05 októbra 2009

Etymologický slovník:im

J.Kulik zo ziackych rokov

 

 

 

…autor Ján Kulík

 

 

 

Im- 1°

Lat. podoba predpony in- (1°), keď po nej nasledujú spoluhlásky: p, b, m.

Im- 2°

Lat. podoba predpony in- (2°), keď po nej nasledujú spoluhlásky: p, b, m.

Imam

Moslimský kňaz v džámiji, moslimský vodca. Arab. imam = vodca, líder, kor. amma = viesť.

Imanencia

Filloz. Jestvovanie niečoho v samej veci, v samej podstate. Nesk. lat. immanere, východisko im(1°) + manere, maneo, mansi, mansum = zostávať, stáť, trvať, prebývať, očakávať. // Odtialto imanentnosť (princíp imanencie), imanentný (vnútorný, vlastný) atď.

Imanie

Majetok, bohatstvo. Viď Mať 1° Mám.

Imateriálny

Nehmotný, netelesný, nepodstatný. Nesk.lat. Predpona im- (2°) + materiál. Viď Materiál.

Imatrikulácia

Zápis do matriky, zoznamu, najmä do zoznamu vysokoškolských študentov. Nask.lat. predpona im- (1°) + matrika. Viď Matrika.

Imbecil

Slaboumný, idiotský, hlupák, sprosták. Lat. imbecillus = slabý, krehký z „neistého prameňa“ (Ox.et.slov.) . Pravdepodobný súvis s lat. bello = viesť vojnu, bojovať.

Imbibícia

Nasakovanie kvapalín, nasiakavosť, vpíjanie, absorbovanie. Slovo sa zjavuje vo Francúzsku, niekde v XVI. st. ako imbiber = nasakovať. Pôvod mu je v lat. imbibere = im-(1°) + bibere, bibo, bibi = piť, vpíjať, absorbovať.

Imelo

Vždyzelená bobuľnatá rastlina cudzopasiaca na stromoch, Viscum album. V nárečiach i omelo, omela, omelie, jemalo, emelo, mel. Čes. jmelí, ale v nárečiach i mélí, mejlí, omelí, jemelí, jamela, hímelí, bejdlí. Poľ. jemiola, hl. jemjélina, dl. jémjélina, jémjol, rus. oméla, ukr. imelá, iméla, omelá, srbh. imela, mela, slovín. melje, imela, mac. imela, bul. ímel, staroslov. imela. Súvisí s lit. émalas, lot. amuols, amuls, amals, prus. emelno.

Bernecker (cituje rus.et.slov.) vidí tu súvis aj so sans. amlá- = kyslé, trpké, čo ho vedie ku alb. ёmblё = sladké, tёmblё = žlč, lat. amarus = trpké, horké a st.h.n. ampfaro = šťavel. Asi chybný postup. Ak by sme uvážili sanskrit, tak skorej je tu príbuznosť ku ámbati- = ísť smerom ku...siahať, dosahovať a tým pádom i ku ámbara- = obôd, ísť okolo...okrúcať sa a pod.

Bruckner, Rostafinsky a ďalší, ku slovu pristupujú z iného uhla. Slovania z bobúľ tejto rastliny vyrábali lep pomocou ktorého lovili vtákov. Tu vidia spoločný koreň, *jeti, jьmu (súvis s vezmú ) a z tohoto pôvod imela vidia v zmysle chytajúca, berúca vtákov.

Myslím si však, že tu skorej bude súvis so sans. ámbara-, lebo ako cudzopasná rastlina, parazit, imelo sa obtočí okolo halúz iných stromov, či v prípade ámbati- mali by sme súvis s tým, že pri zbere imela, musí sa ho dočahovať, dosahovať, lebo rastie na haluziach stromov.

Určite tu bude aj súvis s ang. mistletoe = imelo, kde základ je mistle, kým toe už predstavuje podobu slova twig = haluz. St.h.n. mistil, nem. mistel, hol. mistel, st.nór. mistil.

Imerzia

Ponorenie; vloženie tekutiny (oleja) medzi objektív mikroskopu a pozorovaný predmet aby sa zvýšila svetlosť obrazu. Pôvod v lat. immergere, východisko im- (1°) + mergere, mergo = noriť, ponoriť.

Imidž

Obraz, duševný obraz, podoba, podobenstvo, socha, odraz. Lat. imago = portrét, busta, duch, jav, idea.... príbuzné ku imitatio = imitácia, kopírovanie.

Odtialto vychádzajú aj imaginácia, imaginárny, imaginatívny atď.

Imigrácia

Prisťahovanie, prisťahovávanie. Lat. immigrare, východisko im- (1°) + migrare. Viď Migrácia.

Imitácia

Napodobňovanie, napodobnenina. Lat. imitatio= imitovať, kopírovať. Podobný pôvod, ako máme pri slove imidž. Viď Imidž.

Imo

Nárečove, zastarale s významom nečakane, odrazu, na prekvapenie, len, iba, práve. // Pozerám sa a imo vidím, ako sa to ku nám blíži. // Hrdo si vykračuje, imo tu hupne do diere. // Nikoho som tam nepoznal a imo ti tu vidím nášho suseda. // Nepotrebujem nič, imo ak trochu zdravia.

Hmlisté slovo. V príbuzenstve by bolo srbch. samo = iba, len; kde ako východisko máme (to) samé, sám (viď), ktorého paralela v gr. je όμός = tak isto, rovnako, gót. sama = práve, av. hama- = tiež, práve, ale je tu aj obďalečná príbuznosť s lat. immo = naozaj, určite, naozaj nie, chetejské –ma, imma, lýcijské me = r/v a možno aj toch.B ram(t), ram(tä) s významom ako, podobne, ako keby.

V príkladoch západného krídla ie. jazykov ťažko je určiť východisko, ale ak sa na imo podívame z hľadiska východného krídla, ako východisko črtá sa nám slovo mať, v zmysle vlastniť, čiže mám, či ja+ mám, ktoré by sme mohli čiastočne komparovať aj s ruským imže, čes. jenž, i keď slovenské imo predstavuje širší význam.

Impakt

Zrážka, kolízia, náraz, tlak. Lat. im-pingere = udrieť, buchnúť, zahodiť, naraziť na...

Imperatív

Gram. Rozkazovací spôsob; slovesný tvar na jeho vyjadrenie; príkaz, rozkaz, požiadavka; bezpedmienečný mravný zákon. Nesk.lat. imperativus, východisko imperare = rozkaz.

Imperátor

Panovník, vládca, monarch impérie; čestný titul jednotlivých kráľov, ale nie aj vládcov impéria; v st. Ríme čestný titul vojvodcov. Lat. imperator, imperatorem, východisko imperare, impero = rozkaz, požiadavka, spravovať, vládnuť.

Odtialto máme impérium, imperialista, imperializmus a pod.

Implantácia

Presadenie, vsadenie, prenesenie na nové miesto. Východisko implanter, im- (1°) + rímsko latínska podoba planta = výhonok na presádzanie, čo sa pôvodne vzťahovalo asi na pristupovanie priesady, lebo lat. planta znamená aj podošva nohy.

Implicitný

Obsiahnutý v niečom bez formálneho vyjadrenia. Lat. implicitus, neskoršia podoba z implicatus, východisko im- (1°) + plicare, plico = ohnúť, vyhnúť, otočiť, oviť.

Odtialto máme implicite, implikácia, implikovať atď.

Implózia

Opak explózie, náhle vyrovnanie tlaku do vnútra priestoru predtým uzavretého, fon. Prvá fáza artikulácie, nasadenie. Im-(1°) + plosion. Viď Explodovať.

Imponovať

Vzbudzovať obdiv, úctu, uznanie, rešpekt, robiť dojem... Lat. impono = ukladať, uložiť, naložiť; im-(1°) + pono = položiť, naložiť, uložiť.

Import

Dovoz, dovoz tovaru zo zahraničia, z cudziny, opak exportu. Medzinárodné. Prevzaté z ang. import. Východiskom je lat. importare = donášať, dovážať, im-(1°) + portare = nosiť, donášať, príbuzné ku portus = prístav a porta = brána, vrátnica.

Odtialto máme importér, importovať a pod.

Impostor

Podvodník, falšovateľ, ten čo sa stavia nad iných. Nesk. lat. impostor, podoba z impositor, východisko im-ponere (pono) = položiť na... na(d)ložiť, klamať.

Impotencia

Neschopnosť, slabosť, nedostatok vlastností na vykonanie niečoho, nesúcnosť, nemohúcnosť; neschopnosť súlože, oplodnenia. Lat. im-(2°) + potentia = sila, moc.

Impozantný

Mohutne účinkujúci, veľkolepý. Prevzaté z fr. imposant = veľký, dôležitý. Súvis so slovom imponovať. Viď Imponovať.

Impregnácia

Napúšťanie, nasycovanie materiálov určitými látkami, aby sa zvýšila ich nepriepustnosť, odolnosť; ložisko nerastov v horninách iného druhu; oplodnenie. Lat. impraegnatus = im-(1°) + praegnare = tehotnosť. Súvis s genus.

Impresário

Divadelný, koncertný, alebo varietný podnikateľ. Vzniklo v Taliansku. Východiskom je impresa = podnik, podnikanie, ktoré pôvodí z vulgárnej latiny, im-(1°) + prehendere, lat. kor. prehendo = uchytiť, schmatiť, vziať, zadržať, ktoré je zase zložené z predpony pre- + hend- = chmatať, chmatiť, grécky ekvilalent χανδάνω = držať, obsahovať, (s)chmatiť.

Impresia

Dojem, efekt, nálada, náladový obraz. Doslovný význam prekladu by bol vtlačiť, vryť (v + prešovať). St.fr. impresser = im(1) + presser, na podklade lat. imprimere/ im-primo, im-pressi, im-pressum = tlačiť na...urobiť odtlačok, vryť, „štambíľovať“. Odtialto máme impresionalizmus, impresionista a pod.

Imprimatur

Redaktorské, autorské, úradné povolenie tlačiť nejaký text, knihu. Lat. imprimatur, 3. osoba sing. z imprimere. Viď Impresia.

Improvizácia

Robiť, urobiť, konať, vykonať niečo narýchlo, bez prípravy. Fr. improviser, z tal. improvvisare, základ improvviso, na podklade lat. improvisus = nepredvidené, z im-(2) + provisus, providere = predvidieť, kor. video = vidieť.

Impulz

Popud, podnet, nápad. Lat. impulsus = tlak, tiskanie, z im-pellere, im-pello, puli, pulsum = udierať, tlačiť, hnať, podnieťovať.

Imunita

Odolnosť proti nákaze, vyňatie spod zákona, ochrana pred trestným stíhaním, nedotknutelnosť. Lat. immunis = voľný od záväzkov, neaktívny, oslobodený dane, neberie spoluúčasť. Utvorené z pred. Im-(2) + munis = pripravený k službe, kor. munia = povinnosť, funkcia, služba.

Odtiaľto máme imunizácia, imúnny, imonológia atď.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com