06 januára 2011

Záplavy v Austrálii – 2010/11.

Posledne si na Kruhoch vyhľadávate informácie o záplavách v Austrálii. Áno sú tu záplavy. Biblických rozmerov. Len v štáte Queensland, v jeho tropickom pásma, pod vodou je vyše 2,000,000 štvorcových kilometrov. Územie, ako štyri bývalé Juhoslávie, alebo Francúzsko s Nemeckom dospolu. Tieto záplavy priamo efektovali asi 200 tisíc obyvateľov. V juhovýchodnej časti Queenslandu a na severe štátu N.S.W. vody sa už vracajú do korýt. Vo Victorii záplavy už prešli. Nádrže sa naplnili a rieky pekne tečú. Aj také, ktoré sa za posledných 14 rokov suchoty úpl

ne vyschli. V Queenslande je to najhoršie a nikto nevie, ako dlho to bude trvať, lebo toto je ich sezóna letných monzúnov, cyklónov... ktorá trvá niekde do mája. železničné trate sú poškodené. Cesty sú poškodené. Mosty sú poškodené, až pováľané. Banánové plantáže zruinované. Plantáže ananásu, cukrovej trstiny, melónov, bavlny, sady tropického ovocia, zelenín... sú pod vodou. O pšeničných poliach, ani hovoriť. Veľké ranče, tu sa nazývajú „Stations“, pretrpeli škody. Koľko zo stáda zahynulo, zatiaľ nikto nevie a to, čo sa zachránilo (vo vyšších polohách), nema čo pásť. Majitelia ich nemôžu ani odpredať, lebo cesty sú zaplavené. Uhoľné bane (obyčajne povrchové), sú tiež plné vody a z tohto kraja sa do Ázie vyvážalo až 50% ich potrieb.

Neustavičné dažde na juhovýchode Austrálie, poškodili kvalitu ovocia, kvalitu hrozna, kvalitu pšenice... Vzrast cien na domácom trhu je už badateľný. Pred nedávn

om, 1 kg. banánov sa pohyboval okolo $2 kg. ale posledne to prekročilo už $3 a znalci hovoria, že sa ich cena môže vyšplhať aj na $20 kg. Záplavy zapríčinili aj vzrast ceny mäsa a to nie len na domácom, ale aj na svetovom trhu. Podobná situácia je aj s cenou zrnovýn, cukra, bavlny... Predsa, tá plocha pod vodou je ohzrutánska a Austrália na svetový trh toho hodne dodáva.

Vyčísliť priamu škodu na infraštruktúre ešte nemôžeme, lebo nikto nevie, kedy záplavy prestanú, alebo či vôbec prestanú, lebo sezóna cyklónov sa len začína a vody sa len pohli korytami riek, smerom na juh (hlavne rieka Darling) a keďže sa táto vlieva do Murray a táto pokračuje cez Južnú Austráliu, môžu sa očakávať záplavy aj

tam. Zatiaľ a len veľmi konzervatívne, škoda sa odhaduje na 3 – 6 miliard dolárov. Škody na hospodárstve ešte nikto nevie odhadnúť.

Keďže sme sa našli v takejto nezávideniahodnej situácii, pomoc nám ponúkli Spojené štáty a Nový Zealand, ale federálna vláda hovorí: „Zatiaľ to nepotrebujeme. Vyplávame sami.“

14 rokov sme zápasili so „suchotou milénia“ (ako to nazvali tunajší odborníci) a so záplavami (ktoré sú ešte „len v normálnych rozmeroch“) si tiež poradíme.

Zatiaľ to najhoršie majú v meste Rockhampton a v jeho okolí. Toto vyše 70 tisícové mesto je úplne izolované. Nedá sa tam prísť ani diaľnicou, ani loďou,

ani lietadlom a potravín ubúda. Všetko sa lietadlom preváža do „neďalekého“ Mackay a odtiaľ sa vrtulníkmi dodáva do Rockhamptonu.

Ani jedna bieda nechodí samá. Tak aj tieto záplavy. Dosiaľ, priamo vo vode zahynulo 10 osôb, ale tri zahynuli od uštipnutia hadom. Všade vôkol plávajú hady a posledne sa zjavili už aj krokodíly.

Kým ten náš sever zaplavuje, ani juh to nema najľahšie. V tomto čase, vlastne už koncom novembra, tráva mala byť suchá a na prekvapenie, ešte aj v januáry je zelená, vysoká, takže na farme vidíme len chrbty kravám. Teliatká vôbec nevidno. Prvú vlnu kobyliek sme prežili, lenže o pár dní tu bude „nová generácia“ a čaká sa, že bude „nadpriem

erne početná“.

Tak, to by boli základné informácie, čo vám môžem dodať, lebo predsa, od tých krajov (kde sú záplavy) som len asi 3 tisíc km. južnejšie. Predsa, toto je obrovská krajina. Ako celá Európa, mínus polovice európskeho Ruska a na dovažok, je plná extrémov a drsných podmienok. Od juhu nás bijú vetry Antarktiku, na severe sú trópy, v strede a na západe sú ohromné púšte... a normálne, všade je nedostatok vody. Po Antarktiku, toto je najsuchší kontinent. Áno, suchý, ale občas, ako teraz, aj nadmieru vlhký.

Aby ste mali nejakú predstavu o veľkosti tejto krajiny, spomeniem len tú „maličkú škvarku“ pod Victoriou, Tasmániu. Na mape, nič zvláštne, avšak Slovensko by zabralo sotva 2/3 tohto štátu.

Pozrime sa na fotky záplav. Prevzal som to z denníka „The Australian“ a „Weekly Times“.

December bol mesiacom záplav vo Victorii – takto to vypadalo v okolí mesta Shepparton.

Farma v okolí mesta Rockhampton. Ešte nie je niečo „dramatické“, lebo dom je „pravý Queenslander“, postavený na vysokých stĺpoch. Len polia sú pod vodou, ktorá mimochodom už vstúpla o asi pol metra.

Niekoľko kravičiek, ktorým sa zatiaľ podarilo zachrániť si život. Zatiaľ, lebo na tomto kúsku nasiaknutej pôdy strava nebude a najbližší „vŕšok“ je možno aj 100 km. vzdialený.

Každému je život milý. Aj mravcom. Tu, na tomto stĺpe, ak sa hladina nezvýši, prežije nás aspoň niekoľko, aby rod mäsožravých mravcov nevyhynul.

Tento dom, „Queenslander“ je ešte „suchý“. Áno, tam stavajú domy (podľa topografie), na stĺpoch, ktoré sú od 2. metrov, až do 5 m. vysoké. Po záplave nebudú mať problém s čistením domu od bahna. Len s čistením od pavúkov, škorpií, hadov... Ten tiger je len „okrasná soška“, lebo tu tigre nežijú.

Toto nie je farma, ale hotel, ako v tunajšom vnútrozemí nazývajú krčmu. Z toho „hotel“, vyvinulo sa „motel“, „botel“ a v Queenslande, v štáte „Banana bender“ (vraj na kolene krívia banánu) teraz sme dostali aj „Float-tel“ (float = plávať). Tento zákazník počíta hadov a ako hovorí, každých 5 minút prepláva aspoň jeden.

Letisko v Rockhamptone. Pista je ešte vždy, akože nad vodou, ale dnes je aj to pod vodou. Sú úplne izolovaní. Len helikoptéra (vrtuľník) sa tam dostane. Vedľa toľkej vody, ľudia trpia smädom. Musí sa dovážať aj pitná voda.

Tak, možno som vystihol hrôzu tejto pohromy, vizuálne, ale vystihnúť biedu obyvateľstva sa nedá. Traumy rodín nikto nepozná a sotva aj spomenie. Voda im odniesla nádeje a plaču, ale len v kruhy vlastnej rodiny. „Tam, kde ich nik nevidí“. Štátna a aj federálna vláda pomáha. Dáva nejaké pôžičky (ktoré predsa treba splácať) a zasiahnuté rodiny sa z tohto ťažko vychrámu. Áno, vychrámu sa, ale ich to vráti o 5 – 10 rokov dozadu. Život je realitou a austrálska realita je drsná. Vedia to aj vlády a snažia sa pomôcť, ale predsa, pre bežného občana je to „zápas so životom“, taký, čo Európa nepozná. To je „jemný“ kontinent, kým Austrália je drsný. Aj lístky petržľanu sú tvrdé. Zakončím to hádam austrálskym porekadlom: „Australia? Love it, or leave ir“ (Miluj ju, alebo ju zanechaj).

.............................................................................

.....................................................................................................................

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com