Austrálske jedovaté hady.

 Vidím, že mnohých naších návštevníkov zaujímajú aj hady. Osobne, ja od nich bočím, ale čo, to musím vedieť. Musí to vedieť každý Austrálan, lebo jedovatých hadov je tu všade, sú "do husta", je ich mnoho druhov. *Niečo som už o nich písal.  V prisťahovaleckých táboroch sa novodošlým dávajú základné dáta o tunajšej jedovatej hávedi, ako hady (aj morské), o jedovatých pavúkoch, jedovatých stonohách, jedovatých rybách, jedovatých mušlách, jedovatých malých chobotniciach, jedovatých medúzach... no a ani platypus (vtákopysk) nie je bez jedu, ba aj útulná koala má jedovaté ostny na nohách. Tu sa však lista nekončí. V tropickom pásme sú aj jedovaté rastliny, kde stačí šuchnúť sa o list a už to máte. Listina hávede sa ani tu nekončí. Je tu slanovodný a sladkovodný krokodíl, spústa žralokov (zabiehajú aj do riek) a ešte rad ďalších, pre človeka nebezpečných zvierat.    Taipan sa pokladá za najjedovatejšieho hada čo tu máme, ba až za najjedovatejšieho na svete vôbec. Žije hlavne v tropickom a subtropickom pásme, ale jedince sa zatúlajú až po rieku Murray. Vlani jedného našli až v Mildure. Na oko je to celkom obyčajný had. Hnedej farby. Dosahuje dĺžku do troch metrov, ale je aj pomerne útočný. Jeho rodák, trochu tmavšieho zafarbenia, žije aj na Novéj Guiney.   Tiger snake žije na skoro celom území Austrálie. Stretnúť ho všade, kde je nejaká voda, ako rieka, potok, močiar... Dosahuje dĺžku od 2 - 2,5 metrov a jedom mnoho nezaostáva za Taipanom.  Mulga a Black snake sa vyskytuje všade, vyjmúc Tasmánie. Je ich až niekoľko poddruhov, ako s červeným bruchom, s cinóberovým bruchom... Dosahuje dĺžku do dvoch metrov. Často sa zatúlajú aj do miest (sledujú potok) a stretnete ich aj v mestskom dvore. Jeho poddruh, King brown, ktorý dosahuje dĺžku aj 3 m. je rozšírenejší, stretnúť ho všade, hlavne v noci a jeho jed je ešte potentnejší, od jeho rodákov.  Death Addera stretnete všade, vyjmúc Tasmánie. Dosahuje dĺžku len pol metra, ale našli sa jedince aj dlhšie, až 1 m. "Hryzáky" má pomerne veľké, dlhé a pri uštipnutí striekne hodne jedu, takže je tiež pri špičke najjedovatejších. Žije hlavne v oblasti pobrežného pásma, ale jeho poddruhy sú všade. Aj v púšti.  Copperhead po jedovatosti tiež nezaostáva. Najdete ho od severa N.S.W. vo Victorii, v Južnej Austrálii a na Tasmánii. Obyčajne dosahuje dĺžku asi 1,5 m. Aktívny je aj na mraze a preto ho stretnete aj samom končiari Mt. Kosciusko.  Brown snake má počet poddruhov a všetky sú nesmierne nebezpečné. Sú veľmi rýchle , ostražité a stretnete ich ako cez deň, tak aj v noci. Ich dĺžka je aj do dvoch metrov, jed veľmi potentný a od sídlisk nebočia, lebo kde sú ľudia, tam sú smeti, potraviny pre myši a myši sú na ich jedálnom lístku pravou maškrtou. Sfarbenie im je hnedé, ale to nič neznamená, lebo sú aj s čirnými frckamy, s čiernými pásikami, brucho im môže byť žlté, pomarančové, sivé.... proste nejakú "rovnošatu" nemajú.   Giant Brawn snake je príbuzný s Brown snake, ale jeho oblasť je len juhovýchodná časť Queenslandu. Dĺžka mu je vyše dvoch metrov. Jed? Rovnako potentný, ako aj jeho rodáci.  Rough - Scaled snake je pomerne malý had. Dĺžka sa mu pohybuje okolo jedného metra. Ťažko ho je stretnúť. Je "hanblivý". Zuteká, schová sa a preto sa o ňom vie pomerne málo. Žije hlavne v v lesoch východného pobrežného pásma a to v oblasti od severu N.S.W. a v tropickom pásme. "Kožu", šupiny má "chrapľavé", ostré (z toho aj dostal meno). Farbu má sivozelenú s tmavšími pásmi a to je asi všetko, čo sa o ňom vie. Zatiaľ sa mu charakter nepreskúmal a ani zloženie jedu.    V tropickom pásme je až niekoľko druhov morských hadov, ale tieto, i keď s potentným jedom, pokladajú sa za pomerne bezpečné. Nie sú útočné. Často plávajú okolo potápačov. Sú zvedavé a aj hravé.  Kým som bol v zamestnaní, naše ústredné laboratórium na starosti malo aj závodnú ambulanciu, lebo lekárov sme mali len v normálnom dennom pracovnom čase. Odpoludnia, v noci, cez víkendy, sviatky... fungovali sme aj ako paramedikovia a aj hasiči. Každé dva roky sme skladali skúšky z prvej pomoci, pravda hlavné zameranie nám bolo poskytovanie pomoci pri popáleninách, pri srdcových a mozgových porážkach a otrávenie sa chemikáliamy, uštipnutie hadom, pavúkom, medúzov... Dvor rafinérie nám bol plný hadov, lebo tu bola odpadová voda, žaby... proste nejaká hadia reštaurácia. V noci sme sa pohybovali hlavne autom a aj tak sme mali zopár uštipnutí hadom. Veď robilo tu asi 5 tisíc ľudí a vždy sa niečo stane. Môžem tu pridať iba toľko, že pri každom kurze tie metódy, ako na uštipnutie hadom, sa menili.   Ináč prví prisťahovalci, zlatokopovia, vo svojej batožine záväzne si nosili nejaké vákumové vysávadlá na jed, žiletku, britvu (aby tú ranu ešte väčšmi otvorili) a fľašku zrniek hypermangánu. Prečo? Nuž keď človek videl, že mu tam nasypú aj niečo, čo bude farbiť, cítil sa lepšie, i keď to vôbec nepomáhalo. Verili, že uštipnutému sa nesmie dovoliť zaspať, dať sa na pokoj, ale ho násilne vodili po izbe, len aby bol v pohybe a práve toto ešte len zosilnilo účinok jedu.  Vo filmoch z "divého západu" neraz ste videli, ako ten cowboy vyciciava jed uštipnutého. Možno tomu aj zachránil život, ale sebe len uškodil. Každý človek má nejakú raničku na ústach, v ústach, ako puknutú peru, pokazený zub... a ten vysatý jed mu teraz ľahúčko vojde do organizmu   Tu, v našej dedine často stretnete niekoho bez prsta na ruke. To si starší zálesáci sami uťali prst, ak ich náhodou uštipol had a len potom bežali k lekárovi. Najbližší im bol 40 km. od dediny a ani tí nie sú najlepšie vybavení. Teraz sa uštipnutého najskôr stabilizuje a potom helikoptérou prevezie do Melbourne. Ročne je hodne poštípaných, ale smrtelné prípady sú veľmi zriedkavé.   No a dve manšie anekdotky. Prvá je z času zlatokopov. Išli dvaja nádejní boháči bušom, keď tu, jeden musel "za krík". Ani sa nepozrel kam to kľaká a pravda, had ho uštipol. Zahryzol mu rovno do vtáčika. Jajda, beda, čo robiť?   "Počuj kamarát, už mi to aj vycujkaj", dožaduje sa uštipnutý.  "Netáraj, ja to robiť nebudem. Radšej odbehnem do dediny a privediem ti doktora."  Dedina bola len nejakých 5 km. ďaleko, nuž odbehol a prosí lekára o pomoc.  "Tu nieto inej pomoci. Musíš mu to vycuckať"  Vrátil sa ku kamarátovi a tento hneď na neho:"Tak čo? Príde doktor? Čo ti povedal?"  "Tak, povedal mi, že určite umrieš."  Ďalší prípad, celkom pravdivý, sa prihodil len začiatkom júla 2008. a kde inde, ako rovno v Queenslande. Všetky noviny sa o tom rozpísali.  V buši, neďaleko mesta Cairns kampovala veselá spoločnosť a pravda, ako sa svedčí na pravého austrálskeho "Ockera", pivom sa nešetrilo, lenže pivo má aj iný účinok. Občas si musíš "odskočiť" od spoločnosti. Niekde za krík. Odskočil si aj tento junák a vypadá, že pristupil tam Brown snake (hada), ktorý sa napajedil, zdvihol hlavu a zahryzol mu rovno do "vrabca". Vykríkol, zbehla sa spoločnosť, had odbehol a oni už aj nasadali do áut a uháňali do nemocnice.  Cestou začal aj účinok jedu, pálilo to a junák si spomína, ako si ten rozpálený úd polieval ľadovým pivom chladným rumom... a stihli do nemocnice. Vychrámal sa z toho a ako píšu noviny, s "vrabcom" sa nič nestalo. Funguje celkom tak, ako aj skorej.

.................................................................píše J.Kulík

**************