…autor Ján Kulík
Grabať
Brať, hrabať (majetok) ku sebe, nagrabať si chorobu a pod. Ie. slovo zastúpené v rade jazykov. V sans. grbhayáti = berie, uberá, zaberá, čiaha. Tesne súvisí so sans. grah = brať, hrabať, slovanským hrabať, ang. grab, str.hol. grabben = hrabať, prehrabovať, hľadať (veci), v dialekte aj grable = hmatať, ohmatávať, hľadať, habkať, liezť, šplhať a pod. Viď Gravér.
Grácia
Priazeň, milosť, obľuba; ženský pôvab, krása, elegancia. Viď Grácie.
Grácie
V klasickej mytológii máme dospolu 9 múz, kde každá má na starosti patronát nad nejakým umením a 3 Grácie, bohyne ktoré dozerali na priebeh hostín, bankétov, tancu, vôbec všetkých spoločenských sladkostí, a na starosti mali aj elegantné umenie. Ich mená sú: Euphrosyne, Aglaia a Thalia . Vždy sa ich spomína ako krasavice, spoločnice Venuše.
Lat. gratia = milosť, priateľstvo, povďačnosť, východisko gratus = príjemné, lahodné, očarujúce.
Odtialto sa nám vyvinuli slová, ako gracilný, graciozity, graciózny atď.
Grackať
Nár. ísť, stúpať drobným krokom, drobčiť, cupkať. Dieťa keď kráča vedľa dospelého, tak gracká. Gracká sa aj vtedy, keď niekto má poranené chodidlo, nuž nepristupuje normálne, nerobí normálne kroky, ale gracká.
Dávna výpožička z lat. gradus = krok, kráčať, stúpať, postupovať, kde už v staroslov. nachádzame podobu grasti = ísť. Viacej pod Grád, Krok, Kračún.
Odtialto máme vygrackaný = vykasaný, dograckať = cupkaním, drobčením dostať sa ku cieľu atď.
-grad
Prípona v názvach mnohých slovanských miest, ako napr. Petrograd, Stalingrad, Beograd atď. V súčasnosti má význam mesto, rus. ukr. gorod, staroslov. a cirkevnoslov. gradъ. Zodpovedá mu slovenské hrad a v príbuznosti má aj ohradu. Viď Hrad.
Grád
Ľud. stupeň na stupnici teplomeru, alebo pri meraní špecifickej váhy alkoholu, obsahu alkoholu v nápoji; stupeň všeobecne. Prevzaté z lat. gradus = krok. Porovnaj Krok.
Tu má svoje východisko aj gradácia, graduácia, graduál, graduále, grádus ako akademická hodnosť (doktorský, akademický grádus) atď.
Graf
Názorné zachytenie nejakého javu, priebehu, procesu pomocou krivky; diagram. Pôvod v gr. grafé / γραφή = obraz, kresba, písmo, dokument, γράφω = škriabať, gravírovať, písať, kresliť, značiť. Medzinárodné slovo so širokým využitím, hlavne v podobe prípony. U nás sa stretávame s graféma = písmeno, litera, grafický = vyjadrený grafom, kresbou, obrazný, grafik ako umelec, grafika = druh výtvarného umenia kde máme diela kresbového charakteru (bez použitia farieb), grafikón = graf, plán, grafit = uhlík, tuha, grafológia = určovanie duševných, alebo povahových vlastností človeka podľa rukopisu. Využitie grafu ako prípony, stretneme v slovách autograf, chirograf, bibliografia, geografia, litografia, fotografia, heliograf, ideograf, fonograf, seizmograf, telegraf, lexikograf, topograf, kaliograf atď. atď.
Grajciar
Drobný peniaz. Pôvodne sa názov vzťahoval na drobnú striebornú mincu razenú v sev. Taliansku (13. storočie), lebo na nej sa nachádzal kríž. Názov grajciar, staročes. grajcár, čes. krejcar, vychádzajú z nem. Kreuzer (nem. Kreuz = kríž). V strednej latine sa minca nazývala cruciger, ktoré sa skorej vzťahovalo na lat. crucio = mučiť, ubližovať, cruciatus = mučenie, trýznenie, poprava, ako na crux = kríž, šibenice. V Rakúsko-Uhorsku sa grajciar už stáva len drobnou medenou mincou, stotinkou (centom, halierom) zlatky.
Grál
Medzinárodné slovo zakladajúce sa na stredovekej cirk.lat. gradalis, s významom misa, o ktorom slove ox.et.slovník má poznámku, že pôvod neznámy.
Grál, ang. grail, starofr. graal, grael, greel, greil atď. podľa legendy znamená kalich, ktorý Ježiš Kristus použil pri poslednej večery a do ktorého, údajne Jozef z Arimatie zachytil Kristovu krv.
Stredlat. gradale, nemiesto lat. graduale = postupne, stupňovite, podľa ox.et.slovníka, so stred. lat. cirkevným gradalis = misa, nema žiadny súvis.
Gram
Základná jednotka váhy, predstavujúca tisíctinu z kilogramu. Medzinárodné. Fr. gramme, na podklade nesk.lat. gramma = malá, neveľká váha, trocha, málo (1/24 uncií), formované na gr. grámma / γράμμα = písmeno alfabety, litera, písanie, písmo, dokument.
Gramatika
Časť vedy o jazyku zahrňujúca morfológiu a syntax. Medzinárodné. Prevzaté z lat. grammatica, ktorá si to vypožičala z gr. γραμματική = veda, nauka o písme a čítaní, γραμματικός = gramotný, vedieť čítať a písať.
Odtialto máme gramatik, gramotný atď.
Grambľavý
Skrehnutý, meravý; neobratný, nešikovný. Grambľavé ruky, grambľavé prsty, grambľavý chmat. Čes. nár. gramla = nehybná, neobratná ruka, gremla, grmla, poľ. grabieć = krehnúť zimou (ruky). Podľa českého et.slovníka, východiskom bude najskôr expresívny útvar zo slova hrable.
Gramofón
Prístroj na reprodukovanie zachyteného zvuku na platni. Medzinárodné. Pri vysvetľovaní et. náhľady sa rozchádzajú. Šanskyj, Kopaliński, Holub – Lyer atď. Ako vysvetlenie uvádzajú kombináciu gréckeho γράμμα + φωνή = litera, písmo, zápis + zvuk, hlas. V oxfordovom et. slovníku najdeme vysvetlenie, že gramofón vznikol kombináciou spomínaných gréckych slov, ktoré sa využili pri staršom názve prístroja, phonogram (fonogram), ktorého predchodcom bolo graphophone, na podklade phonograph. Pri slove gramofón došlo ku obratnej kombinácii slov, ako sa využilo vo fonogram(e), phonogram(e).
Granát
Delová strela vybuchujúca pri náraze; munícia vrhaná ručne, vybuchujúca pri dopadnutí. Medzinárodné slovo talianského pôvodu, utvorené na podklade plodu granátového jablka, tal. granata, šp. granada. Granát sa svojou formou podobal granátovému jablku. Rímsko-latínske granata, východiskom lat. granatum = zrnisté, majúce veľa zrniek, základ lat. granum = zrno, seme, plod obilnín. Ie. *grnóm = zodraná častica, kor. gr-, ger- = zodrať, zostarnúť. S týmto súvisí slovanské zrno, gr. graús / γραύς = stará žena, starena atď.
Granát sa pri dopade roztrhol a z neho vyleteli kúsky železa, akoby semiačka z granátového jablka.
Odtialto máme granát 2° = drahý kameň krvavočervenej farby, kde sa naráža na farbu granátového jablka. Granátier, granátnik = vojak vrhajúci ručné granáty, ang. grenadier, granátky = ozdobné, pestrofarebné sklenené zrnká postiebané na nitku, ako pátriky a slúžia na ozdobu ženských šiat, či aj ako dekoratívny šperok.
Grand
Veľkolepý, nádherný, okázalý, impozantný, mohutný, popredný, významný, dôležitý, vznešený, dôstojný a pod. Lat. grandis = dospelý, starý, veľký, mohutný, vysoký, silný a pod. Odtialto vychádza i grand, či pôvodne grandee = príslušník najvyššej šľachty v Španielsku a Portugálsku, grandezza (výsl. grandeca) = vznešenosť, vznešená dôstojnosť, grandiózny = veľkolepý, mohutný atď.
Granit
Žula. Pôvod v tal. granito, v doslovnom význame zrnitý, zrnkový. Kor. grano = zrno. Viď Granát.
Granula
Zrnko, hrudka. Nesk.lat. granulum, ktoré predstavuje demin. slova granum = zrno. Odtialto máme granulácia, granulátor, granulit, granulovať atď. Viď Zrno.
Grapa 1°
Neúrodná kamenistá roľa; pole na strmej stráni. Čes. poľ. ukr. grapa = r/v. Machek udáva aj nárečové podoby v českom jazyku, ako zdrap, zdrapa, drap, škrab(otina), škrob, škrobot a predpokladá, že slovo k nám preniklo z rumunštiny (cestou pastierov), lebo v rum. jestvuje groapa a pod. S týmto vraj súvisí aj tal. greppo = vyčnievajúca skala, zvýšený okraj hrobu a asi tu ide o „praeurópske“ slovo.
Všetko však vyvoláva asociáciu na driapanie, zadrapenie, dranie. Ox.et.slovník pod vstupom grape podáva vysvetlenie, že tu ide o bobule hrozna; „divý“ výrastok nad kopytom koňa; delový náboj obsahujúci množstvo kovových, medzi sebou pospájaných guľočiek; strapec hrozna. St.fr. grape (súč. grappe) = strapec hrozna, kde sa predpokladá koreň graper = zbierať, „strhávať“, oberať (hrozno) a východiskom tohoto je pôvodne germanské slovo grap(p)e = hák, kvačka. V príbuzenstve má ang. grab = chytiť, schmatiť, str.d.n. a str. hol. grabben, grabbeln = škriabať, trhať, ťahať, liezť (za určitou vecou).
Grapa by teda predstavovalo takú roľu, kde sa pluh, radlo zadrapovalo, zagrabovalo, kvačkalo o kameň. Viď Grabať.
Grapa 2°
Talianske slovo na označenie ich druhu páleného, vyrobeného z odpadu po lisovaní hrozna, čiže ich druh terkelice, srbch. komovice. Východiskom je tal. slovo pre hroznovú stopku. Tesne súvisí s predchádzajúcim.
Grapefruit
Ovocie podobné pomaranču, ale sladkohorkej chuti. Slovo sme dostali cestou americkej angličtiny, kde konečne toto slovo aj vzniklo, spojením Grape + fruit = ovocie. Viď Grapa 1°.
Grátis
Zadarmo, bezplatne. Lat. gratis, kratšia podoba z gratiis, abl. pl. z gratia = priazeň, milosť, láskavosť, povďačnosť, vďaka a pod.
Gratulácia
Blahoželanie. Lat. gratulatio = priať šťastie, blahoželať, vzdávanie vďaky, festival.
Gráty
Haraburdie, staré veci. Čes. graty, staročes. grad, gerad, gród = šaty a ženské veci z výbavy, poľ. graty. Všetko zo str.h.n. gerade = rovnaký význam, ako je v staročeskom, prípadne z nem. Gerät = náradie, náčinie.
Gravamen
Kniž. zast. Žaloba, sťažnosť. Nesk.lat. gravamen = fyzické nepohodlie, ťažkosť, na podklade lat. gravare = zaťažiť, tlačiť, kor. gravis = ťažké, utláčajúce, tlačiace. Príbuzné ku sans. gurú-, gr. báros / βάρος = záťaž, ťarcha a asi aj slovanskému bremä, bremeno.
Gravér
Rytec. Zastúpené je v každom slovanskom jazyku, kam sa dostalo najskôr cestou nemeckého gravieren = gravírovať, alebo aj fr. graver = r/v. Pôvodne tu ide o ger. slovo, ktoré v ang. reprezentuje (dial.) grave = kopať, grave = hrob, starosas. bigraban, hol. graven, st.h.n. graban, nem. graben, gót. graban = kopať. Ie. príbuznosť je v lot. grebju = hrabem, škriabem a staroslov. grebu, srbch. grebem = škriabem, z čoho v slovenčine máme hrabať.
Odtialto máme gravírovať, gravúra a pod.
Gravita
Vážnosť, vplyv, autorita, slávnostná nálada. Európske slovo, ktorého východiskom je starofr. gravité, na podklade lat. gravitas, kor. gravis = tažké, závažné.
Gravidita
Ťarchavosť, tehotenstvo. Európske slovo. Východiskom je lat. gravidus = naložené, obťažené, zaťažené, tehotné. Kor. gravis = ťažké.
Gravitácia
Príťažlivosť, zemská príťažlivosť, vzájomná príťažlivosť nebeských telies… Mod.lat. gravitation, gravitare, východiskom je lat. gravitas = ťarcha, váha, ťarchavosť, gravita, vplyv, autorita…
Odtialto máme gravitačný, gravitovať a pod.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára