30 júla 2009

Etymologický slovník: Ma

blogKulik

Súčasné písmeno M, pôvodne predstavovalo vlny na vode,

zvlnenú vodnú hladinu a ako také, nachádzame ho ako v

egyptských hieroglyfoch, tak aj vo včasnom písme Semítov.

Autor Ján Kulík 

clip_image002Okolo roku 1000 p.n.l. vo vtedajších strediskách písomníctva, akými bol Byblos vo Fenícii, alebo aj v strediská v Kanaane, začína sa jeho transformácia. Písmeno, symbol, nadobúda lineárnu podobu a maličký „chvostik“, ba aj svoj názov, Mem, čo vlastne znamená voda. Ako sa umenie písania prešírilo aj do Grécka, symbol, znamienko tu nadobúda aj balancovanú, simetrickú podobu a „chvostik“, ako zbytočný sa odhadzuje a dostávame „grécke“ μ, Μ . Aj sám názov podľahol zmene. Po grécky je to teraz Mu, čo je vlastne nič iné, iba korupcia pôvodného semitského Mem. Takto pozmené písmeno sa z Grécka šíri aj ďalej a bez žiadnych zmien prechádza ku Rimanom a neskoršie i ku nám. V starom písme Slovanov, v hlaholike, toto písmeno sa mnoho nelíšilo od súčasného. Len pomenovanie sa mení. Teraz sa nazýva myslite a ako v oblej, tak aj v uhlastej hlaholike predstavovalo číselnú hodnotu 60. V cyrile sa mu číselná hodnota meni na 40. V Rímskej ríši M predstavovalo číselnú hodnotu 1000, lebo tu sa využilo ako skratka pre latínske mile = tisíc.    

V súčasnosti, v dĺžkových mierach predstavuje skratku pre meter a v gramatike, skratku pre mužský rod, masculinum.

Ma

Podoba osobného zámena mňa. Čes. mne, mnou, srbh. me, mene, meni, mnom, rus. menjá, mne, mnu, ukr. mené, staroslov. mene, praslov. mene, mně, mnojou, lit. mane, gr. me, lat. me, sans. ma, máma, mana, av. mana, ang. me, st.h.n. mih, nem. mich atď.

Maces

Židovský rituálny veľkonočný chlieb z nekysnutého cesta. Slovo sa vyskytuje tam, kde svojho času žilo viacej Židov a preto rus. máca, ukr. máca, poľ. maca, nem. Matze atď. Všetko zo židovského (jidiš) maze, ktorého východiskom je st.heb. massa = nekysnutý chlieb, lepeň.

Maco

A/ Domáca skratka osobného mena Matej.

B/ Medveď (srbch. mečka).

C/ Meno kocúra utvorené ako mas. z mačka (srbch. mačak, mačor).

D/ Pomalá osoba, ťahajmaco, lebo pohyby medveďa sa nám zdajú byť pomalé a nemotorné.

Macocha

Nevlastná matka. Všeslovanské, s rozličnými variáciami, príponami, v jednotlivých jazykoch, ako napr. -jecha, - jocha, -jacha, -jicha, -echa, -icha, -ocha, -acha, avšak všade máme jednotné východisko, mať, matka. Viď Mať / Matka.

Máčať – viď Mokré.

Mačeta

Veľký, „šabľový“ nôž. Používa sa najmä v tropických krajoch, Karibské ostrovy, J. Amerika atď. na sekanie hlavne cukrovej trstiny, bambusu a džunglového porastu. Pôvod slova je v šp. jazyku, v slove macho = mlato – aspoň tak to udáva ox.et.slovník, avšak slovo sa až nápadne zanáša na slovanské mač, meč.

Mačka 1°

Všeslovanské, avšak etymológovia ho nevedia vysvetliť. Maca je dem. tohoto slova a poznal to už aj praslov. jazyk.

Hľadať mu pôvod v onomatopei je nesprávne a ešte nesprávnejšie, odvádzať ho zo ženského osobného mena Mária, ako to robí najväčšia časť naších etymológov. Meno Mária sa ku nám dostáva len s kresťanstvom, kým slovo mačka je hodne staršie. Naši predkovia sa s „mačkovitými“ šelmami stretávali od nepamäti a určite pre ne mali aj svoj generálny názov. Neobstojí ani tvrdenie maďarského etymológa, že určite to bude maď. slovo, lebo aj u nich jestvuje macska. (Décsy.) Opak je pravdou. Maď. macska je výpožičkou zo slov. jazyka. Neobstojí ani tvrdenie, že pôvod slova treba hľadať v slove mať = vlastniť.

Podobu slova mačka pozná aj sanskrit a tým aj klasický hindu a iné jazyky subkontinentu. Sans. marjar, marjari (j = dž, ž) znamená mačka, divá mačka, rys. Marjan = utierať sa, trieť sa, čistiť sa, čistenie, umývanie, „mačkať“ sa. Práve toto manj v zmysle šuchať, utierať, čistiť, umývať atď. je východiskom pre manjara, zviera, ktoré sa neustále čistí, umýva, mačká, aby zo seba strelo každú vôňu a tak ľahšie ulovilo si korysť.

Prakrit pozná podobu majjao (korupcia sans. marjara), ktoré sa teraz, už v preširenej podobe marjjaras chápe aj ako ľúbosť, zaliečanie, milenka, „moja láska“, „cicúškanie“ a pod.

Peržský jaz. (aj súčasný) má slovo mach (ch = č) s významom: suka, bozk, oblizovanie, lízanie a pri vysvetľovaní významu slova, autor F. Steingass poukazuje, že znamená to také lízanie, ako keď si mačka líže svoje mačiatká.

Toch. B marjare = mačka a tesne súvisí s budistickým (hybrídnym) sanskritom.

Všetky tieto podoby v podstati majú súvis s naším mačka, mačkať, močiť, myť, mokré a pod.

Mačka 2°

Kotva. Same slovo vzniklo prenesením významu vlastnosti mačacieho zadrapenia sa do niečoho. Podobne vzniklo i slovo kotva, z ďalšieho ie. koreňa pre mačku, kot, kočka, katze, cat – u nás kocúr atď.

Mada

I keď; Aj vedľa toho; Hoci; Nech aj. Vyskytuje sa v jednotlivých slovenských osadách vo Vojvodine, kde asimilácia pokročila. Predstavuje výpožičku zo srbch. jaz. kam sa ale dostalo z tur. jazyka. Tur. maada = vedľa, i keď.

Madam(e)

Oslovenie ženy, hlavne vydanej. Pôvod v st.fr. Ma Dame, súč. madame. Slovo predstavuje komb. moja + pani = Ma + Dame. Viď Madona.

Madeira

Biele víno z Madeiry, ostrova vedľa sev.-záp. pobrežia Afriky.

Madona

Matka Kristova, jej obraz, alebo socha. Tal. madonna, čo predstavuje komb. mia (lat. mea) + donna (lat. domina) = moja pani. Viď Madam(e).

Madrigál

Krátka lyrická báseň v stredoveku; viachlasová náladová svetská pieseň, obyčajne pastierska; päťhlasný. Tal. madrigale, z čoho je i fr. a šp. madrigal. Sám prameň slova je hmlistý, nejasný, neistý. (Ox.et.slov.) Podľa M.v.Vasmera, východiskom je lat. matricalis.

Maďar

Meno národa (i krajiny) v strede Európy, v Panonskej nižine. Predkovia Maďarov svojho času žili niekde v centrálnej časti pohoria Ural a patrili ku skupine tzv. Ugrofínov. Niekde v 2000. r. p.n.l. v oblasti dochádza ku preľudneniu a tým pádom, i rozchodu Ugrofínov. Jedna časť sa začala posúvať severom (Fíni) a druhá (Maďari), sa posúvala na juh, do stepí. Tu sa stretávajú s kultúrami Indoeurópanov, iránsko-skýtskou a slovanskou.

Same pomenovanie Maďar, siaha asi do 5. storočia p.n.l. a neznamená nič iné, ako hovoriaci ľudia, čiže ľudia, s ktorými možno komunikovať aj rečou. Nie sú nemí. Na to poukazuje ugrofínske mon = hovoriť, muž, ktoré sa veľmi zanáša na ie. man, mannam, sans. mánu = muž, ľudstvo a slov. muži. Reči okolitých plemien, s ktorými prichádzali do styku, nerozumeli a tí boli pre nich nemí. (Podobne vznikol slovanský názov Nemec = nemí.)

(Róbert Letz: Náčrt dejín Uhorska a Maďarska – Bratislava 1995.)

Máfia

Pôvodne tajný protivládny politický spolok v Taliansku a čiastočne i v Rak.-Uh. V XIX.st. jeho prívrženci mali nepriateľský postoj vôči ustálenému zákonu a poriadku. Dnes sa pod týmto pojmom chápe tajné organizované zoskupenie (organizácia) kriminálnikov, so svojimi vlastnými krutými zákonmi. Pôvod slova je v tal. dialekte na Sicílii.

Mág

Mágia, magické, mágus a pod. Per. Magu, pehl. Magu, av. Moghu = príslušník Mágov, zbožňovateľ ohňa.

Po spoznaní moci ohňa, jeho podmanení si človekom, v spoločnosti vzniká „trieda“ oddržiavateľov večného ohňa. Postupom času, táto skupina ľudí sa stáva nadradenou. Bdením nad „svätým“ ohňom, na seba preberajú, spoločnosť im pridáva aj moc veštby.

V dobe vznikania antických civilizácií, poznala ich každá spoločnosť a v rozličných podobách pamiatka na nich trvá aj dnes. Krstné meno Brigita, Birgit, Brižita a pod. upomína nás na keltskú bohyňu svätého večného ohňa. V Ríme to bola Vesta a okrem ohňa, stala sa aj patrónkou pekárov. Jej slúžky, vestalínky, na starosti mali oddržiavanie ohňa. Aj katolícki kardináli svoj pôvod vraj majú vo večnom ohni. Na to upomína farba ich ohnivočerveného rúcha.

Na východe, v Perzii, o oheň sa starali mágovia. Už same meno nám prezrádza, že boli špičkou spoločnosti. Sans. magh = prepych, bohatstvo, sila, moc. Príbuzné mu je naše mogu, možnosť, zámožnosť, moc a pod. Ich pôvodným krajom bola oblasť, provincia Arrakan. Ako zámožní, bohatí, boli to aj vzdelaní ľudia. Vyznali sa v matematike, astronómii, astrológii, fyziky, filozofii, ako aj v oblastiach „záhad“, nuž z ich mena vzniká aj pojem mágia = záhada.

Zásluhou Zoroastera (v ang. sa stretneme aj s menom Zaratustra), ktorý písmom zachytil ich filozofiu, „majstrovstvo“ mágov prerastá aj v druh monoteistického náboženstva a o ňom sa dozvedáme práve z jeho pera.

Kresťanstvo spomína Troch kráľov od východu, Troch mudrcov. Podľa dosiaľ preskúmaného materiálu, boli to vlastne traja mágovia z Perzie, traja kňazi zoroasterského náboženstva.

V slov. jazyku, ako príbuzné slová sú: mogu, môcť, možnosť, mohutnosť, mnoho / mnogo, kým v gr. mega, megalo magnét, magni, makro, magister, magistrát, makhine (mašina), v lat. macro, magnum atď.

Magarec

Somár, osol. Prevzaté zo srbch. jaz. Často počuť i nadávku. „Magarec sprostý“, „Tvrdohlavý ako magarec“ a pod.

Sans. maghra, hin. magrana = tvrdohlavosť. Sans. mughda = sprostý, ignorujúci, hlúpy, pochabý. Per. mazg, av. mazga = pýcha, arogancia, be-mazga = bez rozumu, nerozumný, prázdnohlavý, prázdny. Naše príbuzné slová sú: miazga, mozog.

Keď Zoroaster „usporiadal“ náboženstvo Peržanov na podklade ohňa a rozumu, najvyšším božstvom sa stáva Ahura Mazda. (V slove Ahura vidieť východisko z ohňa, horieť a v slove Mazda, orgán rezonovania, rozum.) Časom, toto náboženstvo prerastá do včasnej ideológie monoteizmu. Mazda je večný a všemožný. Bol stvoriteľom neba a zeme, ako aj všetkého živého na tomto svete. Bol na začiatku a bude aj na konci, čiže aj on je nejakou Alfou a Omégou. Všetko stvoril vlastnou mysľou, lebo mazg, mazga = myseľ, rozum.

V srbch. často počuť namiesto magarac, mazga.

V. Machek v et. slovníku pod titulkou magar = osol, uvádza, že slovo počuť aj v jednotlivých lokalitách na Morave a považuje ho za import „z juhu“ (srbch. a bul. magare, rum. magar) a toto považuje za prevzaté zo str.gr. gomárion / γομάριον = osol, somár a dodáva, že „Podle Lahovaryho prastředomořské slovo“ Šm. Osobná mienka mi je, že slovo je naozaj „z juhu“ a to najskôr zo srbch. jazyka. V tomto jazyku sa zachovalo, ako jazykový fosíl z ich pravlasti.

Viď Srb, Chorvat.

Magazín

Sklad, skladište, veľký obchodný dom, periodický obrázkový časopis. Hol. magazijn = sklad, fr. magasin = r/v, tal. magazzino = r/v atď. Všetky varianty vychádzajú z arab. makazin, čo predstavuje pl. z makzan, mahzan = sklad, skladište tovaru. Posun na obrázkový periodik nastal vtedy, keď magazíny, cestou tlače začali propagovať svoj tovar.

Magdaléna

Kajúca sa hriešna žena; reformovaná prostitútka. Východiskom je meno biblickej postavy kajúcej sa hriešnej ženy, Márie Magdalény (Mária z Magdálu v Palestíne), ktorá sa spomína ako hriešnica u Luk. 7:37.

Magenta

Odtienok červenej farby, ktorý poznajú najmä fotografi, keď pri farebnej fotografii použijú magentový filter, na korigovanie posunu farieb.

Toto krimsónové (červené) anilínové farbivo objavili skoro po bitke pri meste Magenta (1859) v sev. Taliansku a keďže sa tam „rozlialo“ mnoho krvy, tak aj toto farbivo nazvali magentové.

Magistrát

Administratívny úrad, najčastejšie mestský. Vždy sa vzťahuje na niečo s autoritou, na hlavné, vládne, administratívne a pod. Vychádza z lat. magistratus, kor. magistr = majster, šéf, expert, učiteľ, tútor atď.

Príbuzné slová sú: magister (akademická hodnosť), magistrála (hlavná dopravná tepna) a pod.

Magma

Žeravá výplň zemskej kôry, žeravá tekutá hmota pri chŕlení sopiek. Lat. – gr. mágma = hustá masť, mazadlo, z gr. mágeiros / μάγειρος = variť, kucháriť. Kor. mag vychádza z mássein = miesiť, utvárať, formovať.

Magnát

Veľmož, príslušník vysokej šľachty, boháč. (Variantou je i magnáš, ktoré sa nám do jazyka dostalo cestou maďarčiny). Východiskom je lat. magnates (pl.), magnas (sing.), ktorého základ je v magnus = veľký, mohutný. Viď Mág.

Magnet

Železo, oceľ, kov majúci schopnosť priťahovať iné kovy. Lat. magneta, z gr. mágnes / ho mágnes lithos = kameň magnézia. Aj pri tomto pojme, ako kor. sa nám zjavuje mág = silné, mohutné, ktoré je príbuzné ku gr. megas, lat. magnum a slovanskému mogu.

Ukr. et. slovník udáva, že magnet sa odvádza z názvu polostrova (a i mesta) Magnestis / Μαγνεσια v Lýdii.

Podľa gr. legendy, pastier oviec na hore Ida sa raz „prikoval“ o zem, keď idúc po kameňoch vedľa bane, klince na jeho topánkoch sa „prilepili“ a práve odtialto, z mena tohoto pastiera, ktorý sa zval Magnes, dostali sme slovo magnet.

Iná grécka legenda spomína nejakého Magnesa, ktorý bol otrokom v Médii a čarodejnice ho premenili v magnet.

Práve táto druhá legenda je zaujímavá a skrýva asi najviacej pravdy. Je celkom možné, že mágovia z Medei, ktorí široko cestovali a ako vzdelaní ľudia z vyspelej krajiny, už poznali moc magneta a pri svojom „remesle“ veštenia, robenia divov, využívali aj túto záhadnú pomôcku, takže gr. mágnes lithos sa celkom kľudne môže aplikovať aj na kameň mágov.

Magnézium

Chemický prvok, horčík (Mg). Pôvod názvu je v nov.lat. kam prišlo z gr. Magnesia, názov mesta v Maléj Ázii, na rieke Meander, asi 15. míľ od Efezusa, alebo z názvu oblasti , východne od Tesálska, ktorá sa nazývala Aemonia a Magnes Campus a jej hlavné mesto sa tiež nazývalo Magnesia.

Magni...

Prvý element v komb. slovách, ako napr. magnificencia, magnifikát, magnitúda a pod. Všeobecne sa považuje za lat. predponu z magnus. Viď Mág.

Magnólia

Ozdobný strom kvitnúci z jara. Názov sa odvádza z mena fr. botanistu Pierre Magnol (1638 – 1715).

Mahagón

Vzácne tropické drevo. Pôvod názvu neznámy.

Maharadža

Indické knieža, princ, regionálny kráľ. Hin. maharaja, na podklade mahá = mohutný, veľký + raja = kráľ, knieža, rex.

Mahdi

Očakávaný mesiáš moslimov. Arab. mahdiy = ten, ktorý je správne vedený. Kor. arab. hada = vedie správnou cestou.

Mach

Drobná rastlina vyskytujúca sa na tmavých a vlhkých miestach. Všeslovanské. Utvorené je na podklade ie. kor. takže rozličné podoby slova sa vyskytujú aj v iných rečiach.

Ukr. rus. moch, hl. moch, dl. mech, poľ. čes. mech, srbch. mah, lit. musas, músos = pleseň, st.h.n. mos = mach, blato, nem. mies, ger. musam, ang. moss, lat. muscus. Všade máme ie. kor. mus, meu = vlhký, trúchlivý.

Máchať 1°

Mávať, kývať. Všeslov. Rus. macháť, belrus. machác, bul. mácham, srbch. mahati, mašem, slovín. máhati, čes. máchati, poľ. hl. machać, dl. machaś. Vzniklo rozšírením slova mávať. Lit. móti = mávať, kývať, avšak podľa Vasmera, príbuznosť ku lit. mosúoti, mostagúoti a mostereti je podozrivá, kým podľa Macheka, príbuznosť ku lit. mosúoti a mozúoti = mávať, nemožno neuvážiť.

Máchať 2°

Močiť, namáčať, pláchať vo vode. Obyčajne sa mácha prádlo. Expresívna obmena staršieho mákať (močiť, máčať). Machek.

Macher

Hov. expr. šikovný, zručný človek, dobrý odborník, znalec a pod. Pôvod slova je v nov.h.n. Macher = znalec. Viď Machinácia.

Machinácia

Podvodné nečisté konanie, špekulácia. Vyskytuje sa v ukr. rus. belrus. mácher, poľ. macher, čes. machr, srbch. maher. Prevzaté z nem. jazyka a to asi najskôr cestou židovského (jidiš, yidish). Úzko súvisí s nem. machen = robiť. (Wiener, Vasmer)

Oxf.et.slovník toto slovo dáva do súvisu so st.fr. machination, poťažne s lat. machinatio, -on, kor. machinari = vynaliezavosť, dômysel a toto súvisí s machina = mašina. Viď Mašina.

Odtialto máme: mecher, machle, machliar, machľovať (robiť podvody, machle) a pod.

Machliť

Zle maľovať, rozmazávať, mastiť, mazať. Východiskom je slovo masť, mazať. Viď Mazať.

Odtialto máme: machoľa, machuľa.

Maizena

Jemná kukuričná múčka. Pravdepodobne sa ku nám dostalo cestou angličtiny, kde maize = kukurica, kukuričné zrná. Do angličtiny slovo sa dostalo zo španielského jazyka (maíz), ktorý si pri preberaní kukurice, ako rastliny, plodiny, prebral aj pôvodný názov mahiz, zaužívaný medzi Indiánmi plemena Taino (Karibské more).

Máj

Piaty mesiac v roku. Názov sa odvádza z mena italskej bohyne Maia, dcéry boha Faunusa a nevernej manželky boha Vulkána (neskoršie sa ju identifikovalo s gréckou Maia).

„Classical Dictionary“ (J. Lampriére) pod titulkou Maia, spomína dcéru boha Atlasa a Pleoiny, matku boha Merkúra a Jupitera, ktorá bola jednou z hviezd Plejád (Kuriatká), vlastne bola tam, medzi siedmymi setrami najjasnejšou. Na jej počesť sa v st. Ríme poriadali aj slávnosti. V prvý deň jej mesiaca, 1. mája. Rimania slávili popud pôžitka a radosti. 1. mája sa obyvatelia Rímu vybrali do mesta Ostia, lebo tam sa poriadali ústredné slávnosti. Ako obyvatelia prichádzali do mesta, hneď sa ich vítalo a zdobilo vencami kvetov. Vstupné brány do každého domu mesta boli vyzdobené vencami, kyticami a halúzkami z rozkvitnutých stromov. Na týchto halúzkach boli ovešané darčeky s ovocím a koláčmi.

V gréckej mytológii sa spomína boh Merkúr (Hermes), ako syn Zeusa a Maji, jednej zo sestier Plejád. Merkúr (Hermes), ako lietajúci boh, na starosti mal aj záležitosti obchodu, kradnutia, ochrany ciest a Gréci mu pripisujú aj zásluhu za objavenia písma. V klasickom gr. jazyku, pod titulkou Maia / Μαια, figuruje preklad „dobrá matka ; dobrá nevlastná matka; dobrá macocha“.

V sans. pod titulkou mayá, chapeme niečo nadprirodzené, silu, moc, šikovnosť, ilúziu, podvod, spolucítenie, avšak už v kašmírskom jazyku (vychádza tiež zo sanskritu), pod may nachádzame lásku, chcenie, kým v nepálskom je tu už aj maya = pohlavná vášeň, pohlavná láska.

Odtialto máme majáles a pod.

Maják

Vežovitá stavba, alebo stožiar, ktorý svojim svetlom upozorňuje na nebezpečie, alebo udáva smer plavby, letu. Údajne prevzaté z ruštiny, kde je tiež maják / маяк. Max von Vasmer sa spolieha na Berneckera, ktorý toto slovo dáva do súvisu so sans. mayukhas = kopa, hŕba, ktoré má svoje podoby aj v novom peržskom mex (mech) a v osetskom miex (miech), rovnakého významu.

V. Machek podáva iné vysvetlenie. Všetko dáva do súvisu s májať (kývať sa) „...lebo pôvodne to bola viecha (vecheť slamy, prútov a pod.) volne upevnené a klátiace sa na vetre...“

Za povšimnutie stojí sans. / hindu mayukh, s významom tyč, ihla v slnečných hodinách. Tento termín je utvorený na podklade významu svetelný lúč, svetlo, jasnosť, žiarenie, osvecovanie, krása, oheň. Práve v antickom svete sa spomínajú prvé majáky (napr. v Alexandrii), ktoré využívali práve oheň, svetlo, svetelný lúč... na upútanie pozornosti námorníkov, prípadne označenie miesta nebezpečia.

Majáles

Májová tanečná zábava v prírode. Májový ples. Viď Máj.

Majdán

Baňa, rudokop. Prevzaté cestou srbch. jazyka, majdan = r/v. Pôvodne turecké slovo, madem = baňa, rudokop. V Srbsku je zopár zemepisných lokalít s týmto meno, ako napr. Majdanpek, riečka v ktorej možno ryžovať zlato.

Majestát

Titul panovníka, dôstojnosť, hodnosť, vznešenosť, velebnosť, impozantnosť. Pôvod v lat. maiestas, príbuzné ku maior = veľké + statio = postavené, čiže vo voľnom preklade by bolo vysoko postavená, vysoko stojaca osoba.

Majetok

Imanie, súhrn všetkého hmotného a duchovného bohatstva, čo patrí buď právnej, alebo fyzickej osobe. Súvisí so slovom mať = vlastniť. Praslov. majut.

Majica

Tielko, letné tenké tričko. Prevzaté zo srbch. jazyka, kam sa dostalo z ruského jaz. Rus. belorus. ukr. májka, hl. (zastar.) maja, majka. Podľa Vasmera a Trubačeva, ruské májka vychádza z názvu mesiaca máj, avšak skorej sa tu jedná o výpožičku z tal. jazyka, kde máme maglia = majica, ktorého východiskom je fr. maille = očká sita, mreživo a maillot = tričko akrobata, majica. Všetky tieto variácie vychádzajú z mena parížskeho výrobcu trikotáže pre tamojšiu operu, pána Maillot. (Ukr.et.slovník.)

Majmún

Výskyt vo Vojvodine. Prevzaté zo srbch. jazyka a význam mu je opica. Srbi si slovo vypožičali od Turkov, kde je maymun = opica. Slovo pozná aj maďarčina, ako majom = opica. V ang. jestvuje monkey = opica, kde ox.et.slov. poznamenáva „pôvod hmlistý“.

V toch.B mokomśka = opica, majmún, o čom D.Q. Adams poznamenáva, že „pôvod neistý“ a to i napriek Van Windekensa, ktorý tu predpokladá demin. z  moko, ktoré v ie. má význam malý starec, lenže v takomto prípade nejde vysvetliť toch.A mkowari = r/v. Podľa Lüdersa, pôvod slova bude v čínskom muhou.

Majna

Slangové, z ang. Baňa, rudokop. Naší vysťahovalci po príchode do Ameriky, najskôr si našli zamestnanie v baniach Pensilvanie a po ang. baňa = mine. Toto slovo si poslovenčili a priniesli so sebou späť domov. Určite to znelo exotickejšie, ako len obyčajný baňa, baník. Teraz to bola majna a majner.

Majolika

Druh jemne maľovanej keramiky, fajansa (pôvodne talianska). Vychádza z názvu ostrova Mojorka, ktorý sa skorej nazýval Majolica a tu vraj svojho času vyrábali najkvalitnejšie hlinené predmety.

Majonéza

Hustá pikantná omáčka. Fr. mayonnaise, magnonaise, mahonnaise, fem. mahonnais. Pomenovanie je odvodené z názvu hlavného mesta ostrova Minorka, Port Mahon. (Ox.et.slov.)

Major

Vyššia vojenská hodnosť. Pôvod v lat. maior (major), ktoré vychádza z magnus = veľký, mohutný. Odtialto máme: majorita (väčšina), majorát, majordóm, majorizácia, majorstvo a pod.

Majorán

Aromatická rastlina – používa sa najmä v kuchárstve. St.fr. majorane, súč. marjolaine. Východiskom je str.lat. majorana.

Vedec. Maiorana, starší názov Origanum. Ako príchuť ku jedlu, používal sa už v staroveku. Gr. amárakos, -on, lat. amaracus, -um, avšak jestvuje aj názov gr. sampsychon a lat. sampsucum. V stredoveku sa začína zjavovať (na podklade str.lat.) magorama, margerona a v 15.st. sa v Nemecku zjavuje už aj ako maiorana. Táto podoba preniká aj k nám.

Sans. tiež pozná maruva = majorán, maru = druh sladko voňajúcej trávy. Prakritové je maruwaya-, maruaa- = majorán. V oriya jazyku marua, hindu marua, marwa = majorán.

Májoška

Druh pečeňovej jaternice, hurky. Utvorené na podklade maď. máj = pečeň.

Majster

Vyučený remeselník, vynikajúci umelec, odborník. Dostali sme ho cestou nem. meister, st.h.n. meister, starosaský mester. Východiskom je lat. magister. Ang. podoba mister. Etymologický slovník angličtiny (Oxford) rozlišuje mister 1° a 2°. Mister 1° sa spomína už ako archaizmus a pôvod mu je v st.fr. mestier (súč. métier), rím. misterium, lat. ministerium a svojho času sa pod týmto chápalo majstra, zamestnanca v ručnej výrobe. Mister 2° sa používa vo význame, ako naše pán, ktoré predstavuje zoslabenú podobu pôvodného master = pán.

V slovenskom jazyku majster znamená každý remeselník a predstavuje výpožičku z nemčiny. Medzi južnými Slovanmi frekventované je majstor, nuž odborníci to považujú, ako výpožičku z gr. mágisteros, alebo z tal. ma(e)stro.

Odtialto máme: majstrovstvo, majstrovná, majstrovstvá, majstrovať, majstrík, majster (magister – Ján Hus) atď.

Mak

Všeslovanské. Slovo poznal už aj praslov.jaz. ako mak. Príbuzné je lit. aguona, maguona, magona, magunus, lot. magone, magona, prus. make, st.h.n. mago, maho, str.h.n. mahen, man, nový h.n. mohn, gr. mékon (dórsky mákon) / μήκων, ie. mak.

Makabra / Macabra

Tanec Makabejských, tanec smrti, strašné, osudové. Pôvod je asi v st.fr. macabré, macabre, čo je pravdepodobne chybný záznam Macabé / Maccabee a vzťahuje sa na Makabejcov, spomínaných v St. Zmluve, ako príslušníkov bojového ortodoxného kmeňa Židov.

Viď St.Zmluvu, Kniha Makabejských.

Makadam

Používa sa na označenie „tvrdej“ cesty, hradskej, „kandrmy“, ale aj na označenie spôsobu ich výstavby – zmiešanina väčších kameňov, štrku, tmeliacich hmôt, hlavne cementu. Odvodené je z mena vynálezcu tohoto spôsobu stavania hradských, John Laudon McAdam (1756 – 1836).

Makadámia

Druh jedlých orieškov, ktorých pôvodnou vlasťou bol severovýchodný kút Nového Južného Walesu (Austrália). Odtialto sa tento kerový strom prešíril aj do iných končín sveta s primeranou klímou. Hlavne do oblasti Tichomoria, Havajské ostrovy, kde sa najskôr používal ako vetrolom. Názov vychádza z mena austrálskeho chemika, John McAdam. (Umrel v 1865.r.)

Makar

Počuť ho v jednotlivých lokalitách vo Vojvodine. Prevzaté zo srbch. jazyka, s významom: hoci, hoc aj, i keď, nech aj, aspoň, napriek, prinajmenej, čokoľvek a pod.

Pôvod je v peržskom jazyku, magar a predstavuje spojenie dvoch slov: ma = nie + gar = hoci, vyjmúc, iba, len, možno.

Makarón

Druh cestoviny. Európske, až svetové slovo. Vychádza z lat. maccaroni, neskoršie maccheroni, čo je plurál z macca-, maccherone. Vypadá, že tu funguje ako pojem pre urobiť zmiešaninu, vymiešať, zmiešať.

Makať

Ohmatávať, dotýkať sa, siahať. Makatelný = hmatatelný, dajúci sa zistiť hmatom. Čes. makati, poľ. macać, ukr. macaty, rus. macať, hl. masać, dl. smasaś. Pôvodne bolo macať, utvorené z mat + sati, ie. koreň ma = mazať a  -k(ať /-i) sa objavilo, ako sekundárne, podľa slovesných dvojíc na –kati, -cati.

Makaze

Počuť v jednotlivých lokalitách vo Vojvodine. Prevzaté zo srbského jaz. kam sa dostalo z tur. makas = nožnice. (V chorvatskom škare = nožnice.)

Maketa

Model, znázornenie nejakej veci. Fr. maquette = malý, predbežný model.

Maknúť (sa)

Zaužívané vo Vojvodine. Prevzaté zo srbch. maknuti (se) = hnúť, uhnúť, pohnúť, posunúť, myknúť. Východiskom je praslov. (s)mikati, cirk. slov. mъknuti sja. Príbuzné ku lit. múkti = odbehnúť, „ušmyknúť“, zutekať, toch. B mauk-, toch.A muk-= prestať, upustiť. (Viď Mykať.) V slovenčine sa tvrdý jer (mъknuti) vyvinul v ypsilon, kým v srbch. sa vyvinul ako v -i- (micati), tak aj v -a- (maknuti). Podobný proces sa udiel aj v cirk. slov., kde sú podoby mъknuti sja, mъčati sja = maknuti se, micati se = mykať sa, hýbať sa.

Makro-

V komb. slovách je to prvý elemnt na vyjadrenie niečoho veľkého, napr. makro+kozmos, makro+klíma a pod. Pôvod v gr. jazyku.

Makula

Chorobná škvrna (pri lepre, trachóme). Makulárny = škvrnitý. Lat. macula = škvrna, fľak, machoľa. Odtialto máme: makulát, makulatúra, makulovať, makulóza a pod.

Malachit

Smaragdovozelený nerast, uhličitan meďnatý. Prevzaté najskôr z fr. jazyka, kde v súč. fr. máme malachite (staršie melochite). Lat. molochites, z gr. molokhitis, formované na podklade molókhe, varianta slova μαλαχια = mäkkosť, slabosť, poddajnosť.

Malácia

Mäknutie nejakého organického tkaniva. Gr. μαλαχια = mäkkosť, slabosť, poddajnosť, choroba.

Viď Malachit.

Malaga

Druh španielského dezertného vína exportovaného z prístavného mesta Malaga.

Malakológia i malakozoologia

Náuka o mäkkýšoch. Viď Malachit, Malácia.

Malaksalosť

Výskyt vo Voj. Prevzaté zo srbch. a význam mu je dobitosť, nevládnosť, ochabnutie. Porovnaj sans. malak = neistota, podozrenie, obava, predtucha, gr. malakhia / μαλαχια = mäkkosť, slabosť, choroba. Viď Malácia, Malátny.

Hin. malakna , kor. malak = cítiť sa nedobre, mať žalúdočné kŕče, byť dobitý, nevládny, ustarostený.

Malária

Horúčkovitá choroba, hlavne v teplejších močaristých krajoch, prenášaná komármi. Tal. malaria, komb. mala + aria = mala (údajne arab. mala = zlé, avšak mala aj v ie. jazykoch znamená zlé, nedobré a pod. viď Malaksalosť, Malácia, Malátny) + lat. aria = vzduch.

Malátny

Telesne vysilený, slabý, chabý, mdlí. V staročes. sa zjavuje ako malát, -ný = malomocný (leprosus). Podľa Macheka, pôvod je v st.nem. malat = nemocný, malomocný. Do nemčiny sa slovo dostalo zo st. tal. malatto = nemocný.

Porovnaj Malaksalosť, Malária, Malácia, Malachit.

Malina

Ker so sladkými jedlými prevažne červenými plodmi. Všeslovanské. Príbuzné ku lit. melynas = svetlomodré, melyna = škvrna, fľak, lot. melns = čierne, st.pruský milinam = škvrna, gr. mélas / μέλας = čierne, tmavé, molýno / μολύνω = škvrna, fľak. Bretónske melen = žlkavé, st.h.n. ana-mali = škvrna, str.h.n. mal = škvrna, lat. mulleus = červenkavé, lit. mals = hlina, lot. mals = hlina, gr. móron, lat. morum = moruša, nem. maulbeere, ang. mulberry = moruša. Kor. mor, mol.

Sans. malina = špinavé, nečisté, čiernej farby, sivé a malini = špiniť, škvrniť.

Viď Maľovať, Múľ.

Málo

Nie mnoho, trochu. Viď Malý.

Malta

Kašovitá zmes na spájanie muriva, omietka. Vyskytuje sa v čes. poľ. slovín. srbch. bul. jaz. ako aj v nem. mörtel, ang. mortar atď. Ie. kor. mer- = trieť. K nám sa dostalo cestou tal. malta, ktorého predchodcom bolo lat. malt(h)a a toto vyšlo z gr. máltha, čo znamená zmes vosku a smoly na zatieranie škár s štrbín pri stavbe lodí.

Rus. máľta je priamo z gr. jazyka a znamená asfalt.

V príbuznosti je lit. mílis a lot. mals = hlina.

Maltóza

Slad, sladový cukor, sladovina. St.sas. malt, st.h.n. malz, ger. maltaz = mäkký, slabý, avšak v st.nór. maltr = zhnitý. Kor. melt = topiť, taviť, rozpúšťať.

Maltuzianizmus

Ideológia hlásajúca dozor nad rastom populácie. Termín vychádza z mena hlavného ideológa, Thomas Robert Malthus (1766 – 1834).

Malý

Neveľký, drobný. Všeslovanské. Praslov. mal = gr. mikrós / μικρός = malý, krátky, chudobný, mladý. V príbuzenstve má lat. minuo, minusculus, minutus, minus, st.h.n. smal = malý, nepatrný, útly, úzky, z čoho je nem. schmal, ang. small, gót. smals, ger. smalaz. Wel. mal, staroír. míl = malý, lat. malus = plachý, durný ( odvodené z pojmu pre malý, nevýznamný), sans. manák = malý, prakrit manam = malý. Ie. kor. s-mal-. Asi sem bude prislúchať aj toch.B malyak = mladý, chlapčenský.

Odtialto máme: manko, malomocný (pôvodne znamenalo nezdravý a len neskoršie sa posúva i na postihnutý leprou), malomyselný, málo, málinko, bezmála, malíček, maličký, malučký, malilinký, malicherný a pod.

V príbuzenstve mu je stupeň menší, ktoré slovanské et. slovníky uvádzajú separátne.

Maľovať

Zobrazovať niečo pomocou farby a štetca; kresliť, nárečove i fotografovať.Čes. malovati, poľ. malować, ukr. rus. (vychádza z poľ.) maljuvaty, malévať, dl. molowaś, polab. moľa, slovín, srbch. malati. Všetky varianty vychádzajú zo st.h.n. malon, malen = maľovať, kresliť, z čoho je str.h.n. malen = značiť, kresliť, farbiť, maľovať. V príbuznosti má gót. mela = písmo a meljan = písať, kresliť, st.isl. maela = maľovať, praslov. malina.

Odtialto máme: maľba, maliar, maliarstvo, maľovačka, vymaľovať, omaľovať a pod. Viď Malina.

Mamálny

Lek. Prsníkový. Mamal = cicavec, zviera ktoré sa v mladosti živý materinskýcm mliekom. Pôvod v lat. mammalis, kor. mamma. Viď Mama, Matka, Mať.

Mameluk

Člen stráže egyptských sultánov, pejor. hrubý, neotesaný človek, grobián, hlupák. Pôvodne sa slovo vzťahovalo na otrokov z oblasti Kaukazu, ktorým sa časom podarilo zavládnuť a spravovať Egyptom (1254 – 1811).

Fr. mameluk, st.fr. mamelus, tal. mammalucco, šp. port. mameluco, str.lat. mameluc, arab. mamluk = otrok. Východiskom mu je arab. malaka = vlastniť.

Naše mamľas vychádza zo st.fr. podoby mamelus.

Mamika

Detské slovo pre mamu, mamku, starú mater. Použili ho Kukučín, Timrava a aj dosiaľ sa s nim možno stretnúť v ľud. reči. Porovnaj sans. mamika = matka, mamka. Turner udáva, že slovo patrí do detskej terminológie. V jaz. pali (India) mamika = matka.

Mámiť

Lákať, klamať, podvádzať, zavádzať, zvádzať. Čes. mámiti, poľ. mamić, srbch. slovín. mamiti. Podľa mienky V. Macheka, toto slovo je nejasné, avšak iné pramene ho vysvetľujú celkom inak, prijatelne. Viď Mániť 2°.

Mamľas

Hlupák, neotesanec, naničhodník, sprosták. Viď Mameluk.

Mamona

Bohatstvo, peniaze, zisk. Starší význam mamona = meno diabla túžby, dychtivosti, lakomosti po peňazoch.

Nesk. lat. mam(m)ona, mam(m)on, gr. mam(m)onás. Pôvod je v aramejskom mamóna, mamón = bohatstvo, zisk. Viď Mat. 6:24; Luk. 16:9 – 13.

Mamúrny

Prevzaté zo srbch. kde mamuran prišlo cestou tur. mahmúr = opitý, neistý na nohách, kolísavý, potácajúci. V slov. enkláve vo Voj. má význam ospalý, s ťažkou hlavou po opití.

Mamut

Druh obrovského vyhynutého slona. Pôvod slova nejasný.

A/ Prvého mamuta vykopali v Jakutskej oblasti, nuž tu aj hľadali pôvod slova, ale nenašli ho.

B/ Hľadalo sa v oblasti záp. Tungusky a „objavili“ slovo namendi = medveď, ktoré ale veľmi upomína na výpožičku zo slovanského jaz.

C/ Na vznik slova mohlo vplývať i ruské osobné meno Mámant, staršia podoba Mamont, ktoré je však len podoba gréckeho mena Mamasantos.

D/ Uvažovalo sa nad biblickým slovom Mamona.

E/ Do ohľadu možno vziať i mamma = zem a nenecké (jěán) nammurottae = požierateľ zeme.

Zatiaľ ani jedno vysvetlenie neuspokojí.

Mamuza

Vo Voj. Prevzaté zo srbch. mamuza, ktoré sa tam dostalo z tur. mahmuz = ostroha.

Manastýr

Vo Voj. sa používa na označenie srbského pravoslávneho kláštora. Súč. slovenské je manastier, zastar. monastýr.

Sans. mandira = byt, palác. Vychádza z mand = térový, smolený, dechtový – lebo sa na východe ako spojivo, malta, využívala smola.

Gr. mándra = maštaľ, čo sa ale neskoršie posúva i na ubytovňu mníchov, manastýr.

Lat. mansio, mansion sa tiež vzťahuje na térové, dechtové, smolené.

Vo všetkých jazykoch same slovo najskôr znamenalo smoliť, natierať smolou, térom a len postupom času sa význam posúva aj na označenie bytu, ubytovne, paláca, až na ubytovňu mníchov, kláštor.

Mandarín

Vysoký čínsky úradník (počas feudalizmu), ale neskoršie sa posúva aj na „jalový birokrata“. Do Európy (aj k nám), slovo sa dostáva cestou portugalského mandarin. V podstati tu ide o malajské slovo manteri, s ktorým sa spoznali počas plavieb na Ďaleký východ a urobili si z neho mandarin. Toto neskoršie aplikovali na čínskych úradníkov, birokratov, avšak čínsky jazyk toto slovo nepozná.

Malajské manteri vychádza z mander = rozkaz a jeho pôvod je v sanskritovom mantria = poradca, mántra = radiť, sans. koreň man = myslieť. Hin. mantri. Príbuzné je ku nášmu mieniť.

Čínsky jazyk, tzv. mandarínsky (sever Číny, Peking) za svoje pomenovanie vďačí jazyku, ktorým rozprávali vysokí čínski úradníci.

Mandarínka

Druh citrusového ovocia podobného pomaranču, ktorého domovom bola asi juhovýchodná Ázia a len postupne preniklo aj do Stredozemia. Ox.et.slovník ako východisko slova vidí farbu rúcha čínskych mandarínov, štátnych úradníkov, birokratov.

V. Machek sa však domnieva, že názov je odvodený z mena ostrova Maurícius, ktorý domáce obyvateľstvo nazýva aj Mandara a ovociu mandarínke sa tu vraj darí. Ináč slovo sa k nám dostalo cestou nem. Mandarine.

Mandát

Úradný príkaz, výnos, splnomocnenie, poverenie. Lat. mandatum, z mandare = nariaďovať, nariadiť, ukladať, prikázať. Východisko manus = ruka + dare = dať, darovať.

Mandelínka

Chrobáčik, pásavka zemiaková. Ľud. i manderínka. V.Machek pripúšťa, že najskôr bude mať súvis s podobou slova pre motýľ. (Viď.) Možné je, že názov vznikol z farby „žltých“ pásov, ktoré sa podobajú farby mandarínkam, v ktorom prípade aj tu máme narážku na farbu rúcha vysokých čínskych úradníkov.

Mandľa

Mandľovník. Strom a oriešky stredomorského pásma. Ku nám sa dostalo cestou nem. Mandel, ktoré vychádza z tal. mandorla (oriešok mandlí), mandorlo = mandľovník (strom).

V.Machek uvádza, že nem. Mandel vlastne vychádza z lat. amandula, čo je ľudová podoba gréckeho ámugdále / άμυγδάλε a domnieva sa, že má semítsky pôvod.Za povšimnutie však stojí aj hindu madali = obalené, obkľúčené, kruh, prsteň, hniezdo atď. Oriešok mandlí je tiež akoby zabalený, uhniezdený v dužine.

Slovo je rozšírené medzi Slovanmi. Čes. mandle, staročes. mandl, poľ. hl. dl. mandla, slovín. mandel, všetko vychádza z nem. Mandel, avšak srbch. mandala, mandula je asi priamo z tal. kým rus. a bul. mindáľ sú z ľud. gréčtiny a poľ. ukr. migdal, myhdál sú tiež z gréčtiny, ale spisovnej, či dostali sa tam „knižnou“ cestou.

Mandle, žľazy v krku človeka za svoje pomenovanie vďačia svojej podobe ku oriešku mandlí.

Mandolína

Hud. nástroj. Fr. mandoline, tal. mandolino, čo predstavuje demin. z mandola (hud. nástroj).

Mandragora

Liečivá rastlina z južnej Európy a Východu. Peroj. Prezývka neposedného človeka. Str.lat. mandragora, z gr. mandragóras.

Mandril

Paviánom príbuzný druh opíc. Ang. útvar z man + drill.

Manekýn

Osoba predvádzajúca model, figurína. Fr. mannequin, ang. manekin. Vzniklo spojením slov man + kin = clovek + rodina, rasa, príbuznosť, trieda. Ie. kor. gen, gon, gu, z čoho vychádza aj gr. génos, lat. genus, slovanské žena. Vo voľnom preklade, slovo by znamenalo človeku príbuzné.

Manéver

Uvážený, účelný postup. Fr. manoeuvre, nem. manöver. Vyvinulo sa z ľud. latiny, manuoperare, lat. manu + operare = ručne robiť.

Mangán

Tvrdý a krehký kovový prvok. Fr. manganese, tal. manganese = nevysvetlitelný, nejasný. V slove sa asi naráža na nejaký súvis s magnéziom, magnetom, mágom.

Mangeľ

V časoch domáckeho spracúvanie konopného vlákna, prístroj na žehlenie utkanej látky. Čes. mandl, poľ. ma(n)giel. Tvar s „d“ (mandl) vychádza z hornosaskéj nemčiny, kým tvar s „g“ (mangeľ), je z rakúskej nemčiny.

Sám pôvod slova je však v lat. manganum, ktoré je z gr. mágganon, čo pôvodne znamenalo vojenský vrhací stroj, neskoršie, už žartovne, v Norimbergu sa význam posúva aj na stroj hladiaci utkanú látku, lebo svojím výzor upomínal ľudí na ten vojenský prístroj. (Machek)

Nem. hol. mangel, ang. mangle.

Mango

Druh tropického ovocia. Do Európy, ako ovocie, tak aj slovo prichádza cestou port. manga a do ľud. latiny preniká v podobe mangas. Neskoršie sa plod a slovo zjavuje aj v Holandsku, v podobe mango. Východiskom je malajské mangga – tamilské mankay.

Mangulica

V slov. jazyku nadobudlo význam odrody svine, ošípanej, ktoré sa pestovali k vôli masti a hlavne k vôli mäkšiemu, masťou poprerastanému mäsu. Prevzaté je z ger. jazyka, kde v st.ger. manhg, manhgjan = miešať, pomiešať, vymiešať. Zachované je v ang. mongrel = bastard, kríženec, nečistokrvný, miešanec, hlavne pes nečistej krvy. Staršia podoba písania bola m(o)(u)ngrel(l).

Mánia

Vášnivá záľuba v niečo; vášnivé oddanie sa niečomu; druh duševnej choroby a pod. Nask.lat. mania – gr. mania / μανια = blázonstvo, nadšenie. Súvisí s mainesthai = blázniť, blázon, ktoré vychádza z ie. mn, men, rovnaký koreň, ako máme pri slove myseľ.

Gr. gunaikomania = bláznivá vášeň po ženách. Hippomania = vášnivá láska po koňoch. V medicíne a v psychológii, nymfomania, kleptomania, megalomania atď.

Nesk.lat. maniacus, nesk.gr. maniakós = maniak. Sans. manyú = duša, myseľ, nálada, temperament, vášeň. Viď Mániť (sa).

Manie

Zastar. majetok, imanie. Východiskom je mať.

Manier

Spôsob, metóda, chovanie sa. Fr. maniére, základ v ľud. (vulg.) latine, manuaria. Priamejšie, tu ide o ľahkosť, šikovnosť rúk.

Manifest

Slávnostné a verejné vyhlásenie nejakých zásad. St.fr. manifestre, lat. manifestus, staršia podoba manufestus. Východiskom je manus = ruka + festus = udierať, biť, ktoré dalo základ ofenzíve, defenzíve. Príbuzné je ku ang. fist = päsť a nášmu päsť, piest.

Manikúra

Kozmetické pestovanie rúk, nechtov. Lat. manus = ruka + curare = starostlivosť. Rovnakou kombináciou vzniklo i pedikúra, odborné ošetrovanie nôh.

Manila

Textilné vlákno na výrobu povrazov a pod. Názov vychádza z manilská konopa, čo je vlastne banán vláknitý a same meno vychádza z názvu filipínskeho mesta Manila.

Maniok

Tropický ker z ktorého škrobovitých hľúz sa priprávajú jedlá a opojný nápoj. Pôvod v jazyku Tupi Indiánov v J. Amerike (po skupine Arawakan, najpočetnejší sú Tupi – Guarani) obývajúci vých. Brazíliu, Paragvaj a Argentínu. V ich jazyku to bolo mandioca.

Manipulácia

Výrobný pracovný postup, narábanie niečím. Mod.lat. manipulatio, z manipulare, kde máme komb. mani + pulus = plná ruka.

Mániť (sa) 1°

Zaužívané vo Voj. Výpožička zo srbch. maniti se = nechať, zanechať, maniti se toga = nechať to tak. Av. maná = zaujať sa (za niečo, niekoho), márne, beznádejne, nezmyselne. Arab. bemani = nezmyselné, jalové, sprosté, absurdné, z čoho tur. mantikdiši = nelogické. V podstati tu ide o ie. mana = znamenať, značiť, zmysel.

Mániť 2° / mámiť / mantovať

Čes. maniti = navádzať k niečomu, poľ. manić = podvádzať, lákať, dl. maniś, hl. manić, = r/v, ukr. manýty = klamať, podvádzať, rus. maníť = lákať, vábiť, obmanúť = podviesť (postver. obmán), primanúť = prilákať, privábiť, srbh. mamiti = vábiť, lákať, obmana = podvod, klamstvo. U nás máme podoby obman, obmantať = oklamať a umantať = učarovať.

Všetky podoby majú východisko v praslov. manjú, maniti, ktoré je v príbuzenstve s lot. manit = navádzať, podvádzať, st.h.n. mein = lživý, luhár, klamár, podvádzač, gr. mimos / μιμος = herec, imitátor, ilúzia, obman, klamstvo, čarodejstvo. Sans. mayin = šikovný, zručný, podvod, klamstvo, úskok, lesť. Av. maya = r/v.

Slovanské mániť, mantať, mámiť predstavujú rovnaký význam a zdieľajú rovnaký pôvod. Kor. je ie. ma(n)-, ktorý sa medzi Slovanmi rozšíril aj v ma(m)-, ale význam sa nezmenil.

Viď Mámiť.

Manna

Biblia – zázračný pokrm. Nesk. lat. – gr. mánna, aram. manná, heb. man.

Manometer

Prístroj na meranie tlaku. Gr. manós / μανός = tenké, zriedkavé + prípona meter.

Manor

Kúria, kaštieľ, pánske sídlo, rezidencia. St.fr. maneir, súč. manoir. Východiskom je lat. manere = zostávať, zotrvávať, byť. Viď Manastýr.

Mansarda / Manzarda

Prelomená strecha domu, kde horná časť je menej kosá od dolnej a priestor povaly sa využíva ako obývacie miestnosti. Termín vychádza z mena fr. architektu Francois Mansard (1598 – 1666).

Mantisa

V logaritme nejakého čísla, skupina cifier s decimálnou čiarkou. Východiskom je lat. mantisa = urob záťaž, zaťaž.

Mantýl

Prevzaté zo srbch. mantil = plášť, pršiplášť. Podoba slova sa vyskytuje aj v rus. manátka = odev. Pôvod je najskôr v staroslov. mantiica, ktoré vychádza z gr. mantion, mántion / μαντιον, μάντιον = plášť, avšak aj tu ide o adaptovanie si lat. mantum, mantellum. (Vasmer, Bernecker, Mayer)

St.fr. mantel, súč. manteau, vychádza z lat. mantellum, ktoré je príbuzné ku nesk.lat. mantus a str.lat. mantum, manta = krátky kabát. Z tohoto v šp. a tal. vzniká manto = plášť, kým v šp. aj manta = deka, gobelín. Same slovo však bude najskôr keltského pôvodu. (Ox.et.slov.) Rus. mánta, mántja = plášť, vychádza z fr. podoby. (Vasmer, Schulz, Basler)

Manu-

Lat. predpona s významom ručne, rukou. Lat. manus = ruka. Využíva sa v slovách, ako manuskript, manufaktúra, manipulácia a rad ďalších.

Manuálne

Medzinárodné slovo pre ručne. Viď Manu-.

Manufaktúra

Dielňa na ručnú výrobu niečoho, prešírenejšie i fabrika. Pôvod v str.lat. manufactura (tal. manifattura), ktoré vzniklo na podklade lat. manus + factura, factum = ruka + činnosť, robota, práca, akcia, podnik.

Manuskript

Rukopis. Str.lat. manuscriptus, komb. manus = ruka + scriptus, scribere = písať. Príbuzné mu je naše škriabať.

Maňúška

Jarné púčky na vŕbe, bahniatká, jahňady. Nie celkom jasné. Najskôr tu ide o starobylé slovo v zmysle vyjadrenia charakteru puka, kvetu, ako mužského, nerodiaceho, alebo aj v zmysle šperku, chumáča a pod. Sans. manuša (kor. manus) = mužské, ľudové a v tomto význame, ako „kvet“ vŕby, ktorý je „nerodiaci“, neprináša plody, slovo sa možno zachovalo aj u nás.

Tiež v sans. maní = šperk, drahokam, perla, či každý klenot vôbec, ako aj ornament, kryštáľ a pod. V literatúre sa vzťahuje aj na hrbol (napr. ťavý), „naušnice“ na koze a pod.

Blízke mu je gr. mánnos, mónnos = tenké, riedke, slabé, samé, lat. monile = náhrdelník, ger. mane, mähne = chumáč vlasov, štica.

Manželstvo

Zákonité spojenie muža a ženy na založenie rodiny. Čes. manželství, manžel, manželka, nár. počuť i malžen, poľ. malžonek, malžonka, hl. mandźel, mandźelka, dl. manźel, manźolka.

V. Machek pripomína, že pre rozbor tohoto slova, dôležité je poznanie cirk.slov. (starorus.) slova malžena, ktoré je v duále a dosiaľ sa chápalo, že v prvej časti je nemecký prvok, podobne ako v st.h.n. ge-mahelo (súč. Ge-mahl = manžel) a že „celek byla spřežka typu bratr – sestra“ a napočituje domáce varianty, čo mohli vplývať na utvorenie slova.

Samé vysvetlenie je však jednoduchšie. Ide tu o komb. domácich prvkov muž + žena. (Viď Muž, Žena.) Prvý element (muž), trochu navádza na možnosť „vypožičania“ si z ger. jaz. avšak analýza aj tohoto, poukazuje na domáce ohnisko, domáce slovo, domáci útvar menželstvo, manžel, manželka. V najlepšom prípade môžeme pripustiť iba toľko, že nevykľučuje sa možnosť určitého vzájomného ovplyvnenia s paralelnou existenciou v nem. jazyku. Zvlášť keď prihliadneme, že manžel, manželstvo máme zastúpené hlavne v medzi západnými Slovanmi.

Pri slove manžel, prvý element je man / muž a druhý je gén / žena a paralely týchto jestvujú aj v iných slovanských jazykoch.

Manžeta

Vyhnutá obruba na konci rukávov. Pôvod je vo fr. manchette, ktoré predstavuje demin. z manche a toto vychádza z lat. manica = rukáv. Ku nám sa dostalo buď priamo od Francúzov, alebo prostredníctvom nem. Manschette.

Mapa

Rovinný, alebo plastický obraz zemského povrchu, oblohy. Čes. poľ. mapa. Východiskom je lat. mappa = obrúsok, ručníček, salveta. Str.lat. mappa mundi, z čoho je fr. mappe monde = nákres zemského povrchu, odkiaľ vyšlo nem. Mappe, ako puzdro na mapy, taška. Primárny význam Mappe = mapa, z nemčiny sa vytratil. Nahradilo ho Karte.

*Pre zaujímavosť, sans. tiež pozná slovo podobného významu, ktoré asi nemalo žiadny vplyv na etymológiu nášho mapa. Sans. mapaka = meradlo, využíva sa na meranie. Mapayati = merať, budovať, stavať. Prakritové mappa = miera. Pali (jaz.) map, mappa = miera, výmer, rozmer. Gujarati (jaz.) map = miera, mapu = miera, kapacita, dĺžka.

Slovo mapa nám dalo základ pre mapovač, mapografia, mapovať, mapér, mapovitý atď.

Maras

Blato, mláka, močiar. Čes. marast a vyskytuje sa aj v poľ. nárečiach. Pôvod v str.d.n. maras.

Odtialto máme: marasiť sa = brodiť sa (blatom, bahnom). V príbuzenstve má slovo morava.

Maraska / Maraskíno

Druh višní, jemná višňovica z marasiek. Tal. marasca, východisko amarasca, z amaro = trpké, horké, kyslé. Základ v lat. amarus = trpké, horké, kyslé, neprívetivé, nevľúdne, mrzuté, morózne.

Marasnisko

Bahno, trasovisko. Ang. nem. marsh, marsch, hol. marsk, západoger. marisk, z čoho vychádza aj str.lat. mariscus a fr. marais. Slovo sa ku nám dostalo cestou latiny a príbuzné je ku slov. morava.

Maratón

Názov mesta, kde Aténčania porazili Peržanov (490. p.n.l.). Z názvu tejto lokácie, hneď na prvých moderných olympijských hrách (1896.) vzniká disciplína behu na 42 km. ako pamiatka na bežca, ktorý Aténčanom doniesol správu z bojiska.

Marazmus

Choroba chabnutia, kapania, sušenia sa. Gr. marasmós, z maraimein, maraino / μαραίνω = kaziť, kapať, ničiť, chabnúť, vysilenie, peroj. odumierať, miznúť.

Sama choroba sa najčastejšie zjavuje z nedostatku stravy, proteínov a svojho času bývala rozšírená hlavne u detí a starcov.

Marec

Tretí masiac v roku. Meno dostal podľa rímskeho boha vojny, Mars, Martius. Viď Mars.

Marcipán

Cukrárska masa z cukru a mandlí. Fr. marcepain, (súč. massepain), tal. marzapane, šp. mazapan, nem. marzipan. Slovo sa k nám dostalo cestou nem. marzipan. Ľud. etymológia ho vysvetľuje na podklade tal. verzie, ako Marci / Marek (mužské meno) + tal. panis = chlieb, avšak historiát slova je hodne pestrejší a i starší. Pôvod bude najskôr v arabskom jazyku.

Margarín

Tuk podobný maslu. Pôvodne sa nazýval aleomargarine. Základ mu je v margarique, gr. margaron, margarites / μαργαρίτης = perla a vzťahuje sa na kryštáliky kyseliny margaritovej.

Aj grécke slovo márgaron predstavuje import z jazyka Parsi / Farsi (Przia), kde znamená dieťa svetla. Starí Peržania verili, že perly vznikajú počas mesačnej noci, keď mušle perlorodky vyjdu napovrch vody, aby sa kochali v kráse mesačnej noci a vtedy do nich padne hmlovina a táto sa mení v prekrásnu perlu.

Peržský megh, sans. megha = hmla, oblak, opar. Súvisí so slovanským magla, mlha.

Margo

Voľný okraj v tlačive, rukopise, na poznámku a pod. Lat. margo, margin = okraj, hranica. Str.lat. marginalis. Príbuzné ku ger. marka = znak. Viď Marka.

Odtialto máme: margína, marginálny, marginália a pod.

Marhuľa

Druh ovocia. Lat. prunus armeniaca, čiže slivka arménska. Slovenský marhuľa, morula, moruľka, poľ. morela, luž. marhla. Všetky variácie vychádzajú z nem. morelle a toto z ľud. (vulg.) latiny, armellino, armillo.

*Za povšimnutie stojí per. marbuya = sladký melón, zachytené v aveste, čo autor F. Steingass nazýva ako Zend, tak aj Pazend.

Marianský

Vzťahuje sa na Pannu Máriu, matku Kristovu.

Mariáš 1°

Druh hry v karty. Fr. mariage = manželstvo, ktoré sa v hre vzťahuje na pár kráľ + dáma. (V nem. kartách pár = dáma + horniak.)

Mariáš 2°

Dvojtoliarová minca z čias Márie – Terézie. Do slovenčiny preniklo cestou maď. máriás, ktoré je odvodené z mena Mária, lebo na minci bola vyrazená podobizeň Panny Márie.

Marihuana / Marijuana

Druh narkotika, drógy. Pôvod v americkej španielštine.

Marína

Zast. námorné loďstvo, námorníctvo, súč. znamená miesto na pristávanie, úschov a údržbu menších rekreačných lodiek, člnov. Tal. a šp. marina = morská, z mora. Kor. lat. marinus, mare = more.

Marináda / marinovať

Nakladať mäso do marinásdy, moriť, pácovať. Šp. marinada, z marinar = nakladať do slanej (morskej) vody. Kor. marino = more.

Marioneta

Bábka, bábka z bábkového divadla. Fr. marionnette, z Marion, čo je demin. osobného mena Mária.

Mariť 1°

Rušivým zásahom hatiť, kaziť, ničiť, znemožňovať. Príbuzné ku st.h.n. marrjan = znemožňovať, brániť, rušiť, z ktorého vychádza aj ang. mar = ničiť, mariť, kaziť, zraniť. Ger. matzjan = príčina potkýnania sa, zasekávania sa. V príbuznosti je aj sloveso márniť, čo znamená, že oba tieto tvary vychádzajú z rovnakého koreňa, ako je aj mrieť (mor -, mar-), lebo aj mariť v podstati znamená usmrcovať plány. Sans. maráyati = zabíjať a v jaz. pali marna = zabiť.

Mariť (sa) 2°

Javiť sa, zdať sa, vidieť sa, ukazovať sa v nejasných obrysoch, nejasne vidieť a pod. Sans. márici = lúč svetla, marici(ka) = miráž. Pali (jaz.) marici = svetelný lúč, miráž. Prakrit marii, mirii = svetelný lúč, miriiya = miráž, Si. merada = svetelný lúč, mära = svetlo, lúč. Všetky podoby sú príbuzné ku miga, ktoré sa už približuje ku mihať. Sans. kor. mrgá -, mr- = trieť, mrviť, tlačiť, drviť.

Marka

Jednotka meny v jednotlivých štátoch Európy, hlavne Nemecka, skorej uvedenia Eura; okrajové územie franskej ríše.

V ger. jazykoch mark(a) pôvodne znamenalla znak, poznámku a v rôznych podobách sa vyskytuje vo všetkých ger. jazykoch. V príbuznosti má lat. margo = hranica, okraj, staroír. mruig, ír. bruig = okraj, teritórium, wel. bro = dištrikt, av. marezu = hranica, per. marz = orientačný bod, hraničný kameň, medzník. (* Peržské máraka, vulg. márka, podľa mienky jednotlivých autorov, vychádza z arabského márakat = miesto, avšak aj toto slovo svoj pôvod má v ie. mrgá, mr, vo význame trieť, trenica, tlačiť, tlačenica, bojisko, amfiteáter atď. Arabi si slovo prevzali najskôr od Peržanov, adaptovali si ho a v novej podobe ho exportovali späť.)

Z ger. mark(a) sme dostali: nár. marka (poštová známka), marka (značka kvalty), markantný (výrazný, typický, vzbudzujúci pozornosť), markér (robotník značkujúci niečo), markovať, markérovať (značkovať) a pod.

Markgróf

Nemecký titul; správca pohraničného územia. St.h.n. marcgrave, nem. markgraf, str.hol. markgrave. V prvej časti figuruje mark, marc, ktorého východiskom je marka, (viď) avšak druhá časť, druhý elemnt je hmlistejší. Najskôr tu ide o ger. grave = vážený, seriózny, dôležitý, ktoré je príbuzné lat. gravis = ťažký, dôležitý, gr. barús / βαρύς = ťažké, namáhavé, boľavé, kruté, silné, mocné, gót. kaurus = ťažké. Sans. guru = ťažké, veľké, vysoké, kruté, dôstojné, dôležité a pod.

Markíz

Vyššia feudálna šľachtická hodnosť. Pôvodne sa vzťahovalo na marku, march = okrajová hraničná oblasť. St.fr. marchis, neskoršie marques, šp. marqués. Tieto vychádzajú z rímskej latiny, slova marca.

Markoman

Ger. kmeň čo svojho času (pred príchodom Slovanov) žil na území Čiech a Moravy. Markománia = rímska provincia v sev. Naddunajsku. Názov sa odvádza zo slova marka = okrajové územie. Viď Marka.

Markovať

Značiť, markýrovať. Viď Marka.

Markytán

Zastar. Obchodník, ktorý kedysi sprevádzal bojujúcich vojakov a predával im bežné potreby. Čes. markytán, poľ. markietan, srbch. margetan, rus. ukr. markitant, rum. marchitan. Pôvod slova je v lat. mercantante = obchodník pohybujúci sa hlavne po cudzom kraji, ktoré vychádza z lat. mercari = kupčiť, obchodovať, z čoho sú i ger. tvary s príponou –er, nem. mercantender, hol. dán. šv. merkentender a ang. merchant = obchodník, priekupník, ktoré ale vychádza z fr. podoby slova.

Podoba markytán sa ku nám dostala cestou maď. markotán. Maď. si toto slovo prevzala priamo z tal. jazyka, ktorého východiskom je lat. mercari = kupčiť. Kor. merx-, merc- vidíme aj v názve boha Merkúra (z čoho je aj názov planéty). Viď Merkúr.

Odtialto máme: markytánka = žena, ktorá nápadne vyhľadáva mužskú, hlavne vojenskú spoločnosť.

Marmeláda

Ľud. aj marmaláda. Druh sládeného lekváru. Port. marmelada, na podklade marmelo = dula, „guňa“. Lat. melimelum – gr. melimelon = druh jabĺk zaštepených do duly. Východisko je v gr. meli + melon = med + jablko.

Márnica

Budova, miestnosť na cintoríne, kde sa prechodne ukladá mŕtvola pred pohrebom, alebo aj máry a iné hrobárske náčinie. Viď Márniť, Mŕtve, Smrť.

Márniť

Ničiť, tratiť, mrhať. Sans. mrd, mrdnáti, mrdya = tlačiť, lámať, drobiť, mrviť, ničiť. Kor. mr, mrniti = zlom, znič, maráyati = zabiť, panini mareti, prakrit marei = zabíjať, udierať, eu. cig. mar = ovaliť, udrieť, zabiť. Gr. már-na-mai / μάρναμαι = μάχομαι = biť , zbiť, zmárniť, vojna, zvada... Ie. kor. mr-, ml- nachádzame aj v lat. mola = mlyn. V príbuznosti má aj naše mlato, mlyn, smrť, márnica, mrzák, mrzutosť a pod.

Maród

Chorý človek, pacient. Vojenské slengové slovo. Prevzaté z nem. marode = vyčerpaný, vysilený, nevládny. Pôvod vo fr. maraude = malá krádež učinená zbehom, dezertérmi.

Mars

Jedna z planét. Lat. mars predstavuje podobu slova, mena Mavors, Marti, Martius = rímsky boh vojny, ohňa. Štvrtá planéta našej slnečnej sústavy toto meno dostala preto, lebo je červenej, ohnivej farby a mesiac marec preto, lebo po „zimnom pokoji“ teraz nastala doba kedy možno podnikať nové vojny na rabovanie zásob potravín susedov.

Marsupiál

Názov cicavcov, vačkovcov, žijúcich hlavne v Austrálii. Mod.lat. marsupialis, na podklade lat. marsupium = kapsa, vak, taška (na opasku), puzdro, vačok.

Gr. marsúpion, marsipion je demin. z mársipos / μάρσιπος = vak, vačok, vrece, mešec, peňaženka.

Marš, maršírovať

Pochod, pochodovať. Pôvod v galo-rímskom marcare. Same slovo je utvorené na podklade nesk.lat. marcus = mlato, lebo pri pochode vojakov sa to otriasalo, duňalo, ako keby niekto udieral mlatom. (Ox.et.slov.)

Maršal

Vyššia, ale aj najvyšia vojenská hodnosť; vysoký dvorský úradník. Pôvod je vo franskom (Frankomani) ger. jazyku, marchaskalkaz, st.h.n. marahscalth, útvar na podklade kor. marcha = kôň + skalkaz, schalk = slúžobník. Pôvodne to bola titulka „podkoniaka“, ošetrovateľa, dozorcu koní. Neskoršie sama titulka sa „šplhá“ a pod týmto názvom sa začína chápať aj dozorcu nad kniežatskými koňmi a z tohoto, počas vojnových zrážok sa stáva aj veliteľ vojska, ba až najvyšší veliteľ.

St.fr. mareschal, súč. maréchal, ako východisko má ger. marcha = kôň, ktoré aj dosiaľ pretrváva v ang. ako mare = kobyla.

-mart

Vyskytuje sa ako druhá časť v zložených, kombinovaných slovách, s významom market = trh, obchod... Využíva sa hlavne v názvoch obchodných sietí, ako napr. K-mart, W-mart atď.

Martalúz

Lúpežný turecký vojak v stredoveku. Čes. martalaus, poľ. marta(h)uz, slovín. srbch. martolos. Pôvod v tur. osmanskom martolos, ako sa na začiatku tur. expanzie nazývalo pôvodne kresťanských vojakov v službách sultána. Odtialto sa pojem posúva aj na lupiča. Základom je gr. ámartolós / άμαρτωλός = hriešnik, alebo gr. άρματωλος = bojovník.

Martini

Nápoj, koktel džinu a vermouthu. Vychádza z mena podniku talianských vinárov Martini & Rosi.

Martýr

Trpiteľ, mučeník pre svoje presvedčenie; ten ktorý dobrovolne ide na smrť pre svoje kresťanské presvedčenie. Lat. martyr, z gréckeho mártur, varianta slova mártus, márturos / μάρτυρος = svedok (v kresťanskom chápaní), martýr. Μαρτυρια = svedok, svedčenie, výpoveď, evidencia, dôkaz.

Marva

V niektorých slov. lokalitách vo Voj. vystriedalo slovenské statok. Prevzaté zo srbch. marva = r/v. Sans. mrgá = divé zviera, zver, lesná zver. Ger. marcha = kôň.

Marvanček

Harmanček, rumanček. Viď Harmanček, Rumanček. V prípade slova marvanček asi máme len obyčajný posun, výmenu miest niektorých spoluhlások a sotva tu ide o nejakú príbuznosť s peržským marv = názov aromatickej liečivej bylinky.

Máry

Drevené nosidlá na rakvu. Nárečove aj máre. Čes. máry, staršia podoba páry, dl. bory, hl. poľ. ukr. rus. mary.

Podľa Macheka, slovo sme si prevzali z nem. Bahre. Zmena B > M sa previedla najskôr v češtine a odtialto prenikla v ďalšie slovanské jazyky. Inak, ale vraj mylne tvrdí Trubačev, keď máry odvádza z kor. mar -, mor-, čiže z mŕtve.

Masa

Hmota, veľké množstvo nejakej hmoty, hromada, sila niečoho a pod. Európske slovo. Východiskom mu je lat. massa = cesto, čo ale vyšlo z gr. máza / μάζα = jačmenný koláč, jač. chlieb a toto je príbuzné ku gr. mássein, másso / μάσσειν, μάσσω = miesiť.

Viď Masáž.

Masáž

Trenie tela, masírovanie. Pôvod vo fr. masser, port. amasser, čo vychádza z massa = miesiť (cesto). Sans. masati = trieť, šuchať, mrviť, hin. masakna = dotkýnať, roztierať, pritískať.

Viď Masa, Maslo. // *U nás v ľudovej etymológii, slovo sa stotožňuje s masť, maslo, mazať.

Masakra, masaker

Hromadné vraždenie, zabíjanie. Medzinárodné a podľa ox.et.slov. pôvod slova je neznámy.

Masív(-ny)

Mohutný, pevný, silný, hrubý, hmotný celok, pohorie. Pôvod v ľud. lat. masiceus, z massa.

Viď Masa.

Maska

Útvar z nejakého materiálu na zakrytie pravej podoby pôvodnej formy, tváre. Fr. masque, tal. maschera. Všade sa tu jedná asi o adaptáciu arabského maskara = šašo, pajác, figliar.

Odtialto máme: maskér, maskovať, maskovňa, maškara, maškaráda a pod.

Maskota

Vec, ktorá podľa pôvery prináša šťastie. Fr. mascotte, fr. provensálsky mascotto (fem.). Východiskom je mascot, čo predstavuje demin. z masco = dobrodejka, čarodejnica.

Maskulín

V gramatike znamená mužský rod. Lat. masculinus, kor. masculus = muž, mužský. Viď Muž, Mušľa.

Maslo

Tuk z mlieka. Všeslovanské. Staroslov. a praslov. maslo. Všetci autori sa zhodujú, že východiskom najskôr bude mazat(i), maz – slo, utvorené z kor. maz a prípony – slo.

V sans. mástu = smotana, srvátka a R.L.Turner uvádza, že vzniklo na spôsob spojenia mad-s-tu-, zo základného koreňa mad = nečisté, zdĺhavé, ťarbavé. V hindu manj = trieť, roztierať, natierať, šuchať, čistiť a masla, masalna = šuchať, čistiť, mrviť, stískať a pod. Toch.B peske = maslo, masť, predstavuje výpožičku z peržského jaz. kde mod. per. maske = svieže maslo.

*Vznik slova maslo, ako hovorý Machek, treba rozumieť tak, že sa v dávnych časoch tento mliečny tuk využíval aj ako „kozmetika“. Ľudia sa ním mazali, natierali si vlasy a vo sviatky i celé telo. Zvyk bol rozšírený nie len medzi Slovanmi, ale aj Germanmi, o čom svedčí st.h.n. názov masla ancho, ktoré je príbuzné ku lat. unguentum = masť, mastička na pomazanie.

Odtialto máme: masliar, maslovka, masliak a pod. Viď Masť, Mazať, Masáž.

Masochizmus

Druh pohlavnej zvrátenosti. Východiskom je meno rakúskeho románopisca Leopold von Sacher – Masoch (umrel v 1895), ktorý podrobne opisoval túto prax. Odtialto máme odvodené masochista, masochistický a pod.

Masonit

Tmavozelený, až čierny nerast používaný ako stavebný materiál. Pôvod slova je v ger. jazyku. Najstaršia zaznamenaná forma písania je mach(o)un, st. severno fr. machun, neskoršie mascun, masoun, st.fr. masson, mod.fr. macon, rím.lat. mation, macion = kamenár, robotník – stavbár používajúci kameň. Tu má východisko materiál masonit a i medzinárodný názov Slobodomurárov, Freemason, alebo kratšie Mason.

Mastilo

V niekoľkých lokalitách vo Voj. vystriedalo slovenské černidlo, tintu, atrament. Porovnaj sans. a hin. masi = černidlo, atrament, tinta.

Masturbácia

Onania, ukájanie pohlavného pudu na vlastnej osobe. Lat. masturbari, z man(u) + stupare = rokou škvrnenie, znečisťovanie.

*Starší spôsob vysvetľovania bol, že tu ide o kombináciu gr. mézea / μέζεα (pl.) = membrum virile + lat. turbo = turbulancia, búrenie, krútňava, víchrica atď.

Mastodon

Vyhynuté zviera, cicavec s chobotom ako slon. Gr. mastós / μαστός = prsník, cecok + ódoús / όδούς = zub, tesák, kel.

Masť

Tuk, mastivo. Okrem lužického jazyka, masť sa vyskytuje v každom slovan. jazyku. Praslov. mast, mazt, odvodené z mazati. (Machek)

Blízko má ku sans. masati = šuchať, drobiť, natierať, masírovať, mástu = smotana, ír. maistre, magstria = hrča masla. Možný aj súvis s ang. mast, nem. Mast = lesné plody, ako napr. žalude, gaštany a pod. ktoré sa využívali pre chov svíň a to i napriek, že ox.et.slovník má poznámku, že tu ide o možný súvis s meat = mäso. Blízko má i ku cig. (Nemecko) mak = masť, ako aj ku ďalšiemu sans. mraks = mazať, trieť (kor. mrj = trieť, mazať) a mraksa = natrieť, pomazať olejom.

Odtialto máme: mastiť (masírovať), mastička, mastičkár, mastný, mastnota, kolomasť, mastivo, omasta atď. Viď Mazať 1°, Machliť, Maslo.

Mašina

Stroj. Všeslovanské a i medzinárodné novšieho dátumu. Dostali sme ho z fr. machine, prostredníctvom nemeckého Maschine. Lat. machina = mašina, stroj, motor, aparát atď. kde ako východisko máme grécke machaná / μαχανά (dórsky μηχανή) = vynaliezavosť, vynález, dômysel, úmysel, zámer, nápad, výmysel, skonštruovať, vymyslieť, pripraviť atď. Kor. méchos / μήχος.

V príbuznosti má st.h.n. magan = môcť, mať silu, gót. mahts = sila, moc, ger. maghan = mať moc, silu, môcť, praslov. mogti, mogu = môcť, možnosť atď.

Odtialto máme: mašinista, mašinéria, mašinizácia, mašinizmus a pod.

Maškrta

Lahôdka, pochúťka, sladkosť. Čes. maškrta, maškrtný. Podľa čes.et.slovníka (Machek), problémom etymológie tohoto slova sa zaoberali: Prusík, Lust, Gelübde a dopracovali sa k uzáveru, že maškrta bude súvisieť so staroslov. laskrd = pochúťka. V prvej časti by sme mali kmeň las = chtivý, mať lásku ku..., lakomý, kým v druhej časti, krd = srdce (viď Srdce), lebo ľudove sa pokladalo a i pokladá, že srdce je centrom citov, vášne. (Zaľubenci aj dnes na znak svojej lásky maľujú srdiečká.) Pôvodne sme tu mali laso+ krd, ktoré sa postupne skrátilo, pozmenilo v laskrd, avšak po spoluhlásky „s“, spoluhláska „k“ stratila svoju palatálnu povahu a pozmenila sa v normálne „k“. Ku ďalším zmenám (š,t) dochádza už hodne neskoršie a to z príčiny, že same slovo sa stalo (v jazyku) izolovaným. Pôvodné znenie bolo laskrd a pôvodný význam „chtivosrdcí, láskosrdcí“ = chtivý, mlsný. Paralela ku pôvodnému laskrd jestvuje v angličtine, ako lust (last) = chcenie, veľká až ukrutná žiadosť, pôžitok, ktoré vychádza zo st.h.n. lust, ger. lust = r/v. Ďalšia, ale už archaická ang. podoba je list = chcenie, žiadosť, túženie.

Viď Lašovať.

Mašľa

Čes. mašle, srbch. mašna. Prevzaté z nem. demin. Maschel, Masche = r/v, ktorého pôvodný význam bol stužka zviazaná v ozdobný uzol. (Machek, Kretschmer)

Maštal

Stajňa. Čes. maštal, poľ. masztalnia. Prevzaté zo st.h.n. marstal. V prvej časti máme mar = kôň (viď Maršal) a v druhej stall = stajňa, chliev. V staročes. jestvovalo i ma(r)štaléř = „maštaliar“, čiže dozorca nad koniarmi, ktoré je zo st. nem. marstalleare.

Mat

Postavenie v šachovej hre, kedy sa kráľ nemôže hýbať; porážka súpera; úplná porážka; bezvýchodisková situácia. Podľa ox.et.slovníka tu máme starofr. slovo z eschec mat, šach – mat.

Ruský et. slovník (Max von Vasmer) uvádza, že do ruštiny sa slovo dostalo cestou nemčiny, matt, schachmatt, ktoré vychádza z fr. echec et mat, ktorého španielska podoba je jaque y mate a východiskom tohoto je arabské eš šah mat = kráľ umrel. Pridáva sa aj, že Gorjaev mat porovnáva so staroindickým mímati = brečať, kričať a gr. mekhaomai / μηχαομαι = kričím, brečím.

Za najsprávnejšie pokladám vysvetlenie V. Macheka, na podklade Matzenauera: „... europské slovo, z peržského šah mat = kráľ je mŕtvy...“ (Mat, mrtós, z koreňa mer = mrieť.)

Matador

V španielských býčich zápasoch je to osoba určená zabiť býka. Šp. matador, z kor. matar = zabiť, zmlátiť.

Mátať 1°

Strašiť. Čes. mátati, mátoha, slovín. poľ. matoga, praslov. matajú, matati, ktorého pôvodný význam bol klamať, šialiť. Súvisí s mámiť, mániť, mantať.

Odtiaľto sme dostali: mátoha, mátožiť, pomátaný, vymátaný a pod.

Mátať 2°

S týmto pojmom sa stretávame len už v jeho ľudových nárečových podobách s predponami, ako namátaný = opitý, namátať sa = opiť sa, zmátal sa = opil sa a pod. Viď Mazať 2°.

Maté

Juhoamerický čajový nápoj z cezmínových listov. Používa sa hlavne v Argentíne. Španielske slovo mate vychádza z indiánskeho Quechua jazyka, kde má podobu mati.

Matematika

Počty. Pôvod v gréckom mathématiké, máthésis, máthema, mathematiké / μάθημα, μάθησις = veda, učenie, učiť sa.

Gréci si svoje poznatky, semiačká kultúry dovážali z krajov obývaných Semítmi a tu, na najvyššom rebríčku vied, vzdelania, stála filozofia a matematika. Niekde v 6. storočí p.n.l. pythagorovci vymanili matematikuz náručia, objatia filozofie na samostatnú vednú disciplínu, ale aj celú túto vedu trochu posunuli aj na chodníček mystifikácie. U nich základom celého sveta, bytia, boli číslice, čiže matematika. (Pythagora údajne cestoval až do Indie, kde vďaka tamojšiemu baníctvu matematika bola zvlášť vyvinutá a práve tu sa dopracovali aj ku nule, čo si od nich, ako nulu, tak aj číslice preberajú Arabi a neskoršie od Arabov si to preberá Európa – a tie pôvodne indické číslice začíname nazývať arabskými.)

I keď na prvý pohľad táto vedná disciplína je záhadná, ba aj jej melodický názov vzbudzuje nejakú nekonečnú záhadu, mystickosť, predsa nám je bližšia, ako sa nazdávame. Jej grécky pôvod mena, ktorý sa neskoršie, cestou latiny dostáva aj k nám (lat. mathematicus), má príbuzenstvo aj v slovanských jazykoch. V praslovanskom máme MQDR(i) / moudri, mudri. V ang. mu je príbuzné mind = myseľ, sans. matí = myslieť, rozmýšľať, snažiť sa, úsilie, myšlienka, úmysel, úsudok, porozumenie, intelekt a pod.

Materiál

Látka (aj na spracovanie), súhrn poznatkov z oblasti nejakého odboru, veda, údaje. Nesk.lat. materialis, východisko materia = stvrdnutá časť stromu, drevo, peň, surovina z ktorej sa robia predmety, hmota, látka, vec, záležitosť – pôvod mater = matka.

Matica 1°

Voľná čiastka skrutky vnútri s rezanými závitmi, kladka. Srbch. matica, nem. (Schrauben)mutter. Odvodené je zo slova matka.

Matica 2°

Celonárodná kultúrna ustanovizeň. Matica slovenská vznikla v 1863. roku. Vypadá, že ako samu ideu utvorenia si celonárodnej ustanovizne, tak aj jej pomenovanie sme si prevzali od Srbov žijúcich v Uhorsku. Ešte v 1825. roku, v Novom Sade Srbi začali vydávať časopis Letopis Matice Srpske a v roku 1826. si zakladajú Maticu Srpsku, ako svoju kultúrnu ustanovizeň. Sám názov matica v podstati vychádza zo slova pre mamu, matku, ale v konkrétnom prípade tu ide o matku úľa včiel, včeliu matku, o čom svedčí i sám srbský matičný erb. Stredobodom mu je včelý úľ, koš.

U nás, pre „kráľovnu včiel“ používame slovo matka. Tento názov, toto označenie „kráľovny úľu“ medzi Slovanmi je veľmi starého dátumu a dosvedčuje, že sa Slovania od nepamäti bavili aj včelárstvom. Na výnimku Angličanov, kde sa matka úľa nazýva queen = kráľovna, ostatní na jej označenie používajú mužský rod, napr. Nemci majú König, Gréci βασιλευς, lat. rex atď. Viď Mať.

Matiné

Predpoludňajší umelecký program, filmové predstavenie a pod. Medzinárodné. Pôvod vo fr. matinée, čo doslovne znamená ráno. St.fr. a fr. matin = ráno, východiskom je lat. matutinum, neurč. z matutinus a východiskom tohoto je meno lat. bohyne rána, Matuta, čo je príbuzné ku maturus = zrelé.

Matka

Mama. Viď Mať 2°.

Mátka

Priateľka ženy, dievky. Zaužívané hlavne vo Voj. Import z ger. jazyka, kde v str.h.n. (ge)mate, st.h.n. gimazo, západoger. gamatan. Koreň je v mat, meat = strava, potrava. Ger. matiz je príbuzné ku mate = miera. Ie. základ v med, ktoré je prítomné i v lat. meditari = meditovať, čiže mátka je osoba s ktorou sa dá meditovať, zdôveriť sa jej pri plnom stole, v jedálni.

*Sans. mata, kor. matri / (ms) = priateľ.

Matoriť

Vo Voj. Prevzaté zo srbch. matoriti, omatoriti, mator = starnúť, zostarnúť, dozrieť a pod. Matorieť = starnúť.

Slovo nachádzame aj v čes. mateřeti, staročes. matorný = zrelý, dospelý, bul. mator = pevný, zdravý, zrelý, starý, ukr. materyj = postarší, rus. materój = mohutný, statný. Príbuzné ku lat. maturus = zrelý. Viď Matróna.

Matrac

Vložka do postele na ktorej sa leží, slamenica. St.fr. a tal. materasso, ktoré vychádza z arab. matrah = miesto kam sa niečo zahodí, odhodí, vankúš, poduška. Kor. arab. taraha = zahodiť. (Ox.et.slovník.)

Matriarchát

Spoločenská sústava, kde hlavou rodiny je matka. Opak patriarchátu. Lat. mater, matri = matka + lat. arch, z gréckeho arkh(i) / αρχ(ι) = vedúci, hlavný, šéf. Gr. αρχή = panovať, vládnuť.

Matrica

Platňa, blana, modla s vyrytým obrazom, písmenami, slúžiaca na ďalšie kopírovanie. Východiskom je lat. mater, matri = matka.

Matrika

Kniha s úradným zaznamenaním o narodení, sobáši, smrti občanov. Východiskom je lat. mater, matri, či ie. slovo pre mater, matku, ktoré nachádzame aj v sans. ako mater, matr = matka, ale v širšom pojímaní je to aj prameň, pôvod. Odtialto máme: matrikár, matričný, matrikulárny, matrikový, matrikársky a pod.

Matróna

V antickom Ríme žena zo vznešenej spoločnosti. Súč. je to staršia dáma silnejšej postavy. Lat. matrona, východisko mater, matri = matka, ale vypadá že tu nastalo aj kontaminovanie s maturus = zrelé.

Matronymikum

Rodinné meno, ktoré má za základ materinské meno. Lat. mater, matri = matka + nomino = menovať.

Matúra

Maturita, zrelosť, dospelosť, skúška zrelosti na gymnáziu. Lat. maturus = zrelé, na čas, za včasu. Maturitas = zrelosť, perfektnosť. Odtialto máme: maturita, maturant, maturovať a pod.

Viď Matoriť.

Matuzalem

Starý, veľmi starý, matuzalemský vek = hlboká staroba. Odvodené je z mena biblického patriarcha Matuzalema, heb. Měthushael, ktorý sa údajne dožil najdlhšieho veku, až 969 rokov. (Biblia)

Mať 1° / mám

Vlastniť.U nás nemame jasne vyhranené medzi mať = vlastniť a mať = matka. Mať, matka vychádza zo základného mama a podľa ox.et.slovníka predstavuje reduplikáciu slabiky ma, po čom siahajú malé deti. Grécky mámme, lat. mamma = matka, prsník, cecok, vime (kde svoje východisko má mamálne zviera, cicavec, sans. mamma = prsník, cecok, z čoho je i ďalšia mamma 2°= potrava, strava.

Mať = vlastniť vychádza z praslov. jmou, jěti, ktoré súvisí so vziať. Staroslov. imati, imam, rus. imam, iméť, iméju, srbch. imam, imati, čes. mám, míti, poľ. mam, mieć, ukr. máti, hl. mam, měć, dl. mam, měś, polab. mom, met, bul. ímam, mac. ima. Ako základný význam, všade dominuje niečo pri sebe držať, držať vo vlastníctve. Staročes. jmieti, jmám, jmouti (jímati).

V ger. jazykoch, ako napr. nem. haben, ang. have, hol. hebben atď. predstavujú slovanské mať, vlastniť, o čom ox.et.slov. poznamenáva, že tu najskôr ide o súvis s xabian (chabian) a ie. kor. kap-, ako je to reprezentované v lat. occupare, proti capere, kým konekciu s lat. habere pokladá za „nepravdepodobnú“, otáznu.

Odtialto máme: majetok, imanie, majiteľ atď.

Mať 2° / matka, mama

Rodič ženského pohlavia, mama. Zastúpené je vo všetkých jazykoch Indoeurópanov. Čes. mama, matka, lat. mater, gr. méter, máter / μήτηρ, μάτηρ (dórsky), nem. mutter, ang. mother, staroír. máthir, staronór. amma = stará mať, lot. mate, lit. móté = žena, manželka, mótyna = matka, alb. motёr = sestra, av. mátar, sans. matár, toch.A macar, toch.B macer, ammakki = matka atď. Východiskom je prakoreň ma-, ktorého základom je detské reduplikované mama. Z tohoto vzniká jednoslabičné, už intelektuálne ma-, ku ktorému sa prikladá prípona –ter, ktorú nachádzame aj v iných „príbuzenských“ slovách, ako napr. pa+ter, bra+t(e)r atď.

Mať, matka poskytuje základ ďalším slovám, ako je napr. mamálne, matrika, materčina, materstvo, matrica, matriarchát, matróna, mamka, matička, mamuška, mamička, matka (živiteľka), Lat. Terra mater, Alma mater atď. Do tureckého prenilo ako mama = detská strava.

Provincializmus (v Banáte) máme i mamóška = testiná, svekruša. I keď aj tu máme ie. koreň, predsa na jeho vznik vplývala maďarčina. Maď. após (apóš) = tesť, svokor (utvorené na podklade ie. koreňa), poskytlo vzor pre mamóšku.

Viď Mať 1°.

Maor

Názov Novozealandského domorca. Domorodé, maorské slovo.

Maur –

Prvá časť v komb. slovách, hlavne názvoch, ktorá udáva, že tu ide o niečo tmavé, hmlisté, chmúrne a pod. Gr. a-maúros / α-μαύρος = tmavé, hmlisté, čierne, chmúrne, temné a pod. Do latiny preniklo ako maurus = r/v a využilo sa v slovách, názvoch, ako: Mauretánia = staroveká krajina v sev. Afrike, na území súčasného Maroka a Alžírska, Maurítius = ostrovná krajina v Indickom oceáne, Mauri = staroveký obyvatelia severozáp. Afriky, moslimovia ktorí na čas zaujali Španielsko a z toho sa pod týmto názvom neraz chápalo aj Arabov, stopy po tomto názve sú aj v súčasnom názve severoafrickej krajiny Maroko atď. ba tu je i macedónske mesto Mavrovo. U nás sa aj dnes nazýva kocúra čiernej farby Muro. Ináč sa tu jedná o slová ie. pôvodu, odkiaľ vychádzajú aj naše mrak, mačno, mrákota, chmúrny a pod.

Mauzóleum

Reprezentačná stavba určená pre hrobku vynikajúcich osôb. Dostali sme ho najskôr cestou nem. Mausoleum, kam prišlo z fr. mausolée, alebo z tal. mausoleum, avšak aj do týchto jazykov preniklo z gréckeho Mausóleion / Μαυσωλειον, východisko Mausolos / Μαυσωλος, meno kráľa v Carii, ktorý umrel v 353. roku p.n.l. a bol pochovaný do prepychovej hrobky.

Mávať

Kývať, pohybovať v rozličných smeroch, mávať krídlami. Čes. mávati, rus. manúť = kývnuť, dl. mawaś, slovín. majati, srbch. mahati. Príbuzné ku lit. mojú, móti, lot. maju, mat = kývať, mávať. Staroslov. namajati, pomavati = kývať, mávať niekomu. Kor. ma- , ktoré je veľmi blízke ku máchať.

Maxim

Druh staršieho guľometu. Názov vychádza z mena vynálezcu Hiram S. Maxim (1840 – 1916).

Maximum

Najvyššia možná miera niečoho. Opak minimumu. Lat. maximus = superlatív z magnus = mohutné, veľké, ohromné. Odtialto máme: maximálne, maximalizácia a pod.

Mazať 1°

Natierať, potierať mazadlom, mastiť, zatierať blatom, hlinou, znečisťovať, špiniť, babrať sa a pod. Rus. mazať, ukr. mázati, čes. mazat(i), srbch. mazati, starslov. a praslov. mazati. Príbuzné ku gr. másso = miesiť, utvárať, masírovať, kde máza / μάζα = cesto, mágeiros / μάγειρος = kuchár. Blízke je i lot. (iz)mouzet = mučiť, predbehnúť, prekabátiť, mezt = zametať, n.h.n. machen = robiť, st.h.n. mahhon = vyrábať, budovať z hliny, ang. make = robiť, vyrábať, arm. macanim = zhusťovať, staroír. maistir = robiť, mútiť maslo, bret. meza = miesiť. Ie. koreň mag-= mazať, miesiť. S týmto vysvetlením sa zhodujú všetky etymologické slovníky. * V príbuznosti sú aj slová masť a machliť.

Odtialto máme: mazadlo, kolomaž, pomazať, machliť, mazačka atď.

Mazať 2°

Mazať sa = biť sa, pobiť sa. Namazať sa = opiť sa. Maznúť zaucho. Maznúť = ukradnúť atď. Tieto podoby vôbec nesúvisia s Mazať 1° = natierať, mastiť a pod. ale v príbuznosti budú mať sans. mattá = opitý, cig.eu. mato = opitý – v celej škále jazykov Indie máme zastúpené varianty odvodené zo sanskritu a vždy sa tu jedná o opitosť, bláznivosť, prchkosť, sprostosť a pod. Z tohoto sa v ger. jazykoch, napr. v angličtine zachovalo mad = bláznivý, bez rozumu, rozzúrený, nerozumný, divo vzplanulý atď. Ako koreň (podľa ox.et.slov.) tu figuruje ie. moitó -, odvodené z moi-, mei- = zmena, meniť, ktoré je zastúpené aj v lat.mutare, mutatio = zmena, premena, výmena.

Okrem sans. mattá, v príbuznosti je aj perž. mast = opitý, lat. mustum = mušť, gr. méthu / μέθυ = víno, méthe / μέθη = opilstvo, sans. macayate, macanu = šuchať, vzrušiť sa, masati = šuchať, drviť (boľastne), músala = piest, ba konečne je tu aj príbuznosť ku mažiar.

Mazať 3°

Rýchlo a veľa jesť. (R.L.Turner o všetkých variáciach napočítaných sans. slov pod Mazať 1°,2°,3°poznamenáva, že pomerne ťažko je ich rozlišovať. Koreň sa neustále tratí, ale predpokladá, že ako východisko majú predsa len jeden „prakoreň“.)

V tomto prípade, ako príbuzné slová by sme sem zaradili: peržské mez, pehl. mij, av. myaz. Všetky súvisia so sans. slovom pre slávnosť, obetovanie mamsá = mäso, lat. mando, -ndi, -ansum = jesť, žuvať, tal. mangiare = jesť, gr. mástax / μάσταξ = ústa, ang. munch = žuvať, chrúmať.

Maznať

Nežne a nadmieru sa o niekoho starať, robiť všetko po vôli. Čes. mazlíti se, srbch. maziti se atď. Paralely v iných jazykoch, ako napr. nór. ľud. kleima (Bernecker) ukazujú, že tu ide o príbuznosť ku Mazať 1°. Odtialto máme maznák, maznáčik a pod.

Mazurka

Poľský tanec. Prevzaté z poľ. mazurek, avšak do sveta preniklo v ženskom rode, čo najskôr ovplyvnil skorej známy tanec polka a preto v čes. mazurka, nem. masurka, ang. mazurka. Same meno tanca sa odvádza z názvu jazier v sev.-vých. Poľsku.

Mazut

Posledný produkt získaný pri destilácii nafty a slúžiaci ako palivo. Rus. ukr. belrus. bul. mazút, čes. srbch. mazut. Pôvod v arab. makhzulat = odpad, oškrabok, avšak v slovanských jazykoch sa slovo približuje k mazať.

Mažiar

A/ Nádoba v ktorej sa za pomoci tĺčka niečo drvý.

B/ Druh starodávneho dela veľkého kalibra.

Čes. moždíř, rus. možžér, možžír, poľ. moždzierz. O tomto slove, ako Vasmer, tak aj Machek hovoria, že sú prevzaté z nem. jazyka. St.h.n. morsari, str.h.n. morsaere. Obe varianty sú však importované z lat. mortarium. O slovenskom mažiar, Machek tvrdí, že je prevzaté z ľud. maď. kde jestvuje mazsár (spisovne mozsár).

Vysvetlenie by postačilo, keby sa do ohľadu nevzalo slovo mazať, vo význame biť, ako aj sans. músala = piest, tĺčok, kyjak. V jaz. pali musala = r/v, prakrit musala, khovársky jaz. muzul = kamenný tĺčok. Sans. muhuri = veľký piest, tĺk. V rade jazykov subkontinentu zjavuje sa musala, musar a všade to má význam piest, tĺk, kyj, čiže nástroj za pomoci ktorého sa niečo bije, maže, tlčie. Východiskom mažiara skorej bude príbuznosť ku niečomu, za pomoci ktorého sa niečo bije, ako púhy import spoza hraníc. Predsa, mažiar je jeden z najstarších nástrojov na drvenie zrna a ako taký, zjavuje sa aj v tých najprimitívnejších kultúrach. Určite ho poznali aj Slovania a mal tam aj svoje nejaké meno. Vplyv ger. jaz. sa v najlepšom prípade zvádza len na posun a = o , mažiar = možiar, kým maďarské mazsár bude predstavovať „výpožičku“ zo slovenčiny.

V prípade, že mažiar bude domorodým slovom, odvodeným z mazať = biť, tak v príbuzenstve mu je aj gr. másso = utvárať, masírovať, sans. macayate, macanu = šuchať, trieť, masati = šuchať, trieť, drviť. Viď Mädliť, Mäť, Mazať 1°, 2°, 3°.              

…nasleduje: Mä…                                                                                                                                                             

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com