Tento Boxer si prezerá internet a hľadá, kto mu bude najlepší priateľ.
Aspoň raz denne sa nás pýtate, ktorý druh psa je najkrajší, ktorý je najmúdrejší, ktorý sa hodí do domácnosti kde sú malé deti, ktorý sa hodí pre mestský byt...
Odpovedať na otázku, že ktorý druh je najkrajší nemôžeme. Sú len pekné a ešte krajšie – na výnimku, že v Amerike sa robia aj prehliadky pre najošklivejší druh a tu bezpečne cenu odnáša čínsky druh „Chinese Crested Dog“, či v preklade by to bol „čínsky pes s kečkou, hrivou“.
Tento pes má len trochu srsti na hlave, na chvoste a labkách. Ináč je holý. Jestvuje aj poddruh, chlpatý, ale aj ten je ošklivý. Dosahuje výšku do 33 cm. a váhu do 5,5 kg. Údajne je veľmi milý, priateľský, inteligentný a dobrý strážca domu.
......................................................
Psací „psychológovia“ každý rok testujú aj inteligenciu psov. Prvé miesta bezpečne odnášajú druhy, ako sú vlčiak, pudlík, boxer, rozličné lovecké druhy, labrádor... kým o posledné miesto sa vedie boj medzi afgánskym psom, írskym setterom... no a niekedy sa tam zatúla aj nejaký iný druh. Pravda, majitelia týchto „sprostých“ druhov s testami a hodnotením nesúhlasia a hovoria, že tí psychológovia sú sprostejší, ako ich psíkovia, lebo každý druh sa na niečo hodí, v niečom vyniká. Keby nie, tak by ten druh už dávno zanikol.
„Afgahn Hound“ – Afgánsky lovecký pes.
I vedľa toho, že na „listine inteligencie“ je pri dne, tento pekný pes sa pokladá za aristokrata. Má svoju hrdosť, pekné „rúcho“, telo atléta, z neho žiari „nadradenosť“... a afgánska „vyššia“ trieda ho mala a aj má v obľube. Využívala ho v love na leopardov a gaziel. Dlhú dobu jeho vývoz bol úplne zakázaný, ale niekde v XIX. st. britskí vojaci sa nejak dostali ku nemu a priviezli ho do Británie. Odtiaľ sa rýchle rozšíril, hlavne v kruhoch ich aristokracie, lebo tento pes potrebuje veľký priestor, lordovský majetok, aby sa vybehal, aby bol šťastný a hlavne potrebuje sluhu, aby sa staral o jeho „rúcho“. Temperamentom je trochu excentrický a na „zauzdenie“ potrebuje silnú ruku majiteľa. Ináč je dobrý strážca kaštieľa a je postrachom pre zlodejov. Ak ho stretne niekto cudzí, najskôr zavrčí a ak toto nepomôže, hneď aj uhryzne. Je aj pomerne veľký. Od 70 – 74 cm. a váha mu je asi 27 kg. Srsť má „hodvabnú“ a potrebuje denné česanie. Chvostik má tenký a trochu ohnutý hore. Medzi fanúškami má svoj kruh nadšencov. Predsa, je atraktívny, na stravu nie je náročný, avšak ak nema veľký priestor na behanie, cvičenie, majiteľ sa stane jeho otrokom. Pre byt v meste sa vôbec nehodí.
Írsky setter.
Írsky setter.
Prvý záznam o tomto druhu siaha do XVIII. st. kde sa ho spomína, ako Anglického Španiela a súčasný druh má svoje korene práve tam. Najznámejší je úplne červený, ale je aj poddruh s trochu bielej farby na krku. Svojho času to bol „inteligentný“ pes, ale pre svoju atraktínosť „osprostel“. Pestovatelia sa snažili urobiť čím krajšieho psíka, úplne červeného... a nedbali na jeho inteligenciu. Nie je však úplne sprostý, ale pre svoju krásu trpí. Keď ho vidíte v parku, jeho majiteľ určite bude nejaký majster. Človek, ktorému nevadí jeho „múdrosť“, lebo dôležité je, aby bol atraktívny. Aby každému padol do oka. Ináč je to veľmi milý pes, miluje si gazdu, rodinu, ale potrebuje aj väčší dvor a pravidelné vychádzky do parku, aby sa vybehal. Patrí do kategórie strednej veľkosti. Dosahuje výšku do 65 cm. a váhu do 30 kg. Náročný je však na údržbu. Potrebuje (aby bol pekný) denné česanie.
