Áno naší návštevníci sa nás pýtajú aj o takých veciach. Hlavne tí, čo z dedín prešli do miest, alebo čo krajinu predkov, krajinu rodu opustili. Z detstva si pamätajú, že ich mama behala okolo sporáka, chystala príležitostné jedlá, ale si nepätajú čo a aké. Tu hneď musím poznamenať, že „iný kraj, iný mrav“, nuž aj tie naše veľkonočné stoly sa líšili. Všetko v závisloti, od úrodnosti pôdy kraja, avšak nachádzame aj spoločné „kresťanské“ črty. Hlavne, čo sa týka varených vajíčok. Tieto sa varili a okrášľovali ešte hodne skorej kresťanstva. Na jar sliepky začínajú už znášať, takže všade boli vajíčka a keď k tomuto pridáme, že ani nie tak dávno, okolo jarnej rovnodennosti aj komory sa už vyprázdnili, čo zase v staroveku bolo aj príčinou začiatku „novej vojnovej sezóny“, príčinou zrodu boha Marsa a následne aj mesiaca marca... vidíme, že príchodom jarnej sezóny sa začína aj nová „kuchynská“ sezóna. Z komôr sa vynesú posledné zásoby. Ku nim sa pridá niečo „z nového“ a tu je veľkonočný stôl. Vajíčko nesmie chýbať. Veď ono je symbolom (ľahko viditeľným), že nový cyklus sa začína. Z tejto príčiny, aj zajáčok sa stal symbolom Veľkej noci. Vonku je svieža trávička, takže začína sa aj ich hromadné rozmnožovanie. Všetko toto siaha hlboko do minulosti. S nástupom kresťanstva sme si len tieto zvyky „okrstili“ a pridali sme im nejakú mystickosť. Na ilustrovanie hádam stačí keď spomeniem Grékov. Aj oni a to už v staroveku, nemohli sa dočkať, kedy sliepky začnú so znáškou, lebo teraz na stôl, okrem nakvasených olív a starších zásob syra, pribudajú aj vajíčka, kým na dvore, v záhradách už sa zjavuje aj šalát. Postupom času (už v staroveku) vajíčko sa stáva aj symbolickým jedlom jarnej rovnodennosti. Podobne aj v Ríme. Gréci si tie vajíčka začali aj farbiť a dnes hovoria, že preto ich farbia do červena, lebo vajíčko im teraz predstavuje kvapky Ježišovej krvi na kríži. Zabudli, že si ich takto farbili aj skorej. Červená farba vždy bola „magická“ a aj drahá.
Na fotke vidíte nie len vajíčka, ale aj židovský svietmik. Prečo? Nuž naša Veľká noc je spiata so židovským sviatkom, kedy nám padá ukrižovanie Ježiša. Áno, mnohí zabúdajú, že on bol Žid a žid.
O všetkých regionálnych zvykoch nemôžem hovoriť. Vyrástla som na Dolnej zemi a aj tá naša dolnozemská slovenská kuchyňa sa adaptovala na podmienky, takže impaktom mi bude práve táto kuchyňa (i keď aj tu jestvujú určité regionálne odtienky).
Skorej však spomeniem naše „celoslovenské“ zvyklosti spiate s Veľkou nocou.
Jar sa nám hlásila (okrem snežienok) aj bahniatkami, ktoré sa v určitých regionóch nazývajú aj pazúlky, maňúšky, barky, birky, búziky, baburence, kozičky, kočičky, cícky, mládniky... (všade sa to vzťahuje na prúty vŕby – symbolicky na začiatok nového cykla).
Z biblištiny poznáme porekadlo: „Proti Bohu, nic nemohú“, nuž pochopili to aj kňazi a na Kvetnú nedeľu sa tie bahniatká, maňúšky svätili aj v chrámoch. Tieto posvätené prúty, po príchode z kostola, gazda porozkladal po dome, majetku. Niektoré išli za obraz svätého, iné pod hradu izby, na plot... aby sa tak obránilo pred hromom. Tieto „posvätené“ bahniatka, maňúšky, v domácnostiach konali aj rad iných funkcií.
V poverách máme rad regionálnych ceremoniálov spätých so Zeleným štvrtkom, Bielou sobotou... hlavne umývanie sa a podľa regióna, vtedy bolo účinné aj stieranie si lišajov. Voda odniesla pehy... či prípadne aj strihanie vlasov – aby boli husté, nešediveli atď. Zvyklostí máme neúrekom. Boli to „sväté dni“ a každá okrstená pohanská zvyklosť si tu našla svoje miesto.
Čo teda variť v čase Veľkej noci? Aj tu máme nejaký ustálený poriadok. Najlepšie poznám dolnozemský a tohto sa aj, podľa podmienok, pridŕžam.
Od Lúcie, do Troch kráľov sa nevarí bôb (fazuľa). Na Tri krále sa vyprážajú pampúchy. Na Hromnice sa varí sliepka. Do polievky sa zavarili len tenké rezančeky, aby aj konope boli tenké. Na Veľký piatok sa nevarí mäso, ale polievka zo suchej fazule a rezance (makové s medom), aby boli klasy dlhé, robia sa pukance a varia zemiaky v šupke. Na Bielu sobotu sa pripráva jedlo pre veľkonočné sviatky a tu je hlavné studenie (huspenina) z paprčiek, bravčových kolienok, varí sa šunka, klobása... Varia a farbia sa vajcia a pravda, pečú sa aj koláče. S týmto sa stretnete v Kulpíne, Petrovci, Kysáči... Vo veľkonočnú nedeľu sa oheň nezakladá, takže sa podávajú jedlá pripravené v sobotu.
* Ako si pripraviť huspeninu? O tom sme už písali, avšak neustále sa nás pýtate, prečo vám je mútna. Jednoduchá vec. Prudko vám vrela. (Podobne aj mútna polievka – prudko vrela.) Ako sa robí huspenina z údených paprčiek? Najskôr si ich musíte vymočiť, vylúhovať, trochu povariť, vybrať von a len potom vložiť do horúcej vody, budúcej huspeniny.
Tohto roku Veľkú noc máme pomerne neskoro, čo znamená, že aj vo humne bude už včasná zelenina. Pamätám sa, že stará mať v tomto čase mala nasiaty „kačací“ šalát (husto nasiaty) a stačilo jej odbehnúť do humna, trochu naoberať, upariť ho, zavariť s cesnakovou omáčkou, ku nemu prihriala (o)škvarky a my deti sme sa išli podusiť od tejto lahôdky. Ak k tomu pridala aj halušky so zemiakovo-paprikovou omáčkou, no to bola hostina. Tie halušky boli najlepšie, ak prišli v hlinenej mise. Kto to ešte nejedol, ten nevie, čo je dobré.
Vo veľkonočný pondelok sa pripráva bohatý obed. Bežne je to slepačia polievka s rezancami, prípadne „šiflíkami“ (Petrovec, Kulpín, Hložany, Kysáč...), prípadne s pečeňovými haluškami a ako prídavok ku varenému mäsu sa podáva paradajková omáčka, „drobky“ (ryža, do ktorej sa zamiešali drobnosti) atď. Gazdovia, čo si to mohli dovoliť, na stole mali aj pečené prasiatko, jahňa... mladé zemiaky a svieži jarný šalát. V niektorých rodinách sa na tento deň varila „sárma“ (plnené kapustné listy – viď recept) a ak gazdinká stihla, tak tu boli aj salovníky, muškacóny, kífliky, rejteš, biskupský chlebík, petrovská svadobná kapusta, kysnutý makový koláč a pod. (Viď recepty)
Ukážka slovenskej kraslice. Ja som to nerobila, ale pri návšteve kraja som si kúpila. Kúpila som si preto, že ma upomína na rodný kraj. Na kraj, kde sú mi korene.
Pozdravuje B.K.
..........................................
..........................
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára