C c
Písmeno C, ako ho nachádzame v egyptských hieroglyfoch, pôvodne asi predstavovalo nejakú zakrívenú palicu, nejaký nevracajúci sa bumerang, ktorý sa hádzal za zverinou, v snahe podkríviť ju. Túto palicu, v podobe trojuholníka, nachádzame aj v písme Semítov, z obdobia asi 1500 rokov p.n.l. avšak už okolo roku 1000 p.n.l. ako v Byblose, tak aj v ďalších strediskách Feníčanov a Kanaancov, táto palica/znak začína nadobúdať lineárnu podobu a dostáva názov Gimel, Gami, čo vlastne znamená druh palice na hádzanie za zverou. Gréci si aj tento znak preberajú a premenúvajú si ho na Gamma. Keď začali písať z ľava, na pravo, celý znak si otočili o 180 stupňov, ale jeho hlásková hodnota aj ďalej bola G.
S prechodom znaku ku Rimanom, dochádza aj k ďalším zmenám. Najprv sa ho „zaokrúhlilo“ a dostáva hláskovú hodnotu G, K. Ďalšou evolúciou (v Ríme), pôvodná Gamma, ale už v podobe C sa posúva na označenie hlások K,C a „priložením“ vodorovnej čiaročky na dolnú nožičku, C sa mení v G.
Z Rímu, oba tieto znaky prechádzajú medzi ďalšie európske n´=arody, konečne aj k nám, ale ešte vždy je tu roztrieštenosť. Medzi Slovanmi, ich hlásková hodnota je jasne určená, vyhranená, ale napr. v angličtine C môže predstavovať hlásky K,S, kým G môže byť, ako G, tak aj Dž. Podobný prípad je aj v románskych jazykoch. Tu môže mať funkciu, ako G, tak aj Ž,Ď,H...
.............................................píše J. Kulík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára