…autor Ján Kulík
Iglo / Iglú
Easkimácky domec z ľadu. Pôvod slova je v esk. jazyku.
Ignorancia
Hrubá nevedomosť, neznalosť, úmyselný nezaujem, úmyselná nevšímavosť, zaznávanie, neuznávanie...Lat. ignorantia, na podklade ignorare = nevedieť, nerozumieť, nevšímať si, čo je príbuzné ku ignarus = nevedomosť, neskúsenosť, zložené z predpony i + gnarus = vedieť, ktoré je príbuzné ku slovanskému znať. Odtialto máme ignorant, ignorovať a pod.
Igric
Potulný hradný spevák a herec u Slovanov v stredoveku. Priamo súvisí so slovom ihra, ihrať > hra, hrať. Viď Hrať.
Iguana
Veľký arboriálny plaz, jašter. (Šplhá sa po stromoch.) Rozšírené sú hlavne v tropických krajoch Južnej Ameriky a v Austrálii, kde sa ich bežne nazýva goana. Pôvod názvu je v jazyku Indiánov plemena Arawak, iwana. // Odtialto iguanodon = fosilovaný veľjašter.
Igumen
Predstavený kláštora vo východnej cirkvi. Všeslovanské. Staroslov. igoumenъ, na podklade gréckeho ήγούμενος - έγεμονία = viesť cestu, vodcovstvo, spravovanie, (nad)vláda.
Ihla
Tenký ostrý nástroj na šitie. Rus. iglá, ukr. iglá, eglá, gólka, belorus. gólka, bul. iglá, srbch. igla, čes. jehla, poľ. igla, nár. jegla, kašub. hl. jegla, dl. gla, jegla, polab. jágla, staroslov. igъlinъ, praslov. jьgъlin.
Na tomto stupni, slovo sa nám stáva krajne temným.
Machek tu uvažuje o súvislosti so slovom jarmo = drevený postroj na šiju pre ťažný dobytok, ktorého staroslov. podoba bola jarьmъ, a koreň tohoto posúva na jьgo > jho > jarmo. V tom jarme bola ihlica na spevnenie postroja. V ďalšej analýze toto komparuje s radom slov, ktoré by mali byť v príbuzenstve, avšak tu sa priam pýta komparovanie s ger. jazykmi. Ang. yoke = jarmo. Rozeberá ho ox.et.slovník a tu sa yoke dáva do súvisu s ie. *jugom, ktoré je prítomné v lat. iugum = jarmo, gr. zugón / ζυγόν = jarmo, wel. iau, staroslov. igo, jgo, sans. yugá- = jarmo. Sans. kor. tu máme yut, yuj ktorých význam je spojiť, pospájať. V lat. jungere a v gr. zeugnúnai = spojiť, pospájať. *Zaujímavý a i možný pôvod ihly, keby sme tu nemali slová, ako srbch. jegulja = úhor (viď podoby slova ihla). S týmto priamo súvisí aj názov hada, užovka a i ang. názov pre uhra, eel (íl). O tomto slove sa ox.et.slov. zmieňuje, ako „neznámeho pôvodu“.
V ruskom et. slovníku sa podávajú aj možnosti súvisu s kelt. *joug-, wel. (kimr.) gwnio = šiť, ír. conoigim = šijem atď. Napočituje sa rad podobných slov z celej škály jazykov, no všade badať neúplnosť vysvetlenia.
Oxfordov et. slovník, pod ang. needle = ihla, napočituje: st.sas. nadla, nathla, st.h.n. nadala, hol. naald, nem. nadel, gót. nedhla, ie. koreň ne-= šiť, ktoré je zastúpené v lat. nere = priasť a v gr. νήμα = niť, cverna.
* Ihlu, jej etymológiu, ale aj etymológiu radu príbuzných slov nejde vysvetliť, kým si nevyjasníme etymológiu slova jež. Chybné vysvetlenie tohoto slova (v jazykoch germ. a rom. to sa stráca, je neviditelné, ale v slovanských je to závažná a očitá chyba) prekáža správnemu vysvetleniu radu slovanských slov (úhor, jedľa, úhorka, had, jazvec atď. atď.).
Ihla bude súvisieť so st.h.n. egela = pijavica, igil = jež a pod. prípadne s pojmom pre spájanie. Viď Jež.
Odtialto máme ihlan (obelisk), ihlica, ihličie, ihličnatý a pod.
Ihneď
Hneď, už aj, bez meškania, teraz, rýchlo, naliehavo, tesne, rovno... Čes. ihned, staročes. inhed, z *inъgъdъ, čo pod vplyvom rýchlej úsečnej výslovnosti predstavuje oslabený tvar s významom jedného, tohoto času, čiže v tomto čase. Same slovo predstavuje kombináciu inъ = jeden (viď Iné) + godъ = čas (viď Hodina). V tomto prípade inъ má rovnakú funkciu, ako príbuzné staroír. óen, či aj nem. ein, ang. one = jeden, samotný. O presnom tvare môžeme iba predpokladať, že znel buď ako inogoda, alebo inъ goda, alebo aj inogo goda. Splynutím (ino)go + go(da), vzniká *ině godě > ině hedě > inhed. Odtialto už cez rozličné asimilácie, posuny.... dostávame inehed, inehede, inhned, ihend, ihned, hinhed,, hihned... až konečne aj ihneď. Do spisovnej češtiny preniká len hned a dôraznejšie ihned. Podobne je to aj v slovenčine, hneď, ihneď. (Machek)
Ihra
Hra, hranie, zábavka. Táto podoba sa dnes už považuje za trochu archaickú a preferuje sa hra, hranie, hračka, ale ešte vždy pretrváva ihrisko. Viď Hra.
Ich
Zám. Privl. 3. Osoba mn. č. Ich, dom, ich peniaze.
2.pád, mn. číslo, osobné zámeno: On, ona, ono.
V nárečiach často počuť aj Jich dom, Jich peniaze, čo hneď upomína, že tu ide o formu zámena odvodenú z podôb jeho, , jemu, ju, nimi... atď. Ako východisko, etymológovia sa opierajú na podobu jeho (všeslovanské z variantami jego, jogó, négo, njega...), čiže formu zámien *jь (ja, je) = ten. Porovnaj lit. jis = on, ji = ona, lat. is, ea, id, gót. is, ita, st.h.n. is, es, sans. ayám, iyám, idám, ie. koreň *e-, ei-, i- = ten, on. (Oxford.et. slov. Ukr.et.slov. Rus.et.slov. – Vasmer, Slawski, Machek, Trautmann, Brugmann, Pokorny).
Ichtyol
Červenohnedá hustá tekutina používaná ako liečivá masť, hlavne pri chorobách kože. Značkové meno tejto masti je ichthyol, utvorené komb. gr. ichthús / ιχθύς = ryba + ol = olej. Túto masť výrobcovia preto tak nazvali, lebo sa získava z kameňov obsahujúcich fosilované ryby.
Odtialto, zo základu ιχθύς utvorené sú aj slová, ako ichtyolit, ichtyológia, ichthyosaurus, ichtyóza atď.
Ikona
Obraz, podobizeň, v pravoslávnej cirkvi obraz Krista, alebo svätých. Lat. icon, z gr. eikón / εικών = podobizeň, obraz. // Odtialto ikonodúlia, ikonografia, ikonostas a pod.
Ikra
Rybie vajíčko. Všeslovanský, s poznámkou, že v čes. dl. jikra, hl. jerk. Staroslov. ikra, praslov. *jьkra. Lit. ikras, ikrai, lot. ikri, ikra a možno sem prislúcha (ukr.et.slov.)aj lat. iecur = pečeň , játra, av. yakare a sans. yákrt- = pečeň, játra.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára