vykonaných služieb, dodaného tovaru, sprievodný list tovaru a pod. Prevzaté z nov.h.n. Faktura, ktoré vychádza zo str.lat. factura. Tal. fattura, fr. facture. Viď Fakt, Faktória.
Fakulta
Časť vysokej školy vydelená podľa vedného odboru. Str.lat. facultas, lat. facultas = možnosť, schopnosť, šikovnosť, dostatok, základ vo facilis.
Odtialto je aj fakultatívny = nepovinný, nezáväzný, voliteľný.
Falanga
Tesný zovretý šík vojakov v boji (napr. u Grékov, Rimanov). Lat. phalanx = skupina vojakov. Pôvod v gr. fálagx / φάλαγξ = okrúhly kus dreva, peň, pavúk, bojová linaj, spôsob vedenia boja, skupina vojakov, kompaktná masa, falanga.
Odtiaľto máme falangista a Falanga = fašistická pol. strana v Španielsku.
Falat
Kus (chleba).Považuje sa za prevzaté z maď. kde falat = kus, kúsok. Ináč toto slovo je zastúpené aj v sanskrite, ako phala = kus, kúsok, úlomok, v jaz. pali phala = doska, lata, v jaz. gujarati phalo = podiel. Vyskytuje sa v rade indických jaz. s významom kus, kúsok, trieska, íver a pod.
Falc
Záhyb, prehyb, žliabok. Frekventované medzi stolármi, typografmi, ale aj krajčírmi. Prevzaté z nem. Falz = r/v.
Fald
Záhyb na látke, obyčajne na šatách, na sukni, skládka. Zastúpené je v čes. poľ. fald, hl. rus. ukr. falda. Prevzaté zo str.h.n. valde, súč. nem. Falte = r/v. Ang. fold = r/v st.h.n. faltan. Kor. v ie. *pel, *pl-, ktoré v gr. reprezentuje dipaltos, diplásios = dvakrát v lat. plico = hýbať, krútiť, kým u nás pliecť.
V ľud. reči ešte vždy počuť faltňa na sukni, pliška , plisé, plisír, plisovať a pod.
Falka
Kŕdeľ, stádo. Vo Voj. zaužívané hlavne na označenie kŕdľa oviec, ale aj iného kŕdľa stáda. Pôvod v perž. falka, falkat = okrúhly kopec v púšti, niečo okrúhle, guľaté, klbko a pod. Východiskom mu je arabský jaz. Paralelný názov čriedy, kŕdľa stáda je aj halka, ktorého základ je v tureckom halka = kruh, krúžok, ktoré sme dostali cestou srbch. alka = r/v.
Faloš
Neúprimnosť, pretvárka. Falošný = klamný, podvodný, neúprimný. Čes. faleš, hl. dl. pol. ukr. rus. falš. Všetko zo str.h.n. valsch, súčasné falsch. a toto z lat. falsus = falošný klamlivý, ktorého východiskom je lat. fallo, fefeli, falsum = klamať, podvádzať, nespozorovať.
Odtiaľto máme falošník, falošné, falš, falšovať, falzet, falzifikácia, falzifikát, falzum a pod.
Fámaç
Chýr, reči, povesť, reputácia. Lat. fama, z gr. féme / φήμη= hovoriť, rozprávať, ohovárať, povedačka, legenda, slovo, hlas, prorocký hlas, osudové znamenie, predzvesť. Ie. kor. *bha- = hovoriť, v lat. fari, v gr. φάναι (sloven. beseda).
Odtiaľto je i famózny = chýrečný, povestný (lat. famosus).
Família
Rodina, príbuzenstvo, rod. Lat. familia = domácnosť, rodina, otrok. Kor. famulus = otrok, sluha. Lat. familiaris = domácnosť, rodina, blízky, známy, priateľský, sluha, priateľ. Odtiaľto máme familiárny a pod.
Famulus
Zast. Sluha, pomocník. (Hviezd.) Viď Família.
Fanál
Osvetľovacie teleso majáka, dorozumievací, alebo výstražný signál. Fr. fanal = r/v. Pôvod v gr. fanerós / φανερός= viditeľné, jasné, zrejmé, zjavné, verejné, známe, nápadné. S týmto tesne súvisí fanariot = člen gréckej šľachty v službách Turkov.
Fanatik
Človek vášnivo horiaci za nejakú ideu, myšlienku, slepo oddaný nejakému učeniu, horlivec. Lat. fanaticus vzťahuje sa na chrám, na nadchnutie, posadnutie bohom, nadchnutý, horlivý, divý, zúrivý, vzrušený a pod. Základ v lat. fanum = chrám, svätyňa, útočište, útulok, azyl. Odtiaľto máme fanatizmus, sfanatizovať a pod.
Fanfára
Druh hudob. dychového nástroja, používaný obyčajne pri slávnostných príležitostiach. Fr. fanfare, šp. fanfarron. Podľa ox. et. slov. pôvod slova je zvukomalebný. Odtiaľto, z francúzštiny, máme fanfarón = človek ktorý rád veľa rozpráva, zveličuje, chvastúň, vetroplach, pochábeľ.
Fanta
Rozmar, vrtochy, bláznivosť, nápad. Viď Fantázia.
Fantázia
Obrazotvornosť, predstavivosť, imaginácia, výplod obrazotvornosti, vymyslený výtvor. Lat. fantasia, z gr. fantasia / φαντασια = vzhľad, výzor, krása, veľkoleposť, nádhera, predstava. φαντάζομαι = zjaviť sa, ukázať sa, φάντασμα = zjavenie, vízia, fantom a φαντάζεσθαι = mať videnie, predstavu. Odtialto máme fantazírovať, fantazma, fantazmagória, fantazovať, fantóm a pod.
Fantóm
Predstava niečoho neskutočného, vidina, prelud, strašidlo, mátoha. Viď Fantázia.
Fanúšek
Nadšený obdivovateľ , horlivý nadšenec - pre nejaký šport, nejakú záľubu. Čes. fanda, fanoušek. ľudový útvar na podklade fanatik. Viď Fanatik. Angličtina pozná fan = fanúšik, ktoré sa zjavuje koncom 17. storočia v U.S.A. a tiež vychádza z fanatic.
Odtialto máme fantiť, fandiť .
Fara
Dom, budova farského úradu, byt kňaza. Čes. poľ. slovín. hl. dl. ukr. belorus. fara. Všetko zo str.h.n. pharre, súč. Pfarre a základ je v lat. parochia, ktoré vychádza z gr. παρά + οικος / pará + oikos = blízko, vedľa, popri + dom, byt, izba, chrám.
Odtiaľto, cez nemčinu, máme aj farár, farárčiť, farárka, farárovci, farárstvo atď.
Faraón
Staroegyptský panovník. Cestou latiny, toto slovo si prebilo cestu do sveta, avšak latina si ho prebrala od Grékov, Gréci z hebrejského Phar`oh a do heb. sa prevzalo z egyptské per-`o = veľký, vznešený dom.
Fárať
Schádzať, zostupovať, spúšťať sa do bane, pracovať v bani, rýchlo kráčať, ponáhľať sa. Z nem. fahren = ísť, viesť sa, voziť sa - v nemeckých baniach svojho času, bežne zaužívané slovo vo význame viesť, schádzať do bane.
Farba
Vlastnosť predmetov vnímaná zrakom. Poľ. ukr. slovín. farba, čes. barva, dl. barwa, hl. barba. Podoby barva, barwa, barba prevzaté sú zo str.h.n. varwe, kým farba je mladšia a prevzatá je z nem. Farbe.
Tu ide o staré ie. slovo, ktoré zachytáva aj sans. ako várna s významom výzor, zafarbenie, farba, trieda, kým RV mu pridáva významom dobré, správne zafarbenie.
Odtialto máme farbiar, farbička, farebný, farbistý, farbivo, farboslepý atď.
Farizej
Príslušník starožidovskej ortodoxnej náboženskej skupiny. Medzinárodné slovo. Nesk.lat. pharisaeus, z gr. farisaios, toto z aramejského perišaiya = dôrazný, výrazný, silný, jasný, čo je pl. z periš = heb. paruš = oddelený, rozbíjač, separatista. Odtiaľto máme farizejský, farizejstvo a pod.
Farma
Väčšie hospodárske gazdovstvo. Medzinárodné slovo, ktorého význam v podstate znamená "určená ročná splátka pre najatú pôdu". Vychádza zo str.lat. kde má podobu firma = presne určená splátka nájomného. Lat. firmare = určiť, dohodnúť, uzhodnúť sa (na nájomnom) v stredovekých zmluvách. Kor. firmus = pevné, silné, stále, dôverné, čo sa vzťahuje, že nájomník od dohovoru nemôže odstúpiť. Farmár na samom začiatku predstavoval osobu čo bola zodpovedná od nájomníkov zozbierať dohovorenú sumu a len neskoršie sa význam posúva aj priamo na nájomníka, čiže obrábateľa pôdy.
Z rovnakého koreňa vychádza aj slovo firma = podnik.
Farmácia
Lekárnictvo. Str.lat. pharmacia, z gr. farmakeia / φαρμακεια= používanie liekov, alebo čarovných formúl a zariekaní, otravovanie, čarodejstvo, medicína. Φαρμακον = droga, jed, otrava, liek, medicína, farbivo. Odtiaľto máme rad odvodených slov, ako farmaceut, farmakodynamika, farmakognózia, farmakológia, farmakoterapia atď.
Faros
Zriedkavý názov pre maják. Do použitia prichádza niekde v 16. storočí a odvádza sa z lat. Pharos - gr. Fáros / Φάρος = pavučina, plachta, plachta na plachetnici, z čoho svoje meno získal aj ostrov vedľa Alexandrie, kde už v staroveku bol vystavaný chýrečný maják. Odtiaľto vychádza aj vo Vojvodine zaužívané far = veľké, dlhé svetlo na aute.
Farynx
anat. Hltan. Z gr. fárugx / φάρυγξ = hrdlo, hrtan, priepasť, roklina. Východiskom je φάραγξ = priepasť, roklina, trhlina. Odtiaľto je odvodených viacej odborných termínov, ako faryngitída, faryngológia, faryngoskopia atď.
Fasáda
Priečelie na budove. Z fr. façade, z tal. facciata a toto z rím.lat. facia, podoba lat. facies = tvar, tvár, vzhľad, výhľad, ktoré sa vzťahuje na tvár, obličaj. Str.lat. facialis.
Fascikel
Obal na listiny, doklady. Lat. fasciculus, dem z fascis = zväzok.
Fascinácia
Pútanie, upútanie pozornosti, očarúvanie, očarovanie, okúzlenie. Lat. fascinare, zo základu fascicum = čarovanie, čarovať, kúzlo.
Fasovať
Dostávať, dostať niečo ako prídel, dostávať, či dostať bitku - vyfasovať. Z nem. fassen = dostať, schmatnúť, obdržať, držať.
Fasung
Objímka žiarovky. Z nem. Fassung = r/v. Viď predošlé.
Fašiangy
Obdobie od Troch kráľov, do Popolcovej stredy, hlavne posledné dni mäsopustu. Čes. fašang. Zo str.h.n. (bav. - rak.) vaschanc, súč. Fasching = r/v, ktoré sa vysvetľuje ako : Ausschank des Fastentrunks. (Machek)
Fašírka
Vyprážané mleté mäso. Čes. fašírka, fašírovat. Z nem. faschieren = sekať mäso, pôvod vo fr. farcir = nadievať, farcer = nádievka zo sekaného, mletého mäsa, z čoho priamo vychádza aj poľské farsz = r/v. Všetko z latinského farcio = nadievať, nádievka.
Fašista
Pôvodne člen talianskej strany Fascio nazionale di combattimento = národný zväz bojovníkov. Stranu založil Benito Mussolini v marci 1919.r. ako hnutie proti prenikaniu komunistických ideí do Talianska. Tal. fascista, základ fascio zväzok (síl), vychádza z lat. fascis = zväzok, snop prútia so sekerou, náklad. Odtiaľto máme fašizácia, fašizmus a pod.
Fatalita
Osudnosť, osudná náhoda. Lat. fatalis, východisko fatum = osud, proroctvo, veštba, zlý osud, deštrukcia, smrť, ktoré vychádza z lat. fari = hovoriť. Viď Fáma.
Odtialto máme fatálnosť, fatalizmus, fatálny a pod.
Fatamorgána
Svetelný úkaz na púšti, klam zmyslov, vidina, miráž. Ox. et. slovník toto slovo vysvetľuje, ako : " ...úkaz, miráž, ktorý sa zjavuje na pobreží Kalabrie a svojho času sa pripisoval výčinom víl. Tal. fata Morgana Morgan le FAY, ( Morgana = víla, alebo aj veštica), sestra kráľa Arthúra". Tal. fata, z lat. fata = víla sudička, prevzaté ako fem. sing. z rímskej lat. Viď Fatalita.
Fáteľ
Závoj, obväz. Podľa Slovníka slov. jaz. prevzaté z maď. fátyol= závoj. Viď Fáč.
Fatinovať (sa)
Líškať sa, zaliečať sa, lichotiť. Na Morave tiež fatit se, čes. na fatku(-ky) žíti = žiť príživnícky, zadarmo, fatkář = príživník, pochlebník, darmochleb. Podľa V. Macheka "Snad z polštiny; tam je fatygant muž předcházejíci si nějakou ženu."
Fatka
Nepatrná vec, maličkosť, taľafatka. Čes. fatka = r/v. V. Machek slovo vysvetľuje, ako : kúpiť za fatku = lacno; fatkovať prácu = robiť len tak ledabolo... Fatka bude asi skrátenou verziou z taľafatka = maličkosť; poľ. fatalach = maličkosť, zdrap, handrička, podobne aj ukr. Ďalší pôvod nejasný; snáď vyšlo zo šarapatka.
Faul
šport. Nedovolený spôsob hry, priestupok, chyba. Skorej tu ide o výpožičku z angličtiny fault = chyba, nedostatok, nedopatrenie, vina, previnenie ( ktoré sa k nám dostalo cestou futbalu), ako o výpožičku z nem. faul = lenivý, pokazený, zhnitý a pod.
Ang. fault vychádza zo st.fr. faut(e) - rím. *fallita, -tum, ktoré je fem. z *fallitus, základ v lat. fallere = podvádzať, klamať, ktoré sa používalo v zmysle sklamanie sa v nádeji, v očakávaní, chybný, kazový, defektívny. ( V srbch. faliti = chýbať, nestačiť a ľud. falinka = chyba, nedostatok.)
Gr. φαυλος / faulos = zlý nepodarený, nepoužiteľný, zlomyseľný, obyčajný, nehodný, vulgárny, nedôležitý, malicherný, jednoduchý, diabolský.
Faun
Starorímsky boh polí, hôr, lesov, podľa charakteru, je paralelou gréckeho Pan-a. Lat. Faunus je boh, alebo len poloboh, ktorému sa klaňali pastieri a sedliaci. Jeho meno vychádza z lat. favere z podoby faveo, favi, fautum = preferovať, spriateliť, podporovať, rozmnožovať, mlčať. Odtiaľto máme faunský úsmev.
Fauna
Živočíšstvo, zvieratstvo určitého u, alebo doby. V mod.lat. sa aplikovalo meno Fauny, bohyne polí, lesov, hôr, sestry boha Fauna. Viď Faun.
Favorit
Obľúbenec, miláčik, ten čo má v niečom najväčšiu nádej obsadiť prvé, najvyššie, miesto. St.fr. favorit, súč. favori, -ite, - tal. favorito, z lat. favor /favere / faveo, favi, fautum.
Viď Faun.
Fáza
Časove vymedzený úsek, premenlivý stupeň nejakého javu, časový interval. Mod.lat. phasis, z gr. fásis / φάσις = jav, zjav, javenie, fáza. Základ gr. fáos / φάος = svetlo, denné svetlo, slnečné svetlo, svieca života, lampa, fakľa, život, šťastie, vykúpenie a pod.
Fazóna
Tvar, strih, vzor, model, chlopňa na kabáte a blúzke a pod. Tesný súvis s ang. fashion = móda, ktoré svoj pôvod čerpá zo st.fr. façon a toto z lat. factio = robiť, činiť. Viď Fakcia.
Fazuľa
Druh strukoviny. Čes. fazole, fazule, bul. fasul, srbch. pasulj. Prevzaté najskôr cez nem. Fasole, avšak prvým východiskom je gr. fáselos / φάσηλος, z ktorého vychádza aj lat. phaseolus a tal. fagiolo = r/v.
Fax
Slovo novšieho dátumu. Medzinárodné. Do slovníkov národov preniklo s prenikaním novších telekomunikačných aparátov. Prístroj, aparát na rýchle zasielanie písaného a foto materialu cestou telefonických liniek. Lat. fax, facis = meteor, fakľa, vzbudzovanie, horiaci uhlík. Lat. fax vychádza z gr. φάος = svetlo, lampa, z kor. φάω = svietiť, žiariť.
Odtiaľto máme faxovať = cestou faxu zaslať dokument.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára