Už neraz sme počuli, že karty vymyslel sám diabol, avšak tu sa zabúda, koľko tie karty ľuďom pomohli.Karty sú diabolské len ak hráte na peniaz. Ak pre zábavu, sú vynikajúci prostriedok, vynikajúca terapia. konečne, práve tomuto aspektu vďačíme, že máme dnes karty. Že sa kvôli rozptýleniu aj zakartáme.
Čo sa týka pôvodu karát, najdeme všelijaké teórie, ako napr. karty do Európy priniesli Cigáni, ktorí ich aj vymysleli, aby mohli z nich veštiť. Iní tvrdia, že karty vznikli vo Francúzsku a to ešte v 1392. roku, lebo určitý majster dostal za úlohu maľovať karty pre pána kráľa Karla, lebo tento bol nervove labílny a karty mu mali slúžiť na ukľudnenie, terapiu, kedy koľvek ho vychytil záchvat blázonstva.
Ako mnohé hry, tak aj karty, koľko vieme, vznikli v Číne, pred vyše tisíc rokmi, ale tvrdenie, že to bolo v čase cisára Seun-Ho, lebo tento vraj chcel svoje konkubíny nejak zabaviť, neobstojí.
Číňania pôvodne používali okrúhle karty, už či urobené z dreva, alebo rastlinných vlákien. Na oko boli jednoduché, ale boli aj krásne ozdobené, ofarbené krásnymi farbamy. Takéto karty spoznali Arabi a netrvalo dlho, priniesli ich aj do Európy. Najstaršie exempláre európskych karát pochádzajú z Benátok. Aj tieto boli bohate vyfarbené, ale zatiaľ nemali tam žiadne číslice a nemali ani svoje názvy, mená. Takéto prvé karty mali tam pomaľované slniečká, hviezdičky, mesiačik, celé konštalácie...ako aj kráľov, ich manželky, symbol bohyne pravdy, zamilovaných, ba nechýbal tam ani kat, ten čo stinal hlavy, vešal odsúdencov, bol tam aj blázon, šaško, diabol atď. atď.
Keď pánom zunovalo takéto kartanie, rozmysleli si a všetky farby, symboli, rozdelili ich do štyroch skupín a pribudli aj číslice. V jednej skupine mali pohár, čašu (malo to znázorňovať vieru), v druhej skupine bol meč (pravdivosť), v tretej peniaz (dobrosrdečnosť, charitatívnosť) a štvrtú skupinu reprezentoval budzogáň (sila, pevnosť). Maľovanie karát sa stalo vynikajúcim zamestnaním, lenže macipáni sa rýchlo spamätali. Výroba karát sa stala štátnym monopolom a výnosným zdrojom štátnych pokladníc.
Z Talianska a zo Španielska, karty prešli do Francúzska a tu, okolo výroby karát vzniká celý priemysel. Práve niekde v tom čase Johann Gutenberg vynašiel tlačiareň (1450.r.), takže roboty bolo, koľko len chceš. Tlačili sa hlavne Biblie a hracie karty. Krásna kombinácia. Z Francúzska karty prechádzajú do Anglicka, Nemecka a Rakúska. Niekde v roku 1495. podľa anglického kráľovského rozkazu, hrať v karty sa prísne zakazuje všetkým sluhom a učňom. Kartanie sa im povoľuje len počas vianočných sviatkov. Bol to aj čas náboženských vrení, protestantských hnutí, ale karty si našli cestu aj medzi anglíckych „puritánov“. Kartal sa aj sám kráľ James I. Bol náruživým hráčom a ako sa svedčí na pána kráľa, mal na to aj sluhov. Jeden mu držal karty a druhý mu radil, ako zahrať.
Ešte stále nebol definovaný počet karát, až aj tu prišlo ku radikálnemu zásahu. Bude ich 52 a bodka, či povoľuje sa aj „žolík“.
Karty prešli aj do Nemecka, Rakúska a tu teraz nastáva ďalšia ich evolúcia. V západnej Európe sa počet ustaľuje na 52, ale v strednej Európe nastáva ďalšia redukcia počtu a dostávame 32 karty. Aj ich sfarbenie, symbolika začína byť rozdielna. Na „západe“ sa to kryštalizuje na dve základné farby. Čiernu a červenú. Čierne sú pika a ďatelinka a červené sú srdce a diamant. V Španielsku a Portugálsku sa však zachováva jú tie staršie symboli, ktorých pôvod je v Taliansku. Pohár, meč, peniaz a budzogáň. Stredoeurópske sú pestrejšie a vyvinuli sa v symboli: guľa (zvon), srdce, žaluď a zeleň (mal by predstavovať list viniča).
V záchvate horúčky, hráči sediaci naproti mali problém. Nebolo ľahko rozoznať, ktorá karta padla na stôl, ale aj tu pomohli Francúzi. Obraz rozdelili na polovicu (do vtedy bol po celej karte), takže teraz každý hráč mal jasný prehľad. Karty sa stali simetrické.
Všetky karty boli označené. Buď číslicamy, alebo jasným obrazom. Bol tu dolník, horník, kráľ... ale nie sme si na istom, odkiaľ máme eso (túz, kéc). Podľa jednej teórie, to máme z latiny. V latine mali názov unit, ako „jeden“, ktorého východiskom je unus = jeden, sám, jediný, jedinečný...ktoré sa medzi Grékmi skomolilo na onos a odtiaľ vošlo do nemčiny, ako Ass > As, z čoho v angličtine vzniká ace a u nás eso. (Túto teóriu uznávajú aj etymológovia.)
Viacej laických priaznivcov má iná teória. Pôvod esa bude v názve rímskej mince, ktorá sa nazývala as a využívala sa aj ako jednotka váhy (a zase to smeruje ku unus).
Do všetkého sa zamiešal ďalší Francúz a pokúsil sa presvedčiť Angličanov, že tu nejde o nič iné, ako anglický termín Ass = somár, sprosták (kto hrá hazardné hry).
Zopár osožných rád.
Čo sa týka pôvodu karát, najdeme všelijaké teórie, ako napr. karty do Európy priniesli Cigáni, ktorí ich aj vymysleli, aby mohli z nich veštiť. Iní tvrdia, že karty vznikli vo Francúzsku a to ešte v 1392. roku, lebo určitý majster dostal za úlohu maľovať karty pre pána kráľa Karla, lebo tento bol nervove labílny a karty mu mali slúžiť na ukľudnenie, terapiu, kedy koľvek ho vychytil záchvat blázonstva.
Ako mnohé hry, tak aj karty, koľko vieme, vznikli v Číne, pred vyše tisíc rokmi, ale tvrdenie, že to bolo v čase cisára Seun-Ho, lebo tento vraj chcel svoje konkubíny nejak zabaviť, neobstojí.
Číňania pôvodne používali okrúhle karty, už či urobené z dreva, alebo rastlinných vlákien. Na oko boli jednoduché, ale boli aj krásne ozdobené, ofarbené krásnymi farbamy. Takéto karty spoznali Arabi a netrvalo dlho, priniesli ich aj do Európy. Najstaršie exempláre európskych karát pochádzajú z Benátok. Aj tieto boli bohate vyfarbené, ale zatiaľ nemali tam žiadne číslice a nemali ani svoje názvy, mená. Takéto prvé karty mali tam pomaľované slniečká, hviezdičky, mesiačik, celé konštalácie...ako aj kráľov, ich manželky, symbol bohyne pravdy, zamilovaných, ba nechýbal tam ani kat, ten čo stinal hlavy, vešal odsúdencov, bol tam aj blázon, šaško, diabol atď. atď.
Keď pánom zunovalo takéto kartanie, rozmysleli si a všetky farby, symboli, rozdelili ich do štyroch skupín a pribudli aj číslice. V jednej skupine mali pohár, čašu (malo to znázorňovať vieru), v druhej skupine bol meč (pravdivosť), v tretej peniaz (dobrosrdečnosť, charitatívnosť) a štvrtú skupinu reprezentoval budzogáň (sila, pevnosť). Maľovanie karát sa stalo vynikajúcim zamestnaním, lenže macipáni sa rýchlo spamätali. Výroba karát sa stala štátnym monopolom a výnosným zdrojom štátnych pokladníc.
Z Talianska a zo Španielska, karty prešli do Francúzska a tu, okolo výroby karát vzniká celý priemysel. Práve niekde v tom čase Johann Gutenberg vynašiel tlačiareň (1450.r.), takže roboty bolo, koľko len chceš. Tlačili sa hlavne Biblie a hracie karty. Krásna kombinácia. Z Francúzska karty prechádzajú do Anglicka, Nemecka a Rakúska. Niekde v roku 1495. podľa anglického kráľovského rozkazu, hrať v karty sa prísne zakazuje všetkým sluhom a učňom. Kartanie sa im povoľuje len počas vianočných sviatkov. Bol to aj čas náboženských vrení, protestantských hnutí, ale karty si našli cestu aj medzi anglíckych „puritánov“. Kartal sa aj sám kráľ James I. Bol náruživým hráčom a ako sa svedčí na pána kráľa, mal na to aj sluhov. Jeden mu držal karty a druhý mu radil, ako zahrať.
Ešte stále nebol definovaný počet karát, až aj tu prišlo ku radikálnemu zásahu. Bude ich 52 a bodka, či povoľuje sa aj „žolík“.
Karty prešli aj do Nemecka, Rakúska a tu teraz nastáva ďalšia ich evolúcia. V západnej Európe sa počet ustaľuje na 52, ale v strednej Európe nastáva ďalšia redukcia počtu a dostávame 32 karty. Aj ich sfarbenie, symbolika začína byť rozdielna. Na „západe“ sa to kryštalizuje na dve základné farby. Čiernu a červenú. Čierne sú pika a ďatelinka a červené sú srdce a diamant. V Španielsku a Portugálsku sa však zachováva jú tie staršie symboli, ktorých pôvod je v Taliansku. Pohár, meč, peniaz a budzogáň. Stredoeurópske sú pestrejšie a vyvinuli sa v symboli: guľa (zvon), srdce, žaluď a zeleň (mal by predstavovať list viniča).
V záchvate horúčky, hráči sediaci naproti mali problém. Nebolo ľahko rozoznať, ktorá karta padla na stôl, ale aj tu pomohli Francúzi. Obraz rozdelili na polovicu (do vtedy bol po celej karte), takže teraz každý hráč mal jasný prehľad. Karty sa stali simetrické.
Všetky karty boli označené. Buď číslicamy, alebo jasným obrazom. Bol tu dolník, horník, kráľ... ale nie sme si na istom, odkiaľ máme eso (túz, kéc). Podľa jednej teórie, to máme z latiny. V latine mali názov unit, ako „jeden“, ktorého východiskom je unus = jeden, sám, jediný, jedinečný...ktoré sa medzi Grékmi skomolilo na onos a odtiaľ vošlo do nemčiny, ako Ass > As, z čoho v angličtine vzniká ace a u nás eso. (Túto teóriu uznávajú aj etymológovia.)
Viacej laických priaznivcov má iná teória. Pôvod esa bude v názve rímskej mince, ktorá sa nazývala as a využívala sa aj ako jednotka váhy (a zase to smeruje ku unus).
Do všetkého sa zamiešal ďalší Francúz a pokúsil sa presvedčiť Angličanov, že tu nejde o nič iné, ako anglický termín Ass = somár, sprosták (kto hrá hazardné hry).
Zopár osožných rád.
1/ Hrať v karty na stole kde nie je nástolník, obrus, považuje sa za nešťastie, katastrofu.
2/ Ten, kto pri hre požičia peniaz iným, určite prehrá. Kto si peniaz požičia, ten vyhrá.
3/ Pri hre, ak sa náhodou vzdiaľujete od stola, iďte priamo a o pár krokov sa skrútnite do prava.
Toto sa vzťahuje jedine ak hráte na peniaze.
4/ Ak ste v Monte Carlo, sledujte stoly, hráčov a čakajte kedy niekto spácha samovraždu. Hneď
si sadnite na jeho miesto a hrajte proti „banku“. Určite vyhráte.
Keď tam niekto spácha samovraždu, nastane veľký hluk a tlačenica. Všetci chcú sadnúť na
miesto toho nešťastníka.
5/ Ak si želáte aby niekto vyhral, zapichnite mu špendlík do kabáta.
6/ Ak vám v hre vypadne karta na podlahu, to je predznak nešťastia.
7/ Ak si počas kartania aj spievate, pískate, privoláte si nešťastie. Určite prehráte.
8/ Nehrajte karty za tým stolom, kde sedí aj niekto, čo má „oči na kríž“.
9/ Ak sa pri hre rozohníte, nešťastie vás neminie, lebo diabol nešťastia vždy sliedi ohnivého
hráča.
Tu som napočítal 9 všeobecných prikázaní, ale dobrých rád je ešte hodne. Spoznajte si vlastné ruky. Jednu máte nešťastnú a druhú šťastnú. Najdite ktorou rukou budete deliť karty a ktorou hrať.
Spoznajte ruky iných a odhaľte, ktorou rukou vám delí karty. Ak nešťastnou, vzdiaľte sa
od stola.
Ak ste vyhrali prvú partiu, vyhráte aj tretiu.
Kartať sa v piatok a to ešte skorej ako vybije šiesta odpoludnia, sa neodporúča.
Hoci aj máte vlastné peniaze, na partiu si vždy hľaďte požičať.
Ak ste sa ráno zobudili na spev kohúta, to je výborný predznak.
2/ Ten, kto pri hre požičia peniaz iným, určite prehrá. Kto si peniaz požičia, ten vyhrá.
3/ Pri hre, ak sa náhodou vzdiaľujete od stola, iďte priamo a o pár krokov sa skrútnite do prava.
Toto sa vzťahuje jedine ak hráte na peniaze.
4/ Ak ste v Monte Carlo, sledujte stoly, hráčov a čakajte kedy niekto spácha samovraždu. Hneď
si sadnite na jeho miesto a hrajte proti „banku“. Určite vyhráte.
Keď tam niekto spácha samovraždu, nastane veľký hluk a tlačenica. Všetci chcú sadnúť na
miesto toho nešťastníka.
5/ Ak si želáte aby niekto vyhral, zapichnite mu špendlík do kabáta.
6/ Ak vám v hre vypadne karta na podlahu, to je predznak nešťastia.
7/ Ak si počas kartania aj spievate, pískate, privoláte si nešťastie. Určite prehráte.
8/ Nehrajte karty za tým stolom, kde sedí aj niekto, čo má „oči na kríž“.
9/ Ak sa pri hre rozohníte, nešťastie vás neminie, lebo diabol nešťastia vždy sliedi ohnivého
hráča.
Tu som napočítal 9 všeobecných prikázaní, ale dobrých rád je ešte hodne. Spoznajte si vlastné ruky. Jednu máte nešťastnú a druhú šťastnú. Najdite ktorou rukou budete deliť karty a ktorou hrať.
Spoznajte ruky iných a odhaľte, ktorou rukou vám delí karty. Ak nešťastnou, vzdiaľte sa
od stola.
Ak ste vyhrali prvú partiu, vyhráte aj tretiu.
Kartať sa v piatok a to ešte skorej ako vybije šiesta odpoludnia, sa neodporúča.
Hoci aj máte vlastné peniaze, na partiu si vždy hľaďte požičať.
Ak ste sa ráno zobudili na spev kohúta, to je výborný predznak.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára