19 októbra 2009

Etymologický slovník:Io-Iš

 

 

…autor Ján Kulík

Ión

Fyz. Chém. Elektricky nabitý atóm, alebo skupina atómov. Slovo vymyslel ang. fyzik a chemik, M. Faraday (1791 – 1867). Gr. ión, na podklade ienai, iemi / ιηναι, ιημι = ísť, choď, poslať, vyslať, odhodiť, odohnať, pospiechať.

Odtialto máme rad slov, ako iónium, ionizácia, ionosféra, ionoforéza atď.

Ir- (1°)

Podoba predpony in-(1°), keď po nej nasleduje r.

Ir- (2°)

Podoba predpony in-(2°), keď po nej nasleduje r.

Ír

Príslušník írskeho národa, ktorý svoje pomenovanie odvádza z názvu ostrova Írsko, či Ireland, ktoré má korene v st.ír. Ériu, lat. Hibernia, gr. Ι(F )έρνε = Írsko. Všade tu ide o pôvodne keltské slovo, ktoré v podstati znamená Ária, Árijec. (Viď!) Viď Irán.

Irán

Nové pomenovanie Perzie, krajiny medzi Kaspickým morom a Peržským zálivom. Aj tu sa názov krajiny odvádza z Ária, Árijec. V av. jaz. (Zend) názov sa odvádza z Airya, ktorého sanskritový ekvilaent je Arya. Viď Ír.

*Podľa ich domácej legendy, „srdce“ peržského cisárstva , cisár Faridun daroval toto územie svojmu najmladšiemu synovi zvanému Iraj, ktorý sa neskoršie stal kráľom Babylónie. Jeho meno, Iraj vraj znamená slnko.

Iredentista

Vstúpenec iredentizmu, iredenty, nacionalisticko-šovinistického hnutia v Taliansku (XIX.st.), ktoré hlásalo a i zakladalo sa za pripojenie svojho územia ku krajiny všetkých okolitých oblastí, kde sa hovorilo po taliansky, kde žila ich národnostná menšina (hlavne oblasti pripojené ku Rakúsko – Uhorsku). Tal. irredentista, na podklade irredenta = nezachránené, nevykúpené, neprinavrátené. V celku tu ide o komb. ir-(2°) + re(d) + emere = ne + späť, znovu (viď Re-) + kúpiť, ktorého pôvodný význam bolo vziať.

Počas rozkladu Juhoslávie, v tlači, v rozhlase, TV, toto slovo bolo časté, menovite keď sa jednalo o národnostnú menšinu Šiptárov na Kosove, avšak častejšie, ako nie, novinári tu robili závažnú chybu. Namiesto iredenta, písali iridenta, čím sa prvá časť slova posunula na iritovanie = dráždenie, podráždenie, kým zvyšok zostal nepozmenený. Korupciou tohoto termínu zahmlila sa mu celá etymológia. Viď Iritovať.

Ircha / Jercha

Na mäkko vyrobená koža; anat. spodná, vnútorná vrstva živočíšnej kože, alebo šupín. Čes. jircha, poľ. ircha,( preniklo aj od ukr. a rus.) staršia podoba irzcha, jirzcha, giercha, hl. jěrcha, jircha, srbch. irha, slovín. irh(a), jerh(a). Všetko je zo str.h.n. irch, irh, ereh, erch, erich. St.h.n. irah = cap, kozel, kozia koža, jemne vyrobená koža, avšak aj pôvod tohoto je v lat. hircus, ircus = cap, kozel. Príbuzné mu je gr. χοιρος = sviňa, prasa, ošípaná.

Irídium

Veľmi tvrdý biely a ťažký kov patriaci do skupiny platinových. Názov je odvodený z iridescentný = majúci farby dúhy, dúhový, lebo keď sa tento kov rozpúšťa v kyseline soľnej, vydáva krásne farby dúhového spektra. Iridescentný vychádza z gr.- lat. slova iris / ιρις = dúha. Meno gr. bohyne Íris, posolkyne bohov, tiež vychádza zo slova pre dúhu, lebo údajne po oblúku dúhy schádzala z nebies medzi ľud.

Írisovať = hrať dúhovými farbami, opalizovať; natierať, natriež skla jemnou vrstvou zlúčeniny, ktorá spôsobuje, že sklo hrá dúhovými farbami.

Viď –escent.

Irigácia

Umelé zavlažovanie polí, vyplachovanie pomocou irigátora – prístroja na omývanie, vyplachovanie. Lat. irrigatio = zavlažovanie, navodňovanie. Východisko ir-(1°) + rigare, rigo = navlažiť, navlhčiť, namočiť. Príbuzné ku gót. rign = dážď, ang. rain, nem. Regen = dážď a lit. roké = drobný, sychravý dážď.

Iritovať

Dráždiť, podráždiť, rozčuľovať, popudzovať. Lat. irritatio = r/v.

Irónia

Skrytý posmech obyčajne vyjadrený jemným vtipom, výsmech; spôsob vyjadrovania sa, kde úmyselne tvrdíme opak toho, čo si myslíme; zhodou okolností, opačný výsledok snaženia, od toho, čo sme očakávali. Lat. ironia, z gr. eironeia, kor. eirón / ειρωνεια, ειρων = pokrytectvo, pokrytec. Ak by sme v gréckom jazyku hľadali vývoj tohoto termínu, tak tu je staršia podoba *Fέριω = rečník, orátor (F pôvodne malo hodnotu W, ale zmizlo ako z reči, tak aj z písma).

Odtialto máme ironik, ironizovať, irónia osudu a pod.

Ischias

Výsl. išias. Zápal sediaceho nervu, úsad. Východiskom je lat. ischias = bolesť v bedre, formovaného na gr. ischion / ισχίον = bedrný klb.

Ískať

Prehŕnať, prehrabávať vlasy (obyčajne hľadať vši); hľadať (obyč. vši). Čes. ískati, jískati = r/v, poľ. iskać = r/v, rus. iskáť = hľadať, bul. śkam, íšča = želám, požadujem, srbch. iskati, ištem = hľadám, želám, požadujem, slovín. ískati, iskáti íščem = r/v, staroslov. iskati = hľadať, žiadať, dožadovať. V príbuznosti má lit. ieškóti = hľadať, lot. ieskat = ískať, hľadať vši, sans. iccháti = želať, icchá- = želanie, kor. is = hľadať, av. isaiti = r/v, ang. ask, storoang. ascian, axian, starosas. escon, st.h.n. eiscon, nem. heischen = pýtať, hľadať, dožadovať, arm. aic = vyšetrovanie, sliedenie.

V príbuzenstve je i chet. iski(ya)- = ískať (vši), hojiť, liečiť, pomazať (napr. olejom, v rámci nejakého obradu), toch. aise = sila, bujarosť, sans. ískrti- = liečiť, hojiť (kde je tiež kor. is = hľadať), z čoho obďalečne príbuzné bude aj av. iš- = sila, ba aj gr. hierós = sila, bujarosť, svätosť (viď Hiero...) atď. Vypadá, že pôvodný slovesný význam (koreň) sa vzťahoval na hľadanie osvieženie, na hľadanie spôsobu obnovenia sily a preto v rade jazykov význam sa kolíše od sily, ískania, prosenia, hľadania, dožadovania sa, až po kňažstvo, bujarosť, ba aj lat. ira = hnev, av. aešma = hnev, gr. iaíno / ιαίνω = hriať, teplo, osviežiť, rozveseliť atď. Viď Hojiť.

Iskra

Drobná svietiaca čiastočka odlúčená od horiacej, alebo rozžeravenej hmoty; svetelný úkaz; záblesk; niečo ešte v zárodku; básnické nadanie; dôvtip; náznak; lúčny kvet sedmokráska. Čes. jiskra, poľ. iskra, skra, hl. škrja, dl. škra, polab. jaskra, rus. ískra, ukr. ískra, skra, bul. skra, srbch. slovín. iskra, staroslov. iskra, praslov. jьskra. Príbuzné ku oset. sk`aernaeg = iskra, iránsky *skaranaka, str.peržský sakar = uhlík(y), rozpálené uhlíky, afgánsky skor = uhlík(y), afg. dialkt. skarata, skarwata = iskra, vých. pamír. skorč = tlejúce uhlíky, sogdický skar (sq`r) = uhlík(y), avest. skarana, v komb. slove garemo-skarana = kresadlo („iskerňa), názov náčinia ktorým sa zapaľoval obradový oheň, doslovne: (nástroj) na horiace (garemo) uhlíkov (skara-). S týmto všetkým súvisí aj ang. scorch = páliť, popáliť (scorching heat = ukrutná páľava), ktorého pôvodný význam je zahrievať, aby sa niečo usušilo, či súčasné vysychať, vyschnúť, uvädnúť, páliť. Pravdepodobná príbuznosť i ku gr. έσχάρα = ohnisko, nádrž na uhlíky, oltár, srdce a ang. ash, st.h.n. asca, nem. asche, gót. azgo = popol. A sans. śuc = svietiť, lesknúť, śúci = jasné, śúcyati = prečistené, spálené, kam prináleží aj aśo, aśoka = lesklé, jasné, žiariace, svetlo.

Odtialľo máme iskerník, iskerný, iskratý, iskriť, iskrivý, iskrojem, iskrot a pod. Obďalečná príbuznosť i so slovami, ako kresať, kriesiť, vzkriesenie, ba aj skok atď. Iskra prislúcha ku veľmi starej slovnej zásobe (vznik sa viaže ku spoznaniu ohňa) a ako také, dalo základ mnohým „novším“ slovám, kde neraz je ťažko vypátrať pôvodný koreň.

Iskrenný

Vrelý, srdečný, ohnivý, horúci, nadšený, úprimný. Príbuzné mu je srbch. iskren = úprimný. Slovenské významy upomínajú, že tu ide o súvis s iskrou ( vrelé, pálivé, ohnivé...) a že vysvetlenie ruského iskrennij = blízky (dáva sa príbuzenstvo ku koreň), bude chybné, či bola by tu veľmi vzdialená príbuznosť. (Viď Koreň.) Staroslov. iskrь = blízko, ku ktorému sa podáva gr. ekvivalent πλησίον = blízko, ako východisko má gr. πλήσσω = udierať, biť, tĺcť (širšie aj kresať, či vyvolávať iskry, robiť oheň).

Na vznik významu úprimný, blízky asi najskôr vplýval fakt, že ten dotyčný tiež sedel pri tom istom ohníku, na neho fŕkali tie isté iskry a pri ohníku sa zdôveroval prísediacemu kamarátovi. Obaja zdieľali ten istý ohník. Pri tom istom ohníku sa hriali. Ešte aj dnes v primitívnejších civilizáciach, ako aj medzi vandrovníkmi, ponevármi, trampmi vládne nepísaný zákon, že priateľ, úprimný, dôverný, srdečný ti je ten, s ktorým si sa hrial pri tom istom ohníku. Na koho fŕkali tie isté iskry. Viď Iskra.

Islam

Mohamedánske náboženstvo, moslimstvo. Prevzaté z arabského `islam, kor. aslama, salama = podriadiť, podrobiť sa (vôli Bohu, Alahu).

Island

Ostrov a štát v sev. Atlantiku. Doslovný preklad by bol Ľadová zem, krajina. Ang. ice, st.h.n. is, hol. ijs, nem. eis, príbuzné ku av. isu- = ľad.

Ísť

Pohybovať sa, kráčať, uberať sa, stúpať, liezť, vyšľapovať, smerovať, plynúť, fungovať, dariť sa.... U nás pre túto činnosť máme rad slov, ako išiel, šiel, iď, choď, poď, neiď, nejdi...

Všeslovanské, s radom podobných variácií. Čes. jíti, šel, srbch. ići, išao, rus. idú, itti atď. Staroslov. idú, iti, praslov. *jьdu, iti. Práve táto bohatosť variácií: ísť, šiel, choď, jíti atď. pre etymológov predstavuje pravý labyrint a stretneme sa aj s vysvetlením, že tu bude súvis so slovom sedieť, chodiť, voziť a pod. Keď si ale vezmeme Turnerov slovník sanskritu, tu najdeme slovo i = ísť a jeho variácie, ako éti, áya, itá, itvan, ádhyeti, antáreti, údeti, níreti, nyeti, , prátiti, vyéti a ďalšie, ako aj korene inkh, ing, ingh, všetky s významom pohybovať, pohyb. V sans. je zachytené aj ďalšie slovo s významom ísť = ya a aj tu je bohatosť rozčlenenia, ako: yatá, yáti, udyati, udyana, víyati, samyati a pod. Prítomnosť hlásky „ j“ nachádzame zastúpenú ako v čes. tak aj v praslov. a i v sanskrite.

Príbuzné mu je lit. eiti, eimi, lot. iet, st.prus. eit = ísť, ide, eisei = ideš, av. aeiti, st.peržské aitiy, gr. eimi / ειμι, εισι, ιμεν, ιασι, lat. ire, eo, it, gót. iddja = šiel, toch. i = ísť, chet. it, luvijské iti atď. Podľa ox.et.slov. sem prislúcha aj ang. „ go“ a nem. gehen, kde ako ie. základ sa kladie *ghe(i), hei-, ako aj sans. paralela yáhati / jáhati = ísť. Ch.R.Lanmann má rovnaké stanovisko a ako rozširené podoby ešte pridáva aj sans. yana = chodba, lat. janus = chodba, ba aj meno rímskeho boha Janusa má tu svoj pôvod. Z rovnakého koreňa vychádza aj sans. yáma = doba, časový úsek, period, gr. ώρα = časový úsek, period, doba, sezóna, rok, ročné obdobie, ang. year, nem. Jahr atď. ba aj naše jar (vesna).

Iste

Pevne, určite, spoľahlivo, bezpochyby, naozaj, , vskutku, istotne; ale aj pravdepodobne, asi, akiste, zaiste, možno. Všeslovanské, vyjmúc luž. Kde máme wěsti a srbch. v(j )ero)v (j)atno.

Na vysvetlenie etymológie tohoto slova je spústa teórií, hypotéz, no všade je to hmlisté, nejasné, chybný prístup atď. Asi najspoľahlivejšie je tu Machekovo vysvetlenie v čes.et.slovníku. Slovanské istъ vzhľadom na nem. ge-wiss = r/v je už celkom blízko, nuž je predpoklad, že aj slovanská podoba bola asi vьstъ < *vid-tos , na podklade základného veid- (viď, vidieť), z čoho máme pojem, že videním známy, poznat sa stáva poznatým. (V lužičtine sa to priklonilo ku forme vedieť.

Na komparovanie máme arm. isk = pravdivý, skutočný, hindu ustuwar = pevné, stabílne, silné, priame, rovnaké, pehlavi ustuvar, av. śtawra = r/v a ku všetkým je príbuzné sans. sára = tvrdé, pevné, silné, solídne, úplné atď. ku ktorým Turner kladie aj lat. solum / solus = základ, podlaha, spodok, zdravá pôda gót. sels = dobré.

Porovnaj aj gr. istor / ιστωρ = ten čo vie, vedec, sudca, ιστορια = veda, informácia, dejiny.

Odtialto máme celý rad odvodených slov, ako istina = peňažný základ, kapitál, v srbch. istina = pravda, istiť, uistiť, zaistiť, istota atď. atď.

Isto

Rovnako, zhodne. Používa sa hlavne v spojení tak isto, ten istý a pod. Čes. jistý, poľ. ten isty, srbch. (taj = ten) isti, slovín. (t)isti, bul. ist. Praslov. bolo jьstъ, pôvodne *ьstъ. V príbuzenstve má v prvom rade praslov. isto, lit. inkstas, lot. iksts, prus. inxcze = ľadviny.(V zašlých časoch sa chápalo, že aj ľadviny, podobne ako srdce a pečeň, môžu byť sídlom duše, vôle, zmyslov). Nachádzame to aj v chet. istanza = duša, vôľa, zmysel, ale z toho aj osoba a v ideografickom písme Zi znamená aj sám, sám po sebe. Ďalej je tu príbuzenstvo ku nem. Geist a ang. ghost = duch (?? - tu ox. et. slov. ako obyčajne, kleď sa jedná o príbuzntvo so slov. jsz.) ako východisko vidí sans. héda = hnev.

Ak by sme hľadali príbuznosť ku sanskritu, tak v prvom rade sú to rovnaké slová, ako v prípade slova Istý, ale aj podoby ako stha = stáť, sthal, sthar = silný, pevný. (Všetky sú medzi sebou poprepletané.) Z tohoto vychádza, že ten istý = rovnaký, bude osoba, vec, úkaz, čo sme videli, spoznali a pri novom úkaze stojí, potvrdzuje už známy úkaz.

S týmto súvisí aj gr. isos / ισος = rovnaké, isté, isóo / ισόω = urob rovnakým, istým, kde v blízkosti máme ιστάω, ιστάνω = ιστημι = zastaviť, postaviť, položiť, založiť, zriadiť. Najbližšie však by bolo české stejný = rovnaký, istý a srbch. stalan = stály, stabilný, nemenitelný. Všetko to upomína, že (ten) istý vychádza zo slova pre státie, stále (nemenitelné).

Išpán

Najvyšší kráľovský úradník v st. Uhorsku stojaci na čele župy, alebo na čele niektorého z najvyšších dvorských úradov; šafár, správca na majetku úhorských feudálov. Prevzaté z maďarčiny, ktorá si zase adaptovala slovanské župan. Viď Župa.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com