...pripr. redaktor Ján Kulík Diania na severe Afriky, v krajinách islamu sa zatiaľ väčšmi nedotkli tejto krajiny, lebo tu to už dávno dvíha pokrývku. Vláda je, ak to môžeme tak nazvať, sekulárna, ale fundamentalistické prúdy ju nezaobchádzajú. Vidiecké obyvateľstvo, i keď z väčšej časti je berberského pôvodu, predsa je presvedčené, že sú vlastne Arabi, iní, že sú Berberi a pravda, ani medzi nimi nieto nejakej zhody. Vláda zaujala tvrdé stanovisko a „hlava, nehlava“, snaží sa robiť nejaký poriadok, lenže „západ“ ich považuje za nejakých prokomunistov (svojho času boli v tábore „nezúčastnených“, kde zase prevládala idea nejakého socializmu), nuž nejde to ľahko. Koľko sa ich dotknú súčasné diania vo svete islamu, zatiaľ nevieme. Určite sa to preleje aj k nim, ale do akej miery, uvidíme.
Táto krajina, ktorú mi nazývame Alžír, po arabský Al-Jaza`ir, vlastne znamená ostrov. 80% percent obyvateľstva verí, že sú arabského pôvodu, čo je omyl. Väčšina sú pomoslimčení Berberi a keď po vyhostení Francúzov (vyše jedného miliona ľudí pôvodom z južného Francúzska, Korziky a talianských enkláv, hlavne zo Sicílie) nastala „sloboda“) nastala doba arabštenia populácie. Francúzština sa vytláčala zo škôl, proti čomu sa postavili Berberi, ale nie preto, že chceli mať aj ďalej francúzštinu, ale z obavy, že týmto pádom zanikne aj ich jazyk, nastali prvé nepokoje.
V staroveku, ako celá oblasť mediteránu, aj Alžír bol pod domináciou Feníčanov, následne Kartága, po čom prišla dominácia Ríma, Vandalov, až sa tu prehnali arabské moslimské hordy a oblasť sa stáva súčasťou islamského sveta. V XIX. st. na scénu prichádzajú Francúzi a s týmto, po filoxére viniča, prichádzajú sem aj Francúzi, hlavne z južných oblastí a Korziky, ako aj počet Talianov zo Sicílie. Bola tu silná „európska kolónia“, hospodársky napojená na Francúzsko, takže nie div, ale keď Nemci okupovali Francúzsko a povolili existenciu bábkovej vlády vo Viši, táto si zachovala správu aj nad Alžírom a sem sa utiahla skoro celá ich vojnová flotila. Nie div, z tohto faktu, tu sa vylodnili aj spojenci a začala sa kampaň za „oslobodenie“ Afriky. Po vojne, Francúzi uvažovali o pričlenení Alžíra ku „materskej“ krajine, ale to nevyšlo. Francúzi museli odísť. Vyše jedného miliona ľudí, lebo v tom čase nemohli bojovať proti až 4,5 milionov moslimov. Rozbehali sa po svete. Väčšina šla do Francúzska, ale poriadny počet aj do Kanady, ba v 70-tých rokov sme ich stretali aj v Austrálii, na N. Zealande atď.
Koľko môžeme veriť štatistikám, ale pri vzniku samostatného Alžírska, bolo tam len 4,5 miliona poarabštených moslimov. V 1970. počet vzrástol na 12,3 miliona a v 1995. už ich bolo 28 milionov. Počet Alžírčanov, zase podľa štatistík, len vo Francúzsku je asi 4,5 miliona. Vyhnalo sa pánov, nuž chudoba musela za prácou ku starým pánom.
Súčasná vlajka Alžírska. Rozmer 2:3.
Ako vznikla súčasná ich vlajka? Údajne, ale chýbajú spoľahlivé faktá, toto bola vlajka emíra Abdelkadera, ktorý sa postavil proti francúzskemu panstvu. Ako farby, tak aj symbol je tu akože moslimský. Viď symboly islamu a tureckú vlajku. Jeho vnuk, Ahmed Massali Hadj (Hadž) použil túto vlajku, tieto farby v roku 1920. keď okolo seba zozbieral vzbúrencov. V dobe boja o nazávislosť, v rokoch 50-tých národnoosloboditeľské hnutie a národno osloboditeľská armáda podporili túto vlajku, ktorá sa aj v deň nezávisloti, 3.7.1962. roku vyvesila.
Pravda, ako všade, aj tu bolo niekoľko iných vlajok. Populárna bola aj tzv. vlajka ruky Fatimy (Fatima bola Mohamedovou dcérou), kde na zeleno-bielo-zelenom poli bola silueta ruky so zlatým prsteňom, čo sa nesmierne páčilo Demokratickému zväzu alžírskeho manifesta (1940. rok). Pri voľbe štátnej vlajky v roku 1962. tento symbol neprišiel do úvahy, lebo hneď by sa antagonizovalo Berberov, takže socialistické národno – osloboditeľské hnutie ju odmietlo.
.....................................................
...............................
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára