Zalúštané: Na svadobnom veselí, tam nad ránom, pre vytrvalých hostí, ide mladá nevesta a ponúka zalúštané pálené. Je to pálené, do ktorého sa pridá hodne papriky a čierného korenia, aby hostí prebralo zo spánku. Ani toto slovo v Slovníku nie je. Tesne súvisí so slovom lúh, ktoré V. Machek chybne vysvetľuje,ako výpožičku z nemeckého jazyka. Ide tu o starobylé slovo, ktoré v podobe lus zachytáva aj sanskrit a význam mu je páliť, opáliť, popáliť a pod. Paprikové, alebo okorenené pálenie poriadne „popáli“ a preberie zo spánku.
Zétin, zejtin: Prevzaté zo srbského jazyka, kde zejtin = jedlý olej, hlavne olivový. Dostali ho od Turkov a Turci zase z arabského jaz. kde zaitun = olivový strom, oliva.
Zetke, zetky: Kukuričné býle objedené od líštia; objedené šúštie. Pre slovenského Slováka (Horniaka), trochu divné slová, ale pre srbského, rumunského a maďarského Slováka (Dolniaka), celkom bežné i keď aj tu jestvujú určité variácie.
Keď sa kukurica "olámala", na poli zostalo len šúštie. Toto sa v neskorej jeseni "zrezávalo", sekalo, viazalo do snopov a zvážalo domov, do stohov. Cez zimu sa snop, po snope dávalo do jaslí, aby dobytok (kravy) mali čo jesť. Tieto objedli všetko suché lístie (líšťa) a v jasliach zostali len býle, objedené kukuričie, z(j)edky, vyjedky, ktoré sa teraz využili na kúrenie "sedliackej" pece.
Vo výslovnosti počuť zetke (správnejšie zetky), avšak tu ide o pojem jesť, zjesť, čiže zetky predstavujú zjedky (v Pivnici vyjedky, ba stretol som sa aj s objedky a pod.). Teda, v tomto prípade tu nejde o žiadny srbizmus, ale vlastný útvar dolnozemského Slováka.
Zima: Najchladnejšia časť roka, obyčajne sprevádzaná dažďom, mrazom, snehom; chlad. Všeslovanské. Staroslov. a praslov tiež zima. V ie. jayzkoch je rad príbuzenstiev, ako: lit. žiemá, lot. ziema, staroprus. semo, av. zyá- (zim-), zimo = zima, mráz, zayana- = zimný, súč. peržský zam = chlad, štipľavý vietor, zamistan = zima (ako ročné obdobie) gr. cheimón / χειμών= zima (ročné obdobie), zima (chlad), mráz, nečas, búrka, víchrica, chet. gimi = v zime (ako ročné obdobie), alb. dimer, dimen, lat. hiem(p)s, hiemis = zima, chlad, búrka, hibernus = zimný, arm. jmern = zima. So všetkým súvisí aj sans. himá- = zima, chlad, mráz, sneh, inovať. S týmto súvisí aj sans. podoba śyai = stuhnúť sa, zmrznúť, zamrznúť.
Rekonštruovaným východiskom je ie. *ghei-m- = zima, ktoré sa vyvinulo z ie. *ghei-, gheu- = liať (ako v prípade lejak), na čo jasne poukazuje chet. he(i)uš = dážď, grécke chéo / χέω = liať, vylievať, zlievať, hádzať, padať a pod. ako aj sans. koreň ghr = kvapkať.
Porovnaj slovo Dážď. # Názov Himalája = zima, sneh leží.
Zlato: Prvok zo skupiny drahých kovov, žltej farby, chem. zn. Au(rum). Všeslovanské. Príbuzné ku lit. nár. želtas = zlatý, zlatožltý, lot. zélts = zlato, zlatý, gót. guldh, sans. híranya = zlato, kde ako východisko máme hári- = zlatý, žltý a v RV aj zelený, av. zaranya- = zlato, zairi- = žltý, zlatožltý, s ktorým súvisí aj zelený. Všetky podoby tesne súvisia s názvami pre žlté, zelené, zrelé... Germanské gold = zlato, ako ie. východisko má ghel = žlté, kým u Slovanov by sme mali skorej ghol = r/v.
V súčasnom peržskom jaz. zar = zlato, peniaze, bohatstvo a zard = žlté, šafránovej farby, šafrán, bledé a pod.
Zreba, v SSJ je zrebe: podradné ľaňové, alebo konopné pradivo obsahujúce veľa pazderia. V knihe „Konope, konope, zelené konope...“ (Dr. Ján Kišgeci) najdeme opis: Hneď pri prvom česaní treba zo snopa odstrániť klky. Z vyčesaných vláken sa robia „babky“, ktoré sa potom mykajú. To, čo pri mykaní zostane v ruke, je „zreba“, a v štetke zostávajú klky, ktoré sa zakrúcajú do kúdelí.... a „drugajú“ sa na pokrovce.“
Sám termín sa nám vyvinul z pojmu pre hrabať, ktorý je rozvetvený a to nie len v slovanských jazykoch, ale aj širšie. U nás sa zreba vyvinula zo z(h)rebe, čiže na jednej strane sa tu naráža, akože „z hrebeňa“, ale zároveň aj na „z + hrabané“, stiahnuté z hrebeňa.
Zruby: Ohrada okolo kopaných studní. Vyvinulo sa zo slova zrub =otesané brvno, otesaná klada, drevený trám. Východiskom tohoto je rub = okraj, ale aj opačná (spodná) strana.
Rub, zrub, ale aj ďalšie podoby najdeme vo všetkých slov. jazykoch, čo svedčí o jeho starobylosti. V príbuznosti má i ger. slová, ako napr. ang. rand = okraj, ale význam sa posúva aj na okraj štítu atď. V sans. je tiež zopár podôb, ako ram = oddych, príjemnosť, rambh = dolu, na spodku, rudh = chrániť, prekážať, štítiť. Viď Rubáč.
Zvať: Volať. Všeslovanské, vyjmúc lužického. Čes. zváti, rus. zvať, zovú, srbch. zvati atď. staroslov. a praslov. zovú, zъvati. Príbuzné je lit. žaveti = čariť, veštiť, lot. zavet = čariť, čarovať, vzývať, av. zavaiti = zvať, volať, sans. hve = zvať, volať, s ktorým súvisí aj akhyati = hovoriť, rozprávať, ahavá- = výzva (na boj), boj, bitka. Toch. kwa = volať, pozývať.V chet. wer = zvať a v gr. eíro / είρω = hovoriť, povedať, rozkazovať a pod.
Same slovo je veľmi starobylé a z toho aj veľmi rozvetvené, takže s nim súvisí aj vzývať, zývať, zváč, priezvisko atď.
Zvon: Predmet, nástroj obyčajne bronzový, ktorým sa vydáva zvuk. Tesne súvisí so slovom znieť, zvuk, ale aj zvať. Všeslovanské. Staroslov. zvonъ. V príbuzenstve má toch. kene = melodia, nápev, alb. zё(h) = zvuk, hlas, arm. jain = r/v. Predpokladá sa PIE východisko ghwono- = zvuk, kde PIE samohláska – o – podľa jednotlivých etymológov navádza aj na konekciu s PIE * kan- = spievať, avšak toto príbuzenstvo je zatiaľ veľmi otázne. Ďalej tu máme príbuzenstvo aj so sans. svan = zvuk, znieť, svaná- = hluk, krik, lat. sonus = zvuk, hluk a st.h.n. swan = labuť.
S týmto nám súvisí aj ozvena, znieť, zvuk, znelka a celý rad ďalších.
Zvuk: Hlas, tón, Viď etymológiu pod Zvon.
************
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára