Osamostatnenie sa cirkevného zboru v Hložanoch (v Rakúsko – Uhorsku).
Hložany, slovenská dedina ležiaca trochu južnejšie od Petrovca, podľa mne prístupných dát, bola založená, ako slovenská osada, v roku 1756. Najviacej Slovákov však prichádza v roku 1770. a to z Novohradu, z Hontu a Peštianskej stolice, avšak prišli sem aj zo Zvolena, z Békešskej čaby, ba aj z Nitry.
Cirkevné dejiny sú zachytené v knihe „Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v kráľovstve Juhoslovanskom“ (A. Vereš – Kníhtlačiareň úč. spol. Petrovec – 1930).
Ako spomína vtedajší ich kňaz, Sámuel Širka, Hložany (ako aj iné slovenské evanjelické osady na panstve Čarnojevićovcov) , patrili pod správu futockej ríimsko-katolíckej fary, avšak snažili sa o zriadenie si vlastnej fary, o výstavbu chrámu, škôl atď. takže už za života Márie – Terézie, v roku 1780. vysielajú svojich predstaviteľov do Viedne, no nepochodili.
Nástupca trónu, Jozef II. však v 1781. roku vydáva tzv. Tolerančný patent, takže v 1782. roku do Viedne vysielajú ďalšiu deputáciu a teraz pochodili trochu lepšie, takže cestovali ďalšie deputácie a v 1786. r. už dostali aj ústne povolenie a v 1793. obdržali aj písomné povolenie. Rozbehli sa krajinou a hľadali si kňaza. Našli ho v osobe Petra Jesenského, ktorý bol za kňaza vysvätený 13. mája 1786. v B. Bystrici a do Hložian ho priviedli už 24. mája.
Menšiu modlitebnicu si postavili v 1787. roku, kedy cirkev počítala 105 manželských párov a dospolu 512 dúš. V 1791. roku už si zháňajú materiál na výstavbu chrámu Božieho a základný kameň kladú 5. júla 1792. roku, avšak posviacka sa konala len v 1797. roku
V 1788. roku zriaďujú si aj prvú školu (po čom prišli ďalšie).
Matkocirkev hložianska mala aj dve fílie a to v Begeči a v Číbe (teraz Čelarevo).
V ďalšej knihe o tejto osade „Hložany 1756 – 1986“ dozvieme sa mnoho ďalších vecí o Hložanoch, ako pohyb obyvateľstva, migrácie Hložančanov, natalita a mortalita, kroj, zvyky, nárečie... (a je tu aj časť o vzniku pomenovania osady, čo vonkoncom nezodpovedá neskoršej publikácie, že Hložany sú na kopcovitom Balkáne, že názov je odvodený z názvu nejakej osady v Srbsku atď. atď.).
Všimni si polohu osady. Okolo sú: Petrovec, Kulpín, Kysáč, Nový Sad, Begeč, Futog, Čelarevo, Báč. Palánka, Silbaš, Pivnica... všetko osady s väčším, alebo menším počtom Slovákov.
V priestore, kde sú teraz Hložany, už v čase Rimanov, jestvovalo pôvodne sarmatské opevnenie Onagrium, ako ho nazývali neskorší páni, Rimania. V tureckých daňových súpisoch v Báčskej nachiji z roku 1553. osada sa spomína pod menom Galožan. Neskoršie, po podpísaní Karloveckého mieru, Hložany sa spomínajú (daňový súpis z roku 1699) ako dedina slabo obývaná, skorej pustatina. V súpise z roku 1729, Hložany sa už nespomínajú. Maďarské listiny túto osadu spomínajú, ako Glozsán. V čase II. sv. vojny (možno aj skorej), maďarská mapa túto slovenskú osadu spomína, ako Dunagáloš.
Počet obyvateľstva v rokoch 1924 – 1981.
Ako vidno z priloženej tabuľky, počet obyvateľov Hložian akoby stagnoval, či až klesal. Príčin je viacej, ako napr. mnohí Hložančania sa vysťahovali do Sriemu, nejeden aj do zámoria, ale je tu aj gravitačná sila Petrovca, Palánky a hlavne Nového Sadu, ako aj pomerne nízka natalita Slovákov, avšak ešte vždy je tu vyše 90% Slovákov.
V knihe „Hložany 1756 – 1986“ je tabuľka aj zaniknutých priezvisk a tých je veru až 126. „Živých“ priezvisk je 177 a najfrekventovanejšie sú: Kukučka, Dudok, Čipkár, Murtin, Molnár, Chlpka, Macko, Uram, Pagáč, Galamboš, Parkáni, Stupavský, Srnka, Baláž, Fekete, Hrubík, Takáč, Korčok, Záhorec ...
Nuž vážený krajan, ak Ťa zaujímajú dejiny Hložian, môžem Ti odporučiť hlavne tieto dve knihy. Na koho sa obrátiť? Tak v prvom rade obráť sa na farský úrad v Hložanoch, alebo aj na Miestnu kanceláriu obce, či na redakčnú radu (Hložany 1756 – 1986), menovite na Mr. S. Fekete, J. Adámek, P. Báďonský, K. Feldyová, M. Marčok a S. Miškovic. Títo Ti pomôžu. Mimochodom, aj na Slovensku si asi ešte vždy zoženieš knihu Dr. J. Siráckeho (MS 1985) „Dlhé hľadanie domova“. Aj tam je spústa dát a to o všetkých slovenských dedinách a mestách vo Vojvodine, ba aj širšie – Maďarsko, Rumunsko, Chorvátsko....
……………………………………….JK
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára