Najčastejšie sa stretneme s vysvetlením, že tu máme nejakú asociáciu na „pravý kríž“ Ježiša. Mnohé katolícke chrámi, ako najvzácnejšiu relikviu, opatrujú si kúsok dreva, akože zlomok z toho „pravého kríža“, lenže tých zlomkov je toľko, že sa o nich zmienil aj reformátor Kalvín (1509 – 1564) a poznamenal. „Keby sme ich všetky pozbierali, z toho by bola plná loď a hľa, ten kríž uniesol len jeden človek.“ Či tak, alebo onak, ale vraj pri poklepkaní na drevo, patričný sa nevedomky spolieha na zázračnú moc „pravého kríža“.
Trochu iné vysvetlenie sa vzťahuje zase na kostol. V stredoveku kostol poskytoval azyl prenasledovaným. Keď sa prenasledovaná osoba priblížila ku chrámovým dverám, dotkla sa ich dreva, bola bezpečná. Bola pod ochranou kríža svätého. Nikto sa neodvážil takú osobu zaistiť, lebo by ho stihol trest Boží.
Staršie vysvetlenie siaha do doby predkresťanskej. V tom čase ľud Európy býval hlavne v drevených chalupách a pravda, aj vtedy boli zámožnejší a menej zámožní. Tí bohatší vždy mali strach z niečoho, aby neprišli o svoj majetok. Veľmi sa stráchali aj zlých duchov, ale čo robiť, keď sú všade? Veľký strach mali z domácej debaty o veciach rodinných, majetkových, aby im nejaký zlý duch „neporobil“, ak počuje, čo sa v ich domácnosti debatuje. Keď sa im „vykĺzlo“ nejaké neprimerané slovo, hneď hlasno udreli po stene chalupy, aby „utopili“ vypustené slová.
Väčšina znalcov je mienky, že aj tu máme prastarý zvyk, siahajúci hlboko do čias pohanstva, kedy okrem iných bohov, aj stromi mali božskú moc, silu. Hlavne dub. Do neho bilo najviacej hromov a pravda, bolo tu aj patričné vysvetlenie. To je svätý strom, lebo s každým hromom do neho vchádza aj božská sila a poklopaním na takýto strom, drevo z neho, privolá sa aj jeho zázračná moc, ochrana veriaceho.
***************
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára