Zaujímavá otázka, na vysvetlenie, ktorej sa žiada nie povrchné poznanie geológie našej planéty, gréckej mytológie, evolúcie vedy... ale aj nejaká zanietenosť – ak som použil patričný termín, lebo téma je obsiahla. Študuje sa nie len v jednom semestri, ale počas celého života a to už vyštudovaných geológov a ani vtedy náhľady nie sú rovnaké. Niektorí tvrdia, že ropu máme práve preto, že jestvovalo more Thetys ( píše sa ho aj ako Thetis), lebo bolo pomerne plytké, tropické... raj pre algy, z ktorých časom vznikla ropa. Tento výklad evolúcie má aj svojich odporcov.
V našom krátkom, stručnom vysvetlení nebudeme sledovať hádky odborníkov, ale proste len samé meno, názov mora, súčasný vznik jeho pomenovania a pravda aj jeho hypotetický vplyv na oblasť, kde žijeme.
Thetis je meno jednej gréckej mytologickej bohyne mora, dcéry Nereusa a Doris a neraz sa ju mieša s menom jej starej matere, Thetys. Tejto prvej, Thetis, zaliečal sa aj sám boh Neptún, ba aj Jupiter (maj na zreteli, že tu sa jedná aj o rímskych bohoch, lebo legenda prešla aj do Rímu), ale keď vyšlo „na javo“, že Thetis narodí syna, ktorý bude silnejší od svojho otca, všetci bohovia sa zľakli a prestali obletovať. Uzhodli sa, že dovolia, aby ju zlákal Paleus, obyčajný smrteľník, syn Aeacusa, ktorého ona neustále odmietala. Kurizovanie Paleusa bolo vytrvalé (pomáhali mu všetky mytologické bytosti) a Thetis pristala. Vydala sa a začala rodiť, ale ani jedno z jej detí neprežilo. Ona, ako bohyňa, chcela mať „božské“ deti a ponárala ich do ohnivej rieky - Styx. Deti, obyčajní smrteľníci, pravda to neprežili. Pri poslednom synovi, Achilesovi, zastihol ju aj Paleus a z rúk jej vytrhol Achilesa. Keďže ho držala za pätu, to mu zostalo aj zraniteľné miesto.
Táto epizóda má niekoľko variácií, avšak vypadá, že tu ide aj o nejakú narážku na zmenu v spoločnosti, na nejaké úplnejšie skoncovanie s matriarchátom, alebo vystriedanie starej formy náboženstva s novou... Aspoň tak sa vyjadruje nemalí počet znalcov mytológie. (Čítaj trójsku vojnu.)
Thetis, Thetys (zavísí aká literatúra sa vám dostane – neviem však ako sa to ustálilo v slovenčine) je hypotetický názov ekvatoriálneho mora, ktoré bolo pomerne plytké a nachádzalo sa medzi superkontinentami Gondwana a Laurasia (nájdete to aj v podobe Lauratia, Laurisia, Laurasia, Laurassia...)
Paleogeólogovia hovoria, že pôvodne sme mali super kontinent Pangaea (pred týmto bol ešte jeden starší superkontinent) a táto Pangaea sa postupom času začala rozkladať na južnú časť Gondwanu a budúcu severnú časť Laurasiu. Z Gondwany neskoršie vzniká Južná Amerika, Austrália, Afrika, India... a Laurasia sa postupne zbíja v dnešnú severnú hemisféru.
Mapa sa vzťahuje na obdobie neskorého „Carboniferous“, či neskorí Paleozoic. Mapu vyhotovil C.R. Scotese z univerzity v Arlingtone – Texas.
V preistore medzi Gondwanou a Laurasiou nachádza sa pra, praveké more, Paleo Thetys.
………………………………………………………………………………
Z rovnakého prameňa je i táto mapa, ale teraz to máme znázornené v geologickom čase druhohôr, v Jura.
Gondwana a Laurasia sa už úplne oddelili, Sibír a Čína sa približujú a pomedzi tieto súše vidíme more (neo) Thetys.
Trhanie sa súše na ďalšie kontinenty aj ďalej trvá. Tvoria sa nové tektonické platne, narážajú na seba, tvorí sa Himalajsko – Alpské pásmo, „svet“ sa posúva... a „posúva“ sa aj Thetys až konečne Thetys, ako more úplne zaniká, avšak nejaké pozostatky jestvujú aj dnes.
Údajné prvý vedec čo toto, dnes zaniknuté more nazval menom Thetys (podľa starej matere matky Achilesa, spoluvládkyne svetovými oceánmi sestry boha Oceanusa) bol rakúsky geológ, Eduard Suess, v 1893. Túto teóriu hneď podporil aj ďalší vedec, nemecký geológ Melchior Neumayr, lenže chyba bola, že aj tento vedec bol Európan a Britom... sa toto nepozdávalo, takže polemika trvala dlhé roky. Správnosť teórie sa podarilo potvrdiť len koncom XX. st. a určilo sa, že Paleo Thetys vzniklo niekde asi 320 milionov rokov dozadu. V čase asi 208 – 187 milionov rokov vzniká Thetys. Pamiatky na tieto moria našli sa v priestore od Číny, Indočíny, Tibetu, Himaláj... až po Turecko, cez stredozemie... až po Pyreneje, či aj Karpaty.
Thetys sa konečne „izoluje“ niekde pred 66,4 miliona rokov, kedy India, Arabský polostrov a Apúlia (časť Talianska, Balkán, Grécko a Turecko) úplne sa napájajú na Euro-ázijský kontinent. Stopy po tomto „neo“ Thetys však nachádzame aj vo východnej časti Mediteránu, v severnej Afrike (pohorie Atlas), ba bolo tu aj Panónske more, po čom nám zostalo Blatenské jazero (Balatón), jazero Palić, ba v čase nášho príchodu na Dolnú zem, všade boli bariny a hlavne vo všetkých barinách žili, aj žijú rybky populárne zvané Balatónky. Sú akoby tropické. Krásne do modra, až zeleno - žlta sfarbené... atď.
Teda, toto by bolo žiadané vysvetlenie. Pravda, v najhrubších črtách.
…J Kulík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára