…autor Ján Kulík
Kacabajka: Krátky priliehavý kabátik, súčiastka mužského a ženského odevu, jupka. Čes. poľ. ukr. kacabajka, ale v rus. ukr. aj kacavéjka, ba ojedinele, v nárečiach sa zjavuje aj kazamajka, kazabajka, zo slovenčiny preniklo aj do maď. ako kacabajka, kacabajkó, kacamajka... Prameňom všetkých podôb je nem. nárečové kutzboi = hrubá látka, odev z hrubej látky, ktoré je vlastne zloženým slovom Kutze, Kotze = hrubá látka + Boi, dolnonem. baie = srstená látka, čo je prevzaté zo starofr. baie a východiskom tohoto je lat. badius = gaštanový kvet. (Vasmer, Karlovič, Brukner, K. Štrekelj, Sobolevsky...)
Kacír: Heretik, bludár, odpadlík od cirkvi... Čes. kacíř, staršie kacieř, poľ. kacierz, hl. kecar, dl. kjacaŕ. Všetko z nem. Katzer = r/v, čo je vlastne totožné s Quetser Schänder = „ Religionsschänder“ = osoba, čo robí hanbu, na hanbu náboženstvu.
Kačara: V SSJ nie je, ba aj medzi Slovákmi na Dolnej zemi, hlavne vo Vojvodine sa považuje za zastaralé slovo, avšak svojho času, v rokoch domáceho spracovávania hrozna, vína, pod týmto sa chápala predpivničná miestnosť, priestor kam sa dovážalo hrozno, kde sa ho lisovalo, stákala šťava a kde sa vlastne konala aj prvá fáza fermentovania. V sans. mu je príbuzné kacc- = gniaviť, lisovať, tlačiť, drviť... a kaciro = pozostatky po zelenine, ovocí, odpad, „kakance“.
Kačica, kača, kačka: Druh vodného vtáka chovaného aj ako domáca hydina. Vyskytuje sa len v západnom krídle Slovanov. V slovenskom, českom, poľskom a dolnolužickom jazyku. Inde najdeme termín patka, kuropatka. Boli jazykovedci, čo sa pokúšali toto slovo vysvetliť podobne, ako aj slovo mačka (z mena Mária), čiže na podklade ženského mena Katarína, lebo na východnom Slovensku domáckou podobou Kataríny je Kača.
Kača, kačica však nema súvis s Katarínou. Podobne, nejde tu ani o vyložene zvukomalebné slovo. V príbuzenstve však bude sans. kacc- v zmysle nepokojné, odkiaľ vyšlo sans. kácati = kričať, „jazykovať“, kecať. V jazyku kumauni kackat = dohadovať sa, vadiť sa, v nepálskom kackac = neprestajné hundranie, neprestajné brblanie, vykrikovanie. V jazyku hindu je kać-kać = debata, trepanie hubou, zvada, dohadovanie sa, ľapkanie, kecanie.
Možný je aj súvis s blízkym sans. kacca-, kaccara- = blato, bahno, kaluž(a), močiar, barina a pod. kde R.L. Turner poznamenáva, že ako sanskrit, tak aj prakrit a jazyk pali majú spústu derivátnych slov s významom, ako blato, močiar.. ale význam sa posúva aj na plevu, odpad pri lisovaní, srvátka (ako „odpad“ pri robení syra), nezrelé (ovocie), lebo aj toto pri triedení predstavuje len odpad... So všetkým súvisí aj kaccha-= breh močariska, potoka, rieky, ale aj okrem človeka, každý živý tvor žijúci v tomto priestore, z čoho je aj kacchapa- = „vodný obyvateľ“, čo sa vzťahuje na všetko tam žijúce a hlavne je to aj termín pre korytnačku.
S týmto súvisí aj toch. B kaccap = korytnačka, ktoré sa tam dostalo cestou budistického hybrídneho sanskritu, kde malo podobu kacchapa- = korytnačka.
Kačketa: V ľud. reči je to názov pre čapicu, beretku „miciku“, čiapku vôbec. Predstavuje výpožičku z fr. jaz. kde casquette = čiapka, casque = prilba, šp. casco = prilba. Slovo vzniklo niekde v južnom Francúzsku, alebo v severnom Španielsku, kde sa ho bežne odvádzalo z názvu suda pre víno, avšak v spomínaných oblastiach slovo casque, casco nikde nie je zaznamenané vo význame suda, ale len vo význame prilby, čo udáva, že tu ide o adaptovanie pôvodne galského (keltského) gall, gálska čiapka.
