…píše Ján Kulík
Mädliť
Stískať a zároveň i drviť, húžvať, žmoliť. Poľ. miedlić (trepať konope), čes. mědliti, praslov. měti, mnú. V príbuznosti má sans. mardáti = drviť, mrviť, húžvať, drobiť, šuchať, odkiaľ vychádza aj pali maddati = drviť, húžvať, ničiť, prakrit. maddai = búcha, trepe, záp. pahlavi madnu = trepať, kašmírske mandun = šuchať, stískať, trepať, sinhaléske madin, madan = šuchať, stískať, mlátiť (ryžu), panjabské maddná, hin. madhná = r/v, ako aj rímsko-latínske misculata, z misculare, misceo = miešať, miesiť, ang. medley = zmes, miešanina. Príbuzné sú aj mažiar a mangeľ.
Mäkký
Poddajný, hebký, opak tvrdému, tuhému. Čes. měkký, poľ. miekki, ukr. mjakýj, belorus. mjákki, rus. mjagok, srbch. mek, mekan, slovín. (staršie) mekak, fem. mehká, súč. mehek, bul. mek, hl. mjechki, dl. měki, polab. maké (mjaké, mjátke), staroslov. mjekk. V príbuzenstve je lit. minkyti, minkan = mäkké, miesiť, minkštas = mäkký, nežný, lot. miksts = mäkký, slabý, poddajný, mikt = rozmäkčovať, sans. mácate = drobiť, mankús = slabý, mrdú = mäkký, gr. másso / μάσσω = miešam, malakós / μαλακός = mäkký, st.h.n. mengen = miešať. Ie. kor. mel- = mäkké.
V ang. jestvuje aj meek (mík) s významom jemný, úctivý, poddajný, bez hrdosti a vôle, ktoré podľa ox.et.slovníka vychádza z pojmu pre mäkké, ako aj staronór.miúkr, mjukr = mäkké, jemné, poddajné a v príbuzenstve má aj gót. muks, zastúpené v slove mukamodei = mäkkosť, poddajnosť, jemnosť. Pravdepodobná je i príbuznosť ku lat. mitis = mäkký, zrelý, jemný, slabý, úctivý.
Odtialto máme: mäkčeň, odmäk, mäkkýš, mäkčať a pod. // Viď Mulč.
Mäso
Všeslov. Čes. maso, srbch. meso, rus. mjáso, poľ. mieso, polab. masu, praslov. méso, cirk.slov. měso, prus. mensa, gót. mimz, mats, ang. meat, ger. matiz, alb. mish, arm. mis, toch. misa, sans. mámsá-, máńsa, atď. Ie. mémso.
Mäsopôst
Dni, v ktoré podľa náboženstva, zakazuje sa jesť mäso. Komb. slovo. Prvý element je mäso a v druhej časti figuruje pustiť... Všeslovanské a najskôr bude predstavovať úvar na podklade lat. carnisprivium, alebo str.lat. carnevale, ktoré v doslovnom preklade by znamenalo caro, carn = mäso + levare, levis, levitas = obľahčiť, popustiť, prepustiť a pod.
Mäta
Lúčna rastlina s mentolovou vôňou. Lat. mentha, z gr. mínthe, minthos. Ukr. rus. mjáta, poľ. mieta, čes. máta, hl. mjatej, dl. mjetwej, bul. srbch. metva, slovín. méta, metva, staroslov. mata, matva, praslov. mieta, miety.
V ger. jaz. máme: st.h.n. minza, nem. minze (odtialto máme zast. promincle), záp.ger. minta, ang. mint.
Mäta, menta je pôvodne grécke slovo, ktoré preniklo v latinu a odtiaľ sa prešírilo medzi Germanov a prostredníctvom nich, aj medzi Slovanov.
Mätenica
Motanica, zmätok. Viď Miasť.
Mätež
Metenica, spleť, chaos. Viď Miasť.
Mäť
Trieť. (V zašlých časoch sa chodievalo do miaču mäť konopné vlákna.) Príbuzné ku mädliť. Čes. mnouti, staročes. mieti, rus. mjať, ukr. mjáti, poľ. miać, slovín. méti, staroslov. mjati, praslov. mnú, meti.
Zhoduje sa s lit. minu, minti = šliapať, vyšliapať obylie, mädliť, lot. mit, prus. mynix = dúpať, dupkať, gr. máteo = tlčiem, ír. men = múka. Ie. kor. men- = dúpať, stískať, tlačiť. Blízke mu je mangeľ (viď) a približuje sa ku lat. mando = žuvať, jesť, sans. čarma-mna = garbiar, koželúh, kým litovská intonácia zase poukazuje na dvojslabičný koreň mene, mne z čoho v sans. je mná a týmto pádom sa už približuje aj ku mäkké, miesiť, ba v príbuzenstve bude aj mlato, mlátiť, mlyn, mniač a pod.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára