24 marca 2010

Etymologický slovník: Katedra-Každý

Kulik.obr4 …autor Ján Kulík

Katedra: Stôl pre učiteľa v triede, miesto vysokoškolského profesora na univerzite, stolica; vedecký odbor na univerzite na čele s profesorom. Lat. cathedra, z gr. kathédra / καθέδρα = sedisko, stolička.

Katedrála: Veľký chrám biskupského sídla. Lat. cathedrális, na podklade gr. kathédra = stolička.

Viď Katedra.

Kategória: Skupina, trieda, druh ľudí, predmetov alebo javov majúcich spoločné vlastnosti. Lat. categoria, z gr. kategoría / κατηγορία = obžalovanie, obvinenie, kde východiskom je agorá / αγορά = zhromaždenie, stretnutie, porada, tržnica, námestie, obchod... Odtiaľto máme: kategorický, kategorizovať a pod.

Katechizmus: Základná učebnica náboženstva, kde sa látka podáva v podobe otázok a odpovedí. Cirkevno-lat. catechizare, z cirk.-gr. katekhizein, na podklade katekhein = poúčaj, uč ústne, kde figuruje kata- (viď) + ekhein, ékhé / ήχήιν, έχέ = zvuk, hlas, hluk...

Odtiaľto máme: katechéta, katechetika, katechéza, katechumen a pod.

Katéter: lek. Tenká trubica na odoberanie moču. Nesk.lat. catheter, z gr. kathetér, základ καθίημι, ηιναι = posielať dolu, posielať.

Katiť (sa): Zlostiť, hnevať, jedovať sa. Súvisí s Katan. Viď.

Katlaňa: V SSJ nejestvuje, kým na Dolnej zemi by sa sedliacka domácnosť sotva zaobišla bez katlane. Obyčajne bývala vymurovaná v kúte pod „cieňou na spošik“. Je to vlastne murované ohnisko do ktorého nasadol kotol, v ktorom sa hriala napr. voda na pranie, kúpanie, vyvárala sa bielizeň, varilo sa mydlo, lekvár, počas zakáľačiek sa tu vyprážala masť atď.

Už samotné slovo udáva, že tu bude nejaký súvis s kotlom, kotolňou... V sans. nájdeme kataha- = kotol, väčší hrniec (s ušami) a v rade súčasných jazykov Indie stretneme s obmenami  tohto slova, ako napr. pali, prakrit, pandžabský, kumauni, hindu, nepálsky, bihársky, gudžerati atď. atď. V kotle sa miešalo s jednou veľkou drevenou varechou, ktorú sa občas nazývalo aj kutlača. Tu sme si mysleli, že to predstavuje výpožičku z chorvátskeho jazyka, kde kutlača = vareca. Aj sans. pozná podobné slovo, katacchu-, kadacchaka- = vareca, veľká varecha. Viď Kotol.

Katóda: Záporná elektróda (opak anódy). Z gr. káthodos = ísť dolu. Kombinácia kata (viď) + hodós / όδός = smer, ulica, cesta, chodník, cestovanie....

Katolík: Príslušník katolíckej cirkvi, menovite rimokatolíckej. Kresťansko-lat. catholicus, z gr. katholikós = všeobecné, generálne, univerzálne. Základ gr. kata- (viď) + hólos. Gr. όλος = celé, kompletné, úplné.

Katorga: Prevzaté z ruštiny = nútené ťažké práce pre trestancov (za cárskeho Ruska). Do ruštiny prišlo zo strednej gréčtiny, kátergon. Kombinácia kat(a) (viď) + érgon / έργον = robota, ťažká robota, lopotenie...

Kaťuša: Sovietska vojnová raketová zbraň. Medzinárodné. Ruský populárny názov je utvorený na podklade slov piesne „Kaťuša“ (text napísal M.V. Isakovský), čo predstavuje demin. Kataríny.

Kaucia: Záloha, záruka v peniazoch, alebo cenných papieroch. Pôvodne tento význam figuroval aj v angličtine, ale niekde okolo roku 1600 posúva sa na caution = opatrnosť, výstraha. Lat. cautio, -on, ako východisko má lat. cavere, caveo = byť na pozore, buď opatrný, ber ohľad, pomôž, daj záruku, alebo zálohu, zabezpeč sa a pod.

Kaučuk: Pružná a priesvitná žltkastá látka získavaná zo šťavy niektorých tropických stromov. Pôvod kaučuku je v Južnej Amerike a ako sám tovar, tak aj slovo do Európy priviezli Španieli. V šp. jaz. cauchú, adaptované quechua (queča) indiánske cahuchuc (kahučuk).

Kaukaz: Pohorie medzi Kaspickým a Čiernym morom. Mt. Erebus (5633 m.) je najvyšší v Európe – Mont Blanck (4810 m.). vo Francúzsku, je najvyšší v záp. Európe. Súčasný rus. názov Kavkaz predstavuje výpožičku buď z fr. Caucase, alebo z nem. Kaukasus. Staroruské Kavkasijskie gori je z gr. Kaukásia, Kaúkasos a súvisí s gót. hauhs = vysoký, lit. kaukas = šiška, hrboľ, napuchlina, kaukará = kopec, vrch, končiar, vrchovité... (Rus. et. slov. – Vasmer).

Jestvujú aj ďalšie teórie, ako: môže tu isť o arabsko-turecký pôvod názvu, na podklade Kaf, str. perzské Kap-kof, arménske Kap-koh..., poťažne írske χrokuhasi- = zasnežený, skýtsky názov Skýtie, Croucasim... a všetko zase ústi do lot. kruvesis = poľadovica, st.h.n. (h)roso = ľad, sans. káśate- = svietiť, blýskať, viditeľné, ba Sobolevsky navrhuje aj av. kahrkasa- = jastrab.

Kauza: zastar. záležitosť, vec, súdny spor, žaloba. Lat. causa = príčina, dôvod, motív, súdny spor.

Káva: Plod kávovníka v podobe zrniek, ktoré sa pražia a z nich sa pripráva osviežujúci nápoj. Názov a aj nápoj, dostali sme prostredníctvom tureckej expanzie do Európy. Turci to dostali od Arabov... Tur. kahve, arab. qahwah vysvetľuje sa proste, ako nápoj a jeho etymológia sa odvádza z názvu etiópskej provincie Kefa (Kaffa). Niekde v XV. sa kávovník, ako rastlina a káva, ako nápoj, presúva do oblasti južnej Arábie. S týmto súvisí aj kaviareň a pod.

Kavalerista: Jazdec na koni. Z tal. cavalliere = jazdec, rytier a východiskom tohoto je lat. (rimolat.) caballus = kôň. S týmto súvisí aj gavalier, kavalier, či aj starofr. chevalerie, ang. chivalry = rytierstvo, rytierskosť.

Odtiaľto máme: kavalkáda, kavaléria a pod.

Kaverna: lek. Dutina spôsobená chorobným procesom; voj. v skale vytesaný úkryt pre bojujúcich. Lat. caverna, východisko cavus = dutina, priehlbina, bútľavina...

Kaviár: Konzervované ikry jesetera. Medzinárodné, až svetové slovo. Dostali sme ho cestou tur. havyar = ikra, ktorého východiskom je str. gr. χαβιάριν, novogr. χαβιάρι a východiskom všetkých je peržské chaviár = ikra, či chaya = vajce.

Kaz: Chyba, nedostatok, nedostatok... Zatiaľ ho nemáme dôkladne vysvetlené v ani jednom slovanskom jazyku, lebo nás mýli fonetická príbuznosť kaziť s kázať.

V českom et. slov. nájdeme: „ Kaziti, kaz; překaziti, překážeti, otud překážka; nakaziti > postv. nákaza, nakažlivý; zkaziti > zkáza. – Všeslovanské; praslov. kažu, kaziti. Přibuzné je lit. góžti, gožíti, napr. o skazení piva.“

V ruskom et. slovníku pod kazíť, kažú = kaz, kaziť, skazené, deformované... ukr. kazíty = kaziť... staroslov. kaziti = gr. άνα-τρέπω = zarmútiť, zvrhnúť, zničiť, ruinovať. (Toto skorej súvisí z naším trepať.) Srbch. nakaziti, nakaza = znečistiť, obluda, netvor... a prechádza sa na české a slovenské kaziť = kaziť, prekážať, rozvracať, poľ. kazić = vyslovovať, hovoriť, kaziť, ničiť.... Pravdepodobne tu ide o kauzativ, ako máme pri čéznuť, isčéznuť...“ a podáva sa mienka Macheka, že musíme si rozhraničiť význam slova kaziť a čeznuti a to prvé musíme si prirovnať ku s lit. kežёti, kežú = získať trpkú, kyslú chuť, kéža = druh bieleho syra, avšak toto posledné bude súvisieť s nem. Käse = syr. (Machek)

Ukr. et. slovník pod vstupom kazíty = hrešiť, rúhať, spotvorovať.... napočíta aj ďalšie významy, ako skaz, šialenstvo, rúhanie... a udávajú sa ďalšie slovanské podoby, ako poľ. kazić v druhom význame aj hrešiť, rúhať, kliať, čes. kaziti, ako rúhať, kliať, hrešiť, srbch. kaziti, ako spotvorovanie, vykrivovanie... až je tu aj staroslov. kaziti = hrešiť, kliať, rúhať, škopiť, kastrovať a slovín. kaziti = hrešiť, kliať... Všetko sa vraj približuje ku praslov. kaziti = kauzatív z čeznuti. Menej prijateľné je, že slovo bude mať súvis s ie. *kag(h), alebo s lit. kežёti = „skyslovať“ sa, stávať sa kyslým, trpkým.

Z napočítaného vidíme, že aspoň v dvoch prípadoch sa tu naráža (ale hneď aj popiera) súvis s kyslotou, skysleným, trpkým... a práve tu bude etymológia slova kaz, skazené...

Keď si doma uvaríme polievku, alebo podobné, nedáme to do chladničky, čo sa stane? Skyslie sa nám. Keď si vincúr robí víno a nedbá si na proces, čo sa stane? Skyslie sa. Ako takýto produkt nazveme? Skyslené, skazené, pokazené, vzalo skazu, vyšlo na skazu a pod. Už z napočítaného vidíme, že niečo, čo je skazené, v podstate je skyslené. V domácnostiach sa nakladala kapusta do sudov, aby sa skyslela. Syr sa dával vykysnúť, mlieko sa skyslelo... tieto výrobky, i keď boli skyslené, neboli ešte skazené, ale priamo súvisia s kvasom, lat. caseus = syr, alb. kos = kyslé mlieko (ovčie) a sans. khvath = vrieť, kvathé = kysnutie...

V sans. máme koreň ksi = zmiznúť, skaziť a ksip = zahodiť, odhodiť, ksap = zničiť zničené, odhodené. Všetky korene si stoja vedľa seba, nuž môžeme predpokladať, že majú aj spoločné pra východisko. Z nich sa vyvinulo napr. ksapayati = ničí, odhadzuje, ksapita = zničené, zbúrané, ruinované a so všetkým súvisí aj ksirá- = skysnuté mlieko > syr. V perzskom jaz. kazh = predpona v zložených slovách a význam sa vysvetľuje, ako niečo krivé, ohnuté, deformované, falošné, alebo kazhar = kúsok niečoho odtrhnutého z niečoho, kazharidan = trhať, kúskovať...

V našom prípade, kaz, skaza, skazené a pod. tesne súvisia s kvasom a kysnutím. // Viď Kázať.

Kazajka: Krátky kabátec siahajúci do pása; pren. kabátec čo spútava pohyby. Čes. kazajka, odkiaľ bude aj slovenské. Všetko z nem. Kasacke, alebo tal. casacca (fr. casaque) = r/v. Slovo neznámeho pôvodu – Machek. Možný je aj súvis s Kacabajka. Viď.

Kazamat: V SSJ v tejto podobe a význame nie je, avšak na Dol. zemi je zaužívané v zmysle postroj, sputnať, zviazať, uviaznúť, dostať sa do škripca, klepca a pod. „Čo je to za kazamát?“ = čo je to za mechanické zariadenie, prístroj? „Dostal sa do kazamátu“ = uviazol do klepca, škripca, dostal sa do „výrobku“, do žalára a pod. Stredoveké väznice boli vystrojené rozličnými kazemátmi na mučenie väzňov. SSJ pozná však kazematy = podzemné chodby v hradoch, alebo pevnostiach, používané ako väzenie.

V perzskom jaz. kizamat = časť šípu, strely, kam sa umiestňuje pero; vlákno ktorým sa to pero upevňuje, „sputnáva“; ohnivko, kde sa na vážkach stretávajú dve retiazky, studňa, vodná nádrž spojená podzemnou chodbou so studňou, ďalšou nádržou, mechanické zariadenia atď. Podľa R. Steingass-a, východisko je v arabskom jazyku, čo bude asi nesprávne.

Najskôr tu bude príbuznosť so sans. khadda- = jama, diera (do zeme), jaskyňa, ktoré v prakrite nadobúda význam aj baňa, rudokop ( u nás by tu bolo spojenie s dolovaním, dolinou), v jaz. pali význam sa posúva aj na priepasť, ale aj na ponožu (tkáča), kam si na krosnách vsúva nohy... a v rade indických jazykov význam sa posúva aj na jarok, priekopu, garád, potok a pod. S týmto súvisí sans. odvodené gadda- = diera, jama > garád > gádor... kašmírske gan = podzemná izba; sans. gan = baňa, studňa, vodná nádrž, gudžarati gan = baňa, pivnica, podzemná miestnosť atď. Viď Kazematy.

Kazan: Nár. vo Vojvodine = rušeň, kotol, vojenská poľná kuchyňa, lebo sa tam varilo v kotloch. Najskôr sme ho dostali cestou srbch. jazyka. Kazan sa vyskytuje v ruskom dialekte, v ukrajinskom, v bul. poľ. (cestou ukr.) v srbch. a v slovín. Všade predstavuje výpožičku z tureckého – osmanského kazan = kotol; boiler, pec. Podoby sa vyskytujú aj v ďalších tur. jazykoch a v mongolskom qarum = kayan, kotol. Viď Kotol.

Kázať: Rozkazovať, prikazovať, nariaďovať; poučovať (veriaich v kostole); hlásať, ohlasovať, odporúčať atď. Všeslovanské. Čes. kázati, poľ. kazać, kaže, rus. kazáť, kažú, ukr. kazáty, bul. káža, kázvam, srbch. kazati, kažem, kazivati atď. Niekde máme význam hovorenia, niekde ukazovania, poučovania a pod. Staroslov. kazati, kaža, praslov. kazati = ukazovať, dokazovať, poučovať... Na tomto stupni sa výklady etymológov rozchádzajú, lebo na komparáciu si volia fonetický blízke, ba aj významovo blízke sanskritové slová, avšak nesprávnej etymológie. Napr. v ukr. et. slov. nájdeme sans. káśate = svieti, je viditeľné, ktoré sa vlastne vzťahuje na „jasné videnie“. Vychádzajúc z tohoto, celé pátranie sa dostáva na mylnú koľaj, ku et. slova oko. Podobne je aj v ruskom et. slovníku. Správny prístup nájdeme jedine u Macheka, sans. śasati = dávať pokyny, spravovať, riadiť, trestať. Kor. je śas = rozkaz, trest, odkiaľ vychádzajú aj ďalšie slová s významom napr. nariadenie, inštrukcie, hlásnik, rada, náuka, vedomosti, tradícia, písmo (sväté) a pod. Kto mal tú moc, aby takto mohol jednať, rozkazovať, naúčať... trestať? Kazateľ, kňaz.

Odtiaľto máme celý rad slov, ako: rozkázať, ukázať, ukazovať, zakázať,dokázať, nakázať, výkaz, úkaz, kazateľ, poukaz, preukaz, skazovať, neskázaný, kazár a v ruskom vzniklo aj skazka = rozprávka, bájka, legenda .... atď. PIE kor. je *kas-, ktorý sa v sans. posunul na śas, kým u nás sa zredukoval na k, a –s sa sonorizovalo v –z.

Viď Kázeň, Kniha, Kňaz, Knieža.

Kazeín: Proteínová zložka mlieka. Lat. caseus = syr.

Kazematy: Podzemné chodby v hradoch, alebo pevnostiach, používané ako väzenia. S týmto slovom sa stretneme aj v ruskom, ako kazemát = r/v s poznámkou, že staršia podoba bola kazamát. Ukr. et. slov. pri vstupe kazemát napočituje : obranná priekopa, väznica v pevnosti, kucov (vedľa pece – viď), chladná a temná miestnosť... a podávajú sa iné slovanské podoby, ako: rus. belrus. bul. kazemát, poľ. sloven. kazamaty, čes. kasamaty, kasematy, srbch. kazamat, kazamata, kazemat, slovín. kazemáta... a všetko sa považuje za výpožičku z fr. casemata, ktorého pôvod by bol v tal. casamatta, kde sa poznamenáva „možné je, že slovo vzniklo z tal. casa = dom + prípony matto = schované, tajné, matné, lenže toto slovo znamená aj blázon, pochábeľ, „lúdy“, falšovaný, imitácia...

Po otázke koncovky –mat, -maty..., ako to máme v prípadoch auto-mat, ox. et. slovník poznamenáva, že tu ide o lat. mentio, mens = rozum, intelekt, charakter...ako je to v prípadoch, ang. government = vláda, management = správa, vedenie. Ukr. et slov. pripúšťa aj možnosť súvisu s gr. khásma / χάσμα = škára, trhlina, puklina, štrbina, úžľabina, priepasť, roklina.

Všetky napočítané možnosti ukazujú, že kazamát a kazemát majú rovnaký pôvod, východisko. Tu je učupené aj lat. casa = koliba, chyžka, cassus = prázdne, duté...atď.

Celkove, z hľadiska slovanských jazykov, slovo je nedostatočne preskúmané. „Pristali“ sme na akože výpožičku z iných európskych jazykov, i keď sa nám tu črtá, že toto slovo sme mali, používali ho v rozličných podobách a nebude tu len vplyv latiny, ale aj vplyv perzského jazyka, či vplyv nášho „zabudnutého“ archaizmu. Zaslúži si dôkladnejšieho študovania a to nie len ako slovanské, lež aj európske, či ie. slovo. // Viď Kazemát.

Kázeň:Náboženská, mravoučná a poučná reč prednesená obyčajne na kazatelnici v chráme; kázanie = reč, v srboch. kazna = pokuta, trest, kazniti = pokutovať, trestať... Všeslovanské. V staročes. bolo kázn, kázen, v gen. kazni = trest, pokuta. Významy ukazujú, že kaz-nь ako východisko, má kázať.

Kazeta: Ozdobná skrinka na skvosty, cennosti, šperky...; skrinka na fotografické platne; orámované, alebo prehĺbené pole klenby, povaly; schránka / skrinka na magnetofónový pás... St.fr. casse, súč. chásse = schránka na cennosti, rám a východiskom tohto je lat. capsa = truhla, schránka. Formované na lat. capere = držať.

Kazuár: Veľký nelietavý vták podobný pštrosovi – žije v Austrálii, ale aj v oblasti Tichomoria. Malajský kesuari.

Kazuistika: teolog. náuka zaoberajúca sa riešením otázok svedomia, hlavne kolíziou povinností; pren. pejor. chytrácke vykladanie cirkevných predpisov a morálky; práv. lek. uvádzanie a posudzovanie jednotlivých prípadov. Šp. mod.lat. casuista, z lat. casus = príčina, dôvod, motív, príklad, stav....

Každý: Vyjadruje všeobecnosť v určitej kategórii vecí, alebo indivíduí; všetok, všetci, všetci bez výnimky; ktokoľvek, čokoľvek, hocikto, hocičo, kadečo; ktorýkoľvek, akýkoľvek... čes. každý, hl. kóždy, dl. kuždy, poľ. kaźdy, rus. ukr. káždyj, staroslov. kъžьdo kъižьdo. I keď je toto slovo zastúpené v rade západo a východoslovanských jazykov, jeho rozbor nenájdete v žiadnom ES (et. slovník), okrem u Macheka (ČES), ktorý na koniec pridáva, že inú mienku o pôvode slova nájdeme v knihe Jana Petra, Zaimek, kaźdy w historii i dialektoch jezyka polskiego – Wroclaw 1957.

Machek sa zaoberá analýzou slova v jazykoch Slovanov a hľadá podobné slovo / význam v latine, v jazykoch keltských, ale teóriu za teóriou odhadzuje, lebo nevyhovujú v úplnosti. Najmä je tu problém s druhým elementom, -ždý. Ako za najbližšie považuje lit. kiekvíenas = každý, kde víenas = jeden a lat. quis-que = každý, každý jeden , všetko.

Latina má celý rad kombinovaných slov, kde v prvom elemente najdeme quis, quid = kto? ktoré? čo? čokoľvek, ktokoľvek, niekto, hocikto, hocičo... Tomuto lat. slovu plne zodpovedá sans. ká- = kto? čo? ... alebo ko’pi = niekto. (Ko’pi ako východisko má ká-.) Toto sans. ká- dalo východisko slovu káścid (čítaj káščid) a význam mu je niekto, hocikto, čo sa v následných jazykoch posúva aj na hocičo, niečo a pod. Náznaky po pôvodnom –śc- nájdeme v písme ašoka kecha, kaci a v panini kachu = hocičo, hocikto, každý.

D.Q. Adams v súvislosti s toch. B kuse = kto? čo? ktokoľvek, čokoľvek, každý..., nepriamo a nevedome sa dotkýna aj slovanského každý. Tomuto tocharskemu zodpovedá alb. kush = kto. (Väčšina ie. jazykov na vyjadrenie nejakej idey využíva pleonazmus (hromadenie slov približného významu) a tento jav nájdeme v gréčtine, v indoiránskej, baltoslovanskej a keltskej jaz. skupine.) Na ilustrovanie: gr. όσ-τις / ós-tis = každý, všetci, kto, čo... ( < *yos kwis), lat. quis-quis = každý, hocikto, hocičo, quis-quam = každý, hocikto, hocičo... chetejské kuis kuis = r/v a preto aj na slovanské každý musíme sa dívať z tohoto uhla. Prvý element ka- zodpovedá významu kto, čo (zachovalo sa nám v chor. kajkavčine, kde kaj = kto) a druhý element –ždý musíme si vysvetliť podľa prípadov, príkladov v sans. a následných jazykov Indie. (Všimni si spomínaný zápis v ašoka písme a jeho náznaky v súčasných jazykoch.) To –śc- bude asi reprezentované aj v ďalšom sans. skuc = pichať, vypichávať, trhať, oddeľovať.... ktoré dalo východisko sans. khoranu = zohnať, vohnať... z čoho si naše každý môžeme vysvetliť niečo, ako kto-, čo-, pichať, či ako to máme zachované v slovách ždipkať = štipkať, žďobať = štuchať a pod. Každého jedného „vypichnúť“, označiť, pointovať.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com