Evolúcia písma.

Kedy človek „objavil“ písmo a čo je vlastne už úroveň písma a čo len „obyčajné umelecké vyjadrovanie“, nie len pre nás, ale aj pre vedcov z oblasti paleografie predstavuje problém.
Ortodoxná veda, na základe súčasných poznatkov odhaduje, že niekde okolo roku 3000 p.n.l. v oblasti Mezopotámie (súčasný Irak) človek objavuje, ako si zapísať, evidovať určité veci, javy. Objavuje umenie písania. Toto svoje tvrdenie podporujú pevnými faktami, ako napr. počtom hlinených tabuliek... lenže, ako v každej vednej disciplíne, aj tu sú jednotlivci, ba aj menšie skupiny, čo sa s ortodoxnou vedou nezhodujú, aspoň nie v úplnosti a kladú rad hypotetických otázok. Na celý problém zrodu písma, pozerajú sa zo svojho uhla.
Ak vraj človek objavil záhadu písania len pred 5000 rokmi (3000 p.n.l.), predsa písmo musí byť hodne staršieho dátumu, lebo určite, nezačal písať hneď na tie hlinené tabuľky. Robil si znaky do pieska, na kožu, na kôru stroma... a vzalo mu to času, kým dospel po hlinenú tabuľku, kým neprišiel na ideu „archivovania“ si záznamov.
Ak písmo vzniklo v Mezopotámii a ak to bolo okolo roku 3000 p.n.l. ako je možné, že okolo roku 2700 už ho spoznal aj Egypt, ba čo viacej, vedeli tam nie len písať, ale narábali aj s komplikovanými matematickými formulami. Vedeli si robiť výpočty pri stavbách pyramíd (a toto vraj bolo asi v roku 2700 p.n.l.). Vedeli si vypočítať, matematicky dokázať aj mnohé astronomické úkazy. Vedeli si vypočítať aj „slnečný“ rok. Od objavu písma v Mezopotámii, sotva ubehlo len nejakých 300 rokov. Pomerne je to veľmi krátky čas na migrovanie písma a nie ešte aj na jeho aplikovanie v rozličných vedných disciplínach doby.

* Evolúcia sumérskych piktografov v klinopis.

* Posledné dva stĺpce sú z klasického babylonského a assýrskeho písma.

V pátraní po záhade pyramíd a aj písma, týto vedci sa snažia rozlúštiť záhadu egyptského chrámu v Denedere (III. st. p.n.l.), kde v „stavebnom texte“ sa spomína, že: „...vznešený plán tejto stavby, čo sledovali naší architekti, bol zapísaný archaickým písmom, ktorého pôvod siaha do doby „Nasledovateľov Hórusa.“ (Hórus bol synom Osirisa, prvého vládcu Egypta a jeho doba panovania sa kladie tzv. Zep Tepi (prvého času) a na základe zatiaľ otáznych a krajne špekulatívnych dát, ale vraj aj historikmi ignorujúcej časti dejín Egypta, čo v III. st. p.n.l. napísal kňaz Manetho, hlavne v poškodenej časti „Zep Tepi“, čo by mohlo byť aj 10500 rokov p.n.l. snažia sa dobu objavu písma a začiatok stavania pyramíd posunúť o celých 8 tisíc rokov do minulosti.



*Ukážka evolúcie klinového písma.


* Ukážka evolúcie egyptských fonetických symbolov.

* Ukážka evolúcie starého peržského klinového písma.

Východne od Mezopotámie, už na samom indickom subkontinente, v údolí rieky Indus, ako aj vedľa pobrežia arabského mora a až po úpätie Himaláj, svojho času tiež jestvovala rozvinutá kultúra. Kedy? Ťažko je určiť, ale bolo to hodne pred príchodom Indoárijcov do tejto oblasti. Aj sama Rig Veda často spomína pozostatky po tejto, už vtedy veľmi dávno zaniknutej kultúre, civilizácii a Indoárijci do oblasti začali prenikať už v druhej polovici, druhého tisícročia p.n.l. a ich kultúra sa vôbec nenadväzuje na túto zaniknutú. Súčasní vedci ju nazývajú Mohenjodaro (podľa mena súčasnej lokácie, kde sa objavili prvé stopy tejto kultúry). Aj týto ľudia poznali, mali nejaké svoje písmo, no zatiaľ sa ho nepodarilo dešifrovať, ale predpokladá sa, že aj tu začiatky písomníctva siahajú do tretieho tísicročia p.n.l. a bolo celkom odlišné od písma v Mezopotámii. Ináč, boli to predkovia súčasných Dravidov, ktorých potomkovia aj dnes žijú a obývajú južné časti Indie a Sri Lanku.
Z hľadiska „objavenia“ písma, nás zaujíma hlavne evolúcia našej abecedy a hlavne poznatky ortodoxnej vedy. Ako, kedy, kde... vzniklo tzv. latinské písmo. Odkiaľ a akou cestou sa toto dostalo do Rímu a pravda, ako pricestovalo aj k nám.
Vo svete a to od seba úplne izolovane, samostatne, vzniklo viacej druhov písma, spôsobov zapisovania si nie len čísel, ale aj obstraktných myšlienok. Jedno však majú spoločné. Všetky vychádzajú z idey maľovania obrázkov, čiže pôvod im je piktografický.
*Pravda, aj tu máme výnimky, ako napr. indiánske písmo, kde sa na niť viazali hrčky a celý spis sa namotával do klbka.
Z oblasti strednej Ameriky sa nám zachovali zlomky z písma Aztekov... Sú to celé seriály pozorne maľovaných obrázkov zo života a ich sledovaním, človek dostane ideu, o čo tam ide. Z tohoto vzniká neskoršie (už) písmo tamojších indiánskych kultúr a veru nedalo sa nám nič prečítať. Nič, kým na scénu nedošla Američanka ruského pôvodu a tá to riešila. Písmo, znaky predstavujú slabiky.
Aj čínske písmo vzniká z obrázkov zo života a časom z tých jednoduchých kresieb vznikajú abstraktné znaky, lenže na rozdiel od obrázkového písma v Mezopotámii... ich obrázky nenadobúdajú význam hlások, ale zotrvávajú pri úplnom slove, význame. Aby sa nejaká myšlienka vystihla aj presnejšie, úplnejšie, hlavne abstraktná, vznikajú kombinované znaky. Dnešné čínske písmo si vedia prečítať, rozumejú mu, aj tí zo severu, juhu, východu, západu... avšak ak by si to čítali jeden, druhému, nerozumeli by si. Dialekty sú rozličné. Linguisti hovoria, že v dnešnej Číne je aspoň 8 väčších jazykových celkov (rozumej jazykov), ale všetci píšu rovnako, nuž to napísané všetci rozumejú. Ako? Len vo svojom okruhu môžu povedať, o čo tam ide. Postupom času celé písmo sa im toľko skomplikuje, že na jeho zjednodušenie potrebujú reformy. Posledná bola počas Mao Ce Tunga.


* Ukážka čínskeho písma a jeho evolúcia. Zotrváva sa pri obrázku, ku ktorému, na vyjadrenie abstraktných myšlienok, prikladajú sa iné obrázky.

Čínske písmo je podstatne mladšieho dátumu od toho v Mezopotámii a uberalo sa svojim smerom. Medzi Semítmi sa však vymanilo z piktografickej oblasti a začalo nadobúdať charakter alfabety, abecedy, azbuky... Jednotlivé obrázky prestávajú mať charakter slova. Nadobúdajú význam slabiky, dvojhlásky, samohlásky... začiatočnej hlásky pôvodného slova. Už polovicou druhého tisícročia p.n.l. v oblasti východného stredozemia vzniká tzv. severné semítske písmo. Toto sa koncom toho tisícročia, či niekde pred 3000 rokmi začína „štiepať“, zdokonaľovať a vznikajú hlavné štyri skupiny: kanaanska, aramejská, južnosemítska a grécka.
Gréci si svoje písmo prevzali od Feníčanov, niekde okolo roku 1000 p.n.l. a adaptovali si ho ku svojim potrebám. Vlastne skoro každé grécko mesto – štát mal aj svoju vlastnú verziu alfabety, až ako najsilnejšia, najrozšírenejšia, na povrch vychádza iónska. Túto si v roku 403. p.n.l. preberá aj mesto Atény a tým pádom iónska alfabeta naberá na sile, až sa z nej vyvíja aj celogrécka.
Keďže sa helénska kultúra stáva aj dominantnou v oblasti stredozemia, tým pádom aj ich jazyk sa stáva nejakou „lingua franca“ celej oblasti. Aby sa cudzincom obľahčilo správne vyslovovanie gréckych slov, na jednotlivé hlásky sa prikladá znak akcentu.
Zo starého gréckeho písma, na jednej strane vyšlo písmo Etruskov, písmo Rimanov, latinské písmo, kým na druhej strane vzniká klasické grécke písmo, z ktorého neskoršie vychádza písmo Koptov, arménske, grúzijské, hlaholika a neskoršie aj cyrilika.
Písmo Rimanov, latinské, expanziou ako samej ríše, tak aj neskoršieho kresťanského náboženstva, prechádza vo všetky národy západnej a strednej Európy, čiže preberáme si ho aj my.
Z pôvodných 26 hlások, symbolov etruskej abecedy, Rimania si prevzali 21 symbol, avšak s prešírením svojej moci aj na Grécko, do ich abecedy, kvôli správnemu zapisovaniu si nových, gréckych termínov, preberajú teraz aj Y a Z.
V stredoveku, sem pribúdajú aj J a U, ktoré hlásky sa dovtedy nahrádzali, zapisovali, ako I a V, kým od Normanov sa preberá symbol W, takže dnešné latinské písmo má 26 symbolov, hlások.
Keďže mnohé jazyky, ako slovanské, tak aj germanské, ba aj románske, poznajú a používajú viacej hlások, ako je v latinskej abecede, tieto národy si už či kombinovaním symbolov, alebo inak, adaptoval abecedu ku svojim špecifickým jazykovým potrebám.

*******************