05 apríla 2010

Etymologický slovník na B - Bagún

Kulik.obr4

 

 

 

…pripravuje Ján Kulík

B,b

clip_image001

Písmeno B najskôr vzniklo z obrázkového znaku pre dom / byt / príbytok, ako ho aj nachádzame v egyptských hieroglyfoch a vo včasnom semítskom písme. Okolo roku 1000 p.n.l. v Byblose a i v ďalších mestách Feničanov a Kanancov, aj tento znak nadobúda lineárnu podobu a svoj názov Beth, čo v ich jazyku znamená proste dom, byt. Gréci si ho preberajú od Feničanov a premenúvajú ho v Beta a neskoršie, keď sa v Grécku začína písať z ľavo na pravo ( Semíti písali a i píšu z pravo na ľavo), kvôli šikovnejšiemu písaniu, celý znak otáčajú o 180 stupňov. Už v tejto novej, gréckej podobe, Beta preniká ku Etruskom a odtiaľ ku Rimanom a konečne i k nám.

Ba

Častica na vyjadrenie zosilneného súhlasu, prisvedčenie, utvrdenie. Vyskytuje sa aj v čes. poľ. a ukr. jaz. Je starobylé a preto jeho výskyt je aj v lit. a avest. ba, kým v sans. sma, ale všade má rovnaký význam, čo jasne poukazuje, že aj tu platí bežná transformácia b = m. V srboch. je to ma.

Baal

Boh Feníčanov a Kanáncov. Pren. i modla. Baal bol pôvodne spoločníkom boha mora Yam, Jam (Hadad) a boha Môt, ktorý bol bohom smrti a podsvetia. Bol bohom prírodných živlov, "kráľom " bohov, či najvyšším bohom. V Kananskom panteóne najvyšším božstvom bol El, ale postupne jeho výkonnú funkciu preberá Baal. V Biblii vystupuje ako boh Kanáncov, kde pôvodne bol aj bohom neba a zeme, čiže univerzálnym, bohom dažďu, búrok, ale zároveň aj bohom slnka, zúrodňovacom pôdy a ako v mnohých iných náboženstvám v oblasti Stredozemia, aj on sa personifikuje v podobe ručiaceho býka.

( V Biblii stretneme jeho podby, ako Baal /-sefon = pán severu, /-berit = zmluvy, /-zebub = múch atď. Družkou mu bola Baalat, ktorú sa stotožňuje so ženskými božstvami prírody, ako Ašéra, Aštarte, Anath a pod. Aj boh Izraelčanov sa pri vstupe do Palestíny nazýval Baal, ale pre ostražitosť, či neustále nebezpečenstvo "pomiešania" si ich Baala s Baalom Feničanov a Kanancov, okolo X. st. p.n.l. sa zvádzal tuhý boj o vylúčenie termínu Baal z jazyka Izraelčanov.)

Podľa všetkého vypadá, že slovo baal / bal siaha hlboko do ľudskej minulosti, lebo stretneme sa s ním aj v sans. v podobe bála s významom sila, moc, schopnosť, armáda a v prakrite už nadobúda podobu balaya a význam vôl. Koreňom týchto slov je sans. Bal = blčať, horieť, planúť, odkiaľ svoje korene čerpá rad slov v zmysle sila, moc, bojovník, násilie, dar, obetovanie a pod. čo poukazuje, že slovo ako také nebolo prevzaté, nie je importom z oblasti Semítov.

Baba

Stará žena. Všeslovanské. Rus. belrus. ukr. bul. mac. bába, poľ. hl. dl. baba, čes. baba i bába, polab. babe, bobe, bobo, slovín. bába, srbch. baba, baka, starslov. a praslov. baba, lit. bába, lot. baba, rum. a maď. bába, ako aj alb. babe, prevzaté zo slovan. jaz.

Pôvodne aj toto slovo je z detskej slovnej zásoby a vzniklo podobne, ako mama, tata (? V. Machek), avšak s prihliadnutím na praslov. bab- = zduté, napuchnuté, či aj Ideofóniu, celé slovo, jeho pôvod dostáva iný ie. koreň. Staršia osoba, staršia žena už nie je štíhla, ale "oblá, zaoblená, okrúhla, guľatejšia" a na staršej žene, je to zvlášť viditeľné. Vypadá, ako bublina, babura, takže skorej ako v detskej slovnej zásobe, baba bude mať svoj koreň v zásobe všeobecnej.

U všetkých Slovanov baba má aj hodne vedľajších významov, ako napr. zlá žena, pôrodná asistentka, stará mať, muž so ženskými vlastnosťami (bojazlivý, zbabelec, klebetný) atď.

Babie leto: Predĺžené, "nafúkané, zduté" leto. Pôvod v praslov. kor. bab- = zduté, preširené.

Babin kút medzi ľudom znamená hlavne severozápadný kút oblohy, tú časť, odkiaľ dochádzajú ťažké mračná, prudké dažde, búrky, krupobitie, pohroma.Tu ide o prenesený význam, lebo babin, babský kút v podstate znamená kút vedľa pece, kde sedávali staré ženy, mali výborné miesto na pozorovanie iných v izbe a z tohto kúta sa šírili klebety, ohováračky, nič dobrého.

Babiť, babčiť, byč pôrodnou asistentkou. V zašlých časoch ženám pri pôrode pomáhali staršie, skúsenejšie ženy, baby, z čoho vychádzajú i tieto slová.

Babka, babať: Oblý plochý kamienok, (žabka), ktorý keď sa pod patričným uhlom hodí do vody, tak poskakuje po povrchu, babá.

Babinec : Predsieň kostola, kde sedávali babky a žobráčky, prenesene i žobráčňa.

Babka 1°: Maličká nákova , kovadlo, ktoré si sedliaci nosili na pole, aby si priamo na mieste mohli nakovač kosu, kosák. Názov vychádza z praslov. bab- = zduté, rozšírené, oblé.

Babka 2° : Pri česaní konopného vlákna, "hrste" sa viazali na zvláštny spôsob. Na vrchu sa urobila "hlavička", vrch sa zaoblil, ako guľa, takže aj tu môže isť o praslov. kor. bab-, poťažne o slovo odvodené od babuša = spôsob viazania šatky na hlavu, čo ale zase smeruje ku baba.

Babka 3° : "Babka k babce, budú kapce". Starý úhorský peniaz malej hodnoty.

Babka 4° : Spôsob rezania viniča.

Vo všetkých prípadoch sa tu jedná o niečo oblé, guľaté, okrúhle, čo znamená, že pôvod tohoto slova netreba hľadať v detskej reči, lež v praslov koreni bab-.

Odtialto máme rad odvodených slov, ako babský, babskosť, babečka, babenica, babica, babička, babina, babisko, babizňa / babizeň, babúchať, obabúchať, zababúchať, babuška a spústu ďalších.

Viď Ideofónia, Bába.

Bába, bábika, bábä

Detská hračka znázorňujúca obyčajne malé decko, bábika, bábä. Pôvod slova je v detskej reči a varianty slova sa vyskytujú v mnohých jazykoch. Ang. baby, babe, nem. Puppe, maď. báb, baba atď. Ox. et. slov. ako aj rad slovanských etymológov hovoria, že na vznik slova vplývalo detské reduplikované ba, podobne ako je to v prípadoch so slovami mama, tata, papa. V sanskrite sa stretávame s podobnými, slovami: buba = otec, bappa = otec, babba = otec ( z tohoto sa v jednotlivých jaz. subkontinentu vyvinulo aj baba = dieťa) ba tu je aj buba = prsník a bubu = mlieko, ženský prsník.

Odtiaľto máme rad odvodených slov, ako bábka, bábkar, ba aj bábková vláda atď. Viď aj Ideofónia, Baba.

Bábel

Viď Babylon.

Bábik

Kvet divého maku. Skorej rozkvitnutia, puk budúceho kvetu je veľký, akoby napuchnutý, zdutý a asi tu je aj pôvod slova. V praslov. bab- = zduté, napuchnuté.

Bábočka

Druh denných motýľov. Slovenské bábočka a čes. babočka, V. Machek, spoliehajúc sa na autora Vážný JM, udáva, že slovo je prevzaté z rus. bábočka = r/v.ktoré je vlastne odvodené z baba, babka, lebo podľa ľudovej povery, v niektorých osobách, najmä v osobách odporného zovňajšku, skrývajú sa čarodejnice.

M.v.Vasmer, spoliehajúc sa na iných autorov, podáva vysvetlenie, že podľa povery, duša zosnulého predlžuje svoj život v podobe motýľa bábočky z čoho v určitých ruských dialektoch bábočku vystriedalo slovo dušička a pridáva novo gr. útvar ψυχάρι / psychári = bábočka, z koreňa ψυχή = duša.

Babona / Bobona

Povera. Babonstvo / Bobonstvo / Babonár / Bobonár atď. V st.cir. slov. aj babuni = heretici.

Podľa rus. et. slov. (Vasmer) tu ide o útvar na podklade zabúniť, zbúniť = pomýliť, povera, alebo podľa Miklosicha, slovo má súvis s horou Babuna, čo sa nachádza medzi mestami Prilepom a Velesom (Macedónsko).

Ukr. et. slov. ešte pridáva, že tu ide aj o príbuznosť so slovom baba = čarodejnica, veštica a opierajúc sa na Vasmera, pridáva aj ie. koreň bha- = hovoriť, bájiť.

S prihliadnutím sa slovenské podoby babona, bobona, polab. bobe, bobo = baba, babka, ako aj slovenské bobo = mátoha, toto nepriehľadné slovo bude obsahovať vplyvy, prelínanie sa sebe blízkych slov z kor. bha = hovoriť, bájiť, besedovať, bobo = mátoha, mátožiť, baba = stará žena, babka. Machek pripúšťa i bun, (srbské buniti = búriť, vzburovať, rus. búneť = hundrať, bzučať, bul. bunja = vzburovať, búriť, podpaľovať, navádzať - Brückner), ako aj bon- / mon-, (starčes. boniti , ktoré vychádza z mon- = myslieť) . Maď. babona = povera je zo slovenčiny.

Bábovka

Plechová forma na pečenie koláča (báby) z bielej múky. Neskoršie sa význam posúva aj na sám koláč. Vyskytuje sa v čes. poľ. luž. ukr. a rus. jazyku. V češ. sa po prvýkrát zjavuje v roku 1465. v recepte, čo si odpísal určitý farár Ján z Lukaviec. Vypadá, že ako sám recept, tak aj názov, sú cudzieho pôvodu, lebo vedľa baba, je aj paralelné pomenovanie papa / waba, ba aj sám koláč sa považoval za "panské" jedlo, ale ak prihliadneme na praslov. bab = zdúvať sa, puchnúť, (Ideofónia), ako je to v prípade bublina, babura, slovo baba môže byť aj slovanského pôvodu - nasiaknuté, vykysnuté, zduté.

V nemeckých nárečiach v etnický styčnom pohraničnom pásme, ako je Bavorsko, Sliezsko, Sasko, vyskytuje sa babe / bäbe, nuž nem. etymológovia toto slovo považujú za import zo slovanských jazykov. (Machek, J.Knobloch, Steinhauser.)

V ang. et. slov. (Oxford), spomína sa aj baba, ako sýty, bohatý koláč nasiaknutý rumom. Slovo tu bolo doložené v XIX. st. a považujú ho za import z fr. jaz.

Babrať

Prplať, prplať sa, špiniť, znečisťova. čes. babrati, poľ. babrać, bebrać, ukr. bábrati, praslov. babrati, maď. babrál je zo slovenčiny. Príbuzné je ku chetejskemu paprahh = prplať sa, špiniť, škvrniť. Východiskom všetkého je asi koreň br-(ať), bher.

Odtiaľto máme babrák, vybabrať, zbabrať, zababrať a vypadá, že aj prplať bude asi len variantom, kde sa B pozmenilo v P.

Babuľa

Hus, húska a pren. i nežné pomenovanie ženy, dievčaťa. V. Machek slovo odvádza z citoslovca volania na husy babi, babi. Dem. by boli babulienka, baburka, babuška a pod. Na Morave je babule. Možné je však, že východiskom bude najskôr Baba. Viď.

Babura

Druh guľatej papriky. Utvorené na podklade praslov. kor. bab - = nadúvať sa, zdúvať sa, guľatieť. Viď Ideofónia.

Perzský babari, gr. πέπερι = čierne korenie, paprika, čes. pepř.

Baburky

Ľud. aj babuľky. Bahniatka, maňúšky, jahňady, baburiatka. Viď Babura.

Babúšiť (sa)

Zakrúcať, baliť, obliekať sa do priveľmi teplých šiat a pod. Výskyt na Morave, kde babuša = šatka viazaná na spôsob skríženia sa pod bradou, babušiť sa = ako v sloven. Dl. babuška = šatka na hlavu, babić sa = naobliekať sa. Všetko asi odvodené zo slova babka = spôsob na aký si ženy viazali šatku.(Machek) Viď Baba 1/ Babka 2.

Babylon

Mesto v starovekej Mezopotámii, v oblasti Šineár, Bábel. Heb. Babhel, z asýrskeho- babylonského bab-ilu = božia brána, brána k bohu. Viď Gen. (Prvá kniha Mojžišova) 11:9.

Pren. i zmätok, chaos, neporiadok, lebo podľa Biblie, Boh tu poplietol ľuďom jazyky. (Gen 11:9)

Bác / Bacať / Bácať

Cit. napodobňujúce zvuk pri páde, údere, výstrele. Bacať / Bácať v sloven. je z detskej slov. zásoby s významom udierať, biť, búchať. "Kolo, kolo mlynské...kolo sa nám rozlámalo, veľkú škodu narobilo, urobilo bác."

Všeslov. Praslov. bacati = v sloven.búchať, biť, v čes. bácat = r/v ( bácnouti / pácnouti), srbch. slovín. bacati = hádzať, lúčať, rus. bácnuť = udrieť, biť .

V príbuzenstve má lat. battuo = biť, z čoho je tal. battere, fr. battre. Súvisí s Batina, Batéria a pod.

Bacil

Rastlinný mikroorganizmus spôsobujúci kvasenie, hnitie, nákazlivé choroby - baktéria. Prevzaté z nesk. lat. ako deminutív slova baculum = palica, papek. Odtiaľto máme bacilonosič, bacilárny a pod. Viď Batina.

Bača

Hlavný, obyčajne najstarší pastier, gazda na salaši. Čes. bača (zo sloven.), mor. baček, bačaľa = tlstý muž (ako silný bača), poľ. ľudove baca, bacza, srbch. bač, rum. báciu, maď. bacs(a), bacsó = hlavný pastier, bača. Slovo karpatskej pastierskej kultúry. Zdá sa, že bača vzniklo posunom a úpravou zakončenia, ale je to neistá domnienka, z východného názvu pastiera, ktorý nachádzame v poľ. czaban, ukr. rus. čaban, srboch. bul. čoban a toto, ako sa všeobecne uznáva, vychádza z osmanského (tur.) čoban. Ďalšie podrobnosti nie sú známe. V. Machek.