Kad, kadiť: Dym, čmuď (Hviezdoslav); vypúšťať dym, dymiť... avšak nárečove, na Dolnej zemi je kediť (klobásy...) = dymiť, údiť, kediť z fajky, lokomotíva kedí... kedí sa z kochu... Všeslovanské. Pôvodne znamenalo dymiť, údiť. Čes. kaditi, poľ. kadzić, hl. kadźić, dl. kaźiś, rus. kadíť, ukr. kadýty, srbch. slovín. kaditi, v chráme sa používa kandilo = kadidlo, ktoré sa nejak zanáša na lat. candel(l)a, avšak tam je význam jagania sa, biele, svetlo, kým v srbch. to má význam kadenia... atď. staroslov. kaditi, každú. Súvisí s čad, čadiť. Chýba nám však primárne sloveso a preto môžeme povedať len toľko, že ako domnelý koreň považuje sa hypotetické *ked-, ktoré vzniklo spôsobom čadъ < ked-o.
Kaďa: Väčšia, najčastejšie drevená hore otvorená nádoba. Maď. kád = kaďa, vaňa, odkiaľ sa do jazyka dolnozemských Slovákov dostáva káda = vaňa. Všeslovanské. Čes. káď, staročes. kád, poľ. hl. kadź, dl. kaź, rus. ukr. kaď, slovín. srbch. kad, bul. kada, praslov. kadь. Tu sa však náhľady už rozchádzajú. Machek, ako príbuzné tu dáva grécke hethís, v gen. –ídos / κηθίς, -ιδος = urna (pri hlasovaní), kým svoje staršie tvrdenie, že tu máme výpožičku z gr. kádos / κάδος = džbán, črpák, vedro, považuje za nepriliehavé. Naopak, Vasmer aj ďalej tvrdí, že tu ide o výpožičku z gr. kádion, kádos = džbán, črpák, vedro a toto už považuje za výpožičku zo starohebrejského jazyka kad = r/v.
V sans. najdeme khadda- = jama, diera (do zeme), ktoré sa posúva aj na gadda- = jama, diera, z čoho v následných jazykoch vzniká aj garad = jama, priekopa, járok, garád, z čoho môžeme kľudne tvrdiť, že tu nebude žiadna výpožička ani z gréckeho a ani zo starohebrejského jazyka, lež kaďa bude domácim slovanským útvarom.
Kadaverín: Mŕtvolný jed. Kadaver / cadaver = mŕtve telo, hlavne ľudská mŕtvola. Lat. cicavec = mŕtve telo, mŕtvola, odvodené z cado, cecidi, casum = padnúť (v boji), spadnúť, hnísať atď.
Kade: zám. prísl.
1/ ktorým smerom, ktorou cestou, kadiaľ; uvádza vety a/ opytovacie (priame i nepriame otázky), pýtame sa ňou na smer deja;
2/ niekedy má vo vzťažných vetách význam neurčitej príslovky kadekoľvek, kade-tade, všelikade, hocikade, bez cieľa.
V komparovaní s inými slovanskými jazykmi, zodpovedá mu čes. kudy, staročes. a nárečové kady, poľ. kedy = kde, kam, rus. ukr. kudá = kam, srbch. kuda = kam... všeslovanské. V príbuznosti má staropruské is-quendau = odkiaľ, lat. qua (quando) = kadiaľ, kde, z ktorej strany, pokiaľ...; quando = kedy, hocikedy, pokiaľ... st.h.n. zuo = k, tochárske kutamem = kade, kam, kde. Pri rozbore tohoto toch. slova, D.Q. Adams navrhuje PIE kwutod, ktorému by zodpovedali všetky spomínané význami.
Celkové, pre etymológov je toto nepriehľadné slovo, najmä keď sa uváži, že v procese evolúcie prešlo mnohými zmenamy, vplyvmi, proste je veľmi nestabílne. Pravdepodobne bude súvisieť aj s kto, na čo poukazujú mnohé jazyky, napr. hindu kuja = kam, kde, kade, kadial, kto, ako, čo, potial, všelikade, kade-tade, hocikade atď. a hin. –ko = kto, čo, -ku = kam, kde a sans. kúha = kde, kam, kade, s ktorým súvisí RV ka- = opytovacie zámeno, ktoré sa vyvinulo zo sans. opytovacieho zámena ká-. V jazyku pali a v prakrite ko, ka, v gen. kassa, kissa, kim; v cigánskom jaz. ke = čo, arm. ke = r/v, kým v Európe, v cig. rum. kay = kto, cig. maď. ko = kto... avšak v prípade tiraha jaz. kamu, torwálsky jaz. kam, ani R.L. Turner si nevedel dať rady. Vadila mu prítomnosť hlásky m, ktorá je prítomná aj v slovenčine, kam-koľvek...
Prítomnosť slova kade nachádzame v: kadial, odkadial, kade-tade, kadečo, kadejako, kadekde, kadekoľvek, kadekto, kadenáhle, ale máme ho učupené aj v kde, dokiaľ, dotiaľ, dosieľ atď.
Kadencia: 1/ hud. harmonický, alebo melodický obrat zakončujúci hudobnú skladbu, alebo jej časť; voľná sólová improvizácia virtuózneho rázu, rytmus; ling. intonačný záver; sytém usporiadania slovných prízvukov vo verši; záchvev, prízvuk nežnosti. 2/ voj. rýchlosť paľby, počet výstrelov za minútu, rytmus pochodu... Tal. cadenza, neskorolat. cadentia, na podklade lat. cadens / cado = pád, padať, padnúť, spadnúť, klesať. Tu má svoje východisko aj dekadencia.
Kader: obyčajne počuť mn. č. kadere = vlnité vlasy, kudere. Čes. kadeř, poľ. kedzior, hl. kudźer, dl. kuźeŕ, slovín. koder, srbch. kudar, kudrav, bul. kadrica, ukr. kuder, rus. kudér = r/v. Súvisí s kúdeľou. Viď.
Odtialto máme: kaderavý, kaderie, kaderník a pod.
Káder: Človek, ľudia, tvoriaci základ, jadro organizácie, odborne vyspelý pracovník, pracovníci a pod. Dostali sme ho cestou nem. Kader, ktorá si ho prevzala z fr. cadre = obruba, kostra, štruktúra, rám, ktoré v administrácii nadobudlo význam zamestnanec správy, správca ... avšak aj fr. jazyk si toto vypožičal z tal. quadro, kde základ je lat. quadrus = štvorec.
Kadesi: Nevedno kade, neznámym smerom. Viď Kade.
Kadet: Frekventant školy pre dôstojníkov; najnižší stupeň námorného dôstojníka. Medzinárodné. Dostali sme ho cestou nem. Kadett, ktorá si ho prevzala z fr. cadet, kde najskôr bolo capdet, ktoré bolo v gaskónskom dialekte, kde sa vyvinulo z rimo-lat. capitellus, ktoré predstavuje dem. z lat. caput = hlava. Tento názov sa aplikoval na gastónskych dôstojníkov (mladších synov veľmožov), ktorí slúžili na fr. kráľovskom dvore.
Kade – tade: Viď Kade.
Kádi: Sudca v islamských krajinách. Srbch. kadija, rus. kádij, staršie kadija. Prevzaté z tur. – arabského kádi, kady = r/v.
Kadiaľ: Ktorým smerom? Viď Kade.
Kadidlo: Vonná živica používaná počas náb. obradov v chrámoch. Viď Kaď. ...viac...
Kadlub: Niečo duté (vydlabaný strom), používané ako nádrž na vodu, válov, žľab; priehlbeň, výmoľ od vody, žriedlo, studňa, prieluba, priepasť, hlbina; forma na odlievanie lejárskych, tehliarskych, cementových a pod. výrobkov. Pren. pejor. brucho, bachor, , prázdny človek, hlupák.
Čes. poľ. kadlub, ukr. kádolb, kádib, kádovb = sud, jama s vodou (studňa), rus. kaldóba = studnička, hl. kadolb, kadlob = komín, dl. kalub = do balvana vydlabaná diera, forma na odlievanie, srbch. kalup = forma na odliatky, avšak vo význame obuvníckeho kopyta, je už adaptované turecké kalip = modla, model, obuvnícke kopyto. Praslov. *kadьlbъ, kde máme predponu ka- + dlabať.
Kadmium: Jeden z kovových prvkov, značka Cd. Lat. cadmia, z gréckeho kadmeia, čo by doslovne znamenalo thébska (zem, pôda), kde ako východisko máme Kadmos (Cadmus),meno princa Fenície, ktorého otec, kráľ Agenor vyslal do sveta, (Európy), najsť si sestru Európu. Nenašiel ju, nuž domov sa nevracal, ale stal sa zakladateľom mesta Théby v Boetii, ktorá sa v antických dejinách nazývala aj Aonia, Messapia, Hyantis, Ogygia a Kadmeios (Cadmeis). ...viac...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára