…autor Ján Kulík
C
Písmeno C , ako ho nachádzame v eg. hieroglyfoch, pôvodne asi predstavovalo krivú palicu, nejaký nevracajúci sa bumerang, ktorý ľudia hádzali za zverinou, v snahe podriíviť ju. Túto, v podobe trojuholníka zakrívenú palicu nachádzame aj v písme Semítov z obdobia asi 1500 rokov p.n.l. avšak už okolo roku 1000 p.n.l. ako v Byblose, tak aj v ďalších strediskách kultúry Feníčanov a Kanáncov, táto palica / znak, začína nadobúdať lineárnu podobu a názov Gimel / Gami, čo proste znamená druh palice na hádzanie za zverou. Gréci si prevzali aj tento znak a premenovali si ho na Gamma a keď začali písať z ľava na pravo, kvôli šikovnosti, aj znak si otočili o celých 180 stupňov, avšak jeho hlásková hodnota ešte vždy bola G.
S prechodom znaku medzi Rimanov, dochádza ku jeho ďalším zmenám. Najprv sa ho zaokrúhlilo a začalo používať na označenie hlások G a K. Jeho ďalšia evolúcia v Ríme, pôvodná Gamma, ale už v podobe C sa posúva na označenie hlások K a C a už len priložením vodorovnej čiaročky na dolnú nožičku C, vzniká nové G. Z Rímu, z latiny, oba znaky, C a G prechádzajú aj medzi ďalšie európske jazyky, aj ku nám, ale ešte vždy je tu roztrieštenosť. Kým u Slovanov je ich hlásková hodnota jasne vyhranená, zatiaľ napr. v ang. C môže predstavovať hlásky K a S , kým G môže byť G, ale aj Dž. Podobný prípad je aj v románskych jazykoch. Aj tu G môže mať funkciu hlásky G, ale aj Ž, Ď, H atď.
C = 100 v rímskom počítaní. Je skratkou pre lat. centum = sto.
C = Medzinárodný znak na označenie teplomernej stupnice Celziovej. Viď Celzius.
C = hud. prvý tón diatonickej základnej stupnice; príslušná nota, kláves na hud. nástroji.
CD = medzinárodná skratka Corps diplomatique.
CD = compact disc.
CD - ROM = kompaktný disk používaný na čítanie uskladneného digitálneho textu.
cc, cca = circa, cirka = medzinárodný znak na označenie "okolo, asi, zhruba".
Cagan
Odrastený chlapec, chlapčisko, mládenec. V slovenčine máme mnohé podoby tohto slova, ako cabaj, cagoň, capaj, cogan, cogáň, coháň, corgoň a pod. Čes. cahún, cahoň, cangáľ, cabak a pod. Poľ. caban = r/v. Slovo krajne nepriehľadné, silne emocionálne a opovrživé, hanebné. (Machek)
Možný, či až pravdepodobný súvis so sans. kor. cug = zobať, ďobať, odkiaľ vychádza cuganu = zobať, ďobať zobákom, hindu cugna = zobať, ďobať, pichať, chovať (vták svoje mláďa) a podobne je to v rade jazykov subkontinentu. Skoro výlučne sa vzťahuje na proces, ako vtáky chovajú svoje mláďatá. S prihliadnutím na slovenskú podobu cagan, skorej som mienky, že tu sa jedná o už prenesený pejoratívny význam zo slovenského cogľa = mladé vtáča v hniezde, ktoré ešte chovajú rodičia. Vtáča je cogľaťom zatiaľ, kým na zobáku má žlto - červené kútiky, kým nevyletí z hniezda a nežije samostatne.
Viď Cogľa, Corgoň, Cogan.
Cajg
Nár. aj cajch. Druh bavlnenej látky. Čes. cajk. Prevzaté z nem. Zeug = materiál, látka, plátno, náčinia a pod.
Caka
Vo Voj. v študentskom slengu nejaká chutná nedobizeň, nevinný "husársky skok", šibalstvo. Najskôr bude prevzaté zo srboch. študentského slengu, avšak pôvod mu je v ie. slovnej zásobe. V sans. sú dve slová caks (1) = vypadať, zdať sa a caks (2) = chuť, chutiť, ochutnávať, vychutnávať. Stoja vedľa seba a v odvodených slovách sa občas prelínajú.
Cakna / Cakňa
Zúbkovaná stuha na okraji sukní. Využívala sa najmä v čase, kým ženy na Dolnej zemi chodievali v krojoch, ako v každodennom obleku. Z nem. Zacke(n) = zúbok krajky.
Cap
Samec kozy, kozel. Toto nejasné slovo sa vyskytuje v rade jazykov, ako v čes.(dial. na Morave), v slovín. srbch. poľ. ukr. rus. maď. alb. rum. a i v tal. (nár.) tsappo, dalmat. (rom.) tsap, peržský čapiš = jednoročný "kozel", capík, v krym.-gót. stap = koza.
Väčšina jazykovedcov sa zhoduje, že východiskom tohto slova bude najskôr citoslovko (interjekcia) volania na "kozla".
Charles Rockwell Lanmann, v Sanskrit Reader vysvetľuje sans. slovo chága = koza (všeobecne) a pripisuje mu ie. kor. *skaga, odkiaľ odvádza germanské skepo-, na rozdiel od *skeqo-, nem. Schaf , ang. sheep = ovca. M. Monier - Williams pod sans. čhága, čhaga = skákať, krívať, cap, koza, širšie i ovca, uvádza paralelu v gr. skázo / σκάζω = stať, stopovať, krívať. Ak uvážime túto alternatívu, tu máme v príbuznosti slovanské slová s významom skok, tanec a pod. Bližšie viď Skok.
*Za uváženie možno stojí i dôkladnejšie sa pobaviť, preštudovať sans. slovo carpa = rovné, rozšírené a jeho deriváty v jednotlivých jazykoch: Lahnda cappa = mať rohy obrátené smerom von, hore, v bengali jazyku cap = stvrdnutá hruda, hlupák, trkvas (sprostý, ako cap?), capa = prikrývka, a capp- = tlačiť, tiskať a deriváty : pandžaby cappan = skryť, skrýša, bengali capa = tiskaj, tlač, vyskoč na.., prikri, jazyk orya capiba = potonúť do niečoho a pod. Všade, vo všetkých jazykoch slovo sa vzťahuje, či s ním sa vystihuje tlačenie, tiskanie, búchanie, prikrytie. R.L. Turner si o týchto slovách myslí, že nebudú indoárijského pôvodu, ale nepodáva odkiaľ sú. Keby sa niečo podobného vyskytovalo v okolitých jazykoch ne-indoárijských, určite by sa na to odvolával. Takto môžeme predpokladať, že sa sanskrit s týmto slovom buď stretol na ceste do Indie, alebo s ním vycestoval z pravlasti. Keďže aj tunajší lingvisti mu dávajú charakter slova Balkánu, pastierskej kultúry oblasti Karpat a pod. môžeme predpokladať, že je to najskôr slovo z praeurópskej slovnej zásoby. ( Viď Turner " A Comparative Dictionary of Indo-Aryan Languages, Vol.I. str. 253 a 254.)
Capalov
Na Dolnej zemi jarmočná sladkosť, ktorú cukrári sekáčom odsekávali z bloku. Bola to "vykysnutá", bublinková zmes. (Paralelný sloven. názov nepoznám, ale ang. je crumble.) Názov vychádza z toho, že do pripravenej cukrovej zmesi, cukrár pridal sodu bikarbónu a táto podnietila kysnutie zmesy, ktorá ak sa nevložila do pripravenej formy, tak sa rozliala, rozšírila, rozcapotala. Viď Cápať.
Cápať
Udierať, biť, búchať, trepať. Vyskytuje sa vo všetkých slovan. jaz.
V tých jazykoch, kde slovo znamená udierať rukou, s určitosťou môžeme povedať, že v príbuznosti má sans. capeta = udrieť, "fľasnúť" otvorenou rukou, dlaňou, capiť zaucho, avšak v rade slovan. jazykov cápať môže znamenať aj biť nohami, tlieskať nohami, čiže byť čaptavý, v slov. exp. capalovať = pri kráčaní dávať veľké kroky a nápadne udierať nohami.
V hindu ćapat = capiť dlaňou. Srbch. šamar , šamarati = zaucho, cápať i keď stojí blízko ku cápať, ba zdieľa i rovnaký základný koreň (Turner), predsa vychádza z odvodenej podoby (ako aj čaptavý), s významom rovné, rovná dlaň. V assamézskom jaz. sapar, v bengálskom capar a sans. capata = capiť, ale s rozdieľom, že tu už ide o cápanie rovné, nízke, po zemi, a to už nie len s otvorenou dlaňou, ale i rovnými podošvami, nohami. Peržský chap(p)at = capiť dlaňou po tváry.
V toch. B tsatsapar = zbiť. stlačiť.
V Slovenčine, exp. rozcapotaný, v dial. znamená i rozšírený, napr. rozcapotaný chlap je muž, hlavne pekne vyvinutý, svalnatý, rozvitý, mládenec širokých pliec, kým rozcapotaná žena je už staršia pani s výraznými oblinami, tlstejšej postavy, tučnuškavá. Táto podoba cápania, v sans. je zahrnutá pod cipitá = rozšírené, "rozvalené" a východiskom mu je tiež capeta.
Ruský, ukr. a čes. et. slovník o tomto slove sa zmieňujú len ako o pôvodne zvukomalebnom a podávajú sa príbuzné slová v lit. lot. a nem. jazyku.
Odtialto máme capkať, pocapkávať, rozcapiť, capalovať, capalov a pod. V tesnej príbuznosti má slová ako tepať, ťapuškať, čaptavý, čapáš atď. Viď.
Capriccio(so)
Hud. Voľná (menšia) hud. skladba s rozmarným námetom. Viď Kapric.
Cár
Prevzaté z ruštiny. Vyskytuje sa aj u iných Slovanov. Je to skrátená forma slova cisár. Viď Cisár.
Odtialto máme cárstvo, cárevič, cáriť, cárica, cárovať, cárovná, cárizmus, cárofil a pod.
Cárach
Nár. raždie, chrastie, exp. staré bezcenné veci, haraburdie. Porovnaj sans. cara, odtiaľ sinhalezsky čar = zelená ešte rastúca tráva, alebo nakosené seno, lahnda cari = nasekané halúzky s listami zo stromu, ktoré sa využívajú na chov dobytka a cárcara = kučeravé strapaté vlasy (kor. car = pohyb-ova).
Cárať
Pohybovať, motať sa, vliecť sa, navlačovať a pod. Čes. cárati = vliecť, šmýkať, utekať. Porovnaj sans. car = pohyb, pohybovať, cára = pohyb, cárana = motať sa okolo, pásť sa, cárati = pohybuje sa, pasie sa, chodí, kráča a pod.
Carihrad
Starý slovanský názov hlavného mesta Byzantie, Konštantinopola, súčasného Istambulu v Turecku. Prevzaté je z cirkevnoslovanského Цьсарьградъ, ktoré je prekladom z gr. βασιλίς Πόλις, βασιλεύουσα Πόλις.
Cárok
Ľud. Ohradené miesto v stajni, chlieve, ale v gazdovských domoch na Dolnej zemi znamená aj v hospodárskych stavbách vyhradené miesto na uskladnenie, prípravu potravín pre dobytok, hlavne kone. Podľa V. Macheka toto slovo patrí do slovnej zásoby pastierskej kultúry karpatskej oblasti. Čes. (moravský) cárek = priehrada v chlieve (pre teliatka), v dome pre kuriatka, v sloven. oddelenie pre sečku, paholka, poľ. carek, ukr. carok = r/v.
V sans. cara = pásť, pastva, strava pre dobytok. Odtiaľto, v rade jazykov odvodených zo sans. cara, caro a vždy znamená pastvu, stravu pre dobytok, stravu / návnadu pre ryby, ako aj všeobecne stravu, jedlo.
Causerie
Výsl. kozéria. Krátka vtipná črta, besednica. Z fr. causer = rozprávať, hovoriť. Základ lat. causari = prihovárať, prihovoriť sa, príhovor, prosba, obhajoba.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára