…pripravuje Ján Kulík
Č , č
Cez celú históriu písania, v písmach jednotlivých národov javila sa potreba nejako viditeľne zachytiť, zobraziť hlásku mäkkého C. Gréci pri preberaní si písma od Sémítov a jeho adaptovaní pre svoje potreby, toto nepotrebovali a nič nám nezanechali.
Pisári sa však vynachádzali na svoj spôsob. Niekde sa používalo dvojité c, čiže cc a problém sa riešil (taliansky). Iní siahli po hlásky h, ako mäkčeni a vzniká ch (španielsky, anglicky...), alebo dochádza ku iným kombináciám, tsch (nemecký) atď. Medzi Slovanmi píšucimi latinkou kombinuje sa cz, cs. V iných jazykoch (hlavne románskych) ako mäkčeň zjavuje sa malý "chvostik" pod znamienkom, ç, ş a pod. (Viď Cédilla). Konečne, zásluhou J. Husa, medzi Slovanmi sa nad písmenkom začína používať malá kvačka, mäkčeň a problém jasného zachytenia mäkkých spoluhlások sa riešil. Vzniká č, š, ď, ľ, ň, ť, ž atď.
- ča
Prípona podstatných mien, keď sa chce vyjadriť deminutív, ako napr. kur+ča, mor+ča, Nem+ča, Maďar+ča atď. V rozšírenej podobe sa vyskytuje aj ako -iča, -ik, -čka atď. Typické pri tvorení dem. v ie. jazykoch. V per. a staroper. -ča, ale často aj -za, -iza, -ja, -iža. Av. -ča, sans. -k.
Čabajka
Druh maďarskej klobásy (podobná petrovskej). Vychádza z názvu mesta v Maďarsku, Csaba, kde ešte vždy žije počet Slovákov. (Tur. Çaba = elán, zápal, horlivosť, snaživosť, túžba, snaha, námaha a pod. Či názov tohto mesta má nejaký súvis s tur. významom, nie mi je známe.)
Čabraka
Ozdobná prikrývka na kone. Čes. čabraka, poľ. czaprak, rus. čaprak. Do slovanských jazykov sa dostalo cestou maď. csábrák, csáprák = r/v, ale jeho pôvod je v tur. čaprak = r/v.
Čabrať (sa)
Čapkať sa, namáčať sa vo vode, behať po vode. Čes. čábřit = potulovať sa, zbytočne chodiť, robiť veľké kroky, regionálne i pomaly kráčať, kráčať drobným a rýchlym krokom atď. kým chor. (pri Bratislave) cabrat = liezť, šplhať, škriabať sa niekam, teperiť sa.
Vypadá, že je tu príbuznosť ku starnord. skrefa = kráčať, isl. skrefa, nór. šv. skreva, dán. skroeve = kráčať, ang. stride = dlhý krok, pokrok, napredovať, pokračovať, prekročiť, robiť dlhé kroky a pod. ako aj nem. schreiten = kráčať, zakračovať, pristúpiť, napredovať. Všade je prítomný ger. kor. *skrep - , ktorý je príbuzný ku sans. krámati = kráčať, robiť kroky a toto zase ku slovanskému krok a lit. krópti, krápati. (Machek)
Čač, čača, čačka, čačika
Pekná vec, niečo pekného, ozdoba. Slovo z detskej zásoby. Vyskytuje sa v rade jazykov, ako čes. čač, čačka = r/v, slovín. čača, poľ. cacka, tiež poľ. a rus. cáca, ukr. cjácja = bábika, hračka, poľ. cacko = bábika, hračka atď. Podobné slová sa vyskytujú aj v ugro-finských jazykoch. (Vasmer, Bernecker, Brückner, Rozvadovsky, Machek, Toivonen) Odtiaľto máme čačaný.
Perzské čačak = šípová ružička bude vychádzať z tur. jaz.
Čači
V detskom slovníku znamená osla, somára, malého koníka. Príbuzné ku sans. ťaťťu = malý kôň, koník, pony, z ktorého sa následne v nových jazykoch Indie vyvinuli podobné slová s významom kôň, malý kôň, ako napr. hindu ťaťťu = koník. Sem asi prislúcha aj tátoš = rozprávkový divotvorný veľmi rýchly kôň.
Čaď, čadiť
Dym, čmud, sadze, vydávať čmud, dym, dymiť, dymom niečo robiť na čierne. Všeslovanské. Čes. čaditi, poľ. czadzić, ukr. čadyty, rus. čadiť, slovín, srbch. čaditi, čadjav, bul. čadja. Všade máme základné čad, ktoré súvisí s kadiť, kediť. (Čes.et.slov.) V hin. čhar = popol, v rozšírenejšom zmysle i zásada, lúh, kyselina, vôbec niečo podmieňujúce koróziu, prach, zem, hruda, hŕba. Tesný súvis so sans. čárdati, čardáyati = so základným významom niečo vylučovať, vyhadzovať, zanechávať, vydáviť, vracať.
Čadič
Druh vyvretej horniny, bazalt. Čes. čedič ako sa v ľude nazýval čierny tvrdý kameň, ktorý vypadal akoby očadený. Tento termín sa neskoršie dostáva aj do spisovnej češtiny, ako domáce slovo pre bazalt. (Machek). Či je slovenské čadič prevzaté z češtiny, alebo vzniklo paralelne na domácej pôde, nie mi je zatiaľ známe.
Čagan
Nár. Palica na jednom konci ohnutá: Opierajúc sa o krivý čagan, vyšla z domu... Najskôr bude mať súvis so slovom čakan v jeho význame, ako kôl s ohnutým koncom. Viď Čakan, Čugaňa.
Čachriť
Nestatočne, nepoctive konať; čachre = nestatočný, špinavý obchod, priekupníctvo. Čes. čachrovat. Prevzaté z nem. schachren = jednať sa, handrkovať, dohadovať sa (o cene). Do nemčiny sa slovo dostalo zo židovského jazyka, jiddiš a tam z heb. sachar = zamknúť, zastaviť, zakľúčiť, dostaviť, vzdať sa.
Odtiaľto máme čachrár, čachre, čachre - machre atď.
Čaj
Osviežujúci nápoj zo suchých listov čajovníka, alebo byliniek. V slovanských jazykoch je všade čaj. Slovo sme dostali cestou tureckého a peržského jazyka, ktorý si toto prevzali zo severočinského mandarínskeho dialektu, kde je ča, staršie ča(a), čia, ča-ja, ča-je.
Do západnej Európy sa nápoj a slovo dostáva cestou Holandska, kde sa zjavuje, ako thee, podoba malajského té, ktorý si slovo vypožičal z juhočínskeho (Amoy), kde má podobu t`e. Táto podoba, sa u nás tiež vyskytuje, ako tea, teja, tejíčka, ale už len vo význame čaju z byliniek.
Odtiaľto máme rad odvodených slov, ako čajovník, čajanka, čajné, čajovať, čajovňa atď.
Čajír
V mnohých osadách na Dolnej zemi pod týmto slovom sa chápe časť chotára hneď za dedinou, lúka, ktorá sa v minulosti tradične využívala ako pasienok pre dobytok. Tur. čayir = lúka, pasienok. Sám koreň je však ie. pôvodu, kde v sans. čar = pohybovať, posúvať, preháňať (statok) z miesta na miesto a z toho čarati = pohybovať, posúvať, kde v RV má už aj význam pásť, napásať a v hindu čarana = pásť, napásať, chovať statok, pasienok, strážiť pasúci sa dobytok a čarao = lúka, pažiť, pasienok, dobrá paša.
Čajka 1°
Vodný vták (Larus). Rus. ukr. čájka, čes. čejka, poľ. czajka, praslov. *čajka, ktoré je zvukomalebného pôvodu.
Čajka 2°
Zast. člnok, ľahká loďka. V srbch. šajka. Prevzaté z tur. šajka = r/v.
Čák
Ľud. spoj. a čast. Nárečové skrátenie slova však, všakže.
Čakan
Železný nástroj na jednom konci končitý, na druhom s lopatkovým ostrím, krampáč / krompáč, nasadený na drevené porisko. Používa sa na kopanie, ale jeho menší variant, čakanec, čekanec je murárskym kladivom a sekáčom tehál. čes. čakan, čekan, poľ. czakan, czekan, rus. čekán, bul. čékan, srbch. čakanac.
Etymológovia sa nezhodujú o pôvode tohto slova. Čes. et. slov. uvádza, že slovo sme dostali z džagatajskeho jazyka (jeden z tur. jaz.), kde to znamená bojová sekera a medzi nás sa dostalo prostredníctvom maďarského csákán.
S týmto súhlasí aj Vasmer (rus.et.slov.) a pridáva ešte aj kazachstanskú podobu čakan = biť, rúbať. (Bernecker, Gomboc, Radlov, Brückner), ale súhlasí aj s avestínskym čakuš = vrhacia bojová sekera, mlato, kým ale perzské čakuš asi vraj neprichádza do úvahy.(?)
V sans. čankrtati = ťať, sekať, rúbať, krájať, z koreňa krt = sekať, rúbať, ťať. Toto dalo podklad aškunskému čiker = škriabať a bašgalskému čangro = r/v. Ang. chap = otvorená trhlina, puklina, hlavne na koži človeka, zvieraťa, čiže otvorená, rozťatá rana, ktoré je blízke ku hol. a str.d.n. kappen a ang. chop = sekať, rúbať, ťať, z čoho vychádza i ang. chopper = sekáč. O pôvode týchto slov váha aj ox. et. slovník. Viď ťať, Čagan, Čugaňa.
Čakanka
Poľná belasokvetá rastlina Cichorium intybus. Čes. čekanka, poľ. czekanka, czakanka. Túto rastlinu vidíme rásť hlavne vedľa cesty, akoby na niekoho čakala a z toho vznikla i povesť o snúbenky, ktorá na svojho ženícha, vojaka ešte aj dnes vyčkáva vedľa cesty. Viď Čakať.
Čakať
Vyčkávať, očakávať niečo / niekoho, odkladať niečo na neskoršie a pod. Všeslovanské. Čes. čekati, poľ. czekać, starpoľ. czakać, hl. čakać, dl. cakać, ukr. čekaty, rus. čekáť, slovín. čakati, srbch. čekati (staršie čakati), bul. čakam, čekam.
Ak si ako východisko vezmeme očakávať, v tom prípade je hneď zrejmé, že tu ide o útvar zo základu oko, oči, ako aj súvis s rus. čajať = dumať, rozmýšľať, predpokladať, nádejať sa, žiadať, staroslov. čajati, čajú (gr. ekvivalent Ýëđßćů = očakávať, nádejať sa, myslieť, báť sa a sans. ácaksati = pozerať, (v RV = nahlásiť, vyhlásiť) ktorému základ je caks = zjaviť sa, z ktorého kor. vychádza i cáksus = oko. Čakať je teda slovo, s ktorým vystihujeme sliedenie, nádejanie sa, že očami niečo uvidíme.
Odtiaľto máme čakáreň, čakateľ, očakávať, počkať, vyčkať, dočkať, čakanka, čéčiť atď.
Čákľa
Druh vtáka, volavka. Názov zaužívaný vo Vojvodine, kde v prenesenom význame čákľa = žena s dlhými tenkými nohami. V tomto slove je záhadné K , lebo vo všetkých slovan. jaz. toto slovo má podobu: čes. čáp(a), starčes. čiepě, rus. belrus. ukr. bul. cáplja, srbch. slovín. čaplja, poľ. czapla, hl. čapla, dl. capla. Vysvetlenia o pôvode tohoto slova sa rozchádzajú. Časť sa ho snaží vysvetliť na podklade čápať, čapotať, čiže špliechať po vode, iní od slova čapnúť = chytať, lapať, kým Machek je mienky, že čápľa vo svojom názve vystihuje svoj charakter, dlhé nohy. Všetky podoby však majú rovnaký pôvod.
Viď Čaptavý, Cápať, Tepať, Ťapuškať.
Čákov
Klobúk bývalých rakúsko-uhorských vojakov podobný prilbe. Prevzaté z maď. csákó. Čes. čáka, nem. Tschako.
Ang. et. slovník má vstup shako = vojenská čiapka, ktoré sa tam dostalo cestou fr. schako a do fr. prišlo z maď. csákó, kde je vysvetlenie, že to znamená „cíp, čiapka s cípom“ a maďarčina si vraj adaptovala pôvodne nemecké zacken = hrot, špička, vrchol.
* Či na maďarský útvar csákó vplývalo meno Matúša Čáka Trenčianského, ťažko je zistiť.
V toch.B najdeme tsakatste = tŕnistý a Adams to vysvetľuje na podklade pod. mena tsaka- = tŕň, ktoré sa časom vyvinulo aj v tsankär = špic, končiar, vrchol, či opisnejšie aj v končité, špicaté, ostro zakončené...
Čalamáda
Nakladaná miešaná zelenina; druh silážovitého krmiva pre dobytok. Z maď. csalamádé. (Machek) Bližšia etymológia je neznáma.
Čalún
Ozdobný papier, alebo ozdobná tkanina na prikrývanie stien, nábytka a pod. tapeta. Cestou čes. čaloun, (čalun), prevzaté z nemčiny. Poľ. calun, srbch. čalun. Str.h.n. schalune = tkanina (na prikrývky), vychádza z fr. Chalons sur Marne. (Čes.et.slov.)
Odtiaľto máme čalúniť, počalúnovať, čalúnnik a pod.
Čamara
Kabát českého, alebo poľského kroja, zapínaný šnúrkami. Prevzaté z čes. čamara, alebo poľského czamara (odkiaľ sa v 19. st. dostalo do češtiny). Pôvod je však v špan. zamarra = ovčí kožuch, ktoré slovo si Španieli prevzali z arabštiny. /Morawski, Šmilauer, Čes.et. slovník./
Čambľa
Nemotorná, šmatlavá noha. Čambľaňa = šmatlavá, krivonohá žena, alebo zviera. Viď Čongáľ.
Čamrva
Drobizg, hyd. Súvis s mrvením. Viď Mrviť.
- čan
Koncovka slov, prípona v prípadoch určenia príslušnosti : Petrovčan, Košičan, Zvolenčan, dedinčan... V príbuzenstve má sans. víč, víčam v zmysle rod, plemä, ľud. Varianty tejto prípony sú aj - šťan, - štiak (mešťan, meštiak) a pod. Všetky sú v príbuzenstve s ves, vesnica. Okrem slovenčiny, podoby tejto koncovky, prípony zastúpené sú vo všetkých slovanských jazykoch, napr. srbch. Zagreb-čan(in), Kragujev-čan(in) atď. Podrobnejšie, viď Ves.
Čankať
Peknými slovami nahovárať, prehovárať, získavať, maznať, láskať. Súvisí s pantať, opantať = ovinúť, obkrútiť, omotať. Viď Opantať.
Čap
Drevená zátka do suda, nárečove i čep. Čes. srbch. slovín. bul. čep, poľ. hl. čop, ukr. čip, dl. cop, praslov. *čepú / čapú // V Sans. príbuzné je čhata = papek, palica, trstenica (srbch. štap = papek, palica, trstenica), hin. čepi = kúsok zapichnutý do niečoho, kým sans. ťapp- = kvapka, kvapkať a stépate = kvapkať, tiecť. Odtiaľto máme čapovať, výčap ako miesto kde sa čapuje (pivo, iný alkohol).
Viď Čapkať, Čupkať (sa), Čaptavý.
Čapáš
Expr. zaužívané hlavne vo Vojvodine, kde pretrváva pod vplyvom maď. csap = udrieť, čapnúť, tľapnúť, ktoré je ale ie. pôvodu.
a/ Stopa , stupaj po niekom, niečom.
b/ Druh mužského rýchleho (vojenského) tanca, kde tanečník dlaňou tlieska po sáre čižmy. V perž. čap, prevzaté z hin. čhap = pečať, razítko, odtlačok. Viď Čápať, Čapkať, Čaptavý, Čapnúť, Ťapuškať, Tepať.
Čápať
Špliechať (po vode); biť niečo - čapcovať; biť nohami. Viď Čaptavý.
Čapkať
Vzťahuje sa na padanie vody, kvapiek dažďu, liatie tekutiny, prilievanie, odlievanie tekutiny, jemne udierať, tľapkať a pod. Súvisí s čaptavý. Odtiaľto máme čapotať a pod. Viď Čupkať (sa), Čaptavý, Cápať, Ťapuškať, Tepať.
Čapnúť
Prudko silne udrieť; rukou, dlaňou čapiť, tľapnúť. Viď Čapkať, Čápať, Čaptavý.
Čaptavý
Človek s deformovanými, skrívenými nohami, chodidlami. Čaptať = chodiť nemotorne, ťarbavo. Rozčapený = doširoka, naširoko rozložený, roztiahnutý, rozpľasnutý. ( Žiakom v škole sa rozčapilo pero pri písaní, lebo ho nadmierne pritlačili.)
V čes. et. slovníku, Machek spomína čapa, ako noha, tlapa, ktoré dáva do súvisu so slovenským rozčapiť, čaptavý, ako aj nem. Tappe, tappen = noha, cupkať, dupkať, prešľapovať, ísť neistým krokom, ťarbavo, nemotorne. S týmto súvisí ang. tap = mierne udierať, búcháť, tepať, ťapuškať, capkať.
Všetky tieto slová v príbuzenstve majú sans. čipitá = ploché, rovné, tepané, tlačené, ktorých východiskom je čapp- = tlačiť, stískať, kam prináleží aj čapeta = capnúť (zaucho), capiť otvorenou dlaňou, ang. slap = r/v a sans. čapeťa = úder. V podstati tu ide o slovo utvorené na podklade capnúť = udrieť, buchnúť (až sa to rozčapý, rozšíri, stane sa plochým) a cápať = udierať (nohami) po zemi, podlahy. Tu väzí aj východisko slovu čapa = noha, ako regionálny slengový útvar na podstati cápať, čápať nohami.
Odtialto máme čap = zvukomalebné napodobňujúce úder, čapatý = široký, plochý, čapcovať = prudko udierať, biť rukou, zauškovať, čapiť = capiť, čapnúť 1° = prudko, silne udrieť, capnúť, rázne hodiť, tresnúť a i čapnúť 2° = chytiť, lapiť, zajať, zatknúť, uväzniť, čiže "pricapiť", pritlačiť, čapták, čaptáň = čaptavý človek, čapor = pastiersky bič s krátkou rúčkou, korbáč, čapov = na pastierskom biči tenký plochý remenec na viazanie si šugiara, čaptať = nemotorne, ťarbavo chodiť, krívať, šmatlať, čapatý = nízky a baňatý, rozčapený, čľapatý, rozčľapený, rozčapnutý, čľapnutý = s rozčapeným, rozšíreným, plochým nosom (sans. čipiťa, kašmírske čepoťu), cupkať = ísť, kráčať drobným krokom a pod. V blízkosti má cápať, tepať, čupieť, ťapuškať a rad ďalších.
Viď Cápať, Čákľa, Čápľa, Čupieť, Ťapuškať, Tepať.
Čarágať
Expr. zried. Klebetiť, besedovať, čiže vymieňať si názor. Súvisí s čariť, čarovať a tárať.
Čarapa
Ľud. V určitých lokalitách na Dolnej zemi, tam kde Slováci žijú v zmiešanom prostredí. Každodenným stykom so srbch. jazykom, ponožku, či ľudové štrímfľu, vystriedalo srbské čarapa. V tureckom osmanskom jazyku je to čorap, avšak pôvod slova nie je turecký.
V srbch. cirk. jazyku čparog = pazúr, noha. Dl. špara, hl. spara a srboch. čapa, čapak, čapet, čaparak a pod. všetko súvisí s čapa = noha, ktoré asi predstavuje expresívnu podobu starého lapa, laba = noha a v príbuzenstve bude mať aj nem. Tappe = r/v a ang. tap = capkať.
S týmto súvisí aj slovenské špáratko (stikadlo). České čpár = pazúr, necht, noha, srbch. cirk. čparog = pazúr, necht, noha a pod. Predstavuje zložené slovo, čapo + parog, paroh na nohe.
Čárať
Čiarať, robiť čiary, písať. Všeslovanské a po stránke ako historickej, patrí ku najzákladnejším a najstarším slovám ie. jaz. a je východiskom veľmi širokej škály významov. Čes. čára, čárati, hl. čara = brázda, čiara, lesná cestička, dl. cera = brázda.
Z rovnakého prameňa vychádza i rus. ukr. belrus. bul. črtá, srbch. crta = čiara, slovenské črtať sa, náčrt. Praslov. *črta, starslov. crtati. ie. kor. *ker = rezať.
V príbuzenstve má ang. carve = rezať, krájať, ktorého staršia podoba bola charve a súvisí so str.hol. kerven, str.h.n. kerben, záp.ger. *kerfan = r/v.
Sans. kśur = rezať, krájať, škriabať, odkiaľ je kśuráti = rezať, škriabať, kopať zem, rýpať. Odtiaľto vychádza hin. čár = jazva, znak, čiara, rana, boľasť,( kým paralelné čár = pasienok, trávnatá plocha, trávnik má pôvod zo sans. car = pohybovať, hýbať sa (posúvať statok na nové miesto) a z toho i čarv = žuvať.)
V gr. je príbuzné ξαίνω = škriabať, rýpať, xéo / ÷ξέω = škriabať, trieť, šúchať, rezať, vyrezávať a keraia / κεραια = čiara, ťah rukou.
U nás v príbuznosti sú čerieslo, čeriť, rozčerečiť. Čiara sa teda vyvinula z faktu, že niečím ostrým sa urobila jazva, žliabok v niečom, na niečom, vyorala sa brázda, s čím sa poznačila plocha. Viď Črta, Krájať, Čarboliť, Čerieslo, Čariť.
Odtiaľto máme čiara, čiarať, čiarka a rad podobných.
Čarboliť
Čárať, čmárať, neúhľadne písať. Súvisí s čiara, čárať. Blízke ku iránskemu čarba = tenký papier na trasovanie obrazu, alebo písma. Viď Čiara, Čárať.
Čárda
Krčma, hostinec na dolnozemských stepiach. Maď. csárda = r/v. Nie mi je známe, ako toto slovo vysvetľujú maďarskí etymológovia, ale vypadá, že sa tu prelínajú slová čajír a čardák, čiže lúka, pasienok, trávnatá plocha a prístrešie, dom, byt, palác. Viď Čajír, Čardák, Čatrľa.
Na týchto čárdach, postavených vždy mimo dediny, sa hýrilo, hajdúchovalo, vyhrávala cigánska muzika a postupne sa rodí svojdruh temperamentného uhorského tanca, čardáš - maď. csárdás, ktorý zapustil hlboké korene, ako medzi Maďarmi, tak aj Slovákmi a inými národmi bývalého Uhorska. Tí, čo tu lumpovali, hajduchovali, muzikantom platili a tí vyhrávali, cibrili si štýl. Rodil sa čardáš, ktorý je dnes ťažko priradiť ku ktorémukoľvek národu. Je to proste uhorský tanec stepí Dolnej zeme.
Čardák
Na dolnozemských gazdovských dvoroch pod týmto sa chápe koš postavený na stĺpoch (zdvihnutý od zeme, aby nevlhlo), využívaný hlavne na skladovanie olámanej kukurice a iných zrnovín. Pod čardákom boli obyčajne umiestnené chlievy pre svine. Slovo prevzaté z tur. jaz. kde má význam arbo(u)r, pergola, ale aj balkón, izba, bytový priestor postavený na stĺpoch, strážna veža a pod. Samotne slovo však nie je tureckého pôvodu. Nachádzame ho aj v sans. ako čadya, čadiya s významom "byť prikryté, chránené, a čajo (čadžo) = cieňa, chyžka, z čoho už v jaz. pali a hindu máme čajja = balkón, veranda, pergola, prístrešie, odkvap. Kor. je sans. čad = prikrývka, pokrov, ústrešie.
Čes. čarták = r/v, srbch. slovín. čardak = čardák, strážna veža, ľudské obydlie (bohatšie), palác, všetko postavené na stĺpoch, rus. ukr. čerdák = r/v. Starslov. črtog, st.srbch. črtog, rus. ukr. čertóg = gr. thálamos / θάλαμος = sála, komnata, spálňa, ženská spáleň, nevestina komnata, sklad, palác. Do tureckých jazykov sa dostalo z perzského, kde je utvorené spojením slov čar, kratšia verzia z čahar = štyri a dar, daur = drevo, strecha, pokrov, dom, byt, palác, ktoré teraz v spojení nadobúda význam zo štyroch strán, z každej strany, úplne zahradené, ohradené, oddelené. (Radlov, Korš, Bernecker, Lokoč, Gorjajev)
Sem patrí aj čardaklia, termín pod ktorým sa na D. zemi rozumie konštrukcia v podobe domu, na ktorú sa usmerní vinič, ktorý po čase sa úplne ovinie a utvorí nejaké prístrešie a pekný chládok na osvieženie sa v letných horúčavách.
Čardáš
Temperamentný tanec úhorských stepí. Viď Čárda.
Čariť
Používať isté prostriedky, ktorým sa pripisuje nadprirodzená neobyčajná moc, na dosiahnutie účinka; robiť čary,kúzla, bosorovať. Čes. čár(y), rus. čáry, poľ. czary, czarować, ukr. čara, slovín. čara, srbch. čar, čarati, starslov. čari, príbuzné ku lit. keriu, keréti = očarovať niekoho (zlým okom), av. čara = prostriedok, novoper. čar(a) = prostriedok, pomoc, zručnosť, sans. kr = činiť a z tohoto odvodené, ako kara, krnóti, karóti = činiť, robiť, konať, hin. čara = použiť prostriedok, liek, pomoc a doslovný význam mu je "na použitie". (Sám koreň stojí hneď vedľa čar = jazva, znak, rana, úraz, ktoré je v príbuznosti so slovanským čiara.) Šamani pri výkone svojich služieb po zemi čiarali, robili obrazy toho, čo chceli ovplyvniť, dostať do svojej moci.
Sans. čar, občas i čárati = odháňať (zlo), dávať podnet na praktikovanie, alebo vykonávanie niečoho, zaoberať sa ( niečím), kým v chet. čarama = prinútiť, donútiť na odplatu. (A Sanskrit - English Dictionary ; Monier - Williams)
Slovanské čariť vychádza teda z koreňa *kr- / ker- (súvis s krájať), lebo aj tu sa čariť bežne nahrádza so slovami porobiť, má porobené, v srbch. čariť , neraz sa vymení s činiti, počiniti, čini, v čes. udělat, v nem. einem antun = čarovaním pôsobiť na niekoho, vziať ho do svojej moci.
Odtiaľto máme čarodej(ník), čarodejnica, čáry - máry, čarovať, čarovný, čar, čaro = pôvab, prečarovať, vyčarovať, učarovať a rad slov s predponou čaro- + krásny, plný a pod. čara - mačara, čary-máry = zaklínacia formula čarodejníkov, ktoré má svoju podobu aj v perž. čara mar čara = podvod.
Vyčarovať, prečarovať v bežnej reči môže znamenať i vymeniť, zameniť. Počuť to hlavne medzi deťmi, keď "...za nožíček som od Jana vyčaroval loptu" = nožíček som vymenil za loptu. Za vrece pšenice vyčaroval jedno jahňa. V týchto obchodných transakciách peniaz bol vynechaný. Prečarovať sa môže vzťahovať aj na takúto transakciu, v ktorej čarovaním, výmenou, jedna z osôb zaznamená stratu.
Viď Čárať.
Čaršia
Ako čo sa svet spoznal so slovom Bazar , v zmysle obchodného domu, magazínu, tak cestou turistiky, cestovaním do krajín ktoré boli pod tureckou domináciou, spoznali sme sa aj so slovom čarši, čaršia = tržnica, obchodná ulica, obchodný dištrikt, čarši hamami = mestské verejné kúpele (turecký kúpeľ). V Sarajeve (Bosna a Hercegovina) turistickou atrakciou bola baš čaršija = hlavná tržnica, kde si turisti kupovali orientálne suveníry. Viď Čariť.
Čas
Trvanie bytia a diania merané jednotkami, ako napr. hodinami, dňami, rokmi atď. Doba, obdobie, lehota, termín, zast. rok, počasie a v zašlých časoch i hodina. Všeslovanské. Čes. čas = r/v, rus. čas = hodiny, ukr. čas = počasie, bul. čas = hodiny, srbch. slovín. čas = hodina, chvíľa, poľ. czas, hl. čas, dl. cas = hodiny. Praslov. časú, vychádza z *kes-, z ktorého je i st.prus. kisman a alb. kohe. Ako v slovanských, tak aj v ďalších jazykoch dochádza ku prelínaniu sa významov čas, ako čas, doba, lehota, hodiny, ale aj počasie.
Aj ku tomuto slovu etymológovia pristupujú z rôznych uhlov, no najuspokojivejší a nazdávam sa i správny prístup najdeme u Macheka, keď čas dáva na rovinu, čas uteká, čas beží, (nikdy nieto spojenie doba uteká), čo znamená, že pôvodne čas mal význam behu, plynutia a v žiadnom prípade nie konkrétnu "dobu" a bude súvisieť so spiechať, kor. *kes-o-s. (Machek).
Zrejmá je tu príbuznosť ku srboch. a slovín. kasati = bežať, klusať a slovenskému zakášať vo význame ísť, smerovať niekam rezkým krokom, (po)spiechať, zakášať za frajerkami = chodiť za ženami, obletovať okolo dievčat, ako aj ku sans. kor. kas = ísť, hýbať sa, byť v pohybe a kásati = ide, hýbe sa, z čoho v jaz. kalaša máme kaseu = plynie, tečie (ako voda v potoku). Tiež sans. kalá- = čas, určitý čas, odkiaľ v rus.cig. kal = čas, hodina, moment. Kor. je tu čal- /čar- = hýbať, pohybovať a odvodené slová čala = pohyb, čára = pohyb, ísť, pohybovať, hýbať.
Nem. Zeit = čas a ang. tide = zast. čas, časový úsek, obdobie (aj ročné), vek, hodina, určený čas, z čoho sa neskoršie vyvinulo tide, ako príliv a odliv. Oxfordov et. slov. dáva do súvisu s ie. kor. *di-,da(i)- = rozdeliť, podeliť, rozsekať, kde je súvis s gr. σαιζω = rozdeliť, rozsekať roztrhať a sans. dáti = sekať, žať, kosiť, z čoho sa príbuznosť ku slovan. čas stáva otáznou, avšak ak tu ox. et. slovník chybil a súvis je v sans. di, díyati = letieť, tak ger. a slovanské podoby sú v príbuznosti, kým gr. δαιζω sem neprislúcha.(Viď Časť). Skorej by tu bola príbuznosť s gr. έτος = rok, έτήσιος = ročne, ročný, lat. aetas = vek, životný vek, aetermitas = večnosť, nesmrteľnosť. (Ang. time = čas, časový úsek, sa vyvinulo z tide a v základe má *ti- = natiahnuť, roztiahnuť.)
Odtiaľto máme občas, včas, včasný, súčasný, predčasný, dočasný, polčas, časný, časom, časomer, časopis, časovať (sloveso), časoslov (liturgická kniha Slovanov východného obradu), počasie, časiť sa, vyčasiť sa a pod.
Viď Časť, Častý.
Časť
Diel celku, úsek. Všeslovanské. Čes. část, poľ. cześć, hl. časć, rus. ukr. časť, srbch. bul. čest(ica). Praslov. starslov. čest, ktoré je trochu hmlisté, ale určite bude súvisieť s kus, kúsok, ktorého východiskom je kúsať, hrýzť, kor. *kand, kde sa začiatočné k pozmenilo v č. (Čes.et.slov. a Rus. et.slov.)
Jednotlivci, ako Pedersen, Bauzak, Walde - Hofman atď. vidia tu súvis s gr. τένδω a lat. tondeo, totondi, tosum = strihať, holiť, sekať, šklbať, štípať. (Rus.et.slov.)
Ak uvážime vysvetlenie ox. et. slovníka nemeckého Zeit a ang. tide (time) = čas, ktoré sa dáva do súvisu s ie. *di-, da(i)- = rozdeliť, podeliť, rozsekať, rozkúskovať, gr. δαιζω = r/v (viď Čas), v tom prípade i sans. dáti = sekať, žať, kosiť a dal = deliť, dala = časť, kúsok, zlomok, fragment môžu poskytnúť celkom obstojné (a asi aj správne) vysvetlenie. Slovo si zasluhuje dôkladnejší výskum, lebo porovnávajúc častý, sans. kand = biť, udierať, z čoho je prakritové kamda = časť, kúsok, fragment, vynára sa ďalšia alternatíva vysvetlenia. Tu je aj sans. čid, čidati = sekať, lámať, trhať, z čoho je čeda = časť (v srbch. kidati = trhať, lámať, pukať). Viď Čas, Častý.
Odtiaľto máme častica, čiastočne, účasť a pod.
Částiť
V slovenskom jazyku, v jednotlivých regiónoch a hlavne vo Vojvodine (asi pod vplyvom srbch. častiti), nahrádza častovať. Čes. častovati a slovenské častovať, častiť, V. Machek pokladá za výpožičku z poľského (Staropoľ. v dialektoch) czestować = hostiť a základ tohoto vidí v cześć = česť. Toto slovo na svojej ceste sa skrížilo so slovom pre prianie šťastia ( napr. srbch. čestitati = blahoželať, na Slovensku (š)častitovať, čestitať = blahoželať - nárečove). Slovo je pomerne nepriehľadné, ak sa ho analyzuje z hľadiska slovanských jazykov. Kríži sa s blízkym česť, avšak ak pri rozoberaní vezmeme do ohľadu sanskritové variácie, dostávame jasnejší obraz. Etymológia slova česť, čast je cele iná. Viď Česť.
V srbch. častiti = hostiť jedlom a nápojmi. Pričest = prijímanie večere Pánovej. Počast = pocta, úcta, vzdávať česť.
V hindu čašt = jedlo v určený čas, ako raňajky, obed, večera, ktorého východiskom je sans. čaks = chuť, z čoho vyšlo časati = jedlo, jesť (príbuzné ku nášmu expr. česat = piť). V perzskom čašidan = ochutnávať, paštúnsky časel = piť, „česať“. V rade jazykov Indie sa stretávame s podobami tohto slova a všade to má spoločný význam ochutnávať, chutiť, jesť, žuvať a občas i piť. V sans. čaksana = ujedať si niečo (reďkovky), aby sa dostala chuť ku pitiu. (Turner). V blízkosti bude asi lat. festivus = po chuti, príjemné, veselé, smiešne, zábavné.
Odtiaľto vychádza aj expr. česať, načesaný = piť, napitý, ktoré s česaním si vlasov nemá nič spoločného. Z tohto môžeme uzavrieť, že častovať, částiť nebude vychádzať zo slova česť, ale má hlbší koreň, siahajúci hlbšie do minulosti jazyka.
Viď Česť, Čaša.
Častitovať
Nár. Chodiť priať na sviatky (Vianoce). Súvis so slovom česť, čiže vzdávať úctu.
Viď Česť.
Častovať
Hostiť jedlom a nápojmi. Viď Částiť.
Častý
Nie zriedkavý, frekventovaný. Čes. častý, rus. částyj, ukr. částyj, bul. čest, srbch. čest(o), poľ. czesty, czesto, hl. časty, dl. cesty atď. Praslov. čest, príbuzné ku lit. kimštas = nabitý, hustý, ktorá alternatíva je možná, lebo aj u nás často má význam aj "nie zriedka", čiže husto, nabite. V tomto prípade máme v príbuzenstve sans. kand = biť, udierať, z čoho v prakrite kamda = časť, kúsok, fragment. Viď Čas, Časť.
Odtiaľto máme často, častokrát.
Čaša
Nádoba na pitie, široký pohár, kalich. Všeslovanské. Rus. ukr. belorus. bul. čáša, srboch. slovín. čaša, poľ. czasza, čes. číše, polab. cosó, praslov. čaša a stojí v príbuznosti ku st.prus. kiosi = čaša, pohár a podľa Vasmera, toto slovo do baltických jazykov nebolo prevzaté zo slovanských, ale naopak a to i napriek tvrdeniu Brücknera, Bernekera, Mladenova atď. (Malicherné manipulovanie, lebo slovo je ie. pôvodu a môžeme očakávať jeho podobu v rade ie. jazykov.)
Čašu, ako nádobu na pitie stretneme v sans. ako čašaka = pohár, vínový pohár, kalich, armén. čašak = pohár, nádoba na pitie, v perž. čašidan = ochutnávať, čast = raňajky, paštúnsky časel = piť. Etymológovia sa preto rozchádzajú pri vysvetlení tohoto slova, že si chybne vysvetlili slovanské častovať, častiť a práve tu spočíva záhada slova čaša. (Viď Částiť.)
Čaša vychádza z pojmu častovania, ako jedenie, ujedanie, popíjanie. Viď Částiť.
Odtiaľto máme čašník, čašníctvo a pod.
Čata
Menší vojenský útvar skladajúci sa z družstiev, usporiadaný, organizovaný oddiel, organizovaná skupina osôb. Český et. slov. (Machek) predpokladá, že toto slovo je pôvodne srbské, kde počas tureckej nadvlády v Srbsku jestvovali ozbrojené čaty (srbch. čete) hajdúkov. Čes. bul. slovín. četa, preniklo priamo zo srboch. jaz. Maď. csata je prevzaté zo slovan. jaz. a odtiaľto preniklo do slovenčiny, ako čata a poľ. czata.
Tieto čaty boli slabo organizované, neusporiadané a s hajdukovaním začínali len keď prišla jar (Djurdjev danak, hajdučki sastanak = zoskupenie na deň sv. Juraja, kedy sa už lesy prebudili a bolo krovia, húštiny na schovanie sa) a s akciami sa končilo, keď prišla jeseň, keď nebolo už hustého krovia, nuž asi tu najskôr ide o slovo príbuzné ku rus. čášča / ÷ŕůŕ = krovie, húština a z tohoto niečo potom akoby lesný obyvatelia. V tomto prípade sa slovo približuje ku sans. čeśť = byť aktívny, z čoho v prakrite je čettha = námaha, úsilie, snaženie a pod. Viď Cesta. // Tur. čete = banda rebelantov, gerilská vojna – je tiež prevzaté zo srboch. jazyka.//
Je možné, že čata, četa bude nejak súvisieť i s írskym cethern = r/v, ktorým pádom potom máme súvis aj s lat. caterva = zástup, dav, nával, čata, ktoré sa v st. Ríme vzťahovalo na "barbarské", nedisciplinované vojenské oddiely, na rozdiel od disciplinovaných, usporiadaných rímskych légií.
Odtiaľto máme cestou češtiny četník = zast. žandár a čatník = zast. najnižšia hodnosť poddôstojníkov z povolania počas slovenského samostatného štátu (II.sv.vojna).
Čatľovať
Na Dol. zemi má význam omietať, omietnúť, lepiť, nanášať omietku, náplasť, obklad. Čatľov = omietka. Slovo sa pokladá, za akože prevzaté z maď. lebo aj tam je csat = spona, csatlakozás = pripojenie, spojenie, kontakt, csatol = pripojiť, priložiť, pričleniť.
Slovo je však číro indoeurópske a stojí tesne vedľa cápať, nacápať, čápať, čupieť, čaptavý a pod. Stojí vedľa ich významov prilepiť, zalepiť, schovať, vyrovnať, zarovnať, pritlačiť, rozšíriť atď.
Porovnaj zo sans. vychádzajúce hindu čapta(na) = roztlačiť, porovnať, vyrovnať, nalepiť, zalepiť, plastovať. Všade sa to zvádza na otvorenou dlaňou niečo roztláčať, lepiť, vyrovnávať. Čatľovaním cápeme blato na stenu a vyrovnávame, roztláčame ho.
Odtiaľto máme čatľovka = murárska varecha / hladidlo na omietku, ako aj načatľovaná žena = žena ktorá použila nadmieru veľa šminky, líčidla, namaľovaná.
Čatrľa
(Vo Vojvodine.) Veľký šiator. Na jarmokoch, pod čatrľou krčmári čapovali, podávali jedlá a cigáni vyhrávali. Ie. slovo zastúpené v rade jazykov. Sans. čáttra = parasol, slnečník, kor. čad = prikrývka, pokrov, strecha a odtiaľto všetky odvodené termíny sa vzťahujú na niečo so strechou, pokryté, ústrešie, cieňa, zahalené, závoj atď. V hindu jaz. čatr, čatar = parasol, slnečník, pečiarka. V perž. čatr = slnečník, dáždnik, šiator a čadar = šiator, pavilón, plášť, závoj (do čoho sa zahaľujú ženy moslimov), plachta, obrus atď.
-čať, -čínať
Prípona v slovách načať, počať, začať, načínať, počínať, začínať atď. Základ v činiť. Všeslovanské. Čes. -číti, -čnu, -čínati, srbch. -četi, -četak, starslov. na+čnu, na+četi, na+ četak atď. Zodpovedá mu nem. be+ginnen, st.h.n. be+ginnan, ang. begin, began, kde ox. et. slovník o časti ginnan poznamenáva, že je neznámeho pôvodu. (*-ginnan asi bude variantom slovesa činiť.)
Čauš
Vojenská hodnosť v tureckej armáde. Použil ho M. Kukučín. Pôvod slova je v tur. čavuš = seržant, čatár, strážmajster.
Čavka
Druh vtáka. Viď Kavka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára