Záplavy III. Austrália

..............reportér Ján Kulík

Asi ste si všimli, že tentoraz píšem nie len o záplavách v Queenslande, ale v Austrálii, kde myslím na východnú Austráliu, včetne aj N.S.W. Victoriu, priľahlú časť Južnej Austrálie a Tasmániu. (Západná Austrália mesto Carnarvon má záplavy z inej príčiny.) Tieto záplavy, teraz len začínajú a vypadá, že nebudú takých rozmerov, ako čo má Queensland. Nedajbože. Ak snívate o vysťahovaní sa do tohto kúta sveta, porozmýšľajte. Dobre si rozmyslite, lebo toto je navonok „jemná“ krajina, ale v skutočnosti je veľmi drsná. Z jednej strany nás bijú vetry Antarktiku (mraznička sveta) a z iných strán nás ovplyvňuje Pacifik, Indický oceán, monzúny, trópy... hádam preto, aj tunajšia flóra a fauna je jedinečná. Naoko krásna, ale v podstati veľmi drsná. Buď si zvyknete na tieto podmienky, alebo túto krajinu opustíte. Tá drsnosť sa odzrkadľuje aj v charaktere národa. Čo za záplavy máme? Nič mimoriadne. Celkom normálne. Obdobia suchôt a záplav sa opakujú pravidelne. Cyklus trvá 7 rokov, lenže minulá suchata trvala 14, takže príroda hádam dohania zmeškané. Príčinou striedania sa sucha s pôvodňami je SOI (Southern Oscilation Index = južný oscilačná index). Keď padne na mínus, vtedy my, či vôbec krajiny na tomto konci Pacifika máme suchotu, kým krajiny Južnej Ameriky a až po Kaliforniu, majú nadmierne dažde a opačne. Túto pravidelnosť striedania sa vlhka so suchom, už dávno spozorovali rybári v Čile, Peru, Ecuadora... Ak v čase Vianoc odrazu zmiznú sardinky, lebo temperatúra vody sa zvýši, čo znamená, že u nás bude suchota. Tento jav nazvali „El Nińo“ = chlapček, čiže prenesene, Ježiško. Dlho „La Nińa“ = dievčatko, v reči nám nebola. To sa vkradlo len pred nedávnom a predstavuje „vynález“ vedcov. Predstavuje opak El Nińa. Tiež sa len pred nedávnom objavilo, že Pacifik nema stále rovnakú temperatúru. Raz je vyššia a raz nižšia od normály, lenže, aspoň čo sa týka Austrálie a Indonézie, je tu aj iný vplyv. Vplyv temperatúry Indického oceána. V týchto dňoch nadmierne dažde zasiahli nie len nás, ale aj Timor, Indonéziu, Filipíny, Thajland, Śri Lanku... kým Brazília je tiež vystavená dažďom, ale tieto vraj nesúvia priamo s La Nińa. V tieto dni mnohí medzinárodní experti porovnávajú ten hurikán „Katrina“ (zasiahol New Orleans) s touto kalamitou. Hlavne s ochotou vlády okamžite a organizovane zakročiť a vidia, že to v Amerike sprplali a tu je to na výbornú. Aká bude škoda? Ešte sa nedá vyčísliť, ale vraj niekde okolo 13 miliard dolárov. Pod vodou je ¾ územia štátu Queensland (jeho rozloha je 1,727,200 štvorcových km. Územie N.S.W. hlavne ten pás vedľa hranice s Queenslandom, ale aj stred a západ štátu, ba aj Riverina (juh) sú tiež zasiahnuté. Victoria má záplavy na jednej tretine z celkovej plochy. Tasmánia v severozápadnom cípe... Aj u nás, v Riverine to nie je najsuchšie. Vylievajú sa vodné toky... lebo len v za dva dni na farme nám napršalo 97,5 mm. čo nie je málo (v okolí aj do 130 mm). Hlavne keď to porovnáme so zrážkami počas suchoty. Vtedy, za celý rok sme dostali len 86 mm. a sem pripočitovali aj rosu, ako 0,2 mm. denne. Predvčerom oblaky neveštili nič dobré a že Melbourne už mal menšie záplavy, ponáhľal som sa tam. Cesta bola, ako vždy. Ľahko som tam dorazil. Za 3 hodiny, avšak potom sa to nie zlialo, ale lialo celú noc a pol dňa. Zvalilo nám na dvore jeden strom, takže prší – neprší, pílil som, odnášal, riadil dvor. Občas som zatelefonoval manželke na farmu, ako je tam? Vraj leje sa, ale záplava nehrozí. Sme na vyvýšenom mieste, takže všetká voda sa zlievala na cestu. V Melbourne to už bolo inak. Rieka, čo nám je skonča dvora, Maribyrnog sa v rovnomennom predmesti už vylievala, zaplavovala domy a robila sa evakuácia. Okolo poludnia, keď prestalo pršať, rýchlo som sa zbalil a späť na farmu. Kým sa dá prejsť. Kým sú mosty celé, kým sú cesty schodné... Po letisko (musím okolo neho), cesta bola dobrá, ale po tomto už boli cesty preliate. Potôčky, normálne celkom maličké, sa zduli. Pravá riava. Aj v tých, čo rokami vodu ani nevideli. Dorazil som do Lancefield (malé mestečko) a tu to začalo. Cesta je zablokovaná. Cez hory neprejdem. Neustále som počúval rádio a vedel som, že ak sa otočím na Bendigo, tiež neprejdem. Tam zaplavuje už tretí deň. Musel som ísť cez mestečko Kilmore. Policajt mi povedal, že táto cesta je zatiaľ prechodná, ale zakiaľ, to nevie, lebo ten mizerný potôčik Kurkurac (čítaj Karkarak – domorodecké slovo a význam mu je, niečo, ako stromy rastúce vedľa toku, alebo pod.) si už vyčína. Poslúchol som a teraz som šiel cez územie, kde len pred ani 2. rokmi bolo v plameni. Stromy sa regenerovali, ale pne boli ešte vždy čierne. Pri moste cez potok ma zastavila hliadka a súrila, aby som čím skorej prešiel na druhú stranu. Kým sa prejsť dá. Čo ma čaká ďalej, nevedeli mi povedať, ale vraj podobnú situáciu majú ešte na štyroch miestach.

Takto vypadal rozzúrený Kurkurac. Všade vôkol plávali baly sena, polia zaplavené, statok si hľadal vyvýšeniny... Prišiel sa na Northern Highway. Reku tu bude lepšie. Horkýže. Voda sa zlievala z vrchov, zaplavovala cestu... až som dorazil po Heathcote. Mestečko plávalo. Na šťastie, most cez McIvor potok ešte fungoval. Zatiaľ len málo vody sa prelievalo aj ponad most. Prešiel som a už som bol z druhej strany pohoria. Cesta bola lepšia. Pred sebou mám ešte jeden most, pri meste Elmore a informácie boli, nezadlho sa zatvorí aj tento prechod. Rieka Campaspie sa vyliala a ohrozuje ako Elmore, tak aj Rochester, kadiaľ musím prejsť. Áno, rieka, ktorá už rokami mala len stojatú vodu, sa vyliala. Plantáža olív bola pod vodou. Len samé vŕšky stromov si ešte mohol vidieť. Farma pred mestom, kde pestujú kravičky, bola pod vodou a kravičky sa zbili ku ohrade. Voda im bola po kolená. Čakali na majiteľa, aby ich previedol na nejaké vyšie miesto. Na vyšší pasienok. Cez mesto som rýchlo prešiel, lebo tu je ešte Rochester a tam ľudia robia hrádze okolo domov, kým tých v nižších polohách už aj evakuujú. (Dne sú už úplne zaplavení.)

Rieka Campaspie. Pravá riava, ktorá smeruje na Echucu. Mesto Echuca, kde zase musím cez most na rieke Murray, bolo pomerne pokojné. Nikde ľudí. Všetci sa utiahli domov a robili „opevnenia“ majetkov, lebo Campaspie sa valí a valí sa na nich aj väčšia rieka, Goulburn. Pri meste sa vlievajú do Murray. (Dnes aj časti tohto mesta sú pod vodou.) Konečne som si vydýchol. Už by som nemal mať žiadnu prekážku. Nemal som. Šťastne som dorazil na farmu. Tu bolo tiež všetko v najlepšom poriadku. Keby som v ten deň necestoval mojím autom „Mazda Bravo 4x4“, asi by som zostal niekde na ceste. Takto, namiesto normálnych 3, cestoval som až 5 hodín.

Takto som vypadal, keď som dorazil na farmu. Podľa posledných správ, vo Victorii zaplavilo asi 30 miest a dedín a ďaľších niekoľko desiatok je ohrozených.

Ostrieľaný „bushman“ z Creswicku, dakedy mestečko zlatokopov. Nachádza sa neďaleko Ballarratu. Ako to vypadá v Brisbane? Vody pomaly ustupujú. Po uliciach už nevidno plávať žralokov. Len hady. Tie sa pozaťahovali všade.

Tu si svoje bezpečie našlo až 5 hadov druhu „Black snake“. (Jedovatejšie od kobry.)

Panoráma mesta Brisbane. (Má 2,3 miliony obyvateľov.)

Tento majiteľ domu v ruke má kľúče. Vody ustupujú, nuž ide sa podívať, akú má škodu.

V čase najväčších záplav, tento človek sa spamätal, že aj kengúra potrebuje jeho pomoc. Prenáša ju na bezpečnejšie miesto.

Premiérka Queenslandu, pani Anna Bligh teší občanov. Posilňuje ich. Dáva nádej, že nikto nie je odkázaný len na seba. Celá krajina je za nimi. Zo všetkých štátov Austrálie prichádzajú dobrovoľníci a čistia mestá.

Charakter Austrálana? Veselý, vždy ochotný priskočiť na pomoc blížnemu a aj v trampotách nachádza trpké rozveselenie. Tu biblický Noah (z Brisbanu) vypúšťa holubicu. Poznáte tú epizódku zo Starej zmluvy!? O všetkom sa nedá písať. Je tu mnoho rodinných tragédií, ale aj hrdinskoti. Všimnite si napr. tú fotku v minulom článku. Auto tonie a na streche sedí rodina. Ženu a syna zachránili, ale otec rodiny sa utopil. Konečne, v tomto čase je len z okolia Brisbanu už 16 mŕtvych a niečo vyše 28 nezvestných. Najviacej mŕtvych je v tej doline, ktorú zasiahol tsunami. Hľadajú telá, ale ako úradné správy hovoria, mnohých sa ani nenajde. Sú hlboko v bahne. Nános ich zahrabal na večné veky. Pri zachraňovaní, priamu účasť braj aj bývalý ministerský predseda, Kevin Rudd. Brodil sa vodou, zachraňoval čo mohol, ale sa pri tom aj zranil. Rana sa infikovala, takže je teraz v nemocnici. Počas záplav sa narodilo aj niekoľko detí. Kto na streche, kto na povale, ba aj v kúpelni. Život zastaviť sa nedá.

....................................................................