Rus. et. slovník, pod titulkom čabán = pastier oviec, uvádza, že slovo je prevzaté z tur. / krimsko-tatarského čoban = pastier a ako jeho východiskom bude perzské šuban = pastier, av. fšupana- = strážca dobytka. (Odtiaľto vychádza i šubara = baranica.)

V hindu jaz. pod titulkou bačana najdeme vysvetlenie, že: ochraňovať, chrániť, brániť, strážiť, zaistiť, vyhýbať sa, zaisťovať bezpečnos dobytka, záchranca, ochranca, protektor. Bač, bačao (kor. bačana) = ochraňovať, brániť, strážiť, prezervovať, nedovoliť utiecť a pod. Všade je sans. kor. Bha = žiariť, svietiť, odkiaľ je bhaktika = závislý, prítomný a i Bhagá, slovo ktoré súvisí so slovanským bog / boh.

(Podľa celkového významu vypadá. že perž. šuban, av. fšupana, je v tesnom príbuzenstve so sans. bačana.)

Odtiaľto máme bačovka , bačovať = spravovať salašom, posmešne i gazdovať, zle gazdovať, dobačovať = zle skončiť a pod.

Viď Báťa.

Báči(k)

Pomenovanie, oslovenie každého staršieho, obyčajne známeho človeka, strýko, ujo, zast. i starší brat. Dem. z báťa. Viď Báťa.

Bačkor(a)

Jednoduchá kožená obuv ľudovej výroby, krpce a na Dolnej zemi je to druh "mokasínok" vyrobených z hrubej, tvrdej a pevnej kože, ktoré naši sedliaci ešte aj v druhej polovici 20. st. nosili na nohách, hlavne pri poľnej práci. Čes. bačkora, ľud. aj badžkora, poľ. bačkory, ukr. bočkor, srbch. bačkor, bočkor. Všetko z maď. bocskor = krpec. Šmilauer /Machek v čes. et. slov.

Podobné vysvetlenie podáva aj ukr. et. slovník, s poznámkou, že slovo je "etymologický nejasné" a tu je i rad jazykovedcov, čo sa zaoberali týmto slovom : Dzendzelivskij, Baleckij, Brückner, Machek, Bárczi.

Ak sa na slovo dívame z uhla, že je to maďarské, tak jeho etymológia je nejasná. Nemožno ho vysvetliť ani na ugro-fínskom podklade a ani na tureckom, ale ak na slovo pozrieme z uhla, že je to slovanské, asi slovenské, vytvorené na ie. podklade, stáva sa prehľadným.

Hneď do očí padá, že jednotné číslo v ľudovej reči je bačkora, mn. č. bačkory / bačkôr. Ako sama obuv, tak aj slovo, až nápadne upomína na papuču, ktorá v pôvodnom perž. jaz. má podobu papuš a je to zložené slovo z ie. pa = noha + puš = pošva. Medzi Arabmi slovo nadobudlo podobu babuj / babudž = papuča. Ak sa podívame na bačkoru, uvidíme podobný proces. Prvá časť Ba aj tu bude znamenať Pa = noha (možno posun P = B nastal na domácej pôde, možno pod vplyvom Turkov, Maďarov.) Druhá časť -čkora tiež prešla adaptáciou z škôra = kôra .

Škorica, vychádza zo škora = kôra. Podobne je aj rus. korica = kôra, škorá = kôra stromu a škúra (prevzaté z poľského skóra = koža, kôra / Brandt, Sobolevskij, Dobrovoľskij.

Sama bačkora je vyrobená z ako kôra tvrdej kože a určite, v dávnej minulosti, ako u Germanov, tak aj u Slovanov, krpce, bačkory, boli vyrábané z kôry stromu, lyka, až sme pri etymológii, bačkora = pa + škora = ba + čkora, čiže kôra, kôrovice na nohu.

Odtiaľto máme bačkoráš = remeselník / obuvník špecializovaný na výrobu bačkôr.

Badať 1°

Začínať spoznávať, vedieť, pozorovať, tušiť . Badať zmenu, premenu, nebadať nápravu atď. Blízko má ku Bádať (1), kde vlastne rozdiel je iba v dĺžni, a / á. Pôvodne tu asi jestvovalo iba a, ako to bolo aj v čes. kde poľ. badać najskôr si prevzala čeština, ako badať a len neskoršie všeobecná zaužívaná výslovnosť s á pod vplyvom mylnej dekompozície preniká i do pravopisu. Viď Bádať (1).

Odtiaľto máme badateľný = ktorého možno badať zmyslami, pozorovateľný, zretelný, viditeľný, zjavný.

Badat 2°

Pichať. Badadlo = pichliač, osteň. Viď Bodať.

Bádať 1°

Odborne, vedecky niečo skúmať. Vedecké bádanie. Čes. bádati = skúmať, ktoré podľa Macheka bolo prevzaté z poľ. badać = bádať, skúmať, pátrať. Starčes. bolo jadať.

Sem asi patrí aj slovín. barati = vypytovať sa, bul. baram = dotýkať sa niečoho, siahať na niečo, hľadať, ak uznáme, že v týchto prípadoch došlo ku zmene spoluhlások d = r.

Najbližšie bude mať ku lit. úodžiu, úosti a lot. uožu, uost = ňuchať, vôňať, vetriť, gr. οζω = voňať, vôňa, "οδ-ωδ-α = čuchám, ňuchám, lat. odor = vôňa, čuch, vetrenie. Prítomnosť gr. a lat. od- vysvetľuje sa tým, že pôvodné sloveso bolo asi atematické. Koreň od- je aj v slove vôňa (viď Vôňa) a je tu zvláštny jav, lebo neznamená len zo seba vydávať nejakú vôňu, ale aj príslušným zmyslom (čuchom) túto vôňu vnímať. Čuch bol kedysi veľmi dôležitým zmyslom (o tom A. Wesselski, Der Sinn der Sinne, Praha 1934 a Machek SPFFBU 4.1955.29) a význam tohto koreňa sa rozšíril na vnímanie zmyslami vôbec čohokoľvek, na "čítanie", pozorovanie, skúmanie, odkiaľ je už len krôčik ku domnievať sa.

Odtiaľto máme bádateľ, bádavý duch a pod.

Bádať 2°

Pichať, bodať. "... už ho bádalo do boku."(Kuk.) Viď Bodať.

Odtialto máme nabádať = dávať podnet, popud, pobádať = vyvolávať, podnecovať, náhliť, súriť, hnať, duriť a pod.

Badián

Druh tropického stromu, alebo korenie z tohto stromu, Illicitum anisatum. Čes. badián, badyán, poľ. badyan, rus. baďján, slovín. badijan, nem. Badian, fr. badiane, šp. tal. badiana. Podľa Radlova, pôvod je v tur. jaz. Podľa Vasmera v tatárskom badjan madijan = aníz, kým podľa radu iných, pôvod bude v perž. badyan = aníz.

Bádem

V určitých lokalitách vo Voj. tento termín vystriedal slovenské mandľa, jedlý oriešok. (Viď Mandľa) Prevzaté je zo srboch. jaz. kam sa dostalo buď prostredníctvom tur. jaz. alebo ho Turci prevzali od nich, lebo na podklade sanskritu vyvinulo sa hinduistické  slovo bádam / badám s významom mandľa, indický druh orieška / ovocia podobajúci sa mandli.

Badka

Nár. bodka. Provincionalizmus ktorý nájdeme u Hviezdoslava. Odtiaľto máme badkať = pomalým drobným krokom, krivkať, "bodkať". Viď Bodať.

Badminton

Športová hra, kde sa "loptička", perečko, podobne ako je to v tenise, za pomoci rakiet prehadzuje ponad sieť, Perečková. Názov vychádza z mena provinčného sídla vojvodcu z Beaufortu v Anglicku.

