14 októbra 2009

Etymologický slovník:In…

V lese povedľa Edward

 

 

…autor Ján Kulík

 

In-

  (1°): Predpona, s ktorou sa stretávame v cudzích slovách (hlavne lat. pôvodu), ako je napr. inaugurácia, incident... Lat. in- = v, na, počas, s, z..., pokiaľ, proti... Neskoršie, táto predpona bola absorbovaná v hlásky: l, m, r- (il-, im-, ir-) avšak význam sa nemení.

In-

(2°): Predpona v zložených slovách cudzieho pôvodu. Lat. in- = ne-, ktoré zodpovedá gr. a(n)-, ger. un-, slovanskému ne-... Príklady: incest, indemnita, indiferentnosť, individuálny...

Ináč / Inak / Iný / Ino-

Iným spôsobom, odlišným spôsobom, rozdielne, opačne... Všeslovanské. Čes. jiný, jináče, jinač, poľ. inaczej, inaki, inakszy, hl. hinak, hinaki, hinajki, hinaši, dl. hynak, hynakšy, ukr. inák, rus. ínák(o), ínáče, srbch. inače, staršie inak, inako, vzdor, priek, truc = inat. Staroslov. inakъ, inako, inače, praslov. inakъ. Príbuzné ku lit. vienókas = jednaký, gót. ainoho = jediný. Príbuznosť ku ír. oenach, súč. eile = iný, odlišný. Príklady čo podáva ukr.et.slov. neprichádzajú do úvahý, lebo tu už ide o paralelu s lat. alias, alius = inak, inakšie, inokedy. Neprichádza do úvahy ani ang. else = iný, inak, lebo aj tu ide o príbuznosť ku lat. alias, alius, gr. állos = r/v.

Český et. slovník, na podklade radu slovanských etymológov (Machek, Vasmer, Šanskyj, Slawski, Brückner, Miklosich atď.) poukazuje, že tu ide o aplikáciu slova jeden, ale nie v „numerickom“, číselnom význame, lež ako „jedinák, jediný“, osamelý, bez svojho druha, páru.

Slovanské iný, inak(ší), jiný.... v podstati v sebe zahrňuje praslov. inъ, z * j-oino-s. Ku porovnaniu, gót. ains = jeden, av. aeva-, staroper. aiva- = jeden, staroprus. ains, lit. víenas = jeden, lat. unus, starolat. oinos, staroír. oen, gr. οινός = jeden, jednotka, sans. eka-. *Toch.B –aiwenta = skupina, Adams zaraďuje ako príbuzné ku hore spomenutým podobám. *V reči nám ešte vždy pretrváva: Jední tak a jední ( iní - druhí) inak.

S týmto priamo súvisia aj inam, inde a pod.

Inaugurácia

Slávnostné uvedenie do úradu, hodnosti, funkcie, inštalácia. Z lat. in- (1°) + augurare, augur = žrec, šamán, veštec, v antickom Ríme úradná osoba, ktorá na základe pečene a vnútorností vtákov, predpovedala budúce diania. V prípade veštenia, dobrého znamenia na uvedenie do úradu rímskeho imperátora, auger, „videc“, jasnovidec, cez okno pozoroval let vtákov a na základe, koľko tých vtákov a akého druhu videl v ráme okna, v ktorom smere leteli atď. určoval deň uvádzania osoby do funkcie a predpovedal nasledovné možné diania počas panovania tej osoby.

Incest

Pohlavný styk medzi pokrvnými príbuznými, krvismilstvo. Lat. incestus, incestum = nečisté. Lat. in-(2°) + castus = nevinný, čistý, čestný, cnostný, poctivý, cudný.

Incident

Náhodilý prípad, príhoda, udalosť, zrážka, výtržnosť. Fr. incident, z lat. incidens, incidere, východisko in-(1°) + cadere, cado = padnúť, vykĺznuť, skĺznuť...

Incipit

Začiatočné slová starého rukopisu, alebo tlače. Lat. 3.osoba sing. presentu, incipere, in-(1) + cipio = začať, počať.

Incízia

Lek. Rez, prerezania, chirurgický zákrok. Lat. in-(1°) + caedo = rezať, zarezať, biť, zabiť.

India / Ind

Subkontinent napojený na euroázijský kontinent. Súčasný názov tohoto subkontinentu siaha niekde do XVI.st. a do sveta preniká asi cestou Španielov a Portugálov. Lat. – gr. India, formované na podklade Indós, názvu rieky Indus. Peržské hind sa vzťahuje na rieku Ind-us, ktorá za svoje meno vďačí sans. síndhu = rieka, rieka Indus, všeobecne aj more. V úzadí názvu sa skrýva pojem pre tiecť.

Indián

je názov pre domorodých obyvateľov Ameriky (Severnej, Južnej a príľahlých ostrovov v Karibskom mori). K. Kolumbus sa chybne domnieval, že objavil „západnú“ cestu do Indie a z tohoto aj chybne aplikoval názov pre obyvateľov Indie, obyvateľov v tejto časti sveta. U nás sa vykryštalizovalo Ind pre obyvateľov Indie a Indián pre domorodých obyvateľov Ameriky. V angličtine Indian sa rovnako vzťahuje na obe skupiny a preto, keď sa chce precizovať o koho ide, tak sa v prípade amerického domorodca používa Amero-Indian.

Indemnita

Odškodnenie, právne oslobodenie za zapríčinené škody, beztrestnosť. Lat. indemnitas, východisko indemnis = oslobodený od škody, úrazu, koreň in-(2°) + damnum = strata, škoda, úraz, pokuta.

Index

Zoznam mien, vecí, názvov, ukazovateľ, register a pod. Lat. index, pl. indices = prst ukazovák, znak, nápis, informátor. Kor. in-(1°) + -dex, -dic-, dico, dixi, dictum = zriadiť, (vy)menovať, povedať, hovoriť, vyhlásiť. Ie. *deik-, dik- = ukázať, usmerniť.

Indícia

Nepriamy dôkaz, náznak, podozrenie. Pôvod v lat. indicare, indicium = objav, dôkaz, evidencia, znak.

Kor. in-(1°) + dicare. Viď Index.

Indiferentný

Ľahostajný, nevšímavý, nerozhodný. Lat. indifferens = nezaváži, nerobí záťaž, bez dôsledkov, bez významu. Kor. in-(2°) + dif-+ ferre = nosiť, znášať.

Indigo

Tmavomodré pôvodne rastlinné farbivo, indigový papier = kopírovací papier. Získava sa z listov rastliny, kra, indigovníka (Indigofera tinctoria), avšak v XVI. a v XVII.st. sa používal termín indico, šp. – lat. indicum, gr. indikón, čo sa priamo vzťahovalo na Indikós = indické (farbivo). Podoba indigo vznikla v portugálskom jazyku.

Indikácia

Údaj, zistenie, pokyn, sugescia. Stojí hneď vedľa indícia a index. Lat. indicare, in-(1°) + dicare = vyhlás(enie).

Individuálny

Osobný, subjektívny, svojský, osobitný. Stred.lat. individualis, na podklade lat. individuus = nedelitelný, neoddelitelný. Východisko in-(2°) + dividere = deliť. Odtialto máme individualita, individualizmus, indivíduum.

Indukcia

A/ Vedecká metóda odvodzovania všeobecných záverov z jednotlivých prípadov.

B/ Vznik el. prúdu zmenou intenzity magnetického poľa.

Pôvod v lat. inducere, in- (1°) + ducere = viesť, vodiť, ťahať.

Indulgencia

Zhovievavosť, odpustenie, povolenie odkladu; v cirk slovníku odpustky hriechov. Pôvod v lat. indulgere, kde ox.et.slov. poznamenáva „pôvod neznámy“, avšak môžeme uvážiť lat. dulcis = sladký, príjemný, očarujúci, milý a v tomto prípade s pridaním predpony in- slovo nadobúda význam nemilý, nesladký, nepríjemný a pod.

Industria

Priemysel. Lat. industria = usilovnosť, aktivita. Odtialto máme industrializácia a pod.

Inercia

Nečinnosť, nepohyblivosť. Lat. inert, iners-, základ in-(1) + ars = šikovnosť, umenie.

Infarkt

Porážka, odumretie tkaniva v dôsledku zapchania príslušných ciev. Lat. infar(c)tus, základ in-(1°) + farcio = zapchať, vopchať, vtlačiť.

Infekcia

Nákaza, nakazenie. Lat. inficere, inficio, feci, fectum = ofarbiť, farba, infektovať.

Inferiota

Nižší stupeň, podradenosť. Lat. inferus = dolu, pod, nízko, posledné. Východisko in- (1°) + ferus = divý, zdivený, krutý, neskrotený.

Inferno

Peklo, podsvetie. Kresťansko latínsky infernalis, základ infernus, ktoré je paralelné s inferu. Viď Inferiota.

Infertilita

Neplodnosť, neúrodnosť. Opak fertilnému. Viď Fertilný.

Infestovať

Zaplaviť, zamoriť – vzťahuje sa hlavne na zaplavenie, zamorenie lúk a polí rôznymi škodcami, ako nejakou burinou, bodliakmi, či hmyzom, napr. pásavkou zemiakovou, kobylkami atď. Infestované pole sa teraz musí postrekovať rozličnými pesticídmi, herbicídmi a pod. Lat. infestare, na podklade in-(2°) + festus = nepriateľské, nie bezpečné, kde východiskom je festivus = príjemné, kladné.

Infiltrácia

Vnikanie, prenikanie cudzorodých prvkov. Východisko in-(1°) + viď Filter.

Infinitív

Neurčitok, nekonečnosť, neobmedzenosť; základný slovesný tvar nevyjadrujúci osobu. Lat. infinitus, in-(2°) + finio = hranica, ohraničenie, určenie, ukončenie, koniec.

Infix

Slovotvorný prvok vnútri kmeňa. Tento filologický termín vzniká v XIX.st. podľa vzoru prefix, suffix. Východiskom je in-(1°) + fix. Viď Fix.

Inflácia

Znehodnocovanie meny (peňazí) v obehu. Lat. in-(1°) + flare, flatus = fúkať, nafukovať,.

Inflamácia

Vzplanutie, vznet, zápal. Lat. in-(1°) + flamma = plameň, oheň.

Influencia

Vplyv, pôsobenie. V astrológii aj prúdenie éterového fluidu z nebies, ktorý ovplyvňuje človečenstvo. Str.lat. influentia, na podklade lat. influere = in-(1°) + fluere, fluo, fluxi, fluxum = tiecť, potok. Príbuzné ku lov. plávať.

Influenza

Vírusové ochorenie, chrípka. Východiskom je tal influenza, ktoré vzniklo na podklade str.lat. influentia (viď Influencia), ktoré sa v stredoveku aplikovalo na rozličné choroby, občasné epidémia, ako influenza di catarro, influenza di febbre scarlattina a pod. z čoho sa neskoršie tento tal. názov posúva na epidémiu a následne i na epidémiu chrípky.

Influx

Nával, príval, príliv. Posledne sa najčastejšie používa v spojení s návalom, prívalom, prílivom ľudí, alebo tovaru spoza hraníc, do krajiny. Lat. influxus, in-(1°) + fluere = prúd, tok, tiecť.

Informácia

Správa, údaj, poznatok. Lat. informare, východisko in-(1°) + forma. Viď Formula. Odtiaľto máme informátor, informovať, informatika a pod.

Infra –

Predpona latínskeho pôvodu. Lat. infra s významom dolu, pod, ktorá sa zjavuje v neskorej stredovekej latine, hlavne v kombinovaných slovách, ako napr. infraforeanus = nachádzajúce sa pod fórumom, inframuranus = nachádza sa medzi múrami, hradbami, inframammary = umiestnené pod prsníkmi a pod. U nás počujeme aj infračervené (lúče), kde máme spojenie lat. predpony so slovenským slovom a význam mu je: vo svetelnom spektre tie lúče, čo sú umiestnené pod červenými.

Infračervený

Neviditelné magnetické vlny, svetelné lúče. Viď Infra-.

Infrakcia

Práv. Porušenie práva, trestný čin; nalomenie kostí. Lat. infractio, odvodené zo slova infringere = nedodržiavať, porušovať, prestupovať (zákon), východisko in-(2°) + fringo, fregi, fractum = zlomiť, prelomiť, odlomiť, zoslabiť.

Infúzia

Lek. Nálev, vliatie, vstrieknutie nejakého roztoku do žíl. Pôvod v lat. infundere, in-(1°) + fundere, fundo, fudi, fusum = vyliať, zliať. Viď Fúzia.

Ingeniózny

Nadaný, talentovaný, dôvtipný, duchaplný. Lat. ingeniosus, východisko ingenium, in-(1°) + genium = prírodné, vrodené vlohy, talent, charakter, schopnosť, génius. Viď Gén.

Ingot

Kus nejakého kovu vo forme hranola, alebo valca, určený na ďalšie spracovanie. Prevzaté z ang. ingot, ktorého pôvodný význam bolo modla do ktorej sa vlieval roztopený kov, z čoho neskoršie dochádza ku posunu na súčasný význam. Sám pôvod slova nie je celkom jasný, ale význam sugeruje, že tu ide asi o staroang. spojenie in-(1°) + goten, geotan = liať, zliať, zlievať kov.

Ingrediencia

Prísada, primiešanina, súčasť. Lat. ingredi, in-(1°) + gradi = krok, ísť.

Inhalácia

Vdychovanie. Lat. inhalare, in-(1°) + halare = dýchať.

Inherencia 1°

Pomer vlastností k ich nositeľovi. S týmto súvisí aj inherentný = na niečom utkvelý, v niečom sa nachádzajúci, obsiahnutý a inherovať = byť obsiahnutý, nachádzať sa v niečom. Lat. inhaerere, in-(1°) + haerere, haereo = pripútať sa ku, napojiť sa na, „prilepiť“ sa.

Inherencia 2°

Dedičstvo, zdedenie niečoho (vlastností, majetku...). Slovo vzniká v st.fr. jazyku en-(1°) + hériter = dedič, na podklade lat. hereditare, hereditarius, hereditas = dedičstvo, heres = dedič a všetko je v príbuznosti s heri = včera.

Inhibícia

Brzdenie činnosti, zábrana, prekážka. Lat. inhibere, in-(1°) + habere, habeo = mať, držať, zdržiavať, zadržiavať. Odtialto vychádza aj inhibítor = látka, alebo príčina spomaľujúca, prerušujúca určitú činnosť (v chémii inhibítor vplýva na spomalenie reakcie).

Iniciácia

Zasvätenie, uvedenie do niečoho (obrad uvádzania do života dospelých), ale v tech. Aj podnet, na ktorý výbušnina vybuchne. Viď Iniciálny.

Iniciálny

Počiatočný, na samom počiatku, prvý, pôvodný, čiže vzťahuje sa na počiatok. Lat. initialis, vých. initium = začiatok, počiatok, východisko init-, inire = vojdi, začni, kor. in-(1°) + ire = ísť. V príbuznosti má sans. eti = ísť (kor. I = ísť) a gr. eímí / είμί = byť, jestvovať, žiť, prísť, bývať.

Odtialto svoj pôvod čerpajú: iniciácia, iniciála, iniciálka, iniciatíva, iniciátor a pod.

Injekcia

Vstrekovanie, vstreknutie nejakej látky (do tela, inej masy...). Pôvod v lat. inicere, in-icio (jacere) = (v)hodiť, (v)sunúť dnu, položiť, hodiť, vsunúť do, na.

Odtialto máme injektor, injektovať, injikovať atď.

Inkarcerácia

Odovzdanie do väzby, uväznenie; lek. Priškrípnutie, zovretie (čreva). Str.lat. incarcerare, in-(1°) + carcer = väznica, žalár.

Inkarnácia

Vtelenie boha, stelesnenie. Cirk.lat. incarnatus, In-(1°) + caro, carnis = mäso. Odtialto máme inkarnát = farba ľudskej pleti, telová farba, ružovkastá, mäsová farba. Inkarnovaný = vtelený.

Inkaso(vať)

Prevzatie peňazí, vyberať, preberať, požadovať peňažnú splátku za nejaké služby. Prevzaté z tal. incasso = speňaženie, útržba, stav v pokladni ( v kase). Kombinované z in-(1°) + cassa = debna, láda, truhla, pokladnica, „kasa“.

Odtialto máme inkasant, inkasátor, inkasista, inkasovať a pod.

Inklinácia

Sklon, náklonnosť, náchylnosť, odchýlka, chýlenie sa smerom ku, od, hore, dolu. Pôvod v lat. inclino(-are) = nakláňať sa, gr. klíno / κλίνω = kloniť sa, ohýnať sa. Viď Kloniť.

Odtialto máme inklinátor, inklinovať a pod.

Inkludovať

Uzavierať, zahrnúť, obsiahnúť. Lat. includere, vých. in-(1°) + claudere = uzavrieť, zatvoriť. // Odtialto máme inklúzia = uzavretie, inkluzívne = počítajúc, vrátane.

Inkognito

Nepoznate, skryte, pod cudzím menom. Tal. – lat. incognitus = nepoznatý, neznámy. Pôvod v lat. in-(2°) + cognosco = poznať, vedieť. Lat. gnosco / nosco = znať, vedieť, gr. (γι)γνώσκω = znať, vedieť, sans. janáti = znať, vedieť, ang. know = znať, vedieť – z iných ger. jazykov sa toto slovo vytratilo, alebo pozmenilo, ako je napr. v ang. can, nem. könen = môcť, vedieť, vládať.

Inkompetencia

Neoprávnenosť, nekompetentnosť. Nesk.lat. incompetence = nedostatočný, lat. competo = priliehavý, uspokojivý, schopný.

Inkomunikádo

Mimo styku, mimo komunikovania, v izolácii. Prevzaté zo šp. Incomunicado, in-(2°) + comunicar = komunikovať.

Inkorporácia

Privtelenie, pridruženie, včlenenie, pridruženie, pripojenie. Nesk.lat. incorporare, in-(1°) + corporare, corpus = telo, substancia, masa, rámec, štruktúra.

Inkrécia

Vnútorná sekrécia. Viď Sekrécia.

Inkrement

Odb. Prírastok, mat. kladné, alebo záporné číslo, o ktoré sa danné číslo zväčšuje. Lat. incrementum = (v)zrast, zvyšovanie, rast(enie). Východisko in-(1°) + crescere, cresco, crevi, (cretum) = rásť, zvyšovať sa, narastať, vyrastať, bujnieť, prosperovať.

Inkriminácia

Obvinenie niekoho z niečoho, pripísanie niečoho niekomu za vinu; práv. obvinenie zo zločinu, z trestného činu vôbec. Lat. incriminare = obviňovať, vých. in-(1°) + crimen = obviňovanie, vina, žaloba, priestupok, kriminál.

Inkubácia

Doba od nakazenia organizmu po objavenie sa príznakov choroby; umelé liahnutie hydiny. Lat. incubare, vých. in-( 1° )+ cubare, cubo = ležať (v posteli), oddychovať, spať.

Odtialto máme inkubátor a pod.

Inkunábula

Tlač z prvých čias po objavení kníhtlačiarne, z „detstva“ tlače, skorej roka 1501. Pôvod v lat. in-(1°) + cunabula, kor. cunae = kolíska.

Inkvizícia

Stredoveká súdna a politická organizácia katolíckej cirkvi zameraná na potláčanie „kacírstva“. Lat. inquisitio = (právne) vyšetrovanie, základ inquisit-, vých. inquirere, in-quiro = hľadaj, vyšetruj, kde in-(1°) + rím. quaerere = pýtať sa, vypytovať sa, čoho kor. je lat. qui = kto? čo? ktorý? ako? Prešírenejšie aj ako? prečo? atď.

Odtialto máme inkvirant, inkvirovať, inkvizítor, inkvest atď.

Ino-

Predpona kombinovaných slov, s význam odlišný, odlišne, inak. Viď Ináč / Inak.

Inohda

Kedysi, dakedy. Viď Ihneď.

Inokulácia

Očkovanie, štepenie rastlín, ale aj naočkovanie tela vírusom nejakej chroby. Lat. inoculare = očkovať, stepiť (rastlinu), vsadiť (očko). Základ in-(1°) + oculus = oko.

Inovať

Zmrznutá vodná para v tvare ihličiek, zmrznutá rosa alebo hmla, osuheľ, srieň. Čes. jiní, jínie, jíněvie, ukr. ínij, ínej, rus. ínej, bul. ínej, srbch. inje, slovín. inje, staroslov. inii, inije, praslov. inьjь. V príbuznosti má lit. ýnis, za ktoré sa predpokladá, že je prevzaté zo starej ruštiny.

S problémom etymológie tohoto slova bavil sa celý rad vedcov, ako Mladenov, Pedersen, Specht, Šanskyj, Vasmer, Slawski, Machek, Skok, Bezlaj, Bernstein, Trautmann, Fraenkel atď. ale nik záhadu neriešil. Asi najbližšie budú tí, čo tu vidia nejaký súvis s nem. Eis = ľad, v ktorom prípade do ohľadu ide aj ang. ice = ľad, germ. *isam, isaz, čo ox. et. slovník prirovnáva ku av. isu- = ľadové, ale aj tu sa tratí ďalšia stopa.

Ak siahneme po sanskrite, tak tu je himá = zima, chlad, mráz, sneh, ale v RV. himávant- = sneh, inovať, kým v hybrídnom budistickom sanskrite sa zjavuje aj himavat, ktoré je už celkom blízke ku inovati. R.L.Turner tu podáva aj európske cigánske hiv, iv, yiv = sneh, hindu hiw = sneh, inovať a v ďalších jazykoch Indie sa tiež zjavujú podobné variácie na himá = zima. V tom prípade, obďalečná príbuznosť by bola aj s gr. χιμαρός = zimne, sneživo, χιών = sneh a lat. nix, nivis = sneh.

Ako v Indii, tak aj medzi Slovanmi, nastal posun z pojmu pre zimu, na pojem obrazu zimy, niečoho podobného snehu a vyvinulo sa slovo nie len zimovať, ale aj inovať.

Insekt

Hmyz. Lat. insectum, kde východiskom je predpona in-(1°) + secare = sekať, krájať a odtialto insecare = posekať na kúsky, rozkúskovať.

Odtialto máme insektárium, insekticíd, insektológia atď.

Insígnie

Čestné odznaky hodnosti, dôstojnosti, moci, úradu. Lat. insigne = znak, odznak, značka, dekorácia, štandarda. Východiskom je in-(1°) + signum = podpis, znak, signál, štandarda, zástava, vlajka, obraz, pečať...

Insinuovať

Neprávom upodozrievať, obviňovať, ohovárať. Lat. insinuare, in-(1°) + sinuare = krivka, krivé, kde východiskom je sinus = krivka, zakrívenie, ohyb, zákruta, zatáčka.

Odtialto máme insinuácia, insinuant.

Insistovať / Inzistovať

Naliehať, nástojiť, trvať, zdôrazňovať. Lat. insistere, insisto = nástojiť, trvať, naliehať, východisko in-(1°) + sistere, sisto = stáť, miesto, zastaviť, položiť, vydržať, zotrvať.

Insolácia

Vystavenie účinku slnečných lúčov. Lat. insolatio, vých. insolare, in-(1°) + sole = slnko.

Insolvencia

Neschopnosť splnenia peňažných záväzkov, neschopnosť platenia. Lat. in-(2°) + solvere, solvo, solutum = popustiť, rozviazať, oslobodiť (sa dlhu), vyplniť, splniť, riešiť, platiť, ktoré je podobou *seluere, kde východiskom je luere = platiť.

Inspirácia

Vdychovanie, vdych (vzduchu), opak expirácie = vydychovanie. Lat. in-(1°) + spirare, spiro = dýchať, žiť, fúkať, dúchať.

Instantný

Rýchly, bleskový, súrny – u nás si toto slovo našlo použitie v instatná polievka (z vrecúška), instantná káva a pod. Pôvod v lat. instans, -ant-, na podklade instare = byť po ruke, naliehavosť, kde máme in-(1°) + stare = stáť. Viď Inštancia.

Instilácia

Vkvapkávanie, zavádzanie liečivého roztoku do tela po kvapkách. Lat. instillare, in-(1°) + stilla = kvapka.

Insurgent

Ozbrojený povstalec, odbojník. Lat. insurgens, -ent, na základe insurgere = povstať, in-(1°) + surgo = vstať, povstať.

Inšpekcia

Úradný dozor, prehliadka, návšteva s cieľom prehliadky. Lat. inspicere, inspectare, na podklade lat. in-(1° ) + specere, specto = hľadieť, vidieť, obzerať, prezerať.

Odtialto máme inšpektor, inšpektorát, išpicírovať a pod.

Inšpirácia

Vnuknutie, popud, tvorivé nadšenie. Lat. inspirare, in-(1°) + spirare, spiro = dýchať, vdýchnuť, vdýchnutie. Viď Inspirácia.

Inštalácia

Závadzanie, zavedenie, inaugurácia, montáž. Zmysel slova sa vyvinul z praxe, že keď sa niekoho uvádzalo do funkcie, tak sa ho postavilo na podstavec, ktorý sa tu „inštaloval“ skorej slávnosti. Str.lat. installare, in-(1°) + stallum = stánok, podstavec, ktoré tesne súvisí so stabilis = pevné stabílne.

Odtialto máme inštalatér, inštalovať a pod.

Inštancia

Vyšší, alebo nižší stupeň úradov, jeden zo stupňov v hierarchii administrácie, žiadosť, prosba. Lat. instantia, kor. statim = súrnosť, ihneď, v prípadoch keď sa jedná o prosbu, žiadosť, ale keď sa jedná o hierarchiu, vtedy je tu kor. statio = postavenie, pozícia, dozor, stráž. Viď Instantný.

Inštinkt

Pud, neuvedomený popud konať niečo, tušenie, vnútorné nutkanie, impulz. Lat. instinctus = vyvolávanie, roznecovanie, impulz. Východiskom je in-(1°) + stinguere = tŕň, hrot, pichanie, ostroha, pud. (Blízke ku stimulus.)

Odtialto máme inštinktívny a pod.

Inštitút

Ústav, ustanovizeň zameraná na vedecký alebo výchovný účel, škola. Lat. institutum = zriadiť, vystavať, určiť, dať do/na...rozhodnúť, učiť, vzdelávať, vých. instituere = založiť, ustanoviť, vzdelávať, učiť. Základ in-(1°) + statuere, statuo = zriadiť, postaviť, vybudovať, určiť. Odtialto potom inštitúcia, ako ustanovizeň, inštrukcia, inštruktáž, inštruktor, inštruovať a pod.

Inštrument

Nástroj, prostriedok, pomôcka, hlavne hudobný inštrument, ale v hist. občas aj nejaký právny dokument. Lat. instrumentum, na podklade instruere, in-(1°) + struere = budovať, stavať, zriaďovať (viď predošlé) so st. francúzskou príponou -ment, lat. –mentum, ktorou sa vyjadruje už ukončený výsledok niečoho, nejakého zásahu, ako máme pri slove inštrument, fragment, ornament, management a pod.

Odtialto máme inštrumentácia, inštrumentovať, inštrumentálny atď.

Intabulácia

Práv. Zaťaženie nehnutelného majetku vkladom záložného práva. Lat. in-(1°) + tabula = stôl, právny „stôl“, dokument, zápis, testament, kniha účtov.

Intaglia / Intarzia

Vykladaná ozdoba v dreve (v nábytku), vyrezávané ozdoby, figúri, ornamenty v dreve, kove, šperkoch... Z tal. intagliare = vryť, vyryť, vyrezať, hlboko vtláčať. Východisko in-(1°) + tagliare = rezať.

Integrácia

Spájanie kúskov, častí v jeden celok, scelovanie. Východiskom je lat. integer, -gra, - grum, integralis = nedotknuté, celé, nezranené. Základ v in-(2°) + tango = dotýkať, dosahovať, hýbať. Odtialto máme integrál, integrita, integrovať, integrálny a pod.

Integument

Biol. Obal, pokrývka (napr. koža). Lat. integumentum, in-(1°) + tegument / tego, texi, tectum = prikrývať, schovávať,chrániť, ochraňovať.

Intendant

Úradník vedúci správu intendancie, dozorný a správny funkcionár a pod. Slovo sa k nám dostalo cestou nem. Intendant = správca, riaditeľ, ktorá si ho prebrala z francúzštiny, intendant = r/v a tu sa to zvádza do nesk.lat. intendens, -entis = dozorca, ktoré zase súvisí s lat. in-tendo = zväzovať, sťahovať, riadiť, vypäť. Viď Intenzita.

Intelekt

Rozum, um, súdnosť, myšlienkové schopnosti. Lat. intellectus = vnímanie, zmysel, na podklade lat. intellegere, -ligere v doslovnom slova zmysle vyvoliť si, zvoliť si, rozhodnúť sa pre. Prvá časť slova, in- tu predstavuje skrátenú podobu predpony INTER- . Viď Inter-.

Odtialto máme rad slov, ako intelektuál, inteleklektuálny, inteligencia (lat. intellegentia), inteligent a pod.

Intenzita

Sila, mohutnosť, veľkosť, účinnosť. Lat. intensus, in-tendo = natiahnúť, roztiahnúť, roztiahnuté, vytiahnuté napäté. (Porovnaj tencia = napätosť kde je rovnaký pôvod.)

Odtialto máme intenzívny, intencia = zámer, úmysel, tendencia, intenzifikácia atď.

Viď Intendant.

Inter-

Latínska predpona s významom s, pomedzi, medzi, počas. Máme ju zastúpenú v slovách (cudzieho pôvodu), ako interval, intervencia, internacionála atď. Vyvinula sa zo slova intra = vnútro, „vnútornosť“.

V príbuzenstve mu stojí sans. ántara = vnútro, vnútorné, blízko, súsediace... a aj slovanské vnútro. Viď Ináč / Inak.

Interes

Zaujem, úrok. Pôvod v lat. interesse = byť v strede, mať význam, byť dôležitý, brať účasť a pod. ktoré predstavuje zložené slovo, inter + esse = medzi / vnútry + byť, či slovanská podoba esse = (j)sem, praslov. jesmь.

Odtialto máme interesant, interesantný, interesovať a pod.

Interiér

Vnútrajšok, vnútorné zariadenie. Východiskom je lat. inter = vnútro.

Interim

Dočasné rozhodnutie, prechodná správa, moc, vláda. Lat. inter + prípona –im.

Interlúdium

Hud. Malá vsuvná časť hudobného diela; v stredoveku krátka divadelná hra podobná fraške. Stred.lat. interludium, inter + ludus = hra. // Slov. „lúdosť“.

Intermezzo

Hud. Medzihra; menšia inštrumentálna skladba; vložka, vsuvka v deji, vedľajšia udalosť. Tal.-lat. intermedius, inter + medius = medzi.

Intermitentný

Prerušovaný prestávkami, prerývaný, nie nepretržitý. Lat. intermittere, vých. inter + mittere, mitto = rozdeliť, nechať tak, pretrhnúť, prerušiť.

Internát

Spoločné obydlie s celým zaopatrením pre chovancov, obyčajne pre žiakov, študentov. Prevzaté z fr.jazyka, internat, ktorého východiskom je lat. internus = vnútorné, internálne.

Intern(ovať)

Určovať, určiť niekomu nútený pobyt na určitom mieste, zaistenie. Fr. interner. Viď Internát.

Interný

Vnútorný. Lat. internus = vnútorný. Viď Inter-.

Interpelácia

Dotaz, žiadosť o vysvetlenie, formálny dotaz predložený členom parlamentu členovi vlády v parlamente; práv. Napomenutie dĺžnika, aby platil. Súčasný význam vznikol vo Francúzsku, v ich parlamente, v XIX. st. na podklade lat. interpellatio, -on, interpelare = prerušenie, inter + pellare, pello, pepuli, pulsum = udierať, tlačiť, odhaňať, zaujať sa o niečo.

Interpolácia

Filol. Nepôvodná časť textu, obyčajne neskoršia vsuvka; mat. určovanie čísla z dvoch susedných čísel. Pôvod v lat. interpolare, inter + polare, príbuzné ku polire , polio = politúra, leštenie, leštidlo, prečistenie, zušľachtenie, zjemnenie.

Interpret

Tlmočník, vysvetľovateľ, vykladač, interpretátor. St.fr. interpréter, na podklade lat. interpretari = tlmočiť, vysvetľovať, prekladať, východisko interpres, -pret-, zložené z inter = medzi, v strede + pretium = hodnota, cena, odmena – príbuzné ku slovan. proti-.

Odtialto máme interpretácia, interpretovať atď.

Interregnum

Medzivládie, doba keď nikto nevládne, obdobie keď v krajine, alebo v úrade nieto vedenia, interval medzi dvoma vládamy. Lat. inter + regnum = vládnuť, kraľovať.

Interrupcia

Prerušenie (napr. tehotenstva). Lat. interrupt-, na podklade interrumpere, interrumpo, inter + rumpere, rumpo, ruptum = pretrhnúť, prerušiť, zlomiť, zničiť.

Interval

Prestávka, medzera, vzdialenosť, pauza, časový, alebo miestny úsek medzi dvoma javmi. Lat. intervallum, ktorého pôvodný význam sa vzťahoval na miesto medzi dvomi hradbami, valmi. Inter + vallum = val, palisáda, násyp, hradba, opevnenie.

Intervencia

Zakročenie, zákrok, zásah. Lat. intervenire, inter + venire, venio, veni, ventum = prísť, doraziť, pricestovať, pristúpiť, zjaviť sa.

Odtialto máme intervenovať, intervenčný, intervent a pod.

Interview

Mať, viesť rozhovor s niekým (hlavne novinársky). Prevzaté z ang. interview, ktoré svoj pôvod čerpá zo st.fr. entrev(e)ue, na podklade entrevoir = nakukni, hoď zrak na...“zoči – vôči“ a toto vniklo z  s`entrevoir, kde máme entre / inter + voir / vue = vidieť, výhľad. (Ox.et.slov.)

Intestát

Osoba ktorá umrela bez závetu, testamentu. Lat. in-(2°) + testatus, na podklade testari, testis = svedok, divák.

Intímny

Dôverný, blízky. Lat. intimatus, na podklade intimare, východisko intimus = najvnútornejšie. Vzniklo kombináciou int- (inter) + superlatívová prípona -ate.

Rovnakú etymológiu má aj intima = najvnútornejšia blana v stene cievy, intimácia = úradné oznámenie, vyrozumenie, intimát = rozhodnutie vyššieho úradu, nariadenie, výmer, intimovať = dať, dávať na vedomie podriadenému úradu atď.

Intonácia

Melodicko – rytmická stránka slovného prejavu, stúpanie a klesanie hlasu pri rečovom prejave, zafarbenie, hudobnosť hlasu. Str.lat. intonare, východisko in-(1°) + tonus = tón, zvuk, hlas, hrmenie. Gr. tónos / τόνος = tón, nota, povraz, struna.

Intráda

Úvodná skladba, predohra; slávnostné fanfáry. Pôvod v tal. entrata = vstup, príchod, čo sa posunulo aj na fanfárovú hudbu hranú pri slávnostnom príchode vzácneho hosťa, hostí. Východiskom je lat. intrare, kor. intra, intro = vo vnútri, vnútorný.

Intransigentný

Nezmieritelný, neústupačný, radikálny.(Intransigentné stanovisko). Fr. intransigeant, ktorého východiskom je šp. Los intransigentes = grupácia, strana extrémnej ľavice na španielskom kráľovskom dvore, extrémny republikán. In-(2°) + lat. transigere = „dohovorme sa“, ktoré predstavuje komb. trans-igo, egi, actum = dohodnime sa, odkloňme prekážky, ukončime.

Viď Transakcia.

Intriga

Tajná nástraha, úklady, ktorými sa má niečo prekaziť, dejová zápletka. Fr. – tal. intrigo, na podklade intrigare, ktorého východiskom je lat. intricare, in-(2°) + tricae = trik, zápleta, sprostosť, všednosť, hlúposť.

Intro-

Lat. príslovka s významom „do vnútra, vojsť, penetrovať“ (paralelné s intra-) . Používa sa ako predpona v kombináciach, napr. introducere, introdukcia a pod.

Introdukcia

Úvod, uvedenie, vstup. Lat. introducere, východisko intro- + ducere = viesť, vodiť, prinášať, sprevádzať.

Introitus / Introit

Cirk. Vstupná modlitba pri omši, antifóna a žalm spievaná v čase, keď kňaz pristupuje ku oltáru. St.fr. introit, z lat. introitus = vstup, vchod, začiatok, východisko lat. introire = vstup, intro- + ire = ísť.

Introspekcia

Psych. Pozorovanie vlastných duševných javov, sebapozorovanie, nahliadnutie. Lat. intro-+ specto = hladieť, pozerať, pozorovať, prizerať sa, hľadať.

Introvertný

Psych. Obrátený do seba, uzavretý (človek). Mod.lat. introvertere, východisko intro- + vertere, verto = vrtieť, zvŕtnuť, točiť, otočiť, skrúcať, krútiť. Z toho introverzia.

Intrúzia

Vnucovanie sa, vyrošovanie, obťažovanie, vtieranie sa; geolog. preniknutie magmy do puklín zemskej kôry. Lat. intrudere, in-(1°) + trudere, trudo = tlačiť, vtláčať, vrážanie, strkanie, výpad, útok, pchanie...

Intuícia

Tušenie, predtucha, cit, pocit, inštinktívne pochopenie, náhly postreh; filoz. bezprostredné, okamžité postihnutie pravdy bez pomoci zmyslov, logický úsudok. Nesk.lat. intuitio, -on, in-(1) + tuitio, kor. tueor, tuitus = pozerať, prizerať sa, dozerať, ochraňovať, intueor = uváž, rozváž, predpokladaj, očakávaj.

Odtialto máme intuitívny, intuitivizmus, intuicionizmus.

Inundácia

Záplava, zaplavenie. Lat. inundare, východisko in-(1°) + undare = tiecť, plaviť, kor. unda = vlna, vlnenie, voda, potok, riava.

Invalid

Človek neschopný práce pre úraz, alebo chorobu, telesne postihnutý, mrzák; pokazená, poškodená vec; neplatná vec, predmet. Pôvod vo fr. invalide, ktorého východiskom je lat. invalidus, in-(2°) + validus = silný, zdravý, mohutný. Kor. valeo = silný, dobrý, zdravý, schopný. (Porovnaj srbch. valjan čovek = poriadny, poctivý človek.)

Odtialto máme invalidita, invalidné a pod.

Invar

Zliatina ocele a niklu s najmenšou tepelnou tozťažnosťou. Toto slovo vzniklo skrátením, skomolením slova invariable. (Údajne už v XVII.st.) Viď nasledovné.

Invariabilný

Nepremenlivý. Komb. in-(2°) + variabilis = menlivé, náchylné na variácie. Základom je lat. variantia, kor. vario = spestriť, zmnohotvárniť, meniť, pozmeniť, vymeniť, prispôsobiť, dať mu rozdielnosť, roztrieštiť, premieňať.

S týmto súvisí aj invariant .

Invázia

Vpád; násilné vniknutie vojska na územie cudzieho štátu a jeho obsadenie; hromadné preniknutie niečoho niekam; biol. napadnutie organizmu veľkým počtom mikroorganizmov, baktérií, parazitov. Pôvod v lat. in-(1°) + vado = ísť do... podujať sa na... zaútočiť, zaujať, kde vado = ísť, kráčať.

Invektíva

Útočná reč, útočný článok v tlači, ostré napadnutie niekoho v tlači, alebo v prejave. Lat. invehere, in-(1°) + veho = nosiť, znášať > útočiť, mieriť na... zadierať. St.fr. invectif, -ive, na podklade nesk.lat. invectivus, invectiva.

Invencia

Dôvtipnosť, vynachádzavosť, nápad, vynaliezavosť. Lat. invenire, in-(1°) + venire, venio = prísť na... stretnúť, najsť, vynajsť, vymyslieť. S týmto úzko súvisí inventár = zoznam a opis všetkých predmetov patriacich nejakému majetkovému celku, majetok. Slovo vzniklo v str.lat. inventorium, alebo v nesk.lat. inventarium.

Odtialto máme inventovať, inventarizovať, inventúra atď.

Inventár, Inventúra

Viď Invencia.

Inverzia

Obrat, prevrátenie, premiestnenie, obrátený poriadok. Lat. inversus, in-(1°) + vertere = zvŕtnuť, otočiť, obrátiť.

Investícia

Vklad, vloženie peňazí do nejakého podniku, podujatia. Pôvodný význam slova sa vzťahoval na uvedenie osoby do úradu (hlavne biskupského), s odovzdanímj aj správy nad cirkevným majetkom, čiže na oblečenie osoby do úradného rúcha. U nás v cirk. žargóne sa používa investitúra a investovať = uviesť do úradu spojeného s držbou majetku. St.fr. investir, lat. (veľmi zriedkavo) investire = látka, rúcho, ktoré prechádza do str.lat. ako in-(1°) + vestis = oblek, rúcho. Investícia ako slovo s významom vkladania majetku, peňazí do nejakého podniku, vzniká v tal. jazyku, investire, kde sa naráža na „preoblečenie“ kapitálu, na jeho novú podobu, čo niekde v XVI.st. prechádza aj do str.lat. ako investiture = investovanie kapitálu, vklad.

Invokácia

Vzývanie; lit. úvodná časť eposu, v ktorej básnik vzýva múzy; úvodná časť listiny, oslovenie. Lat. invocare, in-(1°) + vocare, voco = volať, zvolať, vyzvať.

Involvovať

Obsahovať, zahrňovať v sebe. Lat. involvere, in-(1°) + volvere, volvo = rolovať, krútiť, váľať, vlniť.

Iný

Nie tento, ale druhý. Viď Ináč / Inak

Inzerát

Oznam. Lat. in-(1°) + serere, sero = sadiť, vsadiť, spojiť, napojiť, vsunúť, zapliecť, rozširovať, šíriť (von z okruhu).

Odtialto máme inzercia, inzerovať atď.

Inzulín

Výlučok podžalúdočnej žľazy regulujúci výmenu uhľovodíkov v organizme; liek vyťažený z podžalúdočnej žľazy zvierat, ktorý sa používa proti cukrovke. Sám názov vychádza z toho, že tento hormón sa extraktuje z tzv. langerhansových ostrovčekov v pankreasy zvierat a vznikol len v XX.st. na podklade lat. insula = ostrov.

Inzult

Ublíženie na tele, alebo duši; inzultácia = napadnutie, útok na niekoho, ublíženie na česti, urazenie, urážka. Lat. insultare, in-(1°) + saltare, kor. salire, salio = skackať, skákať, odskakovať.

Inžinier

Absolvent vysokej školy technickej (alebo ekonomickej). Medzinárodné slovo, ktorého etymológia prešla kľukatou cestou. Ku nám sa dostalo buď cestou nem. Ingenieur, alebo fr. ingénieur, ktoré sa vyvinulo zo slova engine = vojnová mašina, vojnový stroj, prístroj, čo sa len neskoršie posúva na engine = stroj, mašina vôbec. Tieto vojnové mašiny vymýšľali a obsluhovali enginer-i, inžinieri, vo význame „strojári, mašinisti“. Lat. ingenium = prírodné, vrodené chopnosti, talent, nadanie, dôvtip, génius, múdry prístroj. Same slovo je zložené z in-(1°) + (geno) gigno, genui = splodiť, zrodiť, vyrobiť.

Inžinier bol v prvom rade ten človek, čo vymýšľal a obsluhoval tieto vojnové stroje. St.fr. enginёor, -our, súč. ingénieur, str.lat. ingeniator, na podklade ingeniare, východisko ingenium = stroj, prístroj, mašina. *V našom spôsobe písania a výslovnosti, prítomnosť spoluhlásky „Ž“ hneď dáva na javo, že slovo má francúzsky pôvod.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com