Austrálske vtáctvo

Koľko druhov tu žije, zatiaľ sa presne nevie. Odhaduje sa, že ich bude asi 750, vrátane aj sťahovavých, ktorý sem prichádzajú z Ázie, Sibíru, severnej Európy, ba aj zo severnej Ameriky.
Z druhej strany našej dediny je rieka Murray a jej lužné lesy a práve tu sa pred nedávnom zriadila najväčšia južná rezervácia vtákov. Chodia sem milovníci vtáčkov nie len z celej Austrálie, ale aj zo sveta. Ročne tu máme skoro 2 miliony turistov. Rezervácia je ohromne veľká a na jej obchádzaku jeden deň nestačí. Zopáraz som tam bol aj ja a verte mi, je čo vidieť.
Ináč na farme máme 9 vodných nádrží, veľký irigačný kanál, takže aj tu sa nám drží vtákov. Máme "svojich" pelikánov, čierne labute, íbisi, niekoľko druhov divých kačiek, vodné sliepky, hodne papagájov, strák, havranov, sovy, jeden pár orlov, niekoľko sokolov, jastrabov, trasoritky, lastovičky, tunajšie chochlíkové holuby, drozdy atď. atď. Niekedy sa nám sem zatúla aj emu.
Medzi tunajších najväčších vtákov, bezpečne môžeme započítať emu.
Emu. Bežne ich vidieť, ako sa prechádzajú po farmách a otvorených priestoroch. Pre farmárov neraz predstavujú škodcov, takže svojho času sa ich hodne postrieľalo. Dnes je to zakázané. Zopár nadšencov sa dalo na farmové pestovanie tohoto vtáka, zriadili sa bitúnky, ale celý podnik rýchle stroskotal. Ináč, mäso emu je "červené" a nakladalo sa s nim, ako s hovädzinou, alebo prasacinou. V jednotlivých reštauráciach si môžete objednať aj jedlo z emu.
* Zaujímavé je, že na vajciach sedí samec, kým samička si najde nového partnera, naznáša aj jemu vajíčka a zase si hľadá nového pára... Celkom bežne vidieť, že v kŕdli mladých, nie sú všetci rovnakého veku. To si samci kradnú kuriatka od iných.

Pelikán.
Trochu sa líšia od pelikánov v iných krajoch. Sú väčší a majú tam viacej čierneho peria. Žijú na celom území krajiny. Hlavne, keď sú tu vlhkejšie roky, čiže keď sa naplnia vodné toky a jazerá.

Cassowary.
Ďalší tunajší nelietajúci veľvták. Žije v tropickej oblasti Queenslandu, na Novej Guiney a niekoľkých priľahlých ostrovoch. Pohybuje sa tamojšou tmavou „džunglou“. V čase liahnutia (aj tu samec sedí na vajciach) neraz vie zaútočiť aj na človeka. O smrtelných prípadoch neviem, ale nejedného už skaličil.


Labuť.
Jedine Austrália má čierne labute. Tie na Novom Zealande boli importované z Austrálie. Žijú všade, kde na to sú podmienky, vyjmúc extrémnej tropickej oblasti.
Domorodci majú veľmi zaujímavú legendu o vzniku čiernej labute, kde jasne badať, že po príchode sem, aj pre nich tento druh predstavoval záhadu.
„Dávno, veľmi dávno, ešte v „čase snenia“, všetky labute boli biele. V tom ďalekom čase, dve labute, si sadli na vodu jazera, ktoré patrilo tamojšiemu sokolovi. Tomuto sa nepáčilo, že si tu labute oddychujú, nahneval sa a zaútočil. Začal ich šklbať, perie len tak fŕkalo a schmitil ich do pazúrov. Zdvihol sa výšin labute mal stále v pazúroch a letel s nimi ďaleko na juh, do kraja im neznámeho. Ešte aj počas letu, iní skoli ich šklbali, takže chúďatá, keď ich sokol vypustil, padli na kamenistú púšť. Skoro zahynuli. Plakali tu ošklbané labute. Prišli sa sem pozrieť aj havrani, tisíce čiernych havranov a týto sa zľutovali. „Všetci sokoli a orli sú aj našimi nepriateľmi a preto vám nedáme zahynúť. Keď pofúkne vánok, pošleme vám naše perie, aby ste tu nezahynuli a keď sa vám vráti sila, budete môcť odletieť, kam len chcete.“
Z vytrhaných bielych pier labutí, v oblasti východnej Austrálie vyrástli krásne páperové kvietky a z kvapiek ich krvi, rozkvitli šarlátové šedivníky.
Od toho pradávneho času, všetky austrálske labute sú čierne. Z bieleho peria im zostalo len niekoľko bŕk na samom konci krídel.


Sova.
Ako všade na svete, aj tu máme sovy. V jednom z jazyka domorodcov, sova sa nazýva „Boobook“ (bubúk). Keď sme tu mali ministerského predsedu Roberta Hawkea, všetci ho volali Bob Hawke, čo pri rýchlej výpovedi novinárov sme počuli: Bobók, nuž kolovali žarty.
Kolovali žarty aj skorej lebo v predvolebnej kampani o miesto ministerského predsedu bojoval p. Hawke (Hawk = jastrab, krahulec, dravec) a p. Peacock (peacock = páv). Jastrab ošklbal páva. Vyhral voľby. Celkove, v Austrálii je asi 12 druhov sov. Na fotke je „sova maštalná“, ktorá žije na celom území. Zopár ich máme aj tu, na farme. Usadili sa nám v šope.

Lyrebird,
Lýra, neraz sa ju nazýva aj „Lyretail“, alebo aj domorodý bažant.
Pomenovanie Lýra, dostala z toho, že prvým prisťahovalcom sa ten jej chvost podobal gréckej lýre.
Rozšírená je vo východnej pobrežnej oblasti, od Melbourne, až po južnú hranicu Queenslandu. Žije si v lesoch a ťažko ju je vidieť. Skorej ju budete počuť. Má zvonivý hlas, ale nikdy nie ste si na istom, či je to naozaj lýra, lebo toto je talentovaný imitátor spevu iných vtákov, ba aj ľudí. Nie je zriedkavosťou, že jeden vták dokáže napodobniť hlas až 15. rozličných vtákov.
V oblasti „New England“, čo je severná časť N.S.W. jeden kŕdel lýr už 70 – 80 rokov napodobňuje melódiu jeden pesničky, populárnej v rokoch 1920 – 30... Počuli pesničku z rozhlasu a vypadá, že sa im zapáčila. Aj dnes si ju vyspevujú.

Butcherbird,
či po našský by to bolo niečo, ako mäsiarik. Hlas, spev, má vynikajúci, jeden z najkrajších tunajších vtákov a pravda, z toho aj rad regionálnych názvov. Veľmi dobre imituje aj spev iných vtákov.
Za svoje pomenovanie vďačí tomu, že je ozajstným mäsiarom. Keď si chytí napr. myš, jaštera, háďa, ba aj iného vtáka, zabije ich, vynesie si to do koruny stroma, tam si korisť prevesí cez rácošky a mäsiarči. Pára ju, trhá...


Galah.
O charaktere tohoto papagája som už niečo písal. Pozrite si. Dnes tu vysvetlím len čo znamená papagáj a odkiaľ to máme.
Papagáj, ako názov pre vtáka, spomína už aj cirkevný slovanský jazyk, papougъ, z čoho môžeme spokojne tvrdiť, že predstavuje už veľmi dávnu výpožičku. V ruskom je to popugáj, ukr. papúga, slovín. a chor. papiga, čes. papoúšek, staršie papuch atď. Akou cestou sa slovo dostalo k nám, môžeme len hádať. Ku východným Slovanov preniklo asi z tureckého (papagan), ale medzi nás, najskôr prišlo cestou starého hornonemeckého papagey, alebo aj st.fr. papegai. Ktorú koľvek alternatívu uvážime, všetko to smeruje do arabského babaga, babagha, čo bude mať najskôr zvukomalebný pôvod.


Suphur- crested Cockatoo.
Cockatoo je nejak všeobecným termínom pre papagájov. Iný je Parrot, kde oxfordov et. slovník udáva, že toto je odvodené od francúzskeho mužského mena Pierre, Peter > Pierrot.
Cockatoo si angličtina vzala cestou holandského kaketoe a tu to predstavuje adaptáciu pôvodne malajského kakatua, čo predstavuje narážku na kohúta.
Tohoto papagája vidíte všade, ba počujete ho hodne skorej, ako by ste ho videli. Škrieka, ako šialený. Jedno mu je, či žije v meste, alebo v poli. Všade je doma. ľahko si zvyká aj na klietku, takže ho majú v nejednej domácnosti. Po čase ho vypustia, ale od domu sa nevzdiaľuje. Obľúbi si gazdu a žiadny kŕdel divých bratov ho nezláka.
U nás, v Mathoure poznám niekoľkých „Cockies“. Každé ráno idú s gazdom po noviny. Gazda „bicykluje“ a papagáj, Cocky si sadne buď na predný blatník, maličké „sedadlo“, alebo sedí na zadnom. Ako koľvek, ale dzží sa veľmi hrdo.
Ľahko sa učia aj rozprávať a majú silný škriekavý hlas.
Kŕdle divých papagájov počítajú na stovky jedincov. Keď sa zdvihnú, začnú hlasite škriekať a kam sa ten kŕdel spustí, veru narobí aj škody. Povyberá svieže posiate polia, „postrihá“ mladé výhonky v záhradach (cibuľku, hrach...), začas oberie strom orechov, mandlí, poďobe ovocie a veľmi dobre vie, či mu hrozí nebezpečie.
Strieľať ich je zakázané, ale farmári nejak nedbajú. Strieľajú ich, až perie fŕka a oni huncúti už dobre poznajú, aj čo je puška. Túto môžeš skovávať, zakryť ju, predsa zbadajú. Môžeš na nich obracať palicu (ako pušku), ani sa nehnú. Dobre vedia, že „motyka nevystrelí“.
Keď sa tak kŕdel spustí, vždy tam majú aj „strážnikov“. Týto sa postavia okolo kŕdľa, vtedy vôbec nejedia a dávajú pozor.



Palm Cockatoo.
Ak chcete ľahko zbohatnúť, poradím vám. Prešmelinujte tohoto papagája do napr. Spojených štátov a ak vás nikto pri tom nechytí, zarobíte. Aj 60 tisíc dolárov po kuse. Nepoznám nikoho, čo by takto zbohatol. Poznám (z TV) len takých, čo si za to sedia v chládku.
Svojho času obchod prosperoval. Námorníci v tom vývodili. Keď sem prichádzala nejaká loď, skoro každý námorník mal aj klietkového vtáčika. Nikto z colníkov tam nezapísal, aj aký je to vtáčik. Obyčajne tam mali vrabca. Keď loď pristala, tomu vrabčekovi buď zakrútli krk, alebo ho vypustili a do klietke dali drahého papagája. Colník videl, že všetci vtáci boli na počte, nuž prešlo sa. Dnes si už tak neprirobia, ale predsa sú organizované bandy a vtáčikovia, hlavne papagáje, cestujú do sveta.

Pink Cockatoo.

Aj tento papagáj má rozličné populárne mená, lebo je pomerne pekného zafarbenia. Chrakter má, ako aj jeho príbuzní. Lieta v kŕdľoch a je hlasitý. Škrieka, ako keby nebolo aj zajtra.

Cockatiel.

Ak chcete mať v klietke pekného papagájika, odporúčam vám tohoto. Sfarbením nie je najatraktívnejší, ale hláskom je to pravý operný spevák. Nema ten škriekavý hlas väčších papagájov, ale celkom jasný a príjemný. Ľahko ho je naučiť rozprávať a je „zhovorčivý“. Konečne má aj hodne lokálnych pomenovaní, ale latinské je asi najvýstižnejšie. „Nymphicus hollandicus“.

Rosella.

Papagáj s veľmi atraktívnym sfarbením. Sú mnohé poddruhy, ale najkrajší bude asi tento, zvaný „Východná Rosella“. Žije v oblasti od juhovýchodného Queenslandu, až po Adelaide. Pre svoje sfarbenie a aj príjemný hlások, všimnli si ho už prví prisťahovalci. Názov mu je odvodený z mena, teraz sydneyského predmestia, Rosehill.
Lorikeet .

Keď je v krajine hodne druhov papagájov, odborníci si to nejak roztriedili. Lorikeet sú pestro sfarbené menšie papagájiky. Aj tu je hodne druhov a všetky majú aj regionálne ľudové pomenovania.
Andulka, Budgerigar.

O tomto, vo svete najznámejšom austrálskom papagájikovi som už písal. Celý článok, kde je etymológia jeho názvu Andulka a aj Budgerigar. Pozrite si, aby som nepísal dvakrát jedno a to isté. Poznamenám len toľko, že jeho meno nema nič spoločného s českým ženským menom Andulka.


Wren

– po slovenský asi striežik, no my ich tu voláme palček. Aj tu je hodne druhov a aj sfarbení. V Melbourne najčastejšie vidíme modrých, ale už sa zatúlali aj červené. Krásny je vlastne len samček. Samičky, bez ohľadu na druh, majú skoro rovnaké, pestrohnedé zafarbenie.
Sú to maličkí, krehkí vtáčikovia a ani nejak neutekajú od nikoho. Neboja sa. Aj mačky im dajú pokoj. Veď, z neho sa nik nenaje. Podľa seba, má aj dietu. Drobnušké semiačka tráv, ale ich vidieť aj na citrone, kde usilovne zobajú nejakých drobných chrobáčikov.
Lastovičky.

Áno, aj tu sú lastovičky. Tunajšie, ktoré sa sťahujú len na sever Austrálie, možno aj na priľahlé ostrovy, ale najdu sa aj tie zo severnej pologule. Nie ich je mnoho, ale sú. Prídu prezimovať až sem, na extrémny sever Austrálie. Dlho sa o nich nevedelo, takže tí starší prisťahovalci, hlavne z času zlatokopov, priniesli sem aj zopár jedincov európskych lastovičiek a „po aklimatizovaní“, vypustili ich vedľa kráľovského paláca (kde monarch býva, keď príde sem na návštevu). Ujali sa, ale kolónia nerastie. Stagnuje. Cez zimu neodchádzajú nikam.
Konečne, hlavne v XIX. st. všade boli „spoločnosti pre aklimatizáciu“. Priniesli sa sem rozličné druhy vtákov a zvierat. Niečo sa ujalo a niečo nie, či v najlepšom, stagnuje. Vrabca (máme asi dva druhy), ujali sa nad očakávanie. Dva druhy hrdlíčok tiež prosperuje. Afgánske drozdy si vyčínajú po mestách. Európskym drozdom, pipíškam, škorcom... je tiež dobre. Zajace, králiky, líšky... preplavili krajinu. Kozy, somáre, ťavy, svine (v divočine) tiež prosperujú. Len zebrám, antilopám a ešte zopár ďalším, nepraje podnebie.

Prepelice,

tunajšie, tiež vidieť. Je ich hodne. Hlavne po pasienkoch, vo vysokej tráve, na poliach zrnovín a pod.

Finch (Pinky) sú tiež zastúpené a to s počtom druhov. Majú aj rozličné sfarbenie, no najčastejšie uvidíte tzv. Zebra Finch, lebo žije po celom kontinente, ba aj na priľahlých ostrovoch. (Nie však na Tasmánii.) Ľahko ich spoznať. Majú krásny hlások, podobá sa hlasu jemnej trúbky.

Orol.

Ani tu nechýba dravcov, ako nikde. Je ich celá kopa orlov, sokolov, jastrabov, krahuľcov....
Wedge-tailed Eagle žije ako na kontinente, tak aj na Tasmánii. Považujú ho za štvrtého najväčšieho orla na svete a verte mi, naozaj je veľký. Keď si sadne na haluz, táto sa prehne. Keď ho vidíte na ceste (poľnej), radšej pribrzdite, lebo inak, no nabúrate si auto. Celkom kľudne ukradne baranča, menšiu ovečku, ba nám na farme zabil až dve teliatká. Nevládal ich odniesť, ale škoda bola. Vtedy. Tento nám už nikdy viacej nepríde. Rozpätie krídel mu bude určite okolo dvoch metrov a ani hniezdo mu nie je menšie. Dosahuje šírku aj dva a pol metra.

Ibis.

Je ich viacej druhov, no najčastejšie vidieť tzv. svätého ibisa. žijú všade, kde je nejaká voda a že sa nakopalo hodne irigačných kanálov, vodných nádrží... žije skoro na celom území, vyjmúc púšte.
Keď farmár navodňuje, priletia celé kŕdle a pokojne si chodia po pasienkach. Hľadajú si chrobáčikov a pod. Čistia nám pasienky od škodcov.
Egret (Volavka).

Aj tu je až niekoľko druhov. Vidieť ich hlavne na rieke Murray, ako si niekde na konároch sušia perie.
Darter.

Ďalší vodný vták, rozšírený po celom kontinente, vyjmúc púšte. Aj tu je rad ľudových pomenovaní, ako najpriliehavejšie je asi Snake-bird, hadí vták, lebo ten jeho krk upomína na hada.
Kačky.

Poznám hodne druhov kačiek, tých je tu neúrekom, avšak čo sa týka hús, je tu len jeden druh a aj to len na samom severe. Kačky poznám hlavne preto, že len na farme máme aspoň 100 divých kačiek rozličných druhov. U nás, vedľa vodných nádrží si pekne žijú, rozmnožujú sa a cez noc nám aj kvákajú.
U nás sa rozmnožia, pasú, trochu zrna ukradnú hydine, ale asi najčastejšie si zabehnú na ryžové polia. To je len asi 20 km. a tam sa napapkajú. Často ich vidieť, ako ten klások ryže vezmú do zobáka a len ho „zbrúsia“. Ryžoví farmári majú povolenie odstrelu kačíc po celý rok. Inak, poľovníci majú presne určenú sezónu a vtedy sa tu nazbiera huligánov. O presnom dátume ani nemusíme vedieť. Už deň skorej sezóny, na farmu nám priletí niekoľko stovák kačiek. Vedia, že ja som ešte neodstrelil ani jednu. Tu majú pokoj.


Tučniak, Penguin.

To je morský vták výlučne len južnej pologule. O etymológii jeho mena som už písal. Dostal to chybne, lebo britskí námorníci si ho pomýlili s vtákom severnej pologule a nazvali aj jeho rovnakým menom, čo v jazyku Welšanov by malo význam „biele perie“.
V Austrálii, na Novom Zealande... v Južnej Amerike atď. je ich hodne. Zriadené sú rezervácie (Phillip Island pri Melbourne), ale ich bežne vidieť po plážach Austrálie. Hlavne večer, keď sa vracajú „z lovu“. Celé kŕdle vyskakujú z vody a idú si ku niezdam, dieram v dunách. Pre Victoriu sú pravým turistickým lákadlom. Z Melbournea, na Phillip Island každý deň smerujú desiatky autobusov nabitých turistami, hlavne Japoncami. Aj my sme tam už vodili zopár návštev z Európy.
Tie penguiny u nás sú trochu menšie a aj druhov máme podstatne máme menej, ako napr. Nový Zealand. Poznám len tri druhy a aj tu ten jeden je len náhodným „turistom“ z N. Zealandu.
ooooooooooOOOOOOOOOOOOOOoooooooooooooooo

Domorodeckých legiend spiatych s tunajšou, ako flórou, tak aj faunou, ba aj „objavovaním“ ohňa, chŕlením sopiek (veľmi dávnym), oddeľovaním sa súčasných ostrovov od pevniny (koniec ľadovej doby), konštaláciami južnej pologule atď. atď. je hodne. Mnohé z nich sa pozbierali ešte v XIX. st. ale ani zďaleka sa ešte všetko nezapísalo. Dejiny tunajších domorodcov, sú dejiny ústneho podania, spiate s legendamy a „pamäť“ im siaha veľmi ďaleko.

......................................píše Ján Kulík
.

.