Kar 1°: Pohrebná hostina. Nie celkom najjasnejšie, lebo u iných Slovanov toto slovo nájdeme, len ako okrajové, nárečové. Východiskom mu bude najskôr lat. caritas = tma, vysoká cena, úcta, pocta, láska a pod. v srboch. je to zadušje, podušje, daća, ale nárečove aj začest, čiže hostina sa koná na česť zosnulého.
V čes. je karmina, ako okrajové, v slovín. a srbch. karmina = kar. Najčastejšie sa ho dáva do súvisu so str.h.n. karmen = žialiť, nariekať, lamentovať, smútiť, zármutok, smútok... (Matzenauer, Machek).
Keby sme súhlasili s týmto, tak ťažko by sme si vysvetlili ďalšie slovenské kar (nema ho ani SSJ) kde podľa P. Dobšinského máme význam „zabíjačkovej, zakáľačkovej hostiny“. Citujem:
„Svinské kary: Pri konci listopadu a v prosinci do Vianoc zabíjajú naši hospodári bravy čiže krmníky. V akejsi poctivosti stoja u nich teraz aj ošípané (svine); bo hľa, pristroja každej u večer zabitia aj kar t.j. pozvú známych a hostia sa kapustnicou alebo aj octovou polievkou (kyslovkou), v nej huby alebo čerstvé bravčové na kusy pokrájané...... „
Slovenské kar je nám úplne nejasné a určite nebude z našej, slovenskej slovnej zásoby, ale importom a to najskôr z latiny. Bude mať súvis s karnevalom (viď), lat. carpo = ošklbať, jesť, rozdeliť na kúsky, roztrhať (na kúsky) a pod. alebo tu máme súvis podľa ox.et.slovníka so slovom z neznámeho prameňa, kde ang. carcas = mŕtvola, zdochlina, mŕtve telo a pod.
V sans. sa stretneme s počtom slov, ktoré v sebe skrývajú kar, ale či tu bude nejaká konekcia, ťažko povedať. Napr. karanka = lebka > kostra, čo sa v následných jazykoch posúva aj na kostru vôbec, rozkladajúce sa telo (hlavne zvieraťa) atď.
Slovo Kar si zaslúži námahy hlbšieho výskumu.
Kar 2°: geolog. forma ľadovca, alebo zamrznutého snehu, ľadový kotol. Sans. karaka = ľadovec, poľadovica, krupobitie.
Kára: Dvojkolesový ľahký vozík, obyčajne ručne ťahaný. Čes. kára, poľ. kary, slovín. gare atď. Všetko zo str. hornonemeckého karre = obyčajne štvorkolesový voz, kde ako východisko bude rímska latina carra, na podklade lat. carrum, carrus, odkiaľ vyšlo fr. char, tal. carro... a aj ang. chariot. Otázne je len, či keltské slová, ako starokeltské karrom, karros, staroírske carr, starowelšské carr (súčasné car) v zmysle voza vyšli z latiny, alebo ich podoby ovplyvnili latinu.
Karabína: Ručná strelná zbraň, druh ľahšej pušky.Slovo je rozšírené ako v slovanskom svete , tak aj „po svete“, Európe, lenže jeho pôvod je hmlistý. Holandskí žoldnieri prenajímaní do armád Európy, hlavne Rakúska, asi ako prví používali túto zbraň v bojoch s Turkami a utvoril sa názov Karabiner, ktorý je aj dnes ako v nemčine, tak aj v taliančine, ale pôvodne, niekde okolo roku 1600, vzťahoval sa jedine na jazdcov z Flandrie (Holandska).
Macquarie Slovník má poznámku, že termín sa vzťahuje na jazdca ozbrojeného strelnou zbraňou (puškou) a jeho pôvod môžeme hľadať v nárečiach severného Francúzska, kde escarrabin = hrobár, prinášateľ mŕtvol, alebo aj chrobák lajniak. V základe slova bude lat. scarabeus.
Karafa: Fľaša so širokým dnom a tenkým hrdlom. Medzinárodné. Čes. karafa, nem. Karaffe, ang. carafe, ktoré tam prišlo buď s fr. caraffe, alebo z tal. caraffa, šp. garrafa, ale pôvod všetkých je v arabskom garfa = nosiť vodu, obsahovať vodu, ťahať, nanášať vodu.
Karafia: Druh kvetiny, nárečove aj karafiát, garafia a pod. ale všetko má význam kvietka „klinček“, Dianthus caryophyllus. Tal. gariofilata, súč. garofano, na podklade gr. karyófyllon / καρυόφυλλον, ktoré sa udomácnilo v peržskom ako qaranful a odtial preniklo do tureckého, v podobe karanfil. V srbch. je tiež karanfil. Pôvod názvu, podľa ox.et.slovníka je „neistý“.
Karakul: Kožušina karakulskej ovce, perzián. Pôvod v tureckom Kara + Kul = Čierne jazero, oblasť v Uzbekistane, odkiaľ je tento druh oviec.
Karambol: Zrážka. SSJ podáva vysvetlenie, že karambol môže predstavovať zrážku dopravných vozidiel, ale aj zrážku gulí, napr. pri biliarde. Tento druhý význam je vlastne primárnym významom karambolu, zrážky biliardových gulí. Slovo sme dostali zo španielskeho jazyka, kde carambola = červená guľa (na biliardovom stole).
Karamel: Pálený cukor... Fr. – šp. caramelo. Podľa ox.et.slov. pôvod je „neistý“. V ruskom et. slovníku je vysvetlenie, že pôvod bude v lat. canna mellis = cukrová, sladká trstina. (?)
Najskôr tu máme slovo zložené z latinskej predpony car(bo)= uhlie, drevené uhlie (ako pri slove karbonátka) + mel, mellis = med, sladkosť, z čoho karamel by mal význam „pripálená“ sladkosť.
Karanténa: Dočasné izolovanie chorých, alebo z choroby podozrivých ľudí, zvierat, rastlín a pod. Doslovne to znamená 40 dní. Termín sa vyvinul v stredovekej latine, quadrantena, na podklade quadranta, lat. quadraginta = 40.
V stredoveku, hlavne lode Benátok, plavili svetom a občas „priviezli“ aj nejakú chytľavú chorobu, až mor. Mestská rada rozhodla, že sa každá podozrivá loď „izoluje“ na 40 dní a za túto dobu, ak je tu nejaká choroba, určite príde ku inkubácii.
Karas: Sladkovodná kaprovitá ryba, Carassius. Nepriehľadné. U Macheka nájdeme, že čes. karas, poľ. karaś, ukr. rus. karaś, srbch. karaš, karas, hl. dl. karas. Slovo bude domáce, ale je nejasné. Snáď aj tu máme „praeurópske“.
Z poľ. slovo prešlo do litovštiny, ako karosas, kým z češtiny prešlo do rakúskej nemčiny, Gareis, kým z poľštiny prešlo do nemčiny, ako Karausche, Karutsche, Koratsche, Koratze, Guratsch a do starej sliezčiny, ako Karaz. Od Nemcov si slovo prevzali Francúzi, carassin, corassin. Stredoveká latina sa len niekde v XVI. storočí zmieňuje aj o carassius.
U Vasmera nájdeme, že počet etymológov tomuto slovu pripisuje balto-slovanský pôvod a môže byť v príbuzenstve so sans. kilásas = leprózni, pokazený... (?) a je tu ešte rad veľmi otáznych hypotéz. Podobne to najdeme aj v ukrajinskom et. slovníku. Podľa vlastného bádania, slovo pokladám za slovanské a príbuzné ku sans. karaśakha = prst, ale širšie aj dlaň s prstami. Slovo je zložené z kará = dlaň, ruka + śákha = haluz, halúzka, prsty... lebo karas, ako kaprovitá ryba, je hodne menšia od kapra a jej veľkosť je obyčajne veľkosti dlane.
Karát: Jednotka váhy pre drahokamy a perly (200mg.). V prípade čistoty zlata, predstavuje zlomok 1/24. Fr.-tal. carato, arab. kirat = váha 4 grán (= 0.06 g.). Východisko všetkým je v gréckom kerátion / κεράτιον = svätojánsky chlebík,“pánbožkovo chlebíka“, roháč, kde ako koreň máme gr. kéras / κέρας = roh, paroh, či v priamom prípade sa tu jedná o váhu jedného zrnka toho plodu. Pravda, váha tohoto zrnka už nezodpovedá karátu, lebo aj tu došlo ku štandardizovaniu váhy.
Kárať: Prísne napomínať, hrešiť, karhať. Viď Karhať.
Karavána: Väčšia skupina pútnikov, alebo obchodníkov cestujúcich cez púšť na ťavách; dlhý rad vozov, áut, dobytka... pohybujúci sa sprievod, dlhé kolóny a pod. Slovo sme dostali najskôr cestou fr. caravane, kam sa dostalo z peržského jazyka, kde je karwan, ale staršia fr. podoba je i carouan. Etymológia nie je najjasnejšia. Per. podoba sa mohla vyvinúť na podklade sans. karabhá = ťava, slonča, mladý slon, neskoršie i mláďa kravy, teľa, ktorého prakritová podoba je karaha = ťava atď. alebo ešte skorej tu bude peržské kar = robota, záležitosť, akcia, zamestnanie, obchod, obchodovanie atď. atď. Toto perzské slovo súvisí so sans. car- = pohyb, pohybovať sa, z čoho vyšlo cará- = tulák, špión – v jaz. pali tajný vyslanec, posol ... cárana = túlať sa a v následných jazykoch význam sa posúva aj na napásanie, ísť za pastvou... *Sans. car- > karóti = činiť, robiť.
Karbid: Chem. zlúčenina uhlíka s kovom; neodb. zlúčenina uhlíka a vápnika, rozkladajúca sa účinkom vody na acetylén, používaná na osvetľovanie. Zložené slovo. Lat. carbo = uhlie + koncovka -id, ktorú ako prví použili Francúzi pri slove oxyde. Od vtedy sa bežne využíva pri názvoch zlúčenín, kde došlo ku zlúčeniu dvoch, alebo viacej prvkov. Slovo je medzinárodné.
Karbón: Uhlík. Medzinárodné, na podklade lat. carbo = uhlie, drevené uhlie.
Karbonátka: Fašírka. Najskôr cestou češtiny prevzaté z nem. Karbonade, Karbenatl a pod. kde znamená mäso upečené na uhlíkoch. Nemčina si slovo prevzala z francúzštiny, carbonadde a východiskom tohto je lat. carbo = uhlie, drevené uhlie, či širšie, aj pripečené.
Karbonit: Bezpečnostná banská výbušnina. Viď Karbid a Karbón.
Karbunkul: Tmavočervený drahokam, najmä rubín, alebo granát; zapálený vred. Rus. ukr. belorus. srboch. slovín. Všade sa vzťahuje na oba významy. Všetko na podklade lat. deminutívu slova carbo = uhlie, drevené uhlie > rozpálené, červené.
Karburátor: Splynovač, prístroj na splynovanie kvapalného paliva (napr. benzínu) v spaľovacích motoroch. Termín slovníka chémie, kde sa vzťahuje na na zmes karbónu s iným elementom. Vystriedalo skorejšie carbure a carbid (karbide). Východiskom je lat. carbon = uhlie > palivo.
Karcinón: Rakovina. Lat. – gr. karkinoma, kde východiskom je gr. karkínos / καρκίνος = rak.
Kardamón: Druh príchute do jedál, druh koreniny. Starofr. cardamome, na podklade lat. cardámomum – grécke kardámomon > kárdamon = cress = žerucha (krížkokvetá rastlina, kedysi aj u nás pestovaná najmä na liečebné ciele, dnes rastie divo) + ámomon = indická korenina.
Kardan: Hriadeľ so systémom ozubených koliesok, ktorým sa pohyb motora prenáša (na kolesá). Názov vychádza z mena talianskeho matematika G. Cardano (1501 - 76).
Bez ohľadu kam sa podívate, toto je „úradné“ vysvetlenie názvu, lenže zhodou okolností, slobodne sa môžeme podívať aj do jazyka Peržanov a tam tiež nájdeme nejaký súvis. Peržské kardan = robiť, činiť, zvŕcať, okrúcať, točiť sa... V príbuznosti má sans. krt = krútiť, vrtieť. Per. gardán = okrúcať, vykrúcať, krútiť sa, točiť, zatáčať... a je tam aj gardan = krk a gardana = ražeň (aj tento sa nad ohňom okrúca) a najdeme aj gardun = koleso.
Slovo kardan stretávame aj v prvom elemente peržských zložených slov, kde koná funkciu opisu názvu nejakého zamestnania, lebo ten remeselník, obchodník atď. musí sa dobre okrúcať, obracať, aby mal úspešný obchod. *V srbch. jazyku remeselník, súkromný podnikateľ sa nazýva aj obrtnik, kde ako východisko máme obrt = obrat, obeh. Teda, slovo kardan by sme si mohli vysvetliť aj takto, lenže v takom prípade by nám chýbala nejaká bližšia konekcia s per. jazykom a hlavne, konekcia aj ďalších jazykov Európy s peržským jaz. ako aj „pohyb“ tohto slova do Európy.
Kardiak: Človek so srdcovou chorobou. Na podklade lat. cardiacus – gr. kardiakós / καρδιακός, kde v gr. kardia / καρδια = srdce, um duša, vnútorné orgány...
S týmto súvisí: kardiograf, kardiogram, kardiológia, kardiotonický, kardiovaskulárny, karditída a rad podobných.
Kardinál: Najvyšší katolícky cirkevný hodnostár po pápežovi, člen pápežského poradného sboru. Lat. cardinalis, na podklade cardo, cardin- = záves, pánt (na dverách). Odtialto máme kardinálny = základný, podstatný, hlavný.
Kardio-: Predpona gréckeho pôvodu, s významom srdce. Viď Kardiak.
Karé: Kuch. mäso z rebrovej časti jatočného zvieraťa. Súvisí so srbch. krmenadla = r/v, alebo v slov. enkláve vo Vojvodine zaužívané karmanádľa. Prevzaté cestou fr. carré štvorec, čo predstavuje vojenský termín zaužívané v pechote, kde sa vojaci zorganizovali v štvorhranné skupiny (ešte aj počas Napoleona). Východiskom mu je lat. quadratum = štvorec. Zo slovanských jazykov, jedine v slovenčine nájdeme význam „porebrina“, mäso z rebrovej časti, kým u iných Slovanov zotrval pôvodný fr. význam, čiže aj tu je to vojenský termín. Na tomto podklade sa vyvinulo aj srboch. krmenadla > slov. (Voj.) karmanádľa.
Tesne súvisí so slovom károvaný = kockovaný, kockový, štvorčekovaný (látka) a srboch. kariran = r/v, ktoré preniklo do slovenského jaz. (vo Voj.) ako karírované.
Karfiol: Zelenina s dužnatým jedlým kvetom, odroda kapusty (Brassica botrytis). Čes. tiež karfiol. Slovo sme dostali cestou nem. Karfiol, kde staršie podoby boli caulifior, kalfior (ang. cauliflower). Všetko z tal. cavolfiore, alebo mod. lat. cauliflora = kvitnúca kapusta, či kapustný kvet.
Karhať: Prísne napomínať, hrešiť za zlé konanie, kárať, dohovárať, vyčitovať a pod. Čes. kárati, staročes. kardati, rus. karat, dl. karaś, rus. ukr. kára, poľ. kara, srbch. slovín. kar. Všade má význam napomínania, trestania, trestu. Praslov. karaju, karati. V ďalšej analýze a komparácii slova, všetci mne prístupní autori, odbočujú od podstaty a etymológiu slova odvádzajú priamo z koriť, (pokoriť). Na dôvažok, Machek pridáva, že slovenské karhať, spoluhlásku –h- si prevzalo z maď. karhol = r/v. Chyba. V sans. máme koreň garh = zneužitie, ublíženie, nadávka, odkiaľ vychádza sans. gárhati = sťažovať sa, z čoho v RV je už význam obviňovať, podobné významy slovo nadobúda aj v rade súčasných indických jazykov. Sans. garha- = vina, obviňovanie, z čoho následných jazykoch význam sa posúva aj na slovo, hovoriť, nadávať, kričať, hrešiť atď. Karhať teda bude úzko súvisieť so sans. gárhati = karhať, sťažovať sa a pod. Spoluhláska -h- v slovenskom variante nemusí byť prevzatá z maďarčiny, ale pôvodná domáca podoba slova, ktorá sa zachovala len v slovenčine a maďarčina si toto slovo prebrala v „starej“ slovanskej podobe a tiež si to zachovala.
So slovanským karhať, kárať asi súvisí aj španielske garrote = španielska metóda výkonu trestu smrti pomalým škrtením a grécke kárne / κάρνη = kárať, karhať, trestať, pokutovať, κρίνω = schváliť, rozhodnúť, viniť, obviniť, vyšetriť, priviesť na súd, odsúdiť a lat. culpo = obviňovať, kárať, viniť, ako aj írske ceartaigh = kárať, karhať.
Viď Koriť.
Kariéra: Úspešný postup v službe, povolaní... Medzinárodné. Pôvodný význam mu bolo dostihová dráha, hipodróm > rýchly beh. Tal. carriera, provensalský carreira, na podklade rímskeho carraria (kde v prvom elemente máme carrus = voz a v druhom via = cesta, ulica...). Vo fr. jazyku celé slovo dostalo aj význam životná púť, alebo púť životného zamestnania, profesie.
Karies: Lek. choroba kostí, alebo zubov, zubný kaz. Lat. cariosus = zhnité, rozkladajúce sa – gr. kér / κήρ, κήρος = smrť, osud.
Karika, Karička, Garíčka: Krúžok, koliesko, obrúčka; ľudový tanec z vých. Slovenska; platnička. Všetky variácie vychádzajú z rovnakého koreňa, kr 1° = krútiť, kruh, činiť, točiť, krk (ak chceme isť aj ďalej, tak je tu krok, kráčať, ba aj koleso, koč atď.) kam obďalečne prislúcha aj sans. káranda = pletený košík, karanda = skrčiť sa, kľaknúť, alebo variant car = pohyb, pohybovať sa, ísť dookola, túlať sa atď.
Ukr. et. slovník tu vidí výpožičku z maď. karika = kolo, obruč, kerék = koleso, kerek = okrúhly. (Dzendzelivsky)
Karikatúra: Zosmiešňujúca kresba, obraz, opis. Medzinárodné. Pôvod v tal. caricatura, východisko caricare = náklad, prenaložený voz. Starofr. a rímsky carica, neskorolat. car(r)icare, na podklade lat. carrus = voz.
Karioka: Aparát, prístroj populárny najmä v reštauráciách Ázie, kde na obrazovke sa hrá video „clip“ určitej pesničky... a zároveň premietajú sa aj jej slová. Do aparátu sú zapojené mikrofóny, takže návštevníci si tu môžu aj spievať. Pôvod slova je japonský, čo by sa doslovne preložilo: bez orchestra. východiskom je jap. kara = chýbajúce, bez, neprítomné + oke = orchester, kapela.
Karíraný: Nár. vo Voj. károvaný. Viď Karé.
Karkulka: Rozprávkové dievčatko s červenou čiapočkou, Červená čiapočka. Pôvod v str. latine, kde caracalla = čepiec, čiapočka – ženská, alebo detská.
Karma: Hlavný článok budhistickej viery, podľa ktorého je osud človeka určený jeho činmi; osud. Sans. karma- = činnosť, akcia, osud... východiskom je ie. qer, sans. kr = robiť, činiť, krútiť sa.
Karmanádľa: Nár. vo Voj. Karé. Viď.
Karmazín: Karmínovočervená farba z červca. Medzinárodné. K nám sa dostalo najskôr cestou nem. Karmesin, kam prišlo asi z tal. carmesino, fr. cramoisi... Do tal. prišlo asi cestou arabského qirmizi = červené, purpurové, avšak aj do arab. prišlo z Indie, kde jeho pôvod, východisko, je v sans. kŕmi-, krími- = červík, insekt. Európske cig. kermo, kirmo = červík. (* V staroveku sa purpurovočervená farba získavala z druhu morských červov.)
Karmelitán: Člen prísnej rehole žobravého rázu. Pomenovanie vychádza z názvu pohoria Karmel (Carmel), v oblasti severozápadného Izraelu. Najvyšší kopec má 550 m. kde v XII. st. vzniká tento rád „bielych mníchov“. Pod názvom sa chápe „Obyvateľ hory Karmel“. Nesk.lat. Carmelites, na podklade gr. Karmelítes.
Karmín: Jasnočervená farba pôvodne získavaná z červca; nár. rúž na pery. Starofr. carmin, stredolat. carminium, pravdepodobná konflácia s carmesium a minium cinóber. Viď Karmazín.
Karmina: Hostina po zabíjačke, hostina po pohrebe. Viď Kar.
Karnalit: Nerast bielej farby používaný na výrobu umelých hnojív. Pomenovanie podľa mena R. von Carnall (1804 – 1874) pruský banský úradník.
Karneol: Drahokam žltočervenej farby. Starofr. carneline, str.lat. carnelius. Pôvod názvu neistý.
Karnet: Zošit colných priepustných listov pri medzinárodnej doprave motorovými vozidlami. Východiskom je lat. carrus = voz, vozidlo.
Karneval: Slávnosť, veselica, zábava na konci fašiangov; fašiangový maskový sprievod; maškarný ples. Tal. carne-, carnovale, na podklade lat. caro, carn- = mäso + levare, levo = uľaviť, obľahčiť, zdvihnúť, znížiť, upustiť, doslovne = prerušenie jedenia mäsa.
Karnivoria: Mäsožravosť u zvierat a rastlín. Kombinácia lat. caro, carn- = mäso + voro = hltať, prehltávať.
Karpaty: Pohorie v strednej Európe. Koľko etymológov, toľko aj hypotéz. Max von Vasmer zastáva mienku, že názov sme dostali prostredníctvom nem. Karpaten a východiskom tohoto je gr. Καρπάτης ορος (Ptolomej 3,5,6) a posledný názov bude asi franského pôvodu; str. alb. karpё, karmё = skala, útes, ktoré by súviselo s lit. kerpú = režem a je tu (u neho napočítaných príbuzenstiev) ešte hodne, ba aj možná príbuznosť ku staroisl. Harfadha, ale spomína sa aj gr. Κάρπις = nejaká prítoka Dunaja a franský etonym Kárpioi, avšak názov gréckeho ostrova Καρπαθος vraj neprichádza do úvahy, ako ani súvislosť s názvom národa Chorvát.
Všetky možné súvislosti sa pospomínali, len nie slovanské. Predsa, v tejto oblasti žili aj Slovania a to skorej Gótov, Frankov... Český a ukrajinský et. slovník s názvom Karpaty sa vôbec nezaoberá.
Sporadický, mimo et. slovníkov, občas stretneme aj nejaké vysvetlenia o pôvode názvu tohto pohoria a všade sa spomenie, že nebude súvisieť s názvom gr. ostrova Καρπαθος , ale základ mu je v jazyku Slovanov a spomína sa súvis s chrbát, hrbatý, krpatý, krapina, kopriva, kraj, krájať atď.
Káro: Kockovaná látka; farba v kartách označená kosoštvorcom. Viď Karé.
Karoséria: Vrchná, krycia časť automobilu. Lat. caro = voz + series < serere = spájať, pospájať.
Karotída: Hlavná tepna na krku, krčnica. Mod.lat. carotides – gr. karotides, plurál z karotis, východisko karoún = omráčiť, ohromiť.
Karotín: Žlté rastlinné farbivo nachádzajúce sa napr. v mrkve. Lat. carota, z gr. karotón = mrkva.
Károvaný: Látka kockovaný, kockavý, kockovaný štvrčekavý, štvorčekovaný. Viď Karé.
Karta: Cestovný lístok, korešpondenčný lístok, vstupenka, list papiera, hracie karty a pod. Medzinárodné, na podklade tal. carta < lat. charta, ktorého východiskom je gr. khártes / χάρτης = list papiera, za ktoré sa predpokladá, že bude egyptského pôvodu.
Kartáč: Delová guľa naplnená menšími olovenými guľkami, ktoré sa pri výstrele rozletia; Z nem. Kartätsche a toto je z tal. cartaccio, maskul. lepenková patróna a ďalšie vysvetlenie súvisí s tal. carta.
Kartel: Forma monopolu podnikov rovnakého výrobného a obchodného zamerania. V nem. kartell sa pôvodne vzťahovalo na písomnú zmluvu o výmene vojnových zajatcov, ktoré neskoršie sa posúva aj na dohody politické a obchodné. Fr. – tal. cartello = plagát, výzva, čo predstavuje dem. slova carta = papier. list, písmo. V lat. bola podoba charta, na podklade gr. khártes (chártes) / χάρτης = list papiera, kde sa však predpokladá egyptský pôvod.
Karter: Dlná skriňa spaľovacieho motora. Zastúpené je u všetkých Slovanov. Pôvod názvu je v angličtine, carter, podľa mena vynálezcu H. Cartera, ktorého meno zase súvisí s ang. cart = voz.
Kartón: Tvrdý papier, lepenka; škatuľa z tvrdého papiera; náčrtok, maliarska kresba na tvrdom papieri. Dostali sme ho cestou fr. – tal. jazyka, kde fr. carton prišlo z tal. cartone a východiskom tohto je karta. Viď.
Odtialto máme celý rad odvodených slov, ako napr. kartonáž, kartotéka atď.
Kartún(ka): Názov krojovanej „sedliackej“ sukni, či skorej názov látky, z ktorej je táto sukňa urobená. Východiskom je Khartoum, meno hlavného mesta Sudánu. Angličania tu mali svoje tkalcovne a tu vyrábali lacnú látku z bavlny, tamojšej významnej suroviny.
# Jestvuje však aj paralelné vysvetlenie, že slovo kartún sme si prevzali z nem. nár. Kartun, ktoré predstavuje podobu holandského katoen = bavlna (port. fr. ang. cot(t)on, tal. cotone), kde východiskom je arabské (al)koton = bavlna.
Kartuša: arch. ozdobná obruba, ornamentálny rámec okolo erbov, nápisov a pod. Slovo siaha do čias renesancie vo Francúzsku a pôvodne sa vzťahovalo na oválne ornamentovanú tabletu, čo sa neskoršie posunulo aj na staroveké písmo Egypťanov, kde sa oválnou čiarou zapisovalo, písalo meno faraóna. Neskoršie, keď prišla strelná zbraň, vo Fr. vzniká aj význam pre náboj, „fišak“... Fr. cartouche vychádza z tal. cartoccio, čo predstavuje augmentatív lat. charta = papier. Viď Karta.
Karuca: Druh „pánskeho“ záprahového voza, väčšieho ako fijáker. SSJ ho nemá, avšak na Dolnej zemi toto slovo bolo frekventované. „Trci, frci, na karuci“ sa zvyklo hovoriť vtedy, keď si niekto „zdvihol nos“, lebo bol „lepší“ od iných, mal nový bicykel, niekto ho vzal do auta a pod. Viď Karusel.
Karusel: SSJ nám tu udáva len jeden význam, „zvislý sústruh“, avšak už v samom slove vidíme až niekoľko významov.
A/ Takto sa bežne nazývalo „kruti(d)lo“, „čertovo koleso“, kolotoč na jarmoku.
B/ Otáčajúce sa „koleso“, platforma, kde si cestujúci lietadlom, autobusom... najdu svoju batožinu.
C/ Otáčajúca sa tacňa v mikrovlnke.
D/ Stredoveký (a ešte vždy jestvujúci) turnaj jazdcov, kde sa robia rozličné jazdecké figúry... atď. lebo slovo sa dá uplatniť na všetko, kde máme otáčanie, koleso...
Východiskom všetkého je fr. slovo vychádzajúce z talianskeho carosello a východiskom tohoto je lat. carrus = voz, či širšie by sme to chápali aj, ako kolo, koleso.
Kary / Curry: Jedlo, hlavne ryžové s kúskami mäsa. Angličanom chutí, takže toto indické jedlo je dnes bežné aj v Británii, ba aj širšie vo svete. Meno jedla sa odvádza z názvu príichuťovej zmesi, ktorá je štipľavá (obsahuje turmeric, rozličné semiačka, rozličné zeleniny...). Východiskom je tamilský jazyk, kari = (príjemná) príchuť do ryže, alebo kannadský jazyk (dravidský, ktorým sa hovorí v oblasti Madrasu), kde je tiež kari = r/v.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára