25 októbra 2009

Etymologický slovník:Iz

JKulikKravata2

…autor Ján Kulík

Izba

Obytná miestnosť v dome, ľud. aj istebňa, chyža. Čes. jizba, staršie jistba, jizdba, poľ. izba, hl. jstwa, stwa, dl. špa, śpa, polab. jázba, rus. ukr. izbá, bul. ízba, srbch. izba = komnata, pivnica, soba = izba, slovín. izba, jispa, jspa atď. Praslov. jьstъba.

Aj v prípade vysvetlenia etymológie tohoto slova máme celý rad nepostačujúcich vysvetlení. V čes.et.slovníku, Machek toto slovo považuje za slovanské. Ako prvotnú podobu mali by sme považovať jьstъba. Toto nám potvrdí, že prevzatie si slova z nem. Stube nedochádza do úvahy, lebo u všetkých Slovanov máme zastúpené i-, ji-. Skorej tu bude súvis s fr. étuve, prov. Estuba = kúpelňa, katalánsky estuba = parný kúpeľ, teplá miestnosť, tal. nár. stua = izba s kozúbom, retorománsky štüa = izba.

Aj nem. stuba pôvodne znamenala kúpeľ, všade tu šlo o teplú, vykúrenú miestnosť, či pôvodne o parný kúpeľ, kultúrna vymoženosť Rimanov. Východiskom všetkého je lat. * estuva, na podklade lat. aestus = oheň, teplo, horúčka, z čoho vzniklo i aestuare = zahrievanie. Ako nem. tak aj slovanské slová sú prebrané priamo z rímskej latiny a vypadá, že u Slovanov sa názov pôvodne vzťahoval na miestnosť s pecou, ktorá sa vykurovala z vonkajšej strany. (Naše „sedliacke“ pece sa aj dnes vykurujú z inej miestnosti, či priamo z vonku.) O tomto Machekovom predpoklade je viacej pochybností.

Rus.et.slovník, Max von Vasmer po otázke tohto slova má neutrálnu pozíciu. Spomína možnosť prevzatia si z nemeckého jaz. ale zároveň to i vyvracia, hlavne z prítomnosti slovanského i-(zba) a tiež podčiarkuje, že bez prihliadnutia na rímsko-latínske slovo, slovanskú podobu i- nemožno vysvetliť. Tiež podotkýna, že je „absolútne nemožné“ uvažovať o prevzatí si slova od Keltov a ešte rizkantnejšie je tu uvažovať o germanskom prevzatí si slova od Slovanov (V.V.Martinov).

Lit. a lot. podoby slova pre izbu sú prevzaté zo staroruského jazyka.

* Vypadá, že o samostatnom slovanskom vzniku slova izba zatiaľ nikto neuvažoval. Ak aj áno (Kunik – Rozen, Jagič...) všetky ich bádania smerovali ku pojmu zahrievania, topenia miestnosti a dopracovali sa ku *stъba > * istopьba = topená (kúrená) miestnosť, toplica, teplica, s čím mnohí nesúhlasia.

Slovo si zasluhuje dôkladnejší výskum a to v hlavne v smere bývania, bytu, obývačky, lebo už v st.srbch. izba nemusí byť len vykurovaná miestnosť, ale naopak aj pivnica, podzemná miestnosť. Tiež je tu i srbské ľud. regionálne bivak = „bývadlo“, čiže miesto na obývanie, byt a aj izbivati = podoba prebývania, kde máme komb. predpony iz- + bivati.

V indo-iránskom krídle jazykov ako slovo pre tehlu vyvinulo sa: sans. istika, istaka, av. ištya, staroper. išti-, moderné peržské xišt (chišt), kým av. poznal aj zemoištva = tehla zo zeme, blata. S týmto súvisí aj toch.B iścem, čo sa vzťahuje na tehlu, tehlu z blata, hlinu, či vôbec niečo „zemové“, formované zo zeme. Všade ako základné, máme proto indo iránske *išt-.

Ak by sme teda uvážili, že naša izba sa vzťahuje na byt zhotovený z nejakých (nahádzaných) „tehál“ (zo zeme, hliny), tak sa nám vynára išt + byt > izba a týmto by sme si vysvetlili aj otázku etymológie slova chyža, čes. chýše. (Viď moderný peržský xišt / chišt = tehla, ale aj kópia, strela, kde jasne vidieť súvis so susediacim sans. koreňom iś = hodiť, zahodiť, hádzať.) Viď Chyža, ÍL.

-izmus

Všeobecná prípona v komb. slovách, kde sa naráža na nejaký umelecký, alebo filozofický smer, ako napr. komunizmus, socializmus, kapitalizmus, feudalizmus, či staršie Attikismós = zaujať stranu s aténčanmi, Ioudaismós = judaizmus, Christianismós = kresťanstvo, či neskorší vznik v lat. paganismus atď. V latine máme –ismus, kým pôvodné grécke je –ismós a historicky sa v gr. jazyku používalo pri tvorení podst. mien, tvorených zo slovies a chcelo sa tu vyjadriť akciu, pohyb. Napr. baptízo = ponoriť, umyť, zmočiť a odtialto potom baptízmós = krst (vodou).

Izo- / Iso-

Používa sa ko predpona v „cudzích“ komb. slovách. Pôvod je v gr. isos / ισος = rovnaké, isté. Využitie je hlavne pri „technických“ slovách, ako napr. izobara, isobar, iso + gr. báros = závažie, ťarcha (využité aj v barometer), izobata, izogamia, izoglosa, izogóna, izochromatický, izoklína a pod.

Izolácia

Odlúčenie, oddelenie, zamedzenie styku. Fr. isolé, tal. isolato, všetko na podklade nesk.lat. insulatus, insulatio, kor. insula = ostrov. Z tohto dôvodu neraz dochádza ku prelínaniu sa izolácia – inzulácia.

Izotop

Jeden z atómov prvku, majúci odlišný počet neutrónov, z čoho i rôzne masové číslo. Utvorené je na podklade gr. iso + tópos / τόπος = miesto, bod, oblasť, dištrikt, lokácia, umiestnenie.

Izrael

Štát Židov. cirk.gr. Israel, na podklade heb. yisra`el = ten, čo vyjadnáva, dohaduje sa s Bohom, toto meno si získal starozákonný patriarcha Jákob (1M – Genesis 32 : 28). Odtialto máme izraelita, izraelský atď.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com