Pivo...

"Tekutý chlieb".

Najstarší alkoholický nápoj človeka.

*Asi najväčší piják piva, dobrý vojak Švejk.

Keď si prirovnáme slovanské pivo s germanskými podobamy, ako nem. hol. bier, ang. beer, st.h.n. bior atď.ba aj tal. birra, fr. biére, nejaký súvis, spoločné pravýchodisko nevidíme. A tu je. Skryté.
V kláštornej latine biber = piť, lat. bibo, bibi = piť, imbibere = vpiť, vpíjať, piť.
Slovanské pivo tiež v sebe skrýva pitie. V príbuznosti má sanskritové PA, PI = piť, pibati = pije, ktoré v jazyku panini nadobúda podobu pibati, pivati = piť, pije. V ďalšom sans. prešírení je aj pianu, v jaz. lahnda piwan, v jaz. pali pina atď. atď. Podľa A. Meilleta (člen fr. akadémie), tieto sans. podoby súvisia s lat. bibo = piť, staroírskym ibim = piť, gr. píno / πίνω = piť, lat. poculum = pohár, čaša...
Teda, slovanské, germanské, alebo romanské termíny tohoto nápoja, v sebe skrývajú rovnaké, spoločné východisko. Piť, pitie, nápoj. *U nás sa z rovnakého prameňa vyvinulo aj slovo pivnica.
Človek vraj už pred asi 10,000 (áno desaťtisíc) rokmi prišiel ku pivu. Celkom náhodou. Niekde v tom čase sa zjavuje aj úmyselné pestovanie zrnovín, pšenice a pravda, s tým súvisí aj pečenie chleba. Pravdepodobne nejaké omrvinky z jeho chlebíka padli do vody a tu začali fermentovať. Človek ochutnal túto tekutinu a chutila mu. Pozdávala sa mu.
Áno, pivo sa zjavilo hodne skorej egyptských pyramíd a ako neobyčajný nápoj, hneď si našlo miesta aj v „chrámoch“, či pri službách bohom. S nim sa polievala pôda, aby sa udobrilo bohov úrody. Keď pivo vzniklo (nepriamo) zo zrna, určite sa aj bohovia úrody, zrnovín potešia. Budú štedrejší.
Varenie piva bolo toľko "sväté", že sa recept držal v najväčšej tajnosti. Poznali ho len vyvolení kňazi, šamáni a na dovažok, ku pivu, do "pivovaru" sa ženy nesmeli ani priblížiť, lebo vraj inak tá transformácia zrna, v pivo nevyjde.
Jedna z najstarších hlinených tabuliek z Babylónu, stará asi 6,000 rokov, presne hovorí, ako sa má priprávať pivo pre obetné ciele. O 2,000 rokov neskoršie, v dobe asi 4,000 rokov p.n.l. Babylónčania už poznali spôsob výroby toľko, že sa tu spomína až 16 rozličných druhov piva. Pivo bolo toľko "sväté", že si ho mohol variť len kráľovský dvor a zopár kňazov v určených chrámoch. Hľa, najstaršie pivovari boli práve miesta, kde sa človek klaňal svojim bohom.
Pivo spoznal aj Egypt a tu sa jeho vynález pripisuje priamo ich božstvu, bohyni Isis, ktorá mala na starosti prírodu, úrodu a pod. Pivo sa tu stalo nie len božským, ale aj nápojom smrtelníkov. Všade ho pili. Aj pri stavaní pyramíd a práve tu sa nám zachoval údaj, že sedliaci a robotníci dostávali denne štyri chlebíky a dva krčiažky piva, ba aj hlávku cesnaku. Obyčajne sa im však dávala surovina, múka a zrno na prípravu piva. V jednom chráme z času Ramzesa III. najdeme hieroglyfmi zapísané, že tento faraón svojim bohom obetoval až 466.303 džbánov piva.
Z Egyptu pivo prechádza aj do Grécka a odtiaľ, do Rímu, ale už vtedy človek spoznal aj víno, takže toho piva sa tu popilo hodne menej.
Vypadá, že Európa, jej sever, pivo objavila celkom samostatne. Pilo sa ho hodne skorej, ako sem prišli Rimania, ktorí nám aj zanechali zapísané, ako sa tu pivo varilo a pilo. Konečne, na to máme aj legendu. Európskych severanov variť pivo naučil mýtický flamánsky kráľ, Gambrinus. Dnes si na neho spomíname značkou piva "Gambrinus".
Víno bolo nápojom Stredozemia, teplejších krajov, ale na severe Európy, v chladnejších priestoroch sa mu nedarí a preto sa tu od nepamäti pilo pivo a rozličné pálená. Aj tu bola voda nezdravá a pravda z toho aj rozličné choroby, ale ak človek pil pivo a nie špinavú vodu, neochorel. Vlastne ochorel, ale nie od vody, lež prehnatej dávky piva.
Cez Londýn tečie rieka Temža a práve ona bola zdrojom pitnej vody, lenže zároveň slúžila aj ako hlavná kanalizačná tepna mesta. Ľudia choreli. Chudobnejší. Tí bohatší, nie. Oni pili pivo a spomína sa, že pravý džentlmen vedel denne popiť aj do 8 galónov piva, nuž všetci tam boli aj poriadne podgurážení.
Keď si Angličania zaujali kus "nového sveta", Ameriku, s prvými kolonistami tam prichádza aj kunšt varenia piva a robenia si páleného, whiskey. I keď tu tie klimatické podmienky boli prajnejšie, predsa sa aj dnes tam popije viacej piva a whiskey, ako vína. Podobná situácia bola a aj je tiež v Austrálii a na Novom Zealande. Pivo sa pije stále a všade. Víno pijú hlavne prisťahovalci (Taliani, Gréci, Chorvati...) a časť pomodárov.
Už v prvých rokoch osídľovania sa v Austrálii, usilovne sa stavali aj pivovari. Prvý vraj začal pracovať už v 1796. roku. V 1907. roku, len v N.S.W. bolo až 38 pivovarov. Dnes ich je tu neúrekom. V každom štáte. A to len takých veľkých, ako Carlton & United Brewery, Tooheys, Castlemaine, Swan, Cascade atď. V poslednej dobe vzrastá aj počet malých pivovarov a jesto ich v každom väčšom meste. Má ich napr. Ballaratt, Bendigo, Echuca...
Z Austrálie sa ročne vyvezie vína v hodnote 3 miliardy dolárov a piva, no to asi nikto nevie, ale určite ste už videli "Foster", "VB" (Victoria Bitter), ba aj "XXXX". Toto posledné sa robí v Brisbane a pravda koluje chýr, že preto si ho tak nazvali, lebo nikto tam nevedel, ako napísať "Beer" - pivo. Vedeli len toľko, že to určite bude mať štyri písmená.
Všetci návštevníci zo starého kraja hovoria, že pivo máme výborné, len sa sťažujú, že ho pijeme aj veľmi chladné. Až ľadové.

Ináč, pivo sa aj dováža a ľahko si tu zoženiete aj české, nemecké, dánske, belgické, írske, singapúrske, mexické, americké atď. značky. Tieto pivá sú trochu drahšie od domácich, ale predsa celkom prístupné.


....................................................píše Ján Kulík