…autor Ján Kulík
Itália
Krajina na Apenínskom polostrove, Taliansko. Cez históriu na označenie tejto krajiny bolo viacej názvov, ako napr. Saturnia, Enotria, Hespera, Ausonia, Thyrrenia, až konečne aj Italia. Odkiaľ tento názov vychádza, nemožno s určitosťou povedať. Podľa jedných názov je odvodený z mena antického kráľa Italos-a, ktorý tam svojho času panoval a podľa iných, aj tu ide o grécke Italos, jedno zo slov, pod ktorým sa chápe býk, vôl, lebo vraj táto oblasť vždy bola známa podľa týchto zvierat. Nechýba však ani ďalších vysvetlení, hlavne na podklade gr. jazyka. (Classical Dictionary – Lempriére.)
Item
Čast. s významom tiež, tak isto, práve tak, ďalej. Vedľa týchto významov, v ang. item môže znamenať aj bod, číslo, vec, položka, jednotka (v zozname), článok, odstavec, poznámka (v novinách) atď. V oboch prípadoch sa tu jedná o adaptované lat. item = tiež, podobne, kor. ita = takto, preto, teda, áno, práve tak, výsledne, ktoré sa vyvinulo z osobného zámena * i = to (ang. it = to).
Iterácia
Mat. opätovné použitie toho istého počtového úkonu. Psych. Stále opakovanie niektorých utkvelých predstáv, napr. melódie, rytmu, rýmu a pod. Pôvod v lat. iterare, itero = opakovať, ktoré je príbuzné ku predošlému, Item a tiež ako východisko má * i. Viď Item
Odtialto vychádza aj iteratívum.
Itinerár / Itinerárium
Cestovný denník, cestovný poriadok. Východiskom je lat. iter, itiner- = cestovanie, jazda, kde máme ie. kor. i = ísť, slov jizdiť, lat. ire, gr. iénai , iemi / ιήναι, ίημι = ísť, náhliť, vyslať a pod. Viď Íst.
Iva
Bylina s drobnými žltými kvetmi (Iva xanthifolia). Čes. jíva = ker Salix caprea, poľ. ukr. slovín. srbch. rus. bul. iva, íva = Salix caprea (druh vŕby), hl. jiwa, dl. wiwa. Staroslov. a praslov. iva = vŕba. Príbuzné ku ang. ivy = druh popínavej rastliny Hedera helix, gr. ítéa / ίτέα = vŕba, οιη = jarabina, arm. aigi = vinohradník, lit. ievá = druh divej čerešne, lot. ieva = r/v, st.h.n. iwa = tis, n.h.n. Eibe = tis, Weide = vŕba .
Podľa ukr. et.slov. badať tu ie. koreň * ei- = červenkavý, pestrý. S týmto náhľadom súhlasí aj rus.et.slov. avšak Machek ho odmieta, ako nesprávne a čes. jíva (iva) považuje za praeurópske slovo.
Ox.et.slov. pri analýze ang. ivy podotkýna, že tu ide o „temnú“ príbuznosť ku st.h.n. ebah a ku prvému elementu str.h.n. iflof, iwlof, hol. eilof (ktoré sa prešírilo o element leaf = list), st.h.n. ebahewi, str.h.n. ebehöu, ephöu, nem. Efeu (prešírené o element seno). Zaraďuje sa medzi slová „neznámeho pôvodu“, čím sa zároveň a nepriamo podporuje aj Machekov uzáver – praeurópsky pôvod. * Možné je, že slovo predsa bude ie. pôvodu ak pripustíme sans. jiva = živá, životaschopná, lebo je to popínavá rastlina a ťažko je zbaviť sa jej.
Íver
Kúsok dreva, trieska. Čes. iver, poľ. wiór, ukr.íver, rus. ívereň, bul. slovín. srbch. iver, polab. jevér. Na tomto stupni sa vysvetlenia tohoto slova rozchádzajú.
Čes.et.slovník (Machek) sa domnieva, že pôvodné slovo bolo asi ivero a jediná možnosť je spojiť ho s ískať v zmysle štípania a prípona ver/ven (dosvedčená v chetejštine, kde tvorí určité neutrá; u nás jedine v role); to nás núti k predpokladu, že aj u nás bola aspoň trochu produktívna....
Ruský et. slovník (Vasmer) navrhuje príbuzenstvo ku rus. вереть – верать, ktoré stavia do príbuznosti ku (za)vrieť, (odo)vrieť, ale „tu sa to už stáva nepriehľadným“. Dodáva však, že Bernecker a Mladenov tu vidia príbuznosť ku sans. vrćcáti = obrubovať, váľať.
Ukr. et. slovník na podklade praslov. *verъ, v slove *verti = vrtieť, vidí tu súvis s praslov *jьverъ a tu vraj už na nejaký spôsob, krátením atď. nejak prišlo ku súčasnej podobe. V tomto sa spoliehajú na Trubačeva, kým Machekovo vysvetlenie nepovažujú vôbec za „obgruntované“ = dôkladne podporené a reálne.
Ak preanalyzujeme tú sporadickú narážku (v rus.et.slov.) na sanskrit, tak uvidíme, že je to tu trochu chybne podané. U Turnera vrćcáti nejestvuje, ale je tu vrścáti = zoseknúť, odseknúť, zlomiť, rozthať, kde kor. je vraśc = sekať ( príb. ku nášmu raziť (v)rážať) Príbuzným koreňom slova sekať, je vardh a na podklade tohoto vardha- = (zá)sek, z čoho už v jazyku pali vzniká vaddh = trieska, íver, zásek do stromu. Z rovnakého koreňa sa vyvinulo aj waigalské (jazyk Indie) wat = sekera. Podľa vlastného názoru, záhada slova íver je práve v tomto sans. slove. (V R.L.Turnerovom slovníku, viď slovo pod číslom 12065.)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára