Pýtate sa

Benátky – pôvod názvu.

Aj toto slovo máme vysvetlené v et. slovníku, v stati „B“. Nezadlho, v úplnosti, publikujeme aj túto stať.

Benátky sú severotalianske pobrežné mesto, ktoré svet pozná pod menom Venezia, Venetia. Podľa legiend a historických záznamov (Herodot), záliv Stredozemného mora, ležiaci medzi súčasným Talianskom a ich bývalou provinciou Ilyricum, objavili vraj Feníčania a o tomto svojom objave informovali aj Grékov. Týto ľudia, čo sa tu potom usadili, seba vraj nazývali Veneti. (Takto o nich zapísali neskorší rímski historici.) Údajne týto novoosadlíci pochádzali z oblasti Paphlagonia (neskorší názov je Penderachia, krajina v Malej Ázii, susediaca s Cappadociou a Bithyniou).

Niekoľko rokov po páde mesta Trója, sem ich vraj priviedol trójsky princ Antenor, ktorý bol v rodinnom príbuzenstve s kráľom Tróje, Priamom, avšak dejiny vraj tohoto princa spomínajú, ako zradcu. Údajne, ešte skorej trójskej vojny, Atenor bol v čulom písomnom kontakte s Grékmi a práve na jeho presviedčanie, Odyseus sa rozhodol uniesť, ukradnúť paladium (sošku bohyne Pallas Atény, lebo ako sa verilo, práve ona mala na starosti ochranu Tróje). Aby sa ho ešte väčšmi očiernilo, vraj on bol ten, na ktorého podnet Gréci urobili toho „trójskeho koňa“ a tak konečne aj dobyli Tróju.

Teda, v severozápadnom cípe tohoto zálivu, Feníčania, trójski emigranti, pod vedením Atenora si aj založili svoje mesto, novú kolóniu a nazvali si ju Fenícia / Fenetia.

Linguistickým faktom je, že grécky jazyk, aj v prípade ie. slov má tendenciu meniť hlásku B na F, alebo aj opačnea v ich písme β(eta) koná funkciu ako hlásky B, tak aj V. Kým skoro všetky jazyky si oslovili výslovnosť Venecia / Venetia namiesto Fenícia, zatiaľ my sme si to prvé pôvodné grécke β (βενατια) prečítali a zachovali, ako Benátky.

o  O  o

Kardan.

Slovo si najdeme aj v SSJ, kde sa hovorí: „Hriadeľ so systémom ozubených kolies, ktorým sa pohyb motora prenáša na hnacie kolesá“.

V rozličných etymologických slovníkoch najdeme, že názov vychádza z mena talianského matematika G. Cardano (1501 – 76).

* Toto by stačilo, keby sme nepoznali peržský jazyk a na podiv, hádam zhodou okolností, ale celkom kľudne, môžeme siahnuť aj po inom vysvetlení. Kardan, či ako to ľud bežne nazýva „kardanová os“ sa otáča. Otáčaním sa prenáša pohyb motora do „diferenciálu“ a tu sa ten pohyb, otáčanie prenáša na os hnacieho kolesa.

V peržskom jazyku kardan = robiť, činiť, zvŕcať, okrúcať, točiť sa... Príbuzné mu je sans. krt = vrtieť, krútiť. Hneď vedľa tohoto peržského slova najdeme aj gardán = okrúcať, vykrúcať, krútiť sa, točiť, zatáčať atď. Vedľa tohoto najdeme aj gardan = krk, ba ako gardana, spomína sa aj ražen (lebo aj tento sa otáča pri pečení mäsa). Gardun = koleso.

Slovo kardan stretávame aj v prvom elemente peržských zložených slov s významom názvu nejakého zamestnania, lebo ten majster, obchodník atď. musel sa dobre krútiť, obracať... aby v povolaní mal úspech. V srbch. jazyku remeselník, súkromný podnikateľ nazýva sa aj obrtnik, ktorého východiskom je obrt = obrat, obeh.

S týmto súvisí už aj srbch. djerdan = druh náhrdelníka.

Teda, slovo kardan by sme si mohli vysvetliť aj na tento spôsob, lenže tu by nám už chýbala nejaká konekcia s peržským jazykom (a nie len nám, ale aj ďalším Europanom, jazykom) a niť, ako, ktorou cestou sa toto slovo dostalo do Európy.

** Slovo kardan je zahrnuté aj v et. slovníku v časti „K“, ktorú nezadlho zverejníme.

………………………………………………….J.K.