Bádok

Plechová nádoba menšieho objemu, plechovka, stará plechovka, nádoba menšieho objemu. Široko rozšírené a frekventované medzi Slovákmi na Dolnej zemi. Okolité etniká toto slovo nepoznajú, nuž možno ho zaradiť medzi vlastné archaizmy.

Sans. koreň Bhad = hatať, zahatať, prekážať, ochraňovať, z čoho vychádza Bhaddu = nádoba na varenie, Bhánda = hrniec, misa, nádoba a v Jaugada písme vytesanom do kameňa v Ašoka, je i Bháde (v množ. č.) = kovová, plechová nádoba. Tomuto je príbuzné perzské bád, bád - ban = nádoba do ktorej sa na plachetniciach umiestňovala svieca, aby sa ju takto chránilo od vetra. Často dochádza ku prelínaniu Bhad / Vad, ( sans. váta, av. váta, per. vat = viať, vánok, vietor), či výmen spoluhlások b = v = f.

V ang. jestvuje Vat = kaďa, dieža, kotol, nádoba na tekutinu, ktoré má svoje podoby v str.sas. fat, hol. vat, st.h.n. faz, nem. fass, ger. fatam, str.h.n. fazzón, nem. fassen = držať, obsahovať.

Odtiaľto máme bádkár = klampiar (srbch. limar). Porovnaj Baňa 2

Badúriť

Pobádať, podnecovať, podpichovať, "bodať". Viď Badka, Bodať.

Bedeker

Knižka, obyčajne vreckového formátu s rozličnými miestnymi a cestovnými údajmi, používaná ako sprievodca na cestách. Prvú takú knihu vydal nemecký vydavateľ Karl Baedeker (1801 - 1859).

Bafkať 1°

Fajčiť, hlavne na fajku, zvučne poťahovať z fajky. Zvukomalebné. Je tu aj rad odvodenín, ako bafať, bafčiť, bafnúť a pod.

Bafkať 2°

Štekať. Pes bafká, ďafká, havká atď. Zvukomalebné. Preniklo k nám najskôr z nem. jaz. kde je baff, baffen.

Baganča / Bakandža

Ťažké topánky. Vyskytuje sa v rade slovan. jazykov, ako termín pre druh obuvi. Čes. baganče, mor. baganč, bagan, ukr. bagánča, poľ. baganć, srbch. bakandža. Všetko vychádza z maď. bakancs, ktoré je ale tur. pôvodu, kde sa vyskytuje v čagarskom jaz. bakai , kirgíz. bakai = kosť nad kopytom, a tur. baga = korytnačka. (Ukr. et. slov. / Machek, Vincenz).

Podoba Bakandža je pravzaté z maď. alebo srbch. jaz.

Bagária

Vyrobená hrubá koža, hlavne na baganče a bačkory. Z maď. bagaria = juchta (druh mäkkej nepremokavej kože na obuv / viď Juchta), ktoré súvisí z tur. bulgari = marokén (druh farbenej kozej kože), odkiaľ v podstati je aj meno volžských Bulharov.

Čes. et. slov. (Hauptová, podľa Kniezsa)

Bagateľ

Veľmi malá suma / cena, nepatrná hodnota, maličkosť. Fr. bagatelle, tal. bagatella. Pôvod neznámy. (Oxford et. slov.)

Odtiaľto máme bagatelizovať = znehodnocovať, znevažovať.

Bagať (sa)

Neistý, nestabílný  na nohách, potácajúci sa. Opilec sa pri chôdzi bagá.

Viď Bangavý.

Bagáž

Batožina, zavazadlo, zberba, čvarga. Fr. bagage, kor. bagnes = uzlík, batôžtek, zväzok. (Ox.) Súvisí s batoh.

Bager

Strojové zariadenie, rýpadlo na vyhlbovanie pôdy. Prevzaté z nem. Bagger, ktorého kor. siaha do st.fr. a odtiaľ sa tiahne do lat. beccus = zobák (hlavne u dravých vtákov, ktorý je prispôsobený na trhanie, ale aj rozličné tvrdé ústa, ako u korytnačky, ktorých štruktúra je ako stvorená na trhanie potravy) avšak same slovo je asi keltského / gálskeho pôvodu.

Bagó(v)

Tabak, hlavne tabak na žuvanie. Naši ľudia v 19. a začiatkom 20. st. rozoznávali hlavne dva druhy tabaku. Bagóv bol na žuvanie a grdžáň, hrubšie nakrájaný, silný tabak do fajky, či zakrúcania si cigariet. Slovo sme si prebrali z maď. bagó, ktoré sa konečne rozšírilo aj do iných jazykov v hraniciach Rakúsko - Uhorska. V čes. je zastúpené ako bago, bako, poľ. a slovín. baga, chor. baguš kým rakúska nemčina ho pozná ako Baga, Bago.

V. Machek pôvod tohoto slova vysvetľuje:

A/ Maď. bagó = sova.

B/ Maď. bagó = zbytok tabaku vo fajke (doložené od 1836.), čo vzniklo skrátením bagoly - hús, medzi chudobným ľudom s významom tej časti šťavnatého tabaku, čo po vyfajčení fajky zostáva na dne, čiže "sovie mäso" tj. akoby špatné, žilovaté mäso, ktoré sa nehodí na žuvanie. Maďari vraj takéto podradné mäso prenechávajú sovám. (L. Kiss)

Jestvuje však aj iné vysvetlenie. Čo sa týka flóry a fauny privezenej z "nového sveta", z Ameriky, v jazykoch Európy vládne roztrieštenosť. Vidno to v názvach pre zemiaky, kukuricu, paradajky, moriaka atď. Tu je aj tabak, doháň, duvan, tutun... a i bagóv. Toto slovo údajne vzniklo chybným zachytením ang. verzie tabaku, tobacco. Cudziu výslovnosť chybne zaregistrovalo nezvyknuté ucho. Prvá slabika To bola zaregistrované ako ang. určitý člen The + bago. Eventuálne ucho vôbec nezaregistrovalo prvú neakcentovanú slabiku a počulo iba bago /bako.

Rovnako to nájdeme aj v jazyku welšanov, kde vzniká baco = tobacco = tabak.

Nezvyknuté ucho cudzinca v mnohých prípadoch prepočuje prvú neakcentovanú slabiku, či samohlásku. Na ilustrovanie stačí aj atomic bomb, accord, kde cudzinec to počuje ako tomic bomb, cord a pod.

Bagra

Spoločenská spodina, vyvrheli, naničhodníci a pod. Zaužívané vo Voj. kam sa dostalo cestou srbch. jazyka, kde bagra = r/v. V hin. jaz. bagra = vyhýbanie sa, klamať, klamárstvo, podvod, nedodržiavanie si slova a pod. Kor. mu je v sans. bhanj = zlomiť, čiže nedodržat (si slovo), zutekať, odbehnúť... ktoré etymológovia dávajú do súvisu s ie. bhegw = bežať, odbehnúť.

Bagreň

V určitých lokalitách vo Vojvodine, toto srbské slovo vytislo slovenské agát. Srboch. bagrem, perž. bazgham = agát, pichľavý strom, strom s tŕňmi.

Bagún

Druh svíň maďarského pôvodu s krátkou kučeravou srsťou. "Tučný ako bagún / Vykŕmený ani bagún". Pôvod v stred. lat. baco, baconus, ktoré asi vychádza z nem. Backer = sviňa, vepor, ošípaná, k čomu prináleží i ang. bacon = slanina, pôvod ktorého ox. et. slov. vidí vo fr. bacon, ktoré vychádza z franského bako = šunka a toto v podstate väzí v ger. bakam = zadná časť, vzadu.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com