Jazykové okienko:Štátna komisia pre tajné (či skryté) hroby, nie Štátna komisia pre tajné (či skryté) hrobky

.......Ján Širka

Aj v tomto jazykovom okienku sa budeme zaoberať negatívnym vplyvom jazyka väčšinového národa – srbčiny – na reč vojvodinských Slovákov.

Tentoraz nás zaujalo heslo hrobka v názve Štátna komisia pre tajné (či skryté) hrobky zabitých od septembra 1944 či v origináli Državna komisija za tajne grobnice ubijenih posle septembra 1944. godine. Podľa nás ide o nenáležite preložené heslo grobnica do slovenčiny ako hrobka. Skôr, než sa pustíme do vysvetľovania, musíme povedať, že ide najčastejšie o masové hroby s obeťami bývalého komunistického režimu.

Najprv nazrieme do Srbochorvátsko-slovenského a slovensko-srbochorvátskeho slovníka profesora Emila Horáka, v ktorom sa za heslom grobnica píše: hrobka, krypta, avšak v pokračovaní sa za spojením zajednička grobnica uvádza spoločný hrob, nie spoločná hrobka.

Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4 sa za podstatným menom hrobka píše: murovaný hrob, krypta, napríklad: rodinná hrobka; za podstatným menom krypta – hrobka, napríklad: kláštorné krypty. Z uvedeného vidno, že hrobka a krypta sú murované hroby, na ktorých zhotovenie či murovanie je potrebný čas. A ten páchatelia zločinu nemali. Snažili sa zabité obete čo najrýchlejšie odpratať. Preto bagrami a inými strojmi vykopali jamy alebo jednu a do nich odpratali obete. Jama na pochovanie mŕtveho sa podľa uvedeného Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4 volá hrob, napríklad: masový hrob, (vy)kopať hrob, ozdobovať hroby; hrob Neznámeho bojovníka, Neznámeho vojaka pamätník padlých.

Nakoniec zhrnieme. Jamy na pochovávanie mŕtvych sa volajú hroby. Ak sú tieto jamy murované, mali by sa volať hrobky. Problémové pomenovanie komisie – teraz upravené – by mohlo znieť: Štátna komisia pre tajné (či skryté) hroby zabitých od septembra 1944.

............................................................