Írsky vlčiak.
Írsky vlčiak.
Toto je zatiaľ najväčší pes na svete (i keď váhou nemusí mať primát). Minimálna výška je 79 cm. (niekedy dosiahne až 86 cm.) a váha je 40 kg. (niekedy aj 55 kg.) Antický historik Arrian zanechal nám poznámku, že v čase, keď Kelti prenikali do Grécka, so sebou priniesli aj veľkého bojového psa (rok 273 p.n.l.), avšak najstaršiu zmienku o ňom najdeme v Ríme, kde senátor Quintus Aurelius Symmachus spomína (391. roku p.n.l.) 7. psov, čo mali úlohu gladiárov v aréne. Z dobovej literatúry vieme, že tento pes bol miláčkom írskej vyššej triedy, hlavne monarchov. Sporadický sa spomína aj pri dobývaní „Divého západu“, kde sa stal postrachom pre vtedajších Indiánov. Charakter: útulný, jemný, ale aj pyšný. Strava: keďže je veľký, aj mnoho potrebuje. Kvôli zdraviu, potrebuje aj denné behanie po majetku, lebo mestský park mu je malý.
* “Deerhound“ (pes na jelene), niekedy sa použije aj názov „Scottish Deerhound“, ale bežne je to len Deerhound. Na vonok je rovnaký, ako Írsky vlčiak, ale je trochu menší (76 cm. vysoký) a tým aj menej náročný na stravu a denné cvičenie, behanie. Čo sa týka temperamentu, je veľmi útulný, priateľský a verný pes.
Nemecká doga, či v krajinách hovoriacich po anglický „Great Dane“.
„Great Dane“, či „Nemecká doga“.
Vznikol v Nemecku, krížením Írskeho vlčiaka a Bullmastiff-a (doga). Aj toto je veľký pes. Obyčajne dosahuje výšku 76 cm. ale občas aj viacej. Ako každý veľký druh, ani tento nema dlhý život. Na cvičby, denné prechádzky parkom si potrpí, ba aj potrebuje. Apetít má podľa seba. Veľký. Svojho času sa ho v Nemecku používalo na lov diviakov. Temperamentom je to krotký, útulný pes.
Veľký pes euro-ázijského kontinenta. Najstaršie zapísané dáta siahajú do doby asi 3000 rokov p.n.l. Po Európe sa vyskytoval všade, takže dnes okrem britskej dogy, poznáme aj Dogu (Mastiff) Neapolitánsku atď. Tento druh je vlastne základom Nemeckej dogy, Bullmastiffa, Boxera, Bulldoga (anglického a francúzskeho...) Dosahuje výšku až do 70 cm. a váhu od 45 – 60 kg. Skorej sa ho používalo na psie boje, no dnes po ňom siaha polícia a keďže je výborný strážca, našiel si miesto aj strážcu lordovských majetkov, hlavne lovísk.
Anglický Bulldog.
Predkom tohto druhu, ktorý vznikol v Anglicku, je Doga (Mastiff). Pozornou selekciou sa podarilo dopestovať, vyšľachtiť odrodu menších, ale silných a dravých psov, pre „šport hryzenia býkov“. Prvé záznamy siahajú do roka 1630. kde sa spomína „Bulldog“, ako zvláštna odroda. Tento pes ešte nemal výzor súčasného Bulldoga, ale skorej sa podobal na súčasného „ťažkého“ Boxera, bez jeho „asristokratickosti“. Bol pomerne veľký a silný. Ešte vždy to bol Mastiff. V 1850. roku tento „šport“ bol zakázaný a hrozilo, že Bulldog zanikne. Šľachtitelia sa však dali do roboty a v roku 1900. už tu bol súčasný Bulldog. Pozorným krížením sa z neho odstraňovala dravosť a začiatkom XX. st. už tu bol mierny, útulný a láskychtivý pes. Súčasný Bulldog dosahuje výšku od 34 – 38 cm. a váhu od 18 – 23 kg. Dnes sa zaraďuje do skupiny „nešportových“ druhov. Stal sa z neho domáci miláčik, výborný strážca a že je proste fascinovaný deťmi, miesto v rodine má zaistené. S deťmi je veľmi trpezlivý. Vôbec nie je na nich žiarlivý. Ku ostatným druhom zvierat a ku pouličným psom je tiež zhovievavý. Na denné vychádzky, „športovanie“, nie je náročný. Čo sa týka stravy, tiež je v kategórii nenáročných. Má však jeden mínus. Keďže má hlavu pomerne veľkú, nos krátky, má problém s dýchaním. Hlavne v lete, keď sú horúce dni. Vtedy ho radšej nechajte v chládku.
* Počas II. sv. vojny takéhoto psíka mal aj Winston Churchill, nuž dnes najčastejším menom pre Bulldoga je práve Winston.
Bulldog francúzsky.
„Šport hryzenia býkov“ bol populárny aj v Španielsku a aj tu si vypestovali svoj druh Bulldoga. Občas medzi šteniatkami sa našiel aj menší psík, ktorého hneď aj zabili, lebo pre „serióznu“ bitku sa nehodil. Niekoľko takýchto miniatúrnych jedincov sa dostalo aj do Francúzska, kde sa hneď stali módnym hitom.
Angličania medzičasom vyšľachtili aj miniatúrneho Bulldoga, nuž Francúzi sa rozhodli skrížiť tieto dva druhy a niekde koncom XIX. vzniká „Francúz“, malý psík, miláčik, ale aj výborný strážca domu. Vždy je veselý, ale aj ostražitý a hlavne je veľmi inteligentný. Keďže má pomerne veľké uši, neujde mu žiadny šum. Dosahuje výšku 28 – 31 cm. a váhu okolo 10 kg.
Aj tento psík má problém s dýchním, hlavne v sparné dni.
Toto je „americký“ Boxer. Operované uši, uťatý chvost...Výzorom vypadá strašný, dravý, avšak dušu má mäkkučkú. Sfarbenie môže byť marhuľovej farby, červeno-hnedý a najmä „brindle“ = strakatý, pásovaný, ako bol môj Pozor.
Boxer.
Každý gazda si vyberá psa pre niečo a v ňom postupne odhaľuje aj vnútornú krásu, takže ktorý pes je najkrajší, nikto nevie. Jedno je však isté. Boxer padne každému do oka. Každý si ho všimne, lebo v psej ríší je to pravý aristokrat. Má svoje aristokratické chovanie, aristokratickú hrdosť, povahu, zdôrilosť a aj nebojácnosť. Bitku nehľadá, ale keď ho nejaký pes vyštve, vtedy sa z neho stane pravý rytier. Nebojácny, bojový a verte mi, každú bitku aj vyhrá. Bojovosť má v génach. Z tejto príčiny jeho predkovia sa používali vo vojnách a spomínajú ich dejiny Babylónska, Assýrie, Egypta... Keď nešli do vojny, vtedy ich pán využíval na poľovačky. Lovilo sa levov, medveďov, divých býkov...
Boxer je „Mastiff“ (doga) strednej veľkosti, hrdého aristokratického chovania... ktorého nemeckí aristokrati používali ako loveckého psa. Ináč vyšľachtili ho z druhu domáceho nemeckého psa (dogy Bullenbeisser) využívaného na bitky s býkom, býčie zápasy, ktorého skrížili s anglickým Bulldogom. Kým sa prišlo po súčasnú podobu Boxera, museli sa robiť selekcie, kríženia a pod. takže každý súčasný Boxer na svete za svoju exitenciu vďačí 6. pra-, pra-, prarodičom, ktorých mená pozná každý pestovateľ tohto druhu psov. Pravda, v každom hniezde šteniatok sa našielo aj úplne biele, alebo čierne šteniatko. Bielych sa hneď zabilo, lebo údajne sú náchylné ku hluchote. Takýto úplne biely pes po čase úplne ohluchne. Pravý Boxer môže mať len jednu tretinu bielej farby, čo zdedil po pra-... matke a Čiernému zase nevyniká „maska“, ozdoba druhu.
Busta nášho Pozora. Nos musí byť čierny, musí tu byť aj čierna „maska“, na prsiach a na nohách má mať bielu srsť... a že je v Európe a v Austrálii zakázané operovanie úš (Amerika to preferuje), uši majú byť prírodné. Neskoršie sa zakázalo aj“ skraťovanie“ chvosta.
Pozor bol šťastný a vždy veselý psík. Večné decko. Radosť mal zo všetkého. Najmä z jedla. Keď sme mu dávali jesť, vždy musel čakať, kým mu nepovieme, že môže. Vtedy zhíkol a dal sa do „roboty“. Jesť vládal. Ako každý Boxer a zjedol všetko, okrem sviežej cibule a citróna a artičóky. Jedol všetko ovocie a zeleniny. Bol expertom na banány, pomaranče, neohrdol paradajkou, baklažánom... a vždy vedel, čo nám v záhrade dozrelo. Prvé plody boli jeho.
S mačkami nejak nebojoval. Niekedy ich trochu poobhaňal, ale ak sa Mica postavila, hneď zabrzdil. Občas ho vyfliaskala. Údajne tento druh psov žije asi 9 rokov. Náš Pozor bol asi výnimkou. Dožil sa hlbokej starosti. Až 12 rokov. Posledné dva roky už bol aj ohluchol, mal problém so zadnými nohami, ale ešte stále bol veselý. Vedel aj on, že mu prichádza odchod, ale nejak nás nemohol opustiť. Len keď sme si zadovážili Malého (Jack Russella, s ktorým sa hneď skamarátil), videl že nás nenecháva osamote. Budeme v dobrých labkách, nuž o dva týžne umrel. Ja som prišiel z nočnej služby a práve som zaspal. Odrazu som vyskočil a hovorím, čo sa stalo. Manželka sa ohliadla, že vraj nič. Vyšli sme na dvor a tu náš Pozorko práve vydýchol. Videli sme jeho posledný dych. Hádam nejak telepaticky mi dával na znamenie, že odchádza. V jeho milovanej záhrade sme mu urobili hrobčok a tu si teraz odpočíva. Občas sa zastavím pri jeho hrobe.
Bol to pravý kamarát. Keď sme išli na farmu, vždy bol vedľa a dával pozor, aby ma náhodou neprekvapil býk. Keď sa postavil, býk sa ani neodvážil priblížiť sa. Po dennej práci sme si sadli na verandu, otvorili fľašku piva a podelili sme sa. Aj pivo veľmi miloval. Vždy čakal na jeho kvapky, čo zostali na dne.
Pomenovanie Boxer vraj dostal z toho, že už či pri hre, alebo aj v bitke (nikdy ju nebude hľadať) prednými nohami robí, ako by boxoval.
Pravý Boxer dosahuje výšku asi 65 cm. a váhu okolo 27 kg. Je svalnatý, bystrý, inteligentný a pre rodinu sa bez mihnutia aj obetuje. Potrebné ho je však naučiť aj poriadku. Niekde v čase od 12 do 16 týždňov starosti, skúša majiteľa. Ak sa mu vtedy popustí, majiteľ bude mať problém. Pes musí pochopiť, že v rodine je on na poslednom rebríčku. Čo sa týka detí, je veľmi zhovievavý, neublíži nikomu, ba čo viacej, bude dbať, aby sa ani najmladšiemu členovi rodiny nič nestalo. Do rodiny prijme aj novonarodené dieťa, lebo vo svojej aristokratickosti, nie je žiarlivý. Je dobrou pestúnkou.
Okolo domu drží poriadok. Je výborný strážca majetku a to nie len čo sa týka nevítaných hostí (zlodejov), ale ak ste mali možnosť vidieť, najmä keď sa rozloží oheň táborák, po celý čas bude chodiť okolo ohňa a ak nejaká iskra odletí trochu ďalej, hneď tam uteká a nohou ju zhasí.
Toto je „americký“ Boxer. Operované uši, uťatý chvost...Výzorom vypadá strašný, dravý, avšak dušu má mäkkučkú. Sfarbenie môže byť marhuľovej farby, červeno-hnedý a najmä „brindle“ = strakatý, pásovaný, ako bol môj Pozor. Tento druh si vyžaduje hodne aktivity, prechádzaky... takže majiteľ musí byť aktívny. Hlavne ak z neho má byť „mestský“ pes. Radšej však má dvor, voľné behanie, hranie sa a pod. Ak máte podmienky urobiť tohto psa šťastným, odporúčam vám ho. Neoľutujete. Ja som nikdy neoľutoval. Mal som z neho len potešenie a nadovšetko aj výborného kamaráta. Keď sme si sadli, vždy sa pritúlil, hlavu si vopchal popod moju ruku, oblizol mi dlaň, podíval sa do očí a celý blažený sa tešil zo života. Celý svet bol jeho. Svet bol stvorený kvôli nemu. Veru mi chýba aj dnes. Uplynulo už vyše 20 rokov, ako umrel a nemôžem na neho zabudnúť.
........................................................
.............................